Báseň o vzťahu

Hovorit je tak lahke no rozpravat sa je tazke.
Povedat niekomu co ho trapi o to tazsie ked su dvaja spolu.
Ticho nie vzdy lieci, vystavaju otazky-
Ako, preco, naco, chcem?
Dilema, suboj sam so sebou.
Povzniest sa, je to zlyhanie, kam smerovat a ako?
Hoc su dvaja nie vsetko je spolocne...
Tajomstva? Su, niesu, je ich treba?
Ako to vyriesit. Rozhovor, sprava, basen ci mlcanie je cesta.
Povzbudenie, priatelia, degradacia, upustenie od cesty, sny, tuzby, vsetko je nanic ked jeden o druheho nema zaujem. Spoluzitie laska zotrvacnost, spolubyvajuci, tajomatva a sny ktore sa-? splnia, nesplnia?
Cesta je tazka plna padov.
Dokedy?
Kedy sa to zlomi, zmeni. Dokedy je clovek schopny znasat nastrahy a muky. Co na to okolie, ako s tym dalej zit.
Dvaja su na to aby sli spolu a nie pri sebe.
Maju sa o veci delit a pomahat si, nie jeden druheho ponizovat. Maju sa povzbudit a rozpravat.
Smutny je zivot samemu no este smutnejsi vo dvojci ked niesu stastny. Prosit o dotyk, o vyznanie lasky, o krasne slovo milujem ta... Chlad cinizmus, nezaujem,
Mylim sa ci je to pravda,
Nezistim kym sa neporozpravame.
Kedy?
Bude vhodna doba niekedy ci vobec?

👍: Bijoux

pekne si napísala