Náhodné mutácie, ruwolf a evolúcia.

Citát ruwolf:
Ty tu máš robiť test na (ne)funkčnosť.


Odpoveď:
Predpokladajme, že všetky usporiadania aminokyselín v bielkovine majú svoju funkciu. -Funkcii je však veľmi mnoho. -Niektoré z nich sú reálne použité v živých organizmoch, iné ešte len čakajú na svoje použitie.
...Predpokladajme teraz, že oko vzniklo náhodnými mutáciami a prírodným výberom. Vieme, že oko potrebuje mnoho proteínov ku svojej funkcii. -Oko potrebuje napríklad ovládacie vstupno-výstupné centrum v mozgu, potrebuje zrakové nervy, potrebuje sietnicu, atď..
Dobre.
Predpokladajme, že náhoda trafí nejaký proteín. (určili sme si, že všetky usporiadania sú funkčné)
-Ľudský genom obsahuje max. 25 000 génov - čiže proteínov odkaz
-Prežeňme to teraz, a predpokladajme, že oko potrebuje na svoju stavbu až 1000 proteínov. -Bežný 300 aminokyselinový proteín obsahuje pribl. 10^390 možností usporiadania. -Pravdepodobnosť, že náhoda trafí práve proteín pre oko, je 10^390/1000 = 10^387, čiže 1 ku 10^387. (...pričom atómov vo vesmíre je cca "len" 10^80...)
TO VŠAK NIEJE VŠETKO! :
-MUSÍ SA TRAFIŤ ĎALŠÍ PROTEÍN, POTREBNÝ PRÁVE PRE OKO. (oko zatiaľ nemáme) -Ten má šancu "vyhrať" opäť len 1 ku 10^387. -Atď, atď... -Na stavbu oka je potrebný celý reťazec uhádnutých proteínov, pričom každý z nich má šancu byť trafený práve 1 ku 10^387 !
....Teraz si vypočítajme "maximálne číslo pre evolucionistu":
Najkratší časový okamih, ktorý by evolucionisti ešte mali akceptovať pre svoje rozprávky, je čas, za ktorý preletí svetlo priemerom atómu vodíka, tj. 5x10^(-13) metra. (...Planckov čas nerátam, lebo ten nemá pre narábanie s atómom, ako celkom, zmysel...) -Čas preletu svetla cezeň je
t = 10^(-13) / (3x10^8) = cca 3x10^(-22) sekundy.
-Koľko takýchto "okamihov" ubehlo od big-bangu po dnes - tj. za 13,7 miliardy rokov? -Je to
60x60x24x365x13,7x10^9/(3x10^(-22)) = 1,44x10^39 okamihov.
-A koľko týchto okamihov ubehlo pre každý atóm vesmíru zvlášť, ktorých je cca 10^80? -Je to 1,44x10^39x10^80 = 1,44x10^119 okamihov.
Odpoveď znie:
Maximálne číslo pre evolucionistu je 1,44x10^119, čo je zároveň maximálny počet náhodných pokusov, ktoré by bol Vesmír schopný zvládnuť s atómami, počas celej doby svojej existencie. -Tzn, že ak sa niekde náhodou vyskytne väčšie číslo, ako 10^120, musí sa evolucionista tváriť, že nič nevidí. -Teda napríklad číslo 10^387 je pre evolucionistu "tabu", lebo presahuje číslo 10^120.

Odkiaľ si prišiel nato (kto to kedy tvrdil?), že oko pri evolúcii vzniklo naraz z ničoho?
Abo že proteín vznikol naraz z ničoho?

To v texte tvrdím? -A kde?

Tu:
"Bežný 300 aminokyselinový proteín obsahuje pribl. 10^390 možností usporiadania.
Pravdepodobnosť, že náhoda trafí práve proteín pre oko, je 10^390/1000 = 10^387, čiže 1 ku 10^387."

To nieje tvrdenie, že vznikol naraz z ničoho. -Je tam iba vyčíslená pravdepodobnosť náhodnej voľby zrovna toho proteínu, ktorý sa uplatní v stavbe oka. -To však neznamená, že musí padnúť HNEĎ. -Mohlo sa medzi tým vystriedať aj trilión pokusov (ktoré trafili niečo iné). -Môj výpočet poukazuje len na to, koľko pokusov, v ktorých padne niečo "mimo oka", by sa muselo vystriedať, aby padol zrovna ten proteín, ktorý sa uplatní v oku. -Výpočet ukazuje, že počet neúspešných pokusov (proteínov mimo oko), by ďaleko presahoval počet atómov vesmíru. -Keby sme aj predpokladali šťastnú náhodu (...tj. že predsa len padne povedzme na triliónty pokus), bol by problém s trafením ďalšieho proteínu, a ďalšieho, atď... - V ROZUMNOM ČASE. (...čase nie so stovkami núl)

...skúsim to ešte rozviesť:

Nech pri typovaní športky predstavujú všetky kombinácie mimo jackpot proteíny, ktoré sa uplatnia inde, než v stavbe oka. -Všetci dobre vieme, že nieje tak jednoduché trafiť jackpot. Mnohí sa o to pokúšali celý život a neuspeli. (to sú tie proteíny mimo oka) -Lenže preto, že počet tipujúcich obyvateľov Slovenska je porovnateľný s počtom kombinácii športky, občas niekto vyhrá. (to je ten proteín pre oko)
-Môj výpočet však ukázal, že počet kombinácii malej 300 aminokyselinovej bielkoviny NIEJE Z ĎALEKA POROVNATEĽNÝ ani s počtom atómov vo vesmíre, a nie tak ešte s počtom všetkých živých organizmov, ktoré na zemi kedy žili (vrátane baktérii) a to aj za predpokladu, že ten počet variácii podelíš počtom všetkých proteínov, ktoré sa uplatňujú pri stavbe oka.

Čo znamená "náhodnej voľby zrovna toho proteínu, ktorý sa uplatní v stavbe oka"?.