Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  náboženstvo  téma
kategórie:  

Modelovo závislí realizmus vrs vrtenie

28
reakcií
3230
prečítaní
Tému 19. januára 2013, 19:04 založil J.Tull.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
20. 06. 2016
15
25. 11. 2009
14
06. 08. 2016
3
 
 


1.
označiť príspevok

J.Tull
   19. 1. 2013, 19:04 avatar
"ryba držaná v miske má skreslený pohľad na realitu ...“ www.shortnews.com Tento odkaz smeruje mimo DF.sk s56.radikal.ru Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Ale ako vieme, že práve my máme pravdivý, neskreslený pohľad na realitu? Nie sme aj my v „akváriu s oblými stenami“? Pohľad zlatých rybiek nie je taký istý ako náš vlastný, ale aj tak môžu zlaté rybky ešte stále formulovať vedecké zákony, ktorými sa riadi pohyb predmetov, ktoré pozorujú mimo svojho akvária. Napríklad, rybky by v dôsledku skreslenia voľne pohybujúci sa predmet, ktorý by sme my pozorovali ako pohybujúci sa priamočiaro, pozorovali tak, že sa pohybuje po zakrivenej dráhe. Bez z ohľadu na to by rybky mohli formulovať vedecké zákony z ich skreslenej referenčnej /vzťažnej/ sústavy, ktoré by platili vždy a ktoré by umožnili robiť predpovede o budúcom pohybe predmetov mimo guľatého akvária. Ich zákony by boli komplikovanejšie ako zákony v našej vzťažnej sústave, ale jednoduchosť je vecou názoru. Ak by rybky naformulovali takúto teóriu, museli by sme prijať ich pohľad ako platný obraz reality.


2.
označiť príspevok

Ranexill muž
   19. 1. 2013, 19:07 avatar
Chcel si nam povedat, ze tvoj ateizmus je ko.otina? 
Resp..ze kvantova teoria je duplovany nezmysel?
Od jedneho naozaj mudreho clvoeka som cital jednu vetu, ktoru si zapametam navzdy..
Bolo to aure.
System tiel, ci vidienie aury vo farbach je valstne nezmysel..farba aury, ako ju vnimame( ak teda niektorí sme schopní jej videnia) nemusi vobec zodpovedat tomu co vidime.., ale zakladom je ci ten system funguje.
A tak sa da pozerat aj na rybie zakony, ak funguju tak su spravne.


3.
označiť príspevok

Nadja žena
   19. 1. 2013, 19:08 avatar
Ale potom tým hovoríš, že veriaci tiež majú správny, len iný pohľad na svet, ni?


4.
označiť príspevok

J.Tull
   19. 1. 2013, 19:19 avatar
Ako vieme, že nie sme len postavy televízneho seriálu vytvoreného počítačom? Cudzie bytosti, ktoré by nás riadili, by mohli považovať za zábavné, keby videli naše reakcie, napr. ak sa Mesiac premení na obrovskú orechovú tortu, je to zábavnejšie ako sú kruhy v obilí ...
Lenže ak zaviedli do platnosti konzistetné zákony, neexistuje spôsob ako by sme mohli zistiť, či za simulovanou skutočnosťou neexistuje iná skutočnosť. Bolo by /pre niektorých je .../ ľahké povedať, že cudzie bytosti žijú v „skutočnom“ svete, a ten, ktorý je vytvorený počítačom, je falošný. Ak by však bytosti ako my nemohli v simulovanom svete hľadieť do svojho vesmíru zvonku, neexistoval by žiadny dôvod, aby pochybovali o svojich vlastných predstavách o skutočnosti.
NEEXISTUJE ŽIADNY KONCEPT REALITY NEZÁVISLÝ OD PREDSTAVY ALEBO TEÓRIE


5.
označiť príspevok

Ranexill muž
   19. 1. 2013, 19:22 avatar
Tulko, ale takuto temu som tu uz mal snad aj pred rokom v tom zmysle, ci by niekto aml moznost naot vobec prísjst, ze vsetko je len tupa iluzia.. A svorne sa prislo nato, ze nikto. Ak by si bol zavrety v PC, tak by si zakony popisal a nesedeli by, aj ekd PC a veci ako funguju su odkukane z reality.


