Zákaz interupcí je jedna z agiend RKC ktorú si vo výhrade svedomia presadil Vatikan cez svoje chapadla na upevnovanie si svojho vplyvu v krajine v protiustavne Vatikanskej zmluve . Čiže rozmenené na drobné ak bude chcieť žena interupciu bude si musie odskočiť k susedom napríklad do česka . Čiže žiaden život zákaz interupcií ani výhrada svedomia nechráni . Interupcia bude vykonaná
V mnohých krajinách sveta je interrupcia ilegálna alebo veľmi problematická a žena musí pre súhlas s výkonom absolvovať schvaľovanie komisiou. Napríklad veľa žien z Poľska dnes podstupuje potraty na klinikách v Českej republike a ženy z Írska cestujú z toho istého dôvodu do Anglicka.
Existujú aj takzvané potratové lode, ktoré pochádzajú zo štátov, kde je interrupcia legálna, a plavia sa ku krajinám, kde stoja potraty mimo zákona. Loď zakotví v medzinárodných vodách asi dvanásť míľ od pobrežia, pretože za týchto podmienok sa na osoby na palube vzťahuje zákon krajiny, odkiaľ loď pochádza. Ženám, ktoré sa dopravia na loď, tu poskytnú rady a pomoc v podobe antikoncepcie, potratových tabletiek a interrupcií, a to pod dohľadom odborníkov gynekológov. Najznámejšie lode prevádzkuje v rámci svojho projektu hnutie „The Women on Waves“ (Ženy na vlnách), ktoré podporuje holandská vláda.
Jeden príklad za všetky
Na jednom z feministických serverov obraňujúcich práva žien na slobodnú voľbu som našla tento príbeh Gianny Beretty Mollovej z roku 1962.
Matka troch detí sa radšej rozhodla pre vlastnú smrť a narodenie štvrtého dieťaťa, ako by mala podstúpiť interrupciu, prežila a mohla ďalej vychovávať svoje tri malé deti. Interrupcia by jej bola umožnila podstúpiť operáciu rakoviny maternice a zrejme by jej bola zachránila život. Dňa 16. mája 2004 Giannu Berettu Mollovú kanonizoval pápež. Autorka sa vyjadruje veľmi negatívne na adresu cirkvi a jej predstaviteľov.
Odložím nabok morálne stanoviská dané vierou a kresťanskými hodnotami, z ktorých zrejme vychádza pápež pri svojej reakcii. Len by sme sa mali na problém pozrieť čo najobjektívnejšie. Myslím, že je jasné, že nie je možné stavať sa do úlohy „vševedka“ a ženám potrat legislatívnym spôsobom zakázať. Každá žena musí mať právo sa v tejto veľmi ťažkej a osobnej záležitosti rozhodnúť sama. Skúsim len jednoznačnosť tohto „feministického“ pohľadu trochu relativizovať.
Predstavme si, že by lekári, keď už bolo dieťa mesiac na svete, boli žene zistili tú istú chorobu. Oznámili by jej, že jediný spôsob, ako sa zachrániť, by bolo pristúpiť k transplantácii nejakého životne dôležitého orgánu jej dieťaťa. Dieťa by však bez tohto orgánu neprežilo. Nebol by postoj väčšiny z nás v tejto situácii jednoznačnejší? Nestáli by sme na strane dieťaťa? Ťažko by akákoľvek matka volila smrť vlastného dieťaťa na záchranu vlastného života. Nie je nenarodené dieťa takisto dieťa?
odkaz