Má ma rád... viac?

Áno, opäť ja... Freeday, ktorá si nevie rady s jedným chlapcom... Zhrniem teda to, ako je to medzi nami: Nevídame sa často (nepravidelne a iba občas); zopár mesiacov som doňho s najväčšou pracdepodobnosťou zaľúbená; v poslednej dobe (hlavne od našeho posledného stretnutia) si píšeme trochu častejše, ale stále nie až tak často; sme dobrí kamaráti už pekne dlho (takmer od narodenia, ak aj vlastne nie); netuším ako na tom som, ale viem, že ma má rád minimálne ako kamarátku (uvažoval už aj nad tým (avšak čisto teoreticky), že by sme sa k sebe hodili a tak... No ja neviem a netuším, či mám uňho nejakú šancu byť viac ako len kamarátka. Ak by som mu povedala, čo cítim a neprijal by to, mohla by som stratiť aj kamarátstvo, čo naozaj nechcem. Pýtajte sa ma ako sa správa v danej situácii kľudne a potom mi pomôžte (teda ak by sa vám to podarilo zistiť...) ako som na tom u neho. Budem vám naozaj vďačná:D

Čo takto vytasiť ženské zbrane?

Somebody else...?

Ja sa budem asi snažiť už na to nemyslieť... Za posledné dva až tri mesiace som si stihla urobiť minimálne päťdesiat (a yo je ešte asi aj málo...) testov lásky, toho, či ma má rád, ale aj tak viem, že to ten mobil vedieť nemôže... Píšem na fórum, čo som si myslela, že nikdy nebudem (aj rpg hrám na fórach som sa vyhýbala ). Napokon eom mu začala písať a teraz si pripadám ako otravná a doliezavá dievčina, ktorá sa snaží zaujať... (niektoré konverzácie boli fajn, ale zopár som si písala vlastne iba sama so sebou...). Tak sa teraz snažím obmedziť to, že mu píšem. Nikdy som si naviac nemyslela, že by som si prečítala alebo dokonca napísala nejaký Romance príbeh, ale teraz možno aj to... našťastie som ešte aspoň tak dibre na tom, že som to nespravila a dokonca som po dlhej dobe niečo napísala (konkrétne Sci-Fi poviedku, z ktorej možno vznikne konečne aj nejaká normálna kniha (chcela by som novelu)). Naviac ma napadol aj ďalší príbeh (FF na HP (aj o FF som si myslela, že ich nebudem nikdy písať (na čítanie sa nechystám....))) a čítaním kníh s menej prvkami lásky (nejaké predsa musia byť všade) mi pomáha nemyslieť naňjo. Doteraz som nikdy nepočúvala hudbu. Tetaz mám niekedy nutkanie (najmä pri úlohách, čo nejde dokopy, takže nepočúvam (čo mi vôbec neprekáža a som za to rada)). Naviac mám pocit, že son sa za posledný rok zmenila... ja som sa mala rada takú, aká som bola (bifľoška (nebola som a nie som, ale podľa ostatných...), ktorú na prvý pohľad zaujíma iba škola, nehovorí takmer nikomu o sebe viac (iba najbližším kamarátkam a rodine) a najmä nechápe všetkých tých tupcov). Teraz ma považujú za tú istú (to bude tým, že ma nepoznali) alebo povedia, že som sa zmenila k lepšiemu. Mne to však vyhovovalo tak, ako to bolo... No nie je čas rozoberať môj životný príbeh. Cgcela som povedať, že by som sa ním asi nemala toľko zaoberať

Písala som si s ním, ale stále som mu nenapísala, že mi chýba... Ja to jednoducho nedokážem...