6.
označiť príspevok

J.Tull
   19. 1. 2013, 19:41 avatar
Klasická veda je založená na viere, že existuje reálny vonkajší svet, ktorého vlastnosti sú jednoznačné a nezávislé od pozorovateľa, ktorý ich vníma. Ak vidíte kŕdeľ ružových slonov pristávať na bratislavskom letisku, je to preto, že skutočne existuje kŕdeľ ružových slonov pristávajúcich na bratislavskom letisku. Všetci pozorovatelia, ktorí to tiež sledujú namerajú rovnaké vlastnosti a kŕdeľ ich bude mať práve také, bez ohľadu na to, či ich niekto pozoruje, alebo nie. Tejto viere sa hovorí realizmus ...
... pokračovanie ešte príde ...
Súhlasí Wolfe


7.
označiť príspevok

TvojOponent muž
   19. 1. 2013, 19:49 avatar
Ani ja by som to lepšie nenapísal: Klasická veda je založená na viere.


13.
označiť príspevok

ruwolf muž
   19. 1. 2013, 22:43 avatar
Ale keď nemáš iné údaje, je rozumné sa správať tak, že to, čo vnímaj, odráža realitu - keďže nič iné nepoznáš.
Súhlasí luke85


16.
označiť príspevok

Ranexill muž
   20. 1. 2013, 13:03 avatar
Nezaujímave, pretoze ak jeden druh zivota vdidi ruz. slonov, iny moze videt velke gule ..


8.
označiť príspevok

TvojOponent muž
   19. 1. 2013, 19:50 avatar
Predstavte si mrvaca na lopte. Keby ste boli mravcom, vedeli by ste dokázať, že svet nie je plochá lopta ale lopta guľatá? A ako?


10.
označiť príspevok

ruwolf muž
   19. 1. 2013, 19:56 avatar


11.
označiť príspevok

TvojOponent muž
   19. 1. 2013, 20:09 avatar
Najjednoduchší spôsob je, že by začal kresliť na loptu kružnice a podľa pomeru priemeru a obvodu by dokázal , že je na gule.

Tým som chcel povedať, že aj keď nás mysli klamú, je možné určiť pravidlá, ktoré popíšu realitu.


12.
označiť príspevok

ruwolf muž
   19. 1. 2013, 22:42 avatar
Čiara môže byť tiež klam.


9.
označiť príspevok

J.Tull
   19. 1. 2013, 19:54 avatar
TvojOponent; ... a to ešte nevieš, že cucám z Veľkého plánu, že sú to mnou nielen zostručnené myšlienky Mlodinova a Hawkinga. Ešte dobre, že si mi to pripomenul.  


14.
označiť príspevok

J.Tull
   20. 1. 2013, 11:32 avatar
Striktní realisti často argumentujú, že dôkaz, že vedecké teórie predstavujú realitu, spočíva v ich úspechu. Avšak rozdielne teórie môžu úspešne opisovať ten istý jav, aj keď vychádzajú z rôznych nezlučiteľných koncepcií. V skutočnosti mnohé vedecké teórie, ktoré sa preukázali ako úspešné, sa neskôr nahradili inými, rovnako úspešnými teóriami, ktoré boli založené na celkom novom ponímaní reality.
Antirealisti pripúšťajú rozdiel medzi empirickým poznaním a teoretickou znalosťou. Poväčšine argumentujú, že pozorovanie a experiment sú zmysluplné, ale teórie nie sú ničím iným, iba užitočnými nástrojmi, ktoré však neobsahujú žiadne hlbšie pravdy tvoriace podstatu pozorovaných javov. Niekoľkí antirealisti chceli dokonca zúžiť vedu len na javy, ktoré môžu byť pozorovateľné. Z tohto dôvodu v 19. storočí mnohí odmietli predstavu atómov, pretože, nikdy žiadne nevideli. George Berkeley zašiel dokonca tak ďaleko, že vyhlásil, že neexistuje nič, okrem mysle a myšlienok. David Hume zašiel ešte ďalej. Tak ako nemáme právo usudzovať na nejakú „telesnú substanciu“, tak isto však nemáme právo ani usudzovať z nášho poznávania, cítenia a chcenia, na nejakú „duchovnú substanciu“. Zostali len plynúce predstavy, ktoré v mnohom ohľade môžu vykazovať istú mnohosť a stálosť, ale pokiaľ môžeme poznať nie sú nutne také aké sú, lebo práve tak by mohli byť iné, objavujú sa a miznú celkom náhodne. Avšak aj keď nemáme racionálne dôvody na vieru v objektívnu realitu, rovnako nemáme žiadnu inú možnosť, len sa tváriť, ako by to bola pravda ...


