Bez hnevu

1. Anette	27. 12. 2009, 07:28
Téma pre popieračov hnevu, pre tých, ktorí tvrdia: nenahnevám sa, aj keď budem mať dôvod. Dokáže sa človek nenahnevať v rôznych situáciách? Napríklad, ak prichytíš manželku s najlepším kamarátom, čo povieš: Že „Mal by som sa nahnevať, ale nenahnevám sa.“, Alebo pôjdeš ešte ďalej a povieš tomu „najlepšiemu kamarátovi“, že „Ďakujem, že si mi otvoril oči.“ Ani Ježiš sa nehneval na svojich trýzniteľov a riekol : „Otče, odpusť im, nevedia, čo činia.“ Opakom hnevu je láska, tolerancia, porozumenie. Ak matka dostatočne miluje svoje dieťa, nenahnevá sa, ak dieťa spadne a umaže si pekné nohavice, prípadne ich aj roztrhá. Ak je svokra dostatočne tolerantná, nebude sa hnevať na nevestu, že jej ukradla syna. A ešte jeden nápis mi prichádza na rozum, ktorý mala suseda vycapený v kuchyni: „Nech slnce nezapadá nad vaším hnevom !“ Je to pekné poučenie, že manželia sa majú udobriť ešte skorej, než zaľahnú do postele. Avšak dokáže človek prežiť bez hnevu? Mne ten záväzok žiť bez hnevu pripadá natoľko absurdný, akoby som si zaumienila, že odteraz si zakážem plač a budem sa len smiať, alebo ešte drastickejší príklad: odrežem si ľavú ruku, pretože ideálne mi pripadá robiť všetko pravou. Ľudia sa hnevajú, aj deti sa hnevajú, takisto, ako pes, ak mu niekto chce zobrať kosť. A aj v Biblii sa spomína, ako Boh zahorí spravodlivým hnevom. Súhlasí Boris

14. ranexil	⇑    27. 12. 2009, 12:03
Anetka a vies si ty predstavit ksicht tej "manželky" ked jej pokojne a najlepsie s usmevom povies : "Konecne som sa ta zbavil " Urobila si to sama, to po čom som dlho tužil. "

16. Anette	⇑    27. 12. 2009, 15:25
Pre tú manželku by taká mierna reakcia bola iste milšia, než nejaká vendetta.

17. *game*	⇑    27. 12. 2009, 15:50
asi tak nejako...hmm...moj sen este prednedavnom, teraz je uz vsetko inak...

19. ranexil	⇑    27. 12. 2009, 18:17
Ako inak?

20. *game*	⇑    27. 12. 2009, 20:45
no, uz nemam taky sen ho najst pri niecom takom...pretoze to asi nebolo velmi dobre si take nieco priat... ...ale ak by sa to niekedy stalo, tak reakcia by bola asi taka aku si napisal i ty.

18. *game*	⇑    27. 12. 2009, 18:04
a inak mala by som sa nahnevat a nehnevam sa ...robia to za mna vsetci dookola...rodicia, brat, priatelia...je to sialene sledovat ten ich hnev, ktory im aj tak nijako nepomoze...alebo im v tom nepomaham ja...snad ma raz pochopia

21. Anette	⇑    27. 12. 2009, 22:38
Game, tvoj prístup vôbec neschvaľujem. Sledovať so založenými rukami rozpad vklastného života a ešte si k tomu aj fandiť, že ako fajn, veď to s tebou ani nehne

22. ranexil	⇑    27. 12. 2009, 22:44
Anette su veci, ktroé niekedy vysoko prekrocia nejake pomyselne miery . Potom uz nasleduje cosi podobne ako poznaju rodiny alkoholikov. Vola sa to psychologicka smrt. Ludia z rodiny vymazu alkoholika spomedzi seba aj ked tam zostava , v podstate ho prehliadaju , je ako vzduch. Uz sa ani nerozculuju , bordel co tam nechava upracu, akoby to urobila macka co nahodou prebehla . A takto to funguje aj pri vztahoch s niekym , kto sa nesprava ako partner, ale ako poskodzovatel rodiny . Ked neprichadza ku zmen, tak sa dotycny stava vzduchom , ale potom mu uz nepoze nic ked to dospeje do takejto fazy , pre tu zenu je akoby mrtvy aj ked tam je tak ho niet .

23. Anette	⇑    27. 12. 2009, 22:51
ranexil, tá rezignácia sa dá pochopiť, no vzduchom by som alkoholikov nenazývala. Oni majú tú vlastnosť, že padajú stále hlbšie, aj toho bordelu je po nich stále viacej a časom sa zapletú aj do bitiek, záškodníctva a podobne. A nad tým všetkým len mávať rukou a tváriť sa, že ten dotyčný ani nie je členom našej rodiny? Dá sa to vôbec?

