Keď kazateľ s prorokom odišli z križovatky, žaby pri potoku ostali sedieť v hlbokom zamyslení.
Teda… tak hlbokom, ako sa len žaba vie zamyslieť.
Prvá žaba kvákla:
„Počuli ste to? My sme vraj najmudrejšie v doline.“
Druhá žaba sa nadula pýchou:
„No samozrejme. Veď kto iný by bol? Topoľ? Ten len kýve hlavou, aj keď nič nechápe.“
Tretia žaba, ktorá bola zo všetkých najmenšia, ale mala najväčšie ego, navrhla:
„Založme filozofický krúžok. Aby sme si udržali intelektuálny náskok.“
A tak sa stalo.
🐸 Prvé zasadnutie žabacieho filozofického krúžku
Žaby sa usadili na veľkom kameni, ktorý slúžil ako tribúna, stôl aj pódium zároveň.
Prvá téma znela:
„Čo je zmyslom kvákania?“
Prvá žaba povedala:
„Kvákanie je prejav existencie.“
Druhá žaba oponovala:
„Nie, kvákanie je nástroj komunikácie.“
Tretia žaba sa zamyslela a vyhlásila:
„Kvákanie je spôsob, ako dať svetu najavo, že sme múdrejšie než ryby.“
Ryby pod hladinou nesúhlasne bublali, ale keďže nemali hlasivky, nikto ich nebral vážne.
🐸 Druhé zasadnutie: „O povahe vody“
Prvá žaba tvrdila:
„Voda je náš domov.“
Druhá žaba:
„Voda je náš nástroj.“
Tretia žaba:
„Voda je mokrá. A to je všetko, čo potrebujeme vedieť.“
Všetky tri múdro prikývli, lebo to znelo dostatočne hlboko na to, aby to mohlo byť pravda.
🐸 Tretie zasadnutie: „O tom, či existuje život mimo močiaru“
Prvá žaba:
„Určite nie. Keby existoval, už by sme o ňom kvákali.“
Druhá žaba:
„Možno existuje, ale je to nepodstatné, lebo tam nie sú komáre.“
Tretia žaba:
„Ja som raz vyskočila na breh. Nič tam nebolo. Len vietor. A ten sa tváril múdrejšie než my.“
Všetky tri sa zamračili.
To sa im nepáčilo.
🐸 Záver
Keď sa kazateľ po týždni vrátil k potoku, žaby ho privítali s veľkou slávou.
„Majstre,“ kvákali, „založili sme filozofický krúžok. Diskutujeme o existencii, o vode, o zmysle kvákania. Sme teraz najmudrejšie tvory v doline.“
Kazateľ sa usmial, pozrel na ne a povedal:
„To je krásne. A čo ste zatiaľ zistili?“
Žaby sa na seba pozreli, nadýchli sa a zborovo odpovedali:
„Že sme múdrejšie než ryby.“
Kazateľ prikývol, usmial sa ešte širšie a odvetil:
„Tak to je pokrok. Minule ste si mysleli, že ste múdrejšie než všetci.“
A vietor sa rozfúkal tak, že to vyzeralo, akoby sa smial ešte viac než minule.