15.
označiť príspevok

J.Tull
   20. 1. 2013, 12:58 avatar
Modelovo závislý realizmus obchádza všetky tieto argumenty. Ide o myšlienku, že fyzikálna teória alebo obraz sveta je model /vo všeobecnosti matematického charakteru/ a sústava zákonov, ktoré spájajú časti modelu s pozorovaním. Podľa modelovo závislého realizmu je zbytočné pýtať sa či je model reálny, ale iba to, či súhlasí s pozorovaním. Ak napríklad existujú dva modely, ktoré oba súhlasia s pozorovaním, podobne ako obraz zlatej rybky a náš, potom nikto nemôže povedať, že jeden je reálnejší ako ten druhý. Použiť môžeme ktorýkoľvek model, ktorý je v uvažovanej situácii vhodnejší. Ak je, povedzme, človek vo vnútri nádoby, pohľad zlatej rybky by bol užitočný, ale pre pozorovateľov vonku by bolo veľmi ťažkopádne opísať udalosti z ďalekej galaxie v rámci nádoby na Zemi. Najmä preto, lebo nádoba by sa pohybovala spolu so Zemou súčasne pri svojom pohybe okolo Slnka a rotácii okolo vlastnej osi.


17.
označiť príspevok

J.Tull
   20. 1. 2013, 13:13 avatar
Nevytvárame modely len vo svete vedy, ale vytvárame ich aj v každodennom živote. Modelovo závislý realizmus sa hodí nielen na vedecké modely, ale aj na mentálne modely vedomia a povedomia, ktoré vytvára každý z nás pri interpretácii a chápaní každodenného sveta. Neexistuje spôsob, ako odstrániť pozorovateľa – nás – z nášho vnímania sveta, ktoré sa vytvára naším zmyslovým spracovaním a naším spôsobom myslenia a uvažovania. Naše vnímanie - a teda pozorovania, na ktorých sú založené naše teórie – nie je priame, ale sa skôr formuje určitým typom šošovky, akousi interpretačnou schopnosťou nášho ľudského mozgu.
Súhlasí Petrana


18.
označiť príspevok

Petrana žena
   21. 1. 2013, 15:42 avatar
...a čo vlastne tá šošovka prostrednícstvom mozgu dekóduje, aké informácie? Odkiaľ sa berú tieto informácie a ako sa do mozgu dostávajú? Prostrednícstvom zmyslov a ? POLÍ!!!


19.
označiť príspevok

Petrana žena
   21. 1. 2013, 16:04 avatar
...kvantové pole prenáša svetlo, energiu, zvuk, tlak formou vĺn, ktoré sú nosičmi informácií. Kvantové polia sú prítomné všade v priestore, ktorý nás obklopuje. Vesmír je oceánom priezračnej pavučiny kvantových, nami nepozorovateľných spojení, ktoré spájajú všetko so všetkým. Pozorovateľ - človek, je závislý na tom, čo pozorovať môže, je schopný, podľa úrovne svojho individuálneho vedomia. Človek však svojim individuálnym vedomím nie je od tohto poľa oddelený. Je závislý na Slnku, vzduchu, vode, zemi. Je nerozlučne spätý so svojim prostredím, tak ako je s prostredím nerozlučne späté jeho telo, tak je nerozlučne s prostredím späté aj jeho vedomie a schopnosť poznávať toto prostredie, priamym čerpaním informácií z neho.


20.
označiť príspevok

Krištof
   22. 1. 2013, 15:54 avatar
Môžeme predpokladať, že ak akceptujeme "modelovo závislý realizmus", aj myšlienka, že neexistuje žiadny koncept reality nezávislý od predstavy alebo teórie, že teórie, koncepcie ako aj naše každodenné vnímanie/chápanie sú modelovo závislé, táto myšlienka by mala byť tiež modelovo závislá. Aj na tento názor by sa mal vzťahovať modelovo závislý realizmus. Alebo je azda myšlienka modelovo závislého realizmus "nezávislá"? Je to nejaký "priamy, bezprostredný realizmus"? To by asi nešlo dokopy. Skôr to môže byť tiež len jeden uhol pohľadu alebo koncepcia. Teda jeho tvrdenia, myšlienky sú tým pádom iba ak čiastočne platné, ohraničené, relatívne. Niežeby boli úplne pomýlené, niečo na nich môže byť. Podobne ako myšlienka, že existujú rôzne uhly pohľadu, teórie, rôzne stránky vecí a pod. Dobre to vystihujú slová A. Einsteina adresované I. Newtonovi: "Isaac Newton, prepáč mi, neprišiel som aby som ťa zhodil z piedestálu najvyššej múdrosti, to predsa nemôže nikto; prišiel som, aby som ťa ešte viac oslávil. Ty si našiel jedinú existujúcu cestu, ktorá bola v tvojom čase možná, a ktorú okrem teba nikto nevidel. Pojmy, ktoré si vytvoril sú ešte aj teraz v našom čase platné a unikátne, aj keď vieme, že ich možno doplniť, rozšíriť, pretože máme k dispozícii také nástroje myslenia, ktoré tvoja doba ešte nemohla."

