1
|
Naša spoločnosť potrebuje čestnosť a slušnosť. Už Konfucius svojho času povedal, že "múdrosť je koreňom dobra. Čiže vlastnosti ako slušnosť a čestnosť asi najskôr vyplývajú z múdrosti a pravdy, ktorá je len jedna - tá čo vyplýva z faktov a empirických dôkazov. Dlho sme mali za to, že kresťanská viera vedie človeka ku kreťanskej láske k blížnemu, teda poťažmo aj k slušnosti a čestnosti. Keby to tak bolo nebola by inkvizícia ani križiacke vojny. Každá viera môže byť zneužitá na manipulovanie ľudskej mysle. To, že dnes si kreťania vyberajú Harabina je podľa mňa výsledkom dlhodobého vyplvu "postfaktuálnej doby" a pokrivovania myslenia tým, že názory konšpirácií a bludov sa stávajú "legitímnym svetonázorom". Čiže ak "dobrý kresťan" ignoruje múdrosť lebo verí kravinám šíreným v "postfaktuálnej dobe" môže začať inklinovať ku zlu vyplývajúcemu z hlúposti, ktorá je veľmi atraktívna pre zanedbanú myseľ. Ja si myslím, že múdrosť a trvanie na faktoch sú pre ľudské dobro omnoho významnejšie ako slepá viera a strach zo zatratenia.
Zdroj : neznámy diskuter na týždni
|
 |
|
2
|
|
|
1. 28.01.2019, 13:07
Naša spoločnosť potrebuje čestnosť a slušnosť. Už Konfucius svojho času povedal, že "múdrosť je koreňom dobra. Čiže vlastnosti ako slušnosť a čestnosť asi najskôr vyplývajú z múdrosti a pravdy, ktorá je len jedna - tá čo vyplýva z faktov a empirických dôkazov. Dlho sme mali za to, že kresťanská viera vedie človeka ku kreťanskej láske k blížnemu, teda poťažmo aj k slušnosti a čestnosti. Keby to tak bolo nebola by inkvizícia ani križiacke vojny. Každá viera môže byť zneužitá na manipulovanie ľudsk...
▲
28.01.2019, 13:11
|
Už len keď čítam, že pravda vyplýva z exaktných dôkazov, mi stačí na urobenie si názoru o píšucom. Nemá ani potuchu, čo je to pravda a teda ani potuchu o tom, čo je dobro. Z takých, ako je on sa potom rodia nereálne sociálne projekty, nezodpovedajúce životu. A tým iba plodí tých, ktorých sám kritizuje.
Ďakujem.
|
 |
|
3
|
|
|
2. -era- 28.01.2019, 13:11
Už len keď čítam, že pravda vyplýva z exaktných dôkazov, mi stačí na urobenie si názoru o píšucom. Nemá ani potuchu, čo je to pravda a teda ani potuchu o tom, čo je dobro. Z takých, ako je on sa potom rodia nereálne sociálne projekty, nezodpovedajúce životu. A tým iba plodí tých, ktorých sám kritizuje.
Ďakujem.
▲
28.01.2019, 13:12
|
|
4
|
|
|
2. -era- 28.01.2019, 13:11
Už len keď čítam, že pravda vyplýva z exaktných dôkazov, mi stačí na urobenie si názoru o píšucom. Nemá ani potuchu, čo je to pravda a teda ani potuchu o tom, čo je dobro. Z takých, ako je on sa potom rodia nereálne sociálne projekty, nezodpovedajúce životu. A tým iba plodí tých, ktorých sám kritizuje.
Ďakujem.
▲
28.01.2019, 13:19
|
-era-, Keď už píšeš: "Nemá ani potuchu, čo je to pravda a teda ani potuchu o tom, čo je dobro", opýtam sa, aká je Tvoja "potucha" pravdy", "dobra"? Alebo ani nejde o "potuchu", ale priamo o vedenie, "neomylné poznanie" toho, čo je pravda, dobro?  |
 |
|
5
|
|
|
4. J.Tull 28.01.2019, 13:19
-era-, Keď už píšeš: "Nemá ani potuchu, čo je to pravda a teda ani potuchu o tom, čo je dobro", opýtam sa, aká je Tvoja "potucha" pravdy", "dobra"? Alebo ani nejde o "potuchu", ale priamo o vedenie, "neomylné poznanie" toho, čo je pravda, dobro?
