Sťažnosti na negatívnu energiu v parlamente

V skutočnosti človeku netreba veľa, aby bol šťastný. Ani národu netreba veľa, netreba mu nadbytok na to, aby v ňom zavládla spokojnosť a porozumenie. To hlavné totiž nespočíva v peniazoch, ani v ekonomicke, ale v zmene myslenia! V radikálnej pozitívnej zmene nášho osobného vzťahu k iným ľuďom! V pochopení toho, v čom spočívajú skutočné hodnoty a aký je vlastne zmysel nášho života!

Nie mať, ale byť! Byť skutočne človekom! Človekom, ktorého človečenstvo sa prejavuje jeho osobným, ľudským prístupom k ostatným ľuďom! Zmena spoločnosti k lepšiemu spočíva v zmene nás samotných! V našej osobnej premene v zmysle ľudského, ústretového a pomáhajúceho prístupu k ostatným ľuďom! Veď človek je preto človekom, že sa k ostatným správa ľudským spôsobom!

Ľudia nedokážu pochopiť, že tajomstvo spokojnosti a šťastia nie je skryté v peniazoch a nadbytku, ale vo vzájomných, skutočne ľudských vzťahoch medzi nimi samými navzájom.

Áno, na západe sa síce všade všetci usmievajú a sú milí, ale nejde im to zo srdca. Je to len imidž a vonkajšok. V skutočnosti, vo svojom vnútri sa riadia princípom bezohľadnej konkurencie. Princípom, ktorý možno vyjadriť slovami kto z koho.

V skutočnosti sú títo blahobytne žijúci ľudia plní nadradenosti a sami seba považujú za ľudí prvej kategórie, kým všetci ostatní sú pre nich v podstate menejcennými. Otvorene sa o tom samozrejme nehovorí, ale kto je aspoň trošku vnímavý vyciťuje to. S takýmto vnútorným prístupom k iným ľuďom však nemožno byť šťastnými a spokojnými! A to ani vtedy, keby sme žili v hmotnom blahobyte!

Dnes platí: Človek človeku vlkom! Malo by však platiť: Človek človeku človekom! Ľudia sa musia naučiť byť ľudskí k ľuďom! Ku všetkým a bez rozdielu! V tom je cesta! Cesta k zlepšeniu pomerov v každej spoločnosti! Všetky iné cesty sú cestami bludnými! Všetky iné riešenia úbohými a smiešnymi! Kedy to pochopí tento svet, tento národ a jeho elita v našom parlamente?

Viac si prečítajte v celom článku priamo od autora:

Libor Lukáč, sympatizant Slovenského občianskeho združenia pre posilňovanie mravov a ľudskosti

liborlukac.blog.sme.sk 

Clapec má dobry postreh, ale čo ak je to iba to, že podla seba sudim teba?

Predseda vlády s ministrom školstva išli na exkurziu po štátnych
zariadeniach aby zistili, kde treba investovať do rekonštrukcie.

Prišli do školy - platy malé, jedáleň nevyhovujúca, telocvičňa žiadna, učebníc niet, na energie sa vydávajú milióny, dvere a okná 30 rokov staré.
Riaditeľ pýta peniaze.
Predsada vlády: "No viete, je kríza, peňazí niet, nemôžeme dať."
Nasledujúca zastávka je väznica. Nová budova, nová jedáleň, telocvičňa super vybavená, fitness, na celách TV...
Riaditeľ pýta peniaze.
Predseda vlády: "No vidím, že ešte treba všeličo doplniť, urobiť park, fontánu, cukráreň... dáme vám 500 miliónov."
Keď vylezú vonku, minister sa prekvapene prihovorí predsedovi vlády:
"Nemôžem pochopiť, škola bola stará a nedali sme nič a na väznicu sme venovali 500 miliónov...?"
Predseda pozrie na ministra a povie:
"Vieš čo, tak si myslím, že do školy my už asi chodiť nebudeme..."