O předem vyhrané válce

Nie, že by som mal chuť tuná nonstop pastovať články, ale v tomto ma niečo zaulajo (najskôr prečítať): odkaz

Ide o tento odsek:

>> "O Beránkově Hněvu jsem se dozvěděl, že to je energie, která rozkládá těla démonů a duše Pekelných lidí, jež v tu chvíli na sobě mají výraz hotové hrůzy a strašné bolesti. Když rozkládáte jejich fyzické tělo v tomto světě, jejich duše cítí bolest jen částečně, ale když v jejich paralelním světě rozkládáte přímo jejich duši, cítí ji úplně. Je u toho slyšet mírně syčivý zvuk s náznakem sotva slyšitelného praskání."

Musím nesúhlasiť. Aspoň moja osobná skúsenosť je trochu iná. Nebeské svetlo, ktoré cezo mňa napadlo démonov, ich zaškrtilo, udusilo, so všetkými symptómami dusenia tak ako keď sa deje vo fyzickom svete. Možno teda dotyčný použil skôr nebeský oheň, ale to je len tip (kôli tomu "syčení a praskání"). Ale počul som démona zomierať ešte iným spôsobom, drvením. Keď jeho duša bola postupne a pomaly rozdrvená a rozmačkaná nejakou nebeskou mocou. Takže je ozaj možné, že okrem mnou dvoch poznaných spôsobov vraždenia démonov existuje ešte aj tretí, hore spomínaný.

>> "Sám nevím, jakými slovy popsat další fakta. Prostě mi bylo nějak ukázáno, že kromě "rozkládání démonických těl" existuje ještě i "hoření démonických těl" tzv. "druhým plamenem" (= jiným, než tím Pekelným)."

Takže áno, jedná sa o usmaženie nebeským ohňom.

No a optimistická veta na záver:

>> "Je možné, že pozitivní Boží Moc má k dispozici více útočných energetických systémů, než jenom jeden. A možná, že lze jejich působení při útoku dokonce i nějak účinně kombinovat. Svaté Bytosti tehdy oznamovali úspěšnost svého budoucího zásahu bez jediné pochybnosti a se 100% jistotou. A protože je všechno předurčeno (a ony znají budoucnost a nelžou o ní), nic jiného se nemůže stát."

Nerozumiem čo si napísal.

Čo vidím?


Vidím Ježiša - stále hrozivo toho istého.

