Vražda na kríži nebola spasením!

Považujem za nevyhnutné zmieniť sa o najväčšom precedense a protirečení, ktoré obsahuje vierouka takmer všetkých súčasných kresťanských cirkví. Je ním, svojim spôsobom, obhajovanie a schvaľovanie vraždy Pána Ježiša.

Z prostého faktu surovej vraždy bol totiž akýmsi nesprávnym myšlienkovým pochodom celkom nelogicky vykonštruovaný akt obete, ktorú bolo nutné vykonať pre spásu hriešneho ľudstva.

Vražda nevinného človeka však bola, je a vždy bude proti ľudským zákonom, ako aj proti Zákonom tohto stvorenia. Bez výnimky! Bude vždy proti vôli Najvyššieho, ktorý kedysi predsa úplne jednoznačne prehlásil: Nezabiješ!

A vari ten, kto je Zákon sám, vari ten, kto je Láska, Dobrota a Milosrdenstvo, ten, kto je darcom, ochráncom a udržovateľom života, vari ten by jedinú možnosť spásy ľudstva videl v nutnosti surovej vraždy vlastného Syna?

Stvoriteľom bolo jasne povedané: Nezabiješ! Nijaká násilná smrť, spôsobená rukou iného človeka nenesie v sebe nič pozitívneho. Kto sa teda vo svojej povrchnosti a bez vlastného, hlbšieho zamyslenia sa nad pokrivenými náukami prikláňa k vykonštruovanej teórii o nutnej obeti Pána Ježiša na kríži, ten sa jednoducho rúha do tváre Tvorcovi univerza, ktorý je predsa ...Láska a ktorý by práve z tohto dôvodu nikdy nič podobného nevyžadoval.

Všetci mysliaci a predovšetkým zdravo cítiaci ľudia musia totiž vedieť, že Kristus neprišiel na zem preto, aby bol zavraždený na kríži. Spamätajme sa konečne z tohto omylu! Vraždou, teda niečím, stojacím proti Zákonom Najvyššieho, predsa nemôže byť svet spasený!

Všetka spása spočívala a doposiaľ spočíva len a len v prinesení Slova Pravdy. V prinesení čistej náuky, ktorá má byť pre ľudí praktickým návodom, ako žiť, myslieť, hovoriť a jednať. Ak sa jej ľudia budú držať, stanú sa šťastnými už na zemi a ich cesta k šťastiu bude pokračovať aj ďalej, po odložení pozemského tela.

Spása spočíva jedine v našom osobnom očistení sa od všetkého nesprávneho a zlého. My sami, svojim vlastným úsilím musíme „vybieliť svoje rúcha“ a stať sa čistými. My sami musíme pevným chcením k dobru odčiniť všetky svoje predchádzajúce viny. Iba my sami musíme vyrovnať všetky svoje účty „až do posledného haliera“.

Áno, určite že bez milosti Najvyššieho by sme toho neboli schopní. Avšak táto veľká milosť spočívala v prinesení čistej náuky, ako ukazovateľa jedinej správnej cesty, ktorou sa má a musí uberať naše dobré chcenie, ak naozaj túžime dospieť ku spáse.

A keďže ľudstvo vlastným mudrovaním stratilo túto pravú a priamu cestu k spáse, z nesmiernej milosti Najvyššieho smel prísť na zem jeho Syn a priniesť ľuďom ono stratené poznanie, ukazujúce ľuďom, ako cítiť, myslieť, konať a hovoriť, aby sme mohli opäť kráčať nahor, smerom k Svetlu. V prinesení Slova Pravdy teda spočíva jadro a samotná podstata veľkého spasiteľského diela Pána Ježiša Krista.

Keďže ale vtedajší, vysokí predstavitelia židovskej cirkevnej obce videli v jeho osobe „konkurenta“, ku ktorému chodili s dôverou celé zástupy, takže sa nakoniec začali báť o svoju moc a vplyv nad masami, títo ľudia, cítiac sa sami ohrození, hľadali a napokon aj našli „konečné riešenie“ celého problému, ktorým bola fyzická likvidácia.

Zmienený čin však nebo Božím plánom! On, ktorý je Láska, predsa nezahŕňa do svojich plánov vraždu! To je niečo úplne absurdného.

Práve naopak! Tento čin bol vzburou proti Bohu! Bol snahou navždy umlčať Pravdu, ktorá sa v temnotách tejto zeme začínala ústami Syna Najvyššieho až príliš nebezpečne šíriť.