▲
28.01.2019, 13:21
|
4. To je úplne jedno. V každom prípade pravda nie je to, čo "vyplýva z faktov a empirických dôkazov".
|
|
|
8
|
|
|
5. -era- 28.01.2019, 13:21
4. To je úplne jedno. V každom prípade pravda nie je to, čo "vyplýva z faktov a empirických dôkazov".
▲
28.01.2019, 13:32
|
-era-, prečo by pravda, dobro, nemohli vyplývať z empirických faktov /dôkazov/?. Napríklad moja "potucha" pravdy, dobra, z nich vyplýva... |
|
|
9
|
|
|
8. J.Tull 28.01.2019, 13:32
-era-, prečo by pravda, dobro, nemohli vyplývať z empirických faktov /dôkazov/?. Napríklad moja "potucha" pravdy, dobra, z nich vyplýva...
▲
28.01.2019, 13:46
|
8. Časť pravdy by mohla, ale určite to nie je jediná pravda, ako by si niekto prial slovami: "pravdy, ktorá je len jedna - tá čo vyplýva z faktov a empirických dôkazov."
Pravda je oveľa širšia, než iba to, čo vyplýva z faktov a empirických dôkazov.
|
|
|
16
|
|
|
9. -era- 28.01.2019, 13:46
8. Časť pravdy by mohla, ale určite to nie je jediná pravda, ako by si niekto prial slovami: "pravdy, ktorá je len jedna - tá čo vyplýva z faktov a empirických dôkazov."
Pravda je oveľa širšia, než iba to, čo vyplýva z faktov a empirických dôkazov.
▲
29.01.2019, 11:26
|
-era-, všeobecne sa traduje, že pravda je zhoda myšlienky /vety, tvrdenia, poznatku/ so skutočnosťou. Keďže však myšlienka je vtedy myšlienkou, keď je o niečom, keď čosi vyjavuje /veta, tvrdenia niečo vypovedá, poznatok o niečom hovorí.../. Myšlienka o ničom nie je myšlienkou, ale pocitom, dojmom... Podobne nič nehovoriaca veta blábolom... atď. Preto podľa mňa platí: Pravda je výpoveďou o skutočnosti, výpoveďou, ktorá sa s ňou zhoduje. Prvou podmienkou pravdy je výpoveď. Pokiaľ pravda nie je výpoveďou //je jedno či už povedanou, napísanou, nakreslenou, matematicky vyjadrenou... alebo len pre seba formulovanou myšlienkou /myšlienkami//, nie je pravdou. Druhá podmienka hovorí o zhode so skutočnosťou. Tu už je väčší problém. Kto, alebo čo určí, overí, či ide o zhodu, prípadne klam? Podľa môjho názoru empirické fakty, ktorých platnosť je objektívne – to znamená nezávisle od subjektu – daná. Pravdivá výpoveď nemôže byť s nimi v protiklade. Pokiaľ tomu tak je, buď empirický/é fakt/y neplatia, alebo výpoveď nie je pravdivá. Ak nie je/sú platný/é fakt/y a výpoveď je pravdivá, potom táto výpoveď, závery, tvrdenia z nej vyplývajúce musia vysvetliť, ozrejmiť, dokázať, neplatnosť daného faktu/ou – dať ho/ich na pravú mieru...
Pravda, ktorú človek dokáže myslieť, nie je širšia než tie, ktoré vyplývajú z faktov a empirických dôkazov, respektíve výpovede, ktoré tento rámec prekračujú sú neoveriteľné – nedokážeme určiť, overiť či sú pravdivé. Stanú sa pravdami až ich overením na základe nových, ešte nepoznaných faktov a empirických dôkazov...
Týka sa to aj morálnych právd, aj keď sú špecifické. Človek ich síce môže, ako i má, vo svojej genetickej výbave, predsa k nim môže dospieť racionálne na základe svojho empirického poznania. Napríklad „Nezabiješ!“ môže byť iracionálnym poznaním, možno ho však vyvodiť aj racionálne z empirických faktov; alebo napr.: americká deklarácia ľudských práv je morálne pravdivá ako celok, nepravdivá /na rozdiel od tej francúzskej/ je v tom, že z týchto práv vylučuje indiánov, černochov... Empirickým poznaním o človeku však sa dospelo k poznaniu, že v tomto bode je klamom...
|
|
|
17
|
|
|
16. J.Tull 29.01.2019, 11:26
-era-, všeobecne sa traduje, že pravda je zhoda myšlienky /vety, tvrdenia, poznatku/ so skutočnosťou. Keďže však myšlienka je vtedy myšlienkou, keď je o niečom, keď čosi vyjavuje /veta, tvrdenia niečo vypovedá, poznatok o niečom hovorí.../. Myšlienka o ničom nie je myšlienkou, ale pocitom, dojmom... Podobne nič nehovoriaca veta blábolom... atď. Preto podľa mňa platí: Pravda je výpoveďou o skutočnosti, výpoveďou, ktorá sa s ňou zhoduje. Prvou podmienkou pravdy je výpoveď. Pokiaľ pravda nie je vý...