Vidím armádu mladých. Vidíš tie kosti? Ja už vidím armádu.
Armádu, ktorá je SLOBODNÁ od materializmu.
Nad malými kancelárskymi väzeniami len mávnu rukou.
Pokojne budú v pondelok obedovať kaviár a v utorok obhrýzať suché rožky.
Ani im to nepríde.
Vedia, ako to vlastne bolo s Matrixom, vedia, ako sa písali dejiny.
Sú mobilní ako vietor. Sú vlastníctvom národov.
Netreba im pasy. Ľudia si píšu ich adresu ceruzkou a čudujú sa kde sa tu vlastne vzali.
Sú slobodní. A zároveň sú otroci všetkým, ktorí žijú v bolesti a špine a smrti.
Čo vidím?
Vidím svätosť, ktorá prepaľuje zrak. Deti privádza do smiechu a dospelých do zúrivosti. Už dávno sa prestali hrať na svoju malú integritu: túžia bezvýhradne po hviezdach. Pohŕdajú dobrým, dychtivo prahnú po najlepšom. Až nebezpečne priezrační.
Ich motívy sú všetky čisté, z každého ich tajného zákutia žiari svetlo.
Vášnivo milujú ľudí, láskou ich vyťahujú zo zúfalstva, zachraňujú pred satanskými hrami.
Táto armáda položí svoj život za veľkú vec.
Miliónkrát denne jej vojaci radšej prehrávajú, aby jedného dňa získali odmenu, ktorou im budú slová „Dobre ste slúžili, moji synovia a dcéry“
Hrdinovia, ktorí sú rovnako odvážni v pondelok ráno ako v nedeľu v kostole. Nejde im o vlastnú slávu. Len ticho poďakujú do neba a počúvajú davy hučať a revať: TAK POĎ!
Je to hudba budúcnosti.
Šepot, ktorý píše dejiny,
všetko sa otriasa od základov
revolucionári znovu snívajú,
šuškanda, tajomstvá,
tajné sprisahanie ožíva...
Je to hudba budúcnosti.
Armáda sa hýbe v šíkoch ako jeden Muž.
Mladí ľudia, ktorí nútia telá poslúchať.
Každý z nich vykryje samým sebou guľku určenú druhému.
A tetovanie na chrbte hlása: „Pre mňa je žiť Kristus a zomrieť zisk.“
Ich obety živia oheň víťazstva v nahor upriamenom zraku.
Víťazi.
Mučeníci.
Kto ich zastaví?
Budú to hormóny?
Má šancu neúspech?
Môže ich strach vydesiť? Smrť usmrtiť?
Generácia, ktorá sa modlí horlivo ako na smrteľnej posteli,
ktorá už nerozpráva, len stená,
kričí Víťazstvo, plače trpké, horké slzy,
a podchvíľou vybuchne do hurónskeho smiechu.
Čaká. Trpezlivo, ako na stráži: 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku.
Dajú všetko, čo bude treba.
Porušia pravidlá,
zbavia sa pohodlia útulnej, teplej priemernosti.
Vzdajú sa svojich práv, svojich drahocenných malých chybičiek.
Vysmejú sa škatuľkám, obídu sa bez všetkého.
Reklama nad nimi nemá žiadnu moc,
nedrží ich ani Hollywood.
A priatelia čo na nich celé noci tlačia, nedokážu pohnúť ich odhodlaním.
Sú strašne cool, vo vnútri sú nebezpečne príťažliví.
A čo navonok? Tam im je to takmer jedno.
Ich oblečenie rozpráva. Vyzdvihuje, oslavuje. Nie je úkrytom.
Dokážu sa vzdať svojho imidžu či popularity?
Svoj život by položili za druhých. Na lavicu obžalovaných si sadajú namiesto odsúdencov.
Vymenia trón za elektrické kreslo.
Krvou a potom a slzami, modlia sa bezsenné noci a dni ako v omámení, modlia sa, akoby všetko záviselo od Boha a žijú, akoby všetko záviselo od nich.
V DNA majú napísané JEŽIŠ (čerpajú z Jeho dychu).
Ich podvedomie spieva. Práve dostali od Ježiša transfúziu novej krvi.
Ich slová desia škriekajúcich démonov v nákupných centrách.
Nepočuješ ich prichádzať?
Vzdaj poctu týmto divným hrdinom!
Zvolajte všetkých stroskotancov, všetkých čudákov.
Tu s iskrou v oku kráčajú, stromy tlieskajú, mrakodrapy sa skláňajú a vrchy sú len vŕškami pri týchto deťoch inej dimenzie.
Modlitbou zvolávajú nebeské šíky a na zem priťahujú starodávny sen o raji.
A táto vízia sa splní. Stane sa; príde ľahko; príde skoro.
Ako to viem? Jednoducho: túži po nej samo stvorenie, vzdychá po nej Duch, sníva o nej Boh.
Jeho dnes je mojím zajtra.
Moja hmlistá predtucha je Jeho jasným poznaním.
A moja zakríknutá, pošepnutá, neveriaca modlitba vyvolá hromové duniace strašné „Amen!“ ktoré mrazí v kostiach.
„Amen!“ triliónov anjelov, hrdinov viery, „Amen!“ Krista samého. On je to, kto to začal snívať, On je Ten, kto na konci zvíťazí.
Stopercentne! Isto!

Keď chceš niečím prispieť, tak prispej niečim reálnym, nie zmysluprázdnou básničkou.

Z knihy Krvavý mesiac na obzore, Pete Grieg, Dave Roberts

?

Váš príspevok je príliš krátky.