Tie myšlienky o rybkách a akváriách sú vtipné a veselé (pozri napr. kreslený film Hľadá sa Nemo), avšak lepšie príklady by boli zo sveta ľudí (samozrejme pokiaľ možno psychicky zdravých). Čím poznávame realitu? Je to zmyslové vnímanie ("senzualizmus", pozorovanie, skúsenosť ("empirizmus", rozum ("racionalizmus", intuícia ("iracionalizmus", tvorivosť. Vďaka rozumu sa dokonca môžeme dostať na "vyššiu úroveň poznania". Prof. J. Hoskovec z knihy Psychológia (2002): "Máme na výber postupovať podľa rozumu (myslenia) alebo intuície (nejasného tušenia)... Pri myslení človek svoje poznatky rozumovo rozoberá, skladá do zmysluplných celkov, porovnáva, zovšeobecňuje, klasifikuje, vyvoduje, odvodzuje a pripája ku skúsenostiam. Myslenie je teda proces, pri ktorom človek niečo intelektom poznáva, vďaka analytickému, syntetickému, komparatívnemu, abstrahujúcemu, kategorizujúcemu, induktívnemu, deduktívnemu a abduktívnemu mysleniu prekračujeme hranicu bezprostredne danej situácie a dostávame sa na vyššiu úroveň poznania."
Napriek tomu, že máme poznávacie schopnosti, tieto sú ohraničené, niektoré veci sú akoby "za". Preto má význam zjavenie, zjavené informácie, osvietenie a pod., keď človek môže dostať poznanie takpovediac zhora.

Predstava reality nemusí byť mylná, v mysli má pozorujúci človek väčšinou to, čo vníma v okolí. Čo sa týka každodenného života, tak hádam ak sme zdraví, aspoň viac-menej, vnímame veci normálne, vieme sa orientovať a rozoznávať veci a ľudí okolo seba, rozdiel medzi sebou a okolím a pod. Napríklad keď vidím suseda, nepomýlim si ho so psom, alebo keď chcem kúpiť chlieb a maslo, nepôjdem do športových potrieb. Môžeme rozoznávať medzi fantáziou, myšlienkou v našej mysli a objektívnym svetom. Môžeme prípadne aj zrealizovať niektoré myšlienky. Niekedy má správne vnímanie okolia aj praktický a "životný" význam, bez neho by človek nemusel prežiť. Realita má určité pravidlá, napr. gravitáciu, ktoré treba rešpektovať, aby človek mohol (pre)žiť


21.
označiť príspevok

J.Tull
   23. 1. 2013, 16:09 avatar
Modelovo závislý realizmus zodpovedá spôsobu, akým vnímame objekty. Keď sa pozeráme, mozog prijíma sériu signálov pomocou očného nervu. Napriek „slepej škvrne“ okolo stredu sietnice, otočenému dvojrozmernému súboru údajov, náš mozog ich spracuje tak, že vytvorí z nich „dojem“ trojrozmerného priestoru. Mozog tvorí mentálny obraz - model. Pri tomto vytváraní, keď spracúva údaje zo všetkých našich zmyslov je fakt dobrý, o čom svedčí naša skúsenosť, schopnosť orientovať sa. Keď človek povie „vidím stoličku“, znamená len to, že použil svetlo rozptýlené stoličkou, aby si vytvoril mentálny obraz alebo model stoličky. Ak je model hore nohami, mozog človeka ho, dúfajme opraví ešte skôr, ako sa pokúsi na tú stoličku sadnúť.
Ako však vieme, že niečo existuje? Ako vieme, že stôl ešte stále existuje, keď odídeme z miestnosti a nemôžeme ho vidieť? Čo to znamená, keď povieme, že veci, ktoré nemôžeme vidieť, ako sú elektróny, alebo kvarky – častice, o ktorých sa hovorí, že tvoria protón a neutrón – existujú? Niekto by mohol mať model, v ktorom stôl zmizne, keď odídem z miestnosti a znovu sa objaví na tom istom mieste, keď sa vrátim, ale to by bolo dosť čudné. A čo keby sa niečo stalo, kým som bol preč, napríklad keby spadol strop? Ako potom v prípade modelu, keď po mojom odchode z miestnosti stôl zmizne, by som vysvetlil skutočnosť, že keď do miestnosti vstúpim, stôl sa síce objaví znovu, ale rozbitý pod sutinami stropu? Model, v ktorom stôl zostáva na mieste, je oveľa jednoduchší a súhlasí s pozorovaním. To je všetko, čo si človek môže priať.