▲
29.01.2019, 12:02
|
17 Tull
1. Úplne si sa vyhol problému skutočnosti. Čo to vôbec je, skutočnosť? Ale nech, budeme predpokladať, že skutočnosť tu skrátka je. Čo to je a či je tu objektívne, alebo iba subjektívne, nebudeme teraz riešiť.
2. ad "Kto, alebo čo určí, overí, či ide o zhodu, prípadne klam? Podľa môjho názoru empirické fakty, ktorých platnosť je objektívne – to znamená nezávisle od subjektu – daná."
Takže empirické fakty, ktorých platnosť je objektívne daná, určia, overia, či v danom výroku ide o zhodu so skutočnosťou.
Ale kto potvrdí pravosť empirických faktov? Zasa iba človek, resp skupina špeciálne vybratých ľudí so špeciálnou procedúrou, ktorá by ich mala ochrániť pred omylmi?
3. Tvrdenie, že človek má morálne pravdy vo svojej genetickej výbave je podľa mňa silne diskutabilné až neobhájiteľné.
|
|
|
18
|
|
|
17. -era- 29.01.2019, 12:02
17 Tull
1. Úplne si sa vyhol problému skutočnosti. Čo to vôbec je, skutočnosť? Ale nech, budeme predpokladať, že skutočnosť tu skrátka je. Čo to je a či je tu objektívne, alebo iba subjektívne, nebudeme teraz riešiť.
2. ad "Kto, alebo čo určí, overí, či ide o zhodu, prípadne klam? Podľa môjho názoru empirické fakty, ktorých platnosť je objektívne – to znamená nezávisle od subjektu – daná."
Takže empirické fakty, ktorých platnosť je objektívne daná, určia, overia, či v danom...
▲
29.01.2019, 15:02
|
-era-,
1. nevyhýbam sa problému skutočnosti. Len je to trochu iná téma. Som zástancom „modelovo závislého realizmus“. Písal som o ňom v téme odkaz „Ide o myšlienku, že fyzikálna teória alebo obraz sveta je model /vo všeobecnosti matematického charakteru/ a sústava zákonov, ktoré spájajú časti modelu s pozorovaním.“ Ako i v tejto súvislosti spomínal René Descartesa...
2. o tejto otázke sme už predsa diskutovali. Objektivita platnosti faktu je daná tým, že je nezávislá od názoru nálady, viery, rasy, národnosti... tým, že je jedno kto ju overuje, aj keď je to vždy len omylný človek, dospieva k rovnakým záverom, ktoré môže opäť v podstate hocikto, hocikedy skontrolovať, nanovo overiť... Okrem toho, napríklad podľa Steinera vymyslený, svet atómov – keby „svet atómov“ nebol empirickým faktom, nemohli by sme teraz sedieť za počítačom a komunikovať cez internet. Dôkazom objektívnej platnosti empirického faktu je aj jeho praktické použitie.* To neznamená, že empirický fakt, ako podklad pre teóriu, ktorú /zatiaľ / nedokážeme využiť pre prax je neplatný.
*podobne to platí aj pre skutočnosť, ktorá je nielen vnímaná, pozorovaná, poznávaná, vysvetľovaná, ale aj na základe nášho poznania, našej činnosti menená /aj keď nie vždy pozitívnym smerom/...
3. je to obhájiteľné. Už Kant spomínal mravný zákon v nás. Aj keď na rozdiel od neho, si myslím, že sme ho zdedili z ríše zvierat a dedíme ho naďalej z generácie na generáciu na tých istých princípoch, ako naše telá /pudy/. I bez toho, aby bol človek odborníkom v genetiky, robil výskumy, štatistiky, experimenty... si môže všimnúť, že „jablko nepadá ďaleko od stromu“. Dieťa sa podobá na svojich predkov nielen po fyzickej stránke, ale aj povahou a to aj vtedy, keď je vychovávaný v inej rodine, aj keď samozrejme i to má svoj nemalý vplyv.. Opäť je tu podobnosť s „telom“, ktoré tiež nie je determinované len génmi, ale čo to na ňom človek môže zmeniť... V súvislosti s témou spomeniem jednou vetou: človek síce nedokáže zmeniť svoju podstatu, ale dokáže zmeniť svoje správanie a ním vlastne túto podstatu svojím správaním /i rozumom... / potlačiť |
|
|
19
|
|
|
18. J.Tull 29.01.2019, 15:02
-era-,
1. nevyhýbam sa problému skutočnosti. Len je to trochu iná téma. Som zástancom „modelovo závislého realizmus“. Písal som o ňom v téme https://www.diskusneforum.sk/tema/modelovo-zavisli-realizmus-vrs-vrtenie „Ide o myšlienku, že fyzikálna teória alebo obraz sveta je model /vo všeobecnosti matematického charakteru/ a sústava zákonov, ktoré spájajú časti modelu s pozorovaním.“ Ako i v tejto súvislosti spomínal René Descartesa...