Teraz to bude znieť debilne, ale práve ma napadlo, že ja doňho možno vôbec nie som zaľúbená... Sme si v mnohých veciach až príliš podobní. Povahu máme až na pár drobností takmer identickú. Záľuby máme zväčša rovnaké (až na niekoľko výnimiek). Poznáme sa veľmi dlho a niekedy si pripadám, akoby sme boli súrodenci a poznáme sa od narodenia (i keď to je skoro aj pravda). Máme toho tak veľa spoločného, že by som ani sama neuverila. A preto to všetko možno nie je láska, pobláznenie a ani nič podobné, ale len prosté a jednoduché cnenie sa mi za osobou, a ktorou mám toho toľko spoločného. A možno nie. Ktovie? Ja sa v tom nevyznám a myslím si, že ani nikto ďalší. Z toho čo som na toto fórum už popísala, mám pocit, že som tak trochu blázon. Moja povaha, myseľ a srdce je veľmi špecifická a nevyznám sa v nej ani ja. Navyše častokrát až príliš nad všetkým premýšľam, analyzujem,... a to isté robí aj on. Áno, viem to. Jednak preto, lebo mi to sám potvrdil a jednak aj preto, že keď sme si natoľko podobní, v tomto sa líšiť nemôžme. A ak aj áno, tak len minimálne. Možno je to kamarátstvo, možno emocionálna závislosť, možno kamarátske chýbanie oeoby podobnej mne, možno láska, možno pobláznenie, možno nič... Neviem, netuším a neriešim (teda aspoň sa posnažím). Už mám myšlienok naňho veľa (to mi však nevadí), už mám myšlienok na rozlúštenie jeho citov nad hlavu a na tie chcem kašľať. Ak mi vyzná lásku a ja mu ju opätujem, budem rada. Ak nie, asi by to aj tak nefungovalo. Všetko záleží na ňom. A keďže viem akú má povahu, tak viem aj to, ako by asi reagoval, keby ku mne cíti niečo viac. Tak ako ja. Takže vlastne nijako. Na to, aby to povedal, je až príliš hanblivý a plachý. Nevedel by čo má očakováť odo mňa, takže by radšej mlčal. A možno sa predsalen mýlim. Možno ma vôbec nemá rád, možno dumá peesne nad tým, nad čím ja a možno len premýšľa ako a či. Ktovi3? Možno ani on sám. Ale nehodlám stratiť takú úžasnú osobu a vynikajúceho kamaráta mne podobného ken kvôli mojej hlúposti. Takže sa nad tým budem snažiť neuvažovať, budem sa snažiť neotravovať ho a len príležitostne ho kontaktovať. Možno mu nedokážem povedať čo cítim preto, lebo to skutočne necítim. Iba si to myalím. Všetky tie veci okolo sú možno iba mojím výplodom fantázie a nikto iný to nevidí a nechápe. Možno odmietam priznať to, že "som doňho", lebo to tak skutočne nie je. Možno mamina vraví, že sme ako súrodenci aj kvôli tomu, že vidí, že možno k nemu niečo cítim, ale vie, že je to len kamarátstvo a tak to má byť. I keď na druhej strane by aj ona chcela, aby sme ja alebo moja sestra (ale skôr ja, lebo ona jeho brata a ani jeho neberie nikajo špeciálne a ani nič) mali sa svokrovcov ich rodičov.

Naposledy: ,,Ktovie?" Nikto... To je odpoveď. Všetko je otvorené, vrátane mojej mysle a srdca. Všetko... a možno aj navždy zostane. Táto slohovka je už aj tak dosť dlhána to, aby som sem ešte niečo pridala, takže už asi iba dodám, že som rada za všetky reakcie a budem rada aj za tie ďalšie (ak o to vôbec ešte niekto stojí, lebo tzto lovestory je dosť zvlášna a pripomína mi tak trochu aj soap operu, takže tak...). Som vám teda vďačná (a vlastne najciac asi djjarovi, ktorý mi odpisoval často) a ak ešte niekto číta, budem aj naďalej. Za každú spätnú väzbu.

?Freeday?

Hahaha! On je online! Aj ja! Hahaha! Ja mu nenapíšem! Hahaha! Ja to zvládnem! Hahaha! Už sme si nepísali dva mesiace normálne! Hahaha! Hahaha! Hahaha! Freeday na to možno nie je tak zle! Hahahahahahhahahahhahahabahabahahahhahaha!

Wohou! Píšem si na fóre sama so sebou! Hahaa

👍: -era-

Vedela som to! Akonáhle som prisla na Messenger, on odisiel! Ha! I ked to nemusi nic znamenat... No znamena

Alebocaj nie

Ktovie! Nikto

Som si takmer istá, že to nikoho nezaujíma, ale 195 dní sme sa nevideli a na 196. sme sa stretli. Čakala som, čo sa stane, ale popravde som mala také feelingy, že jeej, ideme sa stretnúť s kamarátmi, no čo? No a keď sme sa stretli, nič špeciálne sa nestalo a tým som sa uistila, že už som s ním opäť na tom ako s kamarátom. Boli sme na bicykloch a sestra, ktorá o všetkom vie, povedala, že sa on zalieča... A vtedy mi ho prišlo aj celkom ľúto, že čo ak si to teraz vymeníme?... Ach jaj... Friends forever... Friendship only

Teda za mňa