24. ranexil	⇑    27. 12. 2009, 22:58
Jasne ze dá . Clovek si privykne aj na hovno ak musí a v pohode funguju . Rodina sa snazi navonok fungovat normalne aj ked ma destrukcny prvok v sebe. Postupne ho-alkoholika zacnu nicit . Tam prestanu emocie , presvedcia sa vzajomne ze ide o zviera bez citov atp. Ale pozor Anette to trva roky nieze dnes si zmyslia ,alebo sa nejak dohodnu. Súhlasí Ónya

25. Anette	⇑    27. 12. 2009, 23:06
Neviem ran, poznám alkoholikov, ktorí ničia seba, aj okolie, no predsa ich vnímam, ako ľudí. A aj ostatní ich berú, ako ľudí. Je ľahké odpísať tých, ku ktorým necítime ani štipku náklonnosti, alebo tej doblba skloňovanej lásky. No ak tam je aspoň kúsok citu, tak to človeka proste bolí.

26. ranexil	⇑    27. 12. 2009, 23:12
Anette je rozdiel ich stretat a sakra velky rozdiel s nimi zit pod jednou strechou. Ono samozrejme tam sucit pretrvav, ale tí ludia a aj deti sa pozru tej veci, co sa z neho stala do oci a ked tam nenachadzaju toho kym byval tak je koniec. Pre nich ej to len nejkay demon, co zabil ich rodica , alebo partnera a podvedome to vnimaju, ze telo zostalo, ale dusa ktoru bol je prec a byva v nom len ta vec , co jeho telo pouziva na slopanie, ci na verejnosti pricaste klamanie a hranie divadielka. Alkoholici su prvostupnoví pokrytci aspon co sa tych, ktorí ich stale nemaju na ociach týka. Podobne aj narkomani

28. Ónya	⇑    27. 12. 2009, 23:20
Anette, samo že alkoholici sú ľudia aj ich vnímame ako ľudí - chudákov, úbožiakov, ktorí stroskotali na vlastnom slabošstve. Žila som s alkoholikom a povie ti to každá, ktorá má tú skúsenosť, že "kto nezažil alkoholika, nevie o čom hovorím"..))) sú to neskutočné extrémy v chovaní a v reakciách .nikdy nevieš ako sa zachová a na to sa zvyknúť nedá,,.. a k čomu - ku komu máš cítiť náklonnosť ?? Tá náklonnosť sa systematicky stráca až dosiahneš odpor. Pretože ten alkoholik nič neurobí preto, aby to bolo iné, aby sa zmenil, aby bojoval a skončil s tým, nevidí že všetci okolo trpia ..a na tomto krachujú rodiny. Súhlasí ranexil

29. ranexil	⇑    27. 12. 2009, 23:25
a najstrasnejsi su pre takychto ludí prave tí, co sa zastavaju alkoholikov nepoznajuc na vlastnej kozi co za bestie to su. Potom ním nicení este vyzeraju ako tí zlí, je to fakt smutnosmiesne, a vypoveda to o tom, ako ludia podlahnu temer vzdy falosnym vstupom a na ich zaklade sa domnievaju a hodnotia inych. Súhlasí Ónya

30. Ónya	⇑    27. 12. 2009, 23:43
nič nemám proti tomu ,ak si príležitostne niekto vypije, alebo že náhodou "presype" .. môže sa stať, to by bolo ešte o.k., ale aby niekto systematicky nasával do bezvedomia, prepíjal všetko čo má a vždy si našiel na to dôvod , tak to je už závislosť a žitie s takým človekom je neúnosné a neznesiteľné , blízki sú bezmocní a žena si nutne položí otázku "o čom to celé je ?" .. Súhlasí clear1

31. Anette	⇑    28. 12. 2009, 07:52
ranexil, "potom ním ničení ešte vyzerajú, ako tí zlí"? Nemám chuť rozoberať, kto kedy vyzerá zlý. V každom prípade nikto nie je povinný prežiť s alkoholikom celý život, existujú predsa rozvody, dá sa predsa začať nový život, nato by však bolo treba kúsok rozhýbať tie "založené ruky".

32. clear1	⇑    28. 12. 2009, 10:08
Ahoj Anette. Takže ešte raz - bavíme sa každý o niečom inom. Ty to vidíš tak, že ja tvrdím, že človek sa má snažiť žiť bez hnevu a keď sa ocitne v situácii ktorá ho naserie, má sa snažiť ignorovať, prehliadať svoju prirodzenú reakciu, svoj hnev. Ja ale tvrdím čosi iné. Tvrdím, že je možné dostať sa do stavu, kedy Tvoja reakcia na tú istú situáciu bude čistá, bez hnevu. A bude to Tvoja prirodzená reakcia, nič nemusíš ignorovať a nemusíš si nahovárať, že sa nehneváš. Skrátka sa nehneváš. Rozumieme si už ? Ono to naozaj ide. Ak máš otázky, sem s nimi..

33. Anette	⇑    28. 12. 2009, 10:22
Ahoj clear, vnímam to tak, že hovoríš o akejsi citovej otupenosti, kde sa ťa nedotkne, ani keď budú kladivá z neba padať. Príde masový vrah, bude vraždiť členov tvojej rodiny po jednom a ty sa budeš tváriť nezúčastnene. A ešte to aj budeš vnímať, ako výhru a budeš si fandiť, ako sa ťa nič netýka? A na čo je takýto postoj dobrý?

34. clear1	⇑    28. 12. 2009, 11:30
Rozumiem. Predstavuješ si to tak, že keď niekto začne mlátiť moju žienku, ja sa budem pozerať s priblblým úsmevom.. Nie Anette, samozrejme, že budem reagovať. Ide len o to, že nebudem reagovať prehnane a nespôsobím tomu človeku viac poškodení ako je nevyhnutné. Obrazne povedané, ak stačí zlámanie ruky, nebudem mu lámať väzi. Reagovať/biť sa dá aj s pokojom. Hnev nie je dobrý radca.

35. Anette	⇑    28. 12. 2009, 12:16
Ani ja som ešte nikoho nezavraždila, ani nespôsobila trvalú invaliditu. Ba čo viac, ani kosti som v živote nikomu v žiadnom afekte nepolámala. Ale viem, že toto je aj tak chabý argument, veď som len slabá ženská, a podľa martineka aj naivná na nevydržanie.

36. clear1	⇑    28. 12. 2009, 12:41
Anette, záleží Ti na tom čo si myslí Martinekk ? Pravdepodobne ho v minulosti opustilo dievča kvôli nejakému bitkárovi. Trafila si mu na citlivú strunu, ber to s rezervou. Takže k veci: Videla si už bitku, kde chlapík kopal a udieral do bezvládne ležiaceho súpera ? To je jednanie v hneve/nenávisti - nelogické jednanie. Súper už nie je nebezpečný a chlapík predsa pokračuje... Keby ten človek nebol v hneve, jeho správanie by bolo iné. Pravdepodobne by (som) skontroloval životné funkcie a snažil sa pomôcť. Alebo bežná scénka: Muž sa háda so ženou. Postupne obaja kričia stále viac a viac. Dôjde to až do momentu, kedy muž použije násilie. Prečo ho použil ? Pretože je v hneve/nenávisti. Je to správne jednanie ? Odpovedz si sama...

37. Anette	⇑    28. 12. 2009, 12:55
To, čo tu načrtávaš je už jednanie v amoku, iracionálne. A väčšinou o takýchto psychopatoch, ktorí vystrieľajú pol triedy na strednej, sa hovorí, že to boli tichí, uzavretí ľudia. Možno sa len nenaučili prejavovať svoje postoje rozumným spôsobom a potom sa v nich nahromadené negatívne energie vybuchujú neprimerane a nekontrolovateľne. Ale aj tak si myslím, že hnev je normálna ľudská emócia, takisto, ako láska. A takisto, ako zamilovaný môže robiť zo seba debila nekontrolovaným zbožňovaním vyvolenej, tak aj nahnevaný človek dokáže spraviť zo seba debila, ak sa tomu hnevu plne poddá a rozum zahodí za chrbát. Súhlasí Boris

38. Boris	⇑    28. 12. 2009, 13:23
Tiez som nazoru, ze hnev treba vypustat po zvolna a s rozumnou mierou.. bo ak sa kopy dnu, tak moze vybuchnut v najnespravnejsej chvili. tiez verim, ze su ludia, ktori dokazu svoj hnev eliminovat na nulu a verim, ze by som to dokazal aj ja, ale zda sa mi to pre tento zivot nie spravny pristup.. ako som uz inde pisal.. hnev je casto aj zarodkom dobreho.. dokaze udrziavat veci v chode.. kolko vynalezov napr. vyplodom hnevu na nieco a podobne.. vsetko chce len spravnu mieru.. rovnovahu.