22.
označiť príspevok

Krištof
   23. 1. 2013, 16:39 avatar
"Modelovo závislý realizmus zodpovedá spôsobu, akým vnímame objekty. Keď sa pozeráme, mozog prijíma sériu signálov pomocou očného nervu."

Toto by som ešte nenazýval špeciálne modelovo závislým realizmom. Len proste vnímaním.

"Mozog tvorí mentálny obraz - model."

Mozog sa na tom určite podieľa, povedzme ako spostredkovateľ, no obraz by mohol tvoriť iba fyzický, keďže aj mozog je len fyzický. Mentálny obraz má - in my opinion - mentalita, psychično. sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

"Pri tomto vytváraní, keď spracúva údaje zo všetkých našich zmyslov je fakt dobrý, o čom svedčí naša skúsenosť, schopnosť orientovať sa."

To súhlasí. Dá sa povedať, že vnímajúci človek má v mysli to, čo je v okolí.

"Niekto by mohol mať model, v ktorom stôl zmizne, keď odídem z miestnosti a znovu sa objaví na tom istom mieste, keď sa vrátim, ale to by bolo dosť čudné."

A niekto by mohol mať "model", v ktorom sa na stole objaví mimozemšťan, keď odíde. Takým ľuďom sa niekedy hovorí psychiatrickí pacienti.

"Model, v ktorom stôl zostáva na mieste, je oveľa jednoduchší a súhlasí s pozorovaním."

Dokonca je to aj zdravé a logické. Trochu iný by bol model, v ktorom by stôl nepravidelne mizol a zas sa objavoval. Raz by ho tam človek našiel a druhý raz nie. Vysvetlenie: možno si ho požičiavajú susedia v nepravidelných intervaloch a bez opýtania.


23.
označiť príspevok

J.Tull
   23. 1. 2013, 17:52 avatar
V prípade subatómových častíc, ktoré nemôžeme vidieť, sú elektróny užitočným modelom, ktorý vysvetľuje pozorovania, ako stopy v hmlovej komore a škvrny svetla v televíznej elektrónke, ako aj mnoho iných javov. J. J. Thomson experimentoval s elektrickými prúdmi prázdnych sklenených trubíc, čo je jav známy ako „katódové lúče“. Jeho experimenty ho priviedli k základnému záveru, že záhadné lúče sa skladajú z miniatúrnych „korpuskúl“, ktoré sú látkovými zložkami atómov, o ktorých sa vtedy myslelo, že sú už ďalej nedeliteľnou základnou jednotkou hmoty. Nemôžeme vidieť samotné elektróny, ale môžeme vidieť javy, ktoré spôsobujú. Thomson svoj elektrón „nevidel“ a ani svoju ideu experimentmi priamo alebo jednoznačne nedokázal. Avšak model sa stal kľúčovým v aplikáciách, od základného výskumu po techniku, a v súčasnosti všetci fyzici veria v elektróny, aj keď ich nemôžeme vidieť.
Kvarky, ktoré tiež nemôžeme vidieť, sú modelom na vysvetlenie vlastností protónov a neutrónov v jadre atómu. Aj keď sa hovorí, že protóny a neutróny sa skladajú z kvarkou, kvark nikdy nebudeme môcť pozorovať, pretože väzbová sila medzi kvarkami pri ich oddeľovaní narastá, a teda izolované, voľné kvarky v prírode existovať nemôžu.
Otázka, či dáva zmysel hovoriť, že kvarky naozaj existujú, keď ich nebudeme môcť izolovať, sa stala kontroverzným predmetom diskusií v rokoch nasledujúcich potom, keď sa kvarkový model prvýkrát predložil. Predstava, že určité častice boli vytvorené z rôznych kombinácií niekoľkých „sub-subnukleárnych častíc“, poskytla triediaci princíp, ktorý ponúkal jednoduché a atraktívne vysvetlenie ich vlastností. Ale aj keď fyzici boli zvyknutí prijímať častice, o ktorých existencii sa len domnievali hlavne na základe štatistických odchýlok v údajoch týkajúcich sa rozptylu iných častíc, myšlienka uznať realitu častice, ktorá by mohla byť principiálne nepozorovateľná, bola príliš silná aj pre mnohých fyzikov. No v priebehu rokov, keď kvarkový model viedol k čoraz správnejším predpovediam, tento odpor slabol. Je celkom možné, že nejaké cudzie bytosti so sedemnástimi rukami, infračervenými očami a zvykom vyfukovať chuchvalce šľahačky zo svojich uší, by urobili rovnaké experimentálne pozorovania ako my, ale opísali by ich bez kvarkov. A predsa, na základe modelovo závislého realizmu kvarky existujú v modeli, ktorý je v zhode s našimi pozorovaniami toho, ako sa subnukleárne častice správajú ...