2. o tejto otázke sme už predsa diskutovali. Objektiv...
▲
29.01.2019, 15:04
|
|
10
|
|
|
4. J.Tull 28.01.2019, 13:19
-era-, Keď už píšeš: "Nemá ani potuchu, čo je to pravda a teda ani potuchu o tom, čo je dobro", opýtam sa, aká je Tvoja "potucha" pravdy", "dobra"? Alebo ani nejde o "potuchu", ale priamo o vedenie, "neomylné poznanie" toho, čo je pravda, dobro?
▲
28.01.2019, 13:54
|
4. cim viac stupas hore, tym viac kompromisov musis robit. nic nie je cierne alebo biele
|
 |
|
6
|
Mne je osobne jedno či je niekto veriaci alebo ateista .
Súdruh Harabin sa často pasuje do ulohy superkresťana super slovana dokonca čestného človeka . U mňa top špina v politike aká v historii nemá obdobu .
Je veľmi veľa ľudí ktorým viera pomáha v živote bez ohľadu na to či sa budeme baviť o existencii či neexistencii boha .
To vôbec nie je podstatné . Križiacke výpravy neboli správne ale dnes vyznievajú už až dosť humorne ako keď europania osídlovali ameriku . Celý svet bol vo vojne nie len križiaci . Napríklad Husiti a ich odnože boli oveľa horí ako nejaká križiacka výprava či dnešný IŠ kdesi ny východe .
Preto sa osobne nejako nesnažím aby boli ľudia ateisti lebo by to bolo kontraproduktívne .
Každý nech si verí v čo len chce .
|
 |
|
7
|
kesha pekne vystihnute 🙂 ale vravi sa , ze slusni ludia sa nehrabu do politiky. tak neviem heheh
|
|
|
11
|
Pesimisticky anjel to si ja nemyslím , že do politiky idú ľudia , ktorí sú neslušní.
Skôr si myslím , že v dnešnej dobe sociálných sietí a silnej medializácie chce na vstup do politiky obrovskú odvahu .
Politika nie je vôbec zaujímavá práca z ekonomického hľadiska . Ide iba o to či niekto má záujem veci meniť a berie vec verejnú ako výzvu .
Politika je vec možného preto i politici musia preukázať či sa vedia spájať a nie rozdelovať . K politike treba mať i koaličný potenciál a konať v prospech voličov .
Žial sú strany ktoré napriek tomu že sľubujú ekonomický bankrot slovenska bezbrannosť ba až občiansku vojnu nájdu si svojich našťastie zopár % voličov .
Osobne sa v politike pohybujem aktívne skoro 30 rokov i keď len v tej komunálnej . Nemyslím si že som preto neslušný človek . Inak by ma asi voliči nevolili.
|
|
|
12
|
|
|
11. Osvietený 28.01.2019, 14:09
Pesimisticky anjel to si ja nemyslím , že do politiky idú ľudia , ktorí sú neslušní.
Skôr si myslím , že v dnešnej dobe sociálných sietí a silnej medializácie chce na vstup do politiky obrovskú odvahu .
Politika nie je vôbec zaujímavá práca z ekonomického hľadiska . Ide iba o to či niekto má záujem veci meniť a berie vec verejnú ako výzvu .
Politika je vec možného preto i politici musia preukázať či sa vedia spájať a nie rozdelovať . K politike treba mať i koaličný ...
▲
28.01.2019, 14:18
|
osvieteny, neber si to osobne 😉
|
|
|
13
|
aaaaa????????????.... politika... tak že keď tam niekto je tak pomáha najprv sebe a potom známym a rodine... a ešte aby ho volili ďalšie obdobia musí preukázať že niečo urobí , renovuje buduje samozrejme že cez firmu známych a takých čo sú slušné firmy a vedia to danej osobe oplatiť
veď kto by taký nebol... možno ježiš ale ten už je iba v modlitbách ....????????????????????
|
|
|
14
|
Ja si tiež myslím že do politiky idú iba zvláštne druhy bytostí s enormnou chuťou po moci a ovládaní iných .To či budú viac či menej slušní závisí od ich osobného nastavenia a okolností ako vplyv ľudí ktorými sú obklopení........
|
 |
|
|