Takýto je teda skutkový stav veci bez mylných a účelovo pokrivených výkladov. Je naozaj ten najvyšší čas, aby sme vo svojej povrchnosti a plytkosti myslenia prestali už konečne považovať neľudskú vraždu Syna Božieho na kríži za vrcholné dielo spásy. Rúhame sa tým Tvorcovi, ktorý je Láska a z ľudskej surovosti, nízkosti a zverskosti, ktorá bola čohosi podobného schopná, robíme vo vlastnej pokrivenosti myslenia niečo veľké. Niečo, čo podľa ľudskej mienky, tvorilo nevyhnutnú súčasť „vykupiteľského diela“ Vyslanca Svetla na zemi.



M.S.
Redakcia časopisu „Prebúdzajúce sa Slovensko“
odkaz

Milan, v každom pripade podla celej BIBLIE je to tak, ako uz dvetisic rokov tvrdia kristovci (krestania). Nemam teraz na mysli len katolikov. Oni nevychadzaju len z nejakych svojich nazorov alebo co, lez aj z Biblie. Zivot je mozno trocha iny, ako sa to niekomu moze zdat.

Ale odjakziva existovali aj ine vysvetlenia veci okolo Krista, napr. gnosticke, apokryfne... Dnes su to skor rozne ezotericke ucenia a pod.

len kapitalizmus?
a co nacizmus?
a dalsie.
to nie su hyeny ale mozno iny druh?
Clovek sa ma spravat ako civilizovany tvor aj bez akejkolvek viery, ale bohuzial, nikdy sa nebude!
Clanky s podobnymi nazormi by mali mat nadpisy Utopia.
Zasa ktosi chce budovat krajsi zajtrajsok bez nabozenstiev🙂

Boh buď neexistuje ,alebo je neskutočne krutý.

A co tak pozerat nie na vrazdu ako vrazdu, ale na OBETU??? A verim, ze Boh existuje! Avsak o jeho krutosti nic neviem...moze krutost vychadzat z lasky? V istom slova zmysle aj ano, ale to by uz bola mozno len taka hra so slovickami, co poviete, kto veri, ten vie :-)

Božie mlyny melú pomaly ale úplne blbo.

Pán Boh je dobrý.Milujúci.Inak myslíš ,že by Ježiš zomrel za nás len tak?-Nie,On zomrel za nás ,lebo nás miloval,za naše hriechy,lebo On je skutočná láska-On neurobil hriechu,a predsa zaň zomrel z Láska k nám.Boj je láska.O čom je život ak nie o Ňom.Prečo asi žiješ?Len tak?Nie, život má zmysel.On je skutočný.Koľko ľudí Ho stretlo.