24.
označiť príspevok

Petrana žena
   23. 1. 2013, 18:01 avatar
...Tulli, kvantová fyzika ide dopredu obrovským tempom...my "dôchodci" už nestíhame.
Stockholm - Nobelovu cenu za fyziku dostali letos francouzský kvantový fyzik Serge Haroche a americký atomový fyzik David Wineland. Komise je ocenila za jejich práci v kvantové fyzice. "Laureáti otevřeli dveře nové éře výzkumu kvantové fyziky pozorováním jednotlivých kvantových částic, aniž by byly zničeny," odůvodnila švédská akademie letošní ocenění.

Serge Haroche a David Wineland nezávisle na sobě vyvinuli metody měření a manipulace s jednotlivými částicemi a přitom zachovali jejich kvantovou mechanickou povahu. To se před tím nikomu nepodařilo. Separovat a pozorovat jednotlivé kvantové systémy dříve nebylo možné.

Oba ocenění se věnují kvantové fyzice, jejich metody pomohly například zkonstruovat výjimečně přesné hodiny, které jsou stokrát přesnější než cesiové hodiny. Díky jejich výzkumu vznikl i nový superrychlý počítač založený na kvantové fyzice. Takový počítač by mohl podle odborníků změnit naše životy stejně, jako změnily klasické počítače život
David Wineland, narozený v roce 1944, působí v americkém Národním ústavu pro standardizaci a technologii (NIST) v coloradském Boulderu. Věnuje se výzkumu kvantové optiky. Se svým týmem zkoumá využití technologie chlazení iontů laserem v iontové pasti.

Osmašedesátiletý Serge Haroche, který se narodil v marocké Casablance, je od roku 2001 profesorem na pařížské College de France, kde vede katedru kvantové fyziky. Z dnešního ocenění má obrovskou radost. Dozvěděl se o tom, když byl na ulici, a musel si sednout. Vůbec to nečekal. Dodal také, že bez svých kolegů by se mu ocenění nedostalo.

Haroche se svým týmem v roce 1996 prokázal experimentálním pozorováním kvantovou dekoherenci. Demonstrovali, jak se dá kontrolovat vzájemné ovlivňování jednoho atomu s jedním fotonem a jak se dají vytvářet takzvané superpoziční stavy atomů.

Podle Jiřího Chýly z Fyzikálního ústavu Akademie věd ČR je právě největším přínosem těchto vědců, že se jim podařilo vyrobit kvantovou superpozici. "Vyrobit a udržet kvantovou superpozici, není jednoduché, tento stav je klíčový pro to, aby bylo vybudované kvantové počítání," řekl v rozhovoru pro ČT24. Superpozice je přitom složením několika různých stavů a právě to se podařilo vědcům zachytit.

www.ceskatelevize.cz Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


25.
označiť príspevok

Petrana žena
   23. 1. 2013, 18:02 avatar
I když letos nejdiskutovanějším objevem v oblasti fyziky byl Higgsův boson, přesto ocenění nezískal, protože ani nemohl. Vědci totiž objev oznámili až po uzavření nominací, navíc se musí objev ještě potvrdit. Loni Nobelovu cenu za fyziku dostali tři astrofyzikové za odhalení zrychleného rozpínání vesmíru, které objevili díky pozorování vzdálených supernov.
www.ceskatelevize.cz Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


26.
označiť príspevok

J.Tull
   23. 1. 2013, 20:24 avatar
Petrana; „kvantová fyzika ide dopredu obrovským tempom“
V poriadku. Na myšlienke modelovo závislého realizmu to však nič nemení. Príklady, ktoré Hawking uvádza, úvádza preto, že ich dnes väčšina pozná. Nie preto, žeby o tých novších nevedel, respektíve nie je to v tomto prípade podstatné ...