39. clear1	⇑    28. 12. 2009, 14:47
Súhlas Boris. Ak už sa hnev vyskytne, je dobré ho vydať tak nejako pozvoľne, kontrolovane. Aj keď teda, neviem si predstaviť vrcholne nasratého človeka, ktorý má sám seba pod kontrolou... Ale vždy je tu aj možnosť, že hnev nemusí vzniknúť. Nie je potrebný na to, aby sa veci hýbali. Alebo pokladáš za správne zvrhnúť súčasných vládcov revolúciou, počas ktorej dôjde k prelievaniu krvi ? O čo lepší potom budeme od tých ktorých chceme zosadiť ? A nechceme ich náhodou zosadiť preto, lebo nenávidia a ubližujú ? Sorry, píšem v časovej tiesni, tak to možno na prvý šup nedáva bohvieaký zmysel, ale verím, že rozumieš

40. clear1	⇑    28. 12. 2009, 14:57
Anette, jednanie v amoku je jednanie v čiastočnej neprítomnosti/"bezvedomí". Dochádza k nemu vtedy, keď sa súčasná situácia veľmi podobá situácii, kedy sa človek ocitol v skutočnom, alebo domnelom ohrození života a došlo k poškodeniu tela za prítomnosti veľkej bolesti. Keď dôjde k podobnej situácii, "telo" preberá kontrolu na úkor logického myslenia. (telo je v uvodzovkách, ale vysvetľovať Ti prečo, to je nadlho..) Áno, hnev je "normálna" ľudská emócia. Problém je, že človek pod jej vplyvom nejedná normálne. Teda, ak za normálne považujeme jednanie vedúce k prežitiu jednotlivca, rodiny, skupiny, ľudstva... Hnevom sa skrátka neriešia problémy. Hnevom sa problémy vytvárajú

2. *game*	27. 12. 2009, 09:35
pretoze clovek robi chyby,a ten kto je bez viny, nech hodi kamenom...a ten, kto sa hneva,tak nech sa hneva...ved raz pochopi...

4. ether	⇑    27. 12. 2009, 09:57
lenže sa hnevá každý

5. *game*	⇑    27. 12. 2009, 10:00
nooo...hnevala som sa najviac sama na seba,ale teraz sa rozpravam pekne uz aj so sebou...dokonca si hovorim...ja ti rozumiem...ale inak som ok.

6. ether	⇑    27. 12. 2009, 10:01
to je v poho, treba si pokecať nielen so sebou ale aj so svojim životom Súhlasí Ónya

8. *game*	⇑    27. 12. 2009, 10:04
ano...a idem sa ja venovat rodicom, pobede idem domov a nie je pekne, ze som tu...pekny den prajem  Súhlasí ether, Mojka

3. somik	27. 12. 2009, 09:52
tak piste v tejto teme uz len PEKNE. ziadne spory

7. Mojka	⇑    27. 12. 2009, 10:02
smoliček, zbožné to moje želanie..ale kto vie, ako do večera dopadne   Súhlasí ether

9. Ónya	27. 12. 2009, 10:57
Nikdy nezabudnite čo vám kto povie v hneve, dozviete sa viac pravdy ako si myslíte. Hnev je nebezpečný, človeka ponižuje.

10. Nadja	⇑    27. 12. 2009, 10:59
Nuž, a ja radím opak - rýchlo zabudnite, čo vám kto povie v hneve...   Súhlasí Kontesa, clear1

27. Kontesa	⇑    27. 12. 2009, 23:14
často to nejde :(((...zavrtáva sa do mysle,je nechcenou príťažou,drží sa ako sopeľ na rukáve

11. Ónya	27. 12. 2009, 11:04
vlastne ano Nadja, pretože v zápale hnevu sa povedia často veľmi zraňujúce slová, že trápia a najlepšie je na ne zabudnúť...a myslíš že sa dajú odpustiť ? záleží od koho a čo ..

12. Nadja	⇑    27. 12. 2009, 11:06
Onka, včera som odpovedala už somíkovi... niet čo odpúšťať. :)

13. Ónya	27. 12. 2009, 11:10
to znamená Nadja že ty vieš kto je somík, ja len tuším

15. Boris	27. 12. 2009, 13:02
prave hnev mi otvoril casto krat oci.. prave v hneve som pocul od ludi to, co mi z falose nechceli povedat, prave hnev donutil blbych nadriadenych, aby ma konecne vypoculi, prave hnev dokazal usmernit ludi, ktorych mam rad, aby so seba nerobili sponzorov pre drogovych dielerov, prave hnev ma zbavil slepoty a nikdy sa ho nemienim vzdat... tiez hnev bol casto zazracny pomocnik aj vo vztahu, ked sa zdalo, ze ide vsetko dolu brehom, tak lepsie ako nezaujem, ci odluka bolo sa dobre rafnut a potom sa udobrovat objimat .....atd atd... kto si nepripusta hnev ako svoju emociu (ako pozitivnu, tak negativnu) tak prichadza o podstatne percento zivota.. Inak takych nazyvam posralkovia   pretoze si nevedia pripustit nieco, co im akoze sposobuje zle pocity.. no nevedia-nerataju s tym, co im ta situacia moze priniest to byva casto aj neuveritelne plus do ich zivota... prilis mnoho krat zazite na vlastnej kozi, aby som suhlasil s takou hlupostou, ako zapierat v sebe hnev.. vsetko chce len pravu mieru. Súhlasí Anette