Dám tu pár z iných stránok:
Prečo verím, že Boh je a odplatí hľadajúcim Ho? (Žid 11; 6)
Nieje tu priestor na podrobný opis všetkých udalostí, ktoré sa mi prihodili, ale aspoň niektoré.
Vieru, alebo skôr presvedčenie, že Boh existuje som vypozoroval z prírody. (R 1; 19-20)
Keď človek začne skúmať deje, pochody, vzťahy, súkolia potravinových reťazcov, kolobeh vody atď. nájde dokonalý samostatne fungujúci systém. Funguje stáročia bez ľudského zásahu (naopak človek ho často narúša...). Tak ničotné malé stvorenie, akým je napr. mravec, sa dokáže pohybovať, nosiť bremená, stavať (z jeho pohľadu) obrovské stavby a dokáže veľmi efektívne komunikovať. Dokáže sa rozmnožovať, zaberať územie - expandovať. (Niektoré druhy tzv. rezolistých mravcov, prekonajú aj takú prekážku, akou je niekoľko metrov široká rieka! Iné "žravé" kmene nechajú za sebou v džungli pás zeme podobný púšti - zožerú všetko od trávy, cez zvieratá až po človeka - no problem!)
Ako to robia títo "chlapci" ? Ako to vedia ? Alebo odkiaľ majú tú know - how ?
Čo to je za chémia, ktorá urobí že sa z kukly vyliahne "beťár" - objektívne živý tvor - schopný chodiť do tvojej komory kradnúť cukor ?! (Niekedy ani drahý Raid nepomôže...)
Tých príkladov je tisíc a všetky sú fascinujúce. Je mi ľúto, ale nikto z ľudí, ktorí chodia na záchod rovnako ako ja, ma nepresvedčí, že tak dokonalý systém je dielom slepej náhody!
Takéto presvedčenie je možno pekné, ale samo o sebe nemalo silu meniť moju osobnosť, zaužívané zvyky, riešiť konkrétne problémy.
Ako "veriaci" v Boha som sa zaoberal širokou škálou duchovných vecí (možno verš Jakub 2;19) od východných náboženstiev až po reálne okultné praktiky. Nebudem opisovať podrobnosti, no pravdou je, že môj život smeroval k úplnému rozpadu. Nebyť zvláštnej skúsenosti, dnes by som tieto riadky nepísal.
Prišiel mi do cesty človek a ten mi povedal : "Volej na Ježíše, odevdzej mu svúj život a On jej vyčistí." (uvádzam v pôvodnom znení bez titulkov)
Tak som to skúsil a volal - jednoduchá modlitba hriešnika - myslená úprimne, ako by zo dna jaskyne vlastného takmer skrachovaného života.
Stalo sa. Ráno som sa zobudil s celkom novým životným pocitom. Celkom iným, než len prchavá emócia po príjemnom sne. Niečo ako nová skutočnosť v srdci , v duši, vo vnútri.
Začal som sa meniť, celkom samovoľne, bez sebazničujúcej snahy. Tie zmeny som v sebe pozoroval, diali sa, ako by samé od seba. Niektoré boli dramatické a poznateľné inými okolo mňa, iné pozvolné pomalé a skryté zraku ľudí.
Všetky tie zmeny mali spoločného menovateľa, rovnakú platformu, základňu. Ako by stály na týchto slovách : "Tam hore (v nebi) ťa niekto má rád, drží ti palce, zaplatil za teba... volá sa Ježiš... Ten pomazaný" Tieto slová mi dlho rezonovali vo vnútri.
Tak zvláštnou skúsenosťou sa to celé začalo. Začal sa môj vzťah s Bohom.
Potom prišli ďalšie skúsenosti a bolo ich mnoho. Niektoré malé, skromné, iné veľmi silné, dramatické.
Aj po tom všetkom ma občas prepadnú pochybnosti, aj po tom všetkom robím chyby, som nedokonalý a rovnako ako ty, si kladiem otázky.
Keď sú otázky skutočne vážne, vraciam sa v pamäti späť k tomu dňu, keď som Kristovi vydal svoj život. Pre mňa je to taký bod zlomu - míľnik, viem, že ma vtedy zachránil, viem, že vtedy zasiahol. To mi vždy dá nádej, že situácia sa môže ešte zmeniť. Ešte nieje všetkým dňom koniec. Keď prejdem cez problém až sa hanbím ako som mohol tak reagovať, alebo tak pochybovať.
Niekedy vidím veci, ktoré ma hnevajú (na druhých, na sebe alebo v tejto krajine) vtedy sa pýtam : Bože, prečo sa toto deje ??? Inokedy ma trápi niečo konkrétne, čo nedokážem ovplyvniť ani zmeniť a tiež volám: Pane čo robiť ? Nemôžeš z neba zasiahnuť ? Veľmi často nedostávam odpoveď - ako by som veril len v akúsi "ilúziu Boha". Mlčí... Inokedy sa dostanem do stavu, keď dlhodobo necítim Jeho prítomnosť - v sebe, mimo seba, ako by bolo nebo zatvorené a moja modlitba sa odrážala od stropu napäť ku mne. Vtedy je ťažké veriť, že Boh je láska, že nás miluje. Keď dlho zápasíme s problémom či nenaplnenou túžbou, je ťažké veriť, že sa o nás zaujíma, že sa stará. Keď sa, ale obzriem späť, vidím že sa postaral. Dal a dáva mnoho duchovných i telesných vecí. Často inak, ako som si predstavoval, iným spôsobom, z iných netušených zdrojov...
Som len malý človek, aby som namietal : Prečo takto ? Prečo vtedy a vtedy, tak a tak?
On sám rozhoduje, či sa vôbec narodíme...
Keď čítam Písmo, vidím akých ľudí si použil pre svoje zámery! Peter ho tri razy zaprel - večer pred tým Mu do očí vyznával oddanosť! Dávid - v istom období svojho života smilník a vrah! Noe si ľúbil vypiť! Abrahám klamal! Jákob bol prešibaný a ukradol prvorodenstvo! Tých príkladov by sa dalo uviesť viac. A predsa ich Boh použil, hovoril k nim, mnohých požehnal pred zrakom celého národa. Prečo vybral týchto ? Nemal po ruke lepších?
Mnoho ďalších podobných otázok ostáva nezodpovedaných.
Myslím, že podobne je to s vierou. Niekto nemá problém - "ide mu to ľahko" dosahuje zasľúbenia, vypočuté modlitby, na nič dlho nečaká... Iný bojuje, zápasí, trápi sa, hľadá ... (poznám ľudí, ktorí roky hľadali napr. krst V Duchu Svätom a našli.)
Viera má v sebe zabudovanú schopnosť nevzdávať sa.
Písmo hovorí, že viera je dar.
Ak ho nemáš a záleží ti na tom - môžeš prosiť od Neho. Boh dáva dary. Dal mne, dal iným, dá aj tebe.
Písmo hovorí, že viera prichádza skrze počuté slovo.
Ak ti záleží na tom počúvaj, čítaj, niečo sa v tebe tým stane. V jednom období som takmer tri roky zápasil s hlbokou krízou viery - Boha som nevedel nájsť - ako by sa celkom "stratil". Radili mi, modlili sa, sám som skúšal, čítal, počúval .... a nič! Jednoducho som mal dojem, že odišiel, nechal ma tak..
Až jedného dňa, som počul útlu, krehkú ženu, hovoriť svedectvo o misii v Afrike. Hovorila, že Boh ich poslal za ľuďmi, ktorí žijú "Pánu Bohu za chrbtom", na mieste, ktoré je nehostinné, zabudnuté, ako by ponechané samo na seba...
Zrazu som pocítil niečo v sebe, taká iskra, alebo svetlo. Postupne sa mi "rozjasnilo" a prišlo to tak prirodzene... Keď Boh nezabudol na tých pár vyhladovaných černochov, keď niekoho tak dlho pripravoval, aby ho poslal medzi nich... Prosto som znova uveril, že o mňa ešte stojí, že Mu záleží aj na mne, že ma hľadá...
Netrvalo dlho a vrátili sa známe "pocity" lásky, ohňa... prenikla ma nová nádej a nová odvaha - viera.
Nebolo to len v logike tých slov mladej ženy, bolo to aj v tom - ako o tom hovorila.
Jej iskra obnovila moju vieru a tak moja viera bola obnovená počutím jej svedectva.
Keby to vtedy bola len sugescia, nemyslím že by mi vydržala tak dlho.
Pochybnosti sa nevyhnú nikomu, kto chce čestne a úprimne žiť život viery.
Sám za seba však musím súhlasiť s veršom : 2Pt 1; 16 mal som milosť zažiť niečo z toho. Som za to vďačný.
Či obstojím a vydržím do konca - ukáže čas.
Mám nádej, že On mi pomôže.