27.
označiť príspevok

J.Tull
   24. 1. 2013, 16:17 avatar
Ak bol svet vytvorený pred určitým /konečným/ časom, čo sa odohrávalo predtým? Svätý Augustín povedal, že odpoveďou nie je, že Boh pripravoval peklo pre ľudí, ktorí kladú takéto otázky, ale že čas je vlastnosťou sveta, ktorý Boh vytvoril, a že čas neexistoval pred Stvorením, o ktorom je aj on presvedčený, že nenastalo až tak dávno. Toto je jeden možný model, ktorý podporujú tí, ktorí tvrdia, že chronológia Stvorenia uvedená v knihe Genezis je doslovne pravdivá aj napriek tomu, že svet je plný skamenelín a iných dôkazov, ktoré svedčia o tom, že je oveľa starší /Boli tu podstrčené, aby nás zmiatli?/. Niekto môže mať aj odlišný model, v ktorom sa čas vracia späť o 13,7 miliardy rokov k Veľkému tresku. Ide o model, ktorý vysvetľuje väčšinu našich súčasných pozorovaní vrátane historických a geologických faktov a je najlepším zobrazením našej minulosti aký máme. Tento model dokáže vysvetliť fosílne a rádioaktívne stopy a skutočnosť, že prijímame svetlo z galaxií vzdialených od nás milióny svetelných rokov, a teda tento model – teória Veľkého tresku – je užitočnejší ako ten prvý. Ani o jednom z nich však nemôžeme povedať, že je reálnejší ako ten druhý ...


28.
označiť príspevok

J.Tull
   24. 1. 2013, 16:17 avatar
Model je dobrým modelom, ak:
1. je elegantný;
2. obsahuje niekoľko voľných alebo nastaviteľných, či adjustovateľných parametrov;
3. vysvetľuje všetky existujúce pozorovania a je s nimi v súlade;
4. umožňuje detailné predpovede o budúcich pozorovaniach, ktoré, ak sa nepotvrdia, môžu samotný model vyvrátiť alebo falzifikovať.
Aristotelova teória, že svet sa skladá zo štyroch elementov, zeme, vzduchu, ohňa a vody, a že objekty sa správajú tak, aby splnili svoj zmysel, bola elegantná a neobsahovala nastaviteľné elementy. Lenže v mnohých prípadoch nerobila definitívne predpovede, a keď ich už robila, predpovede neboli v súlade s pozorovaním. Jednou z týchto predpovedí bolo, že ťažšie predmety by mali padať rýchlejšie, pretože ich zmyslom je padať. Nikomu sa nezdalo, že je to také dôležité, aby sa to preverilo, až kým neprišiel Galileo. Existuje historka, že pri testoch hádzal závažia zo šikmej veže v Pise. Nie je to pravdepodobne autentické, ale dnes vieme, že gúľal rôzne závažia dole naklonenou rovinou a pozoroval, že všetky získali rovnaké zrýchlenie, čo bolo v rozpore s predpoveďou Aristotela.
Práve spomenuté kritériá sú očividne subjektívne. Elegancie je niečo, čo sa nedá ľahko zmerať, ale medzi vedcami je vysoko oceňovaná, pretože od prírodných zákonov sa očakáva, že úsporne opíšu množstvo jednotlivých prípadov pomocou jednej jednoduchej formulky. Elegancia vyjadruje formu teórie, ale úzko súvisí s nedostatkom nastaviteľných parametrov, pretože teória preplnená zbytočnými faktormi nie je veľmi elegantná. Aby sme parafrázovali Einsteina, teória by mala byť taká jednoduchá, ako je len možné, ale nie jednoduchšia. Ptolemaios pridal epicykly ku kruhovým dráham nebeských telies, aby jeho model mohol presne opísať ich pohyb. Model by mohol byť ešte presnejší, keby pridal epicykly k epicyklom, alebo dokonca ďalšie epicykly k týmto epicyklom. Aj keď by pridaná komplexnosť spôsobila, že model bude ešte presnejší, vedci považujú model, ktorý je prispôsobený tak, aby vyhovoval špecifickému súboru pozorovaní, za neuspokojivý, čiže skôr za katalóg údajov, než za teóriu, pravdepodobne odrážajúcu nejaký užitočný princíp.


29.
označiť príspevok

J.Tull
   25. 1. 2013, 15:37 avatar
Mnoho ľudí nepovažuje „štandardný model“, ktorý opisuje interakcie elementárnych častíc prírody, za veľmi elegantný. Ten model je oveľa úspešnejší ako Ptolemaiove epicykly. Predpovedal existenciu niekoľkých nových častíc ešte predtým, ako boli pozorované, a opísal výsledok početných experimentov počas niekoľkých desaťročí s veľkou presnosťou. Lenže obsahuje tucty voľných parametrov, ktorých hodnoty sa musia stanoviť, aby vyhovovali pozorovaniam, ale samotná teória ich neurčuje.
Čo sa týka štvrtého bodu, vedci sú vždy dojatí, keď sa nové a fantastické predpovede potvrdia. Na druhej strane, ak sa zistí, že model má nedostatky, bežne sa hovorí, že zlý bol experiment. Ak sa nedokáže, že je to naozaj tak, ľudia aj tak často neopustia príslušný model, ale namiesto toho sa ho pokúšajú zachrániť pomocou rôznych modifikácií. Aj keď sú fyzici vo svojich pokusoch zachrániť obdivované teórie ozaj húževnatí, ich snaha modifikovať teóriu slabne až na úroveň, keď sa alternatívne teórie stávajú umelé alebo ťažkopádne, a teda aj „neelegantné“. Ak sa modifikácie, ktoré sú potrebné na zosúladenie s novými pozorovaniami, stanú príliš vyumelkované, signalizuje to potrebu úplne nového modelu. Jedným príkladom starého modelu, ktorý si prerazil cestu pod tlakom nových pozorovaní, bola predstava statického vesmíru. V roku 1929 Edwin Huble publikoval svoje pozorovania, ktoré dokazovali, že vesmír sa rozpína, ale toto rozpínanie nepozoroval priamo. Pozoroval svetlo emitované z galaxií. Jeho analýzou bol schopný určiť aj ich rýchlosti. Zistil, že takmer všetky galaxie sa od nás vzďaľovali a čím ďalej od nás, tým rýchlejšie sa pohybovali. Huble prišiel k záveru, že vesmír sa rozpína, ale iní, ktorí sa snažili udržať skorší model sa pokúsili vysvetliť jeho pozorovania v rámci kontextu statického vesmíru /napr. svetlo pri prekonávaní veľkých vzdialeností stráca energiu vďaka zatiaľ neznámej príčine .../ Veľa vedcov desaťročia po Hublovi pokračovali v obhajobe tzv. ustáleného stavu. Najprirodzenejším modelom bol však Hublov model expandujúceho vesmíru, a stal sa jediným, všeobecne prijímaným modelom. V našom hľadaní zákonov, ktoré platia vo vesmíre, sme formulovali mnoho teórií – modelov, akou bola aj teória štyroch elementov, Ptolemaiov model, teória flogistónu, teória Veľkého tresku a tak ďalej. Pri každej teórii – modeli sa naše chápanie reality a základných zložiek vesmíru zmenilo ...
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 13:37,  Všetci, ktorým ide o duc-howno ;)
dnes, 13:37,  aj vdaka tebe vtáku jarabáku som pochopil, čo urobí totalitný režim s človekom.....a...
dnes, 13:36,  -era-toto je výrok na diskúsiu. Ide o to, čo chceš dosiahnúť a vyriešiť. Napríklad čo...
dnes, 13:36,  Poznáš nejakých?
dnes, 13:36,  58. Tak tých faktorov je veeeeeeľmi veľa. Napríklad v ktorej krajine sa narodíš, akým...
dnes, 13:35,  No jo, existujú aj hownofilovia ;)
dnes, 13:34,  Keď je zapchatý hajzel, aj rýpať bude treba :)
dnes, 13:32,  -era- A na kom to závisí kde budeš v tom kolobehu a v ako vzťahu k tomu "H"?
dnes, 13:31,  Ale to neznamená že sa v hownách budeš rýpať ;)
dnes, 13:30,  ondrej61- si ako slepá kura a tá nevie oddeliť zrno od kamienkov. Akosi priveľmi sa...
dnes, 13:29,  Mne sú bludy proti srsti ;)
dnes, 13:28,  Aj to hovno je súčasť kolobehu života :)
dnes, 13:27,  EnaXnaY problém musíš riešiť, ale viera v blud ťa môže aj zničiť. Teda správne :...
dnes, 13:26,  Je fajn, keď si dokáže nájsť každý to svoje :)
dnes, 13:26,  A kresťania sú mu za to vďační ;)
dnes, 13:24,  ondrej61 prezradím ti : Boh ti dáva hovno.*39
dnes, 13:22,  ondrej61 ako vidím, naozaj nie si na tom dobre. Veď ja viem , že očakávať od teba...
dnes, 13:20,  A preto kresťanstvo je len jedno z mnohých náboženstiev ;)
dnes, 13:19,  samozrejme že je, Boh dáva ľudom slobodnú voľu
dnes, 13:18,  Presne tak ondrejko, je to moja vec ;)
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Niekomu ide práca od ruky a niekomu zasa ruky od práce.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(115 540 bytes in 0,455 seconds)