ty neviš nič iné len opisovať,čo nemáš mozok,papagajuješ frázi,ktoré nevieš ani kto nápísal

Ty zas vieš používať len svoje hlúpe slová a primitívnu slovnú zásobu

ten kto nechce uvažovať,je bigotny,ten,čo nevie uvažovať je hlúpi,a ten ,čo sa neodváži uvažovať,je kresťan.

ako o tom hovorila.
Jej iskra obnovila moju vieru a tak moja viera bola obnovená počutím jej svedectva.
Keby to vtedy bola len sugescia, nemyslím že by mi vydržala tak dlho.
Pochybnosti sa nevyhnú nikomu, kto chce čestne a úprimne žiť život viery.
Sám za seba však musím súhlasiť s veršom : 2Pt 1; 16 mal som milosť zažiť niečo z toho. Som za to vďačný.
Či obstojím a vydržím do konca - ukáže čas.
Mám nádej, že On mi pomôže.

Najskôr svedectvá:
- jediný dotyk od môjho otca, ktorý som poznala bola bitka
- otec odišiel od nás, mamka si vzala k sebe druha a on môjho brata vyhodil z domu a mňa nenávidí
- otec sa oženil druhý krát a môj nevlastný brat bol obletovaný a ja som bol odstavený (sám)
a mnoho ďalších a ďalších vyznaní o ťažkostiach života a osudoch ľudí, ktorí sú sami, ktorých nikto nemiluje a ktorí vyznávajú, že Boh miluje len vyvolených a len tí pôjdu do neba. Viem o čom hovoríš, lebo keď som bol ja mladší, presne to som prežíval vo svojom živote a asi by som to ani lepšie nenapísal, ako ty. Aj ja som mal v tom čase dievča, ktoré bolo odo mňa vzdialené cez 300km. A tak som aj tak sa cítil sám. Opustený a nemilovaný. Priznám sa, bolo to veľmi ťažké obdobie a ťažko som sa z toho dostával. Ako 21-ročný som bol na hrobe mojej matky sa vyplakať. Plakal som ako malé dieťa. Moje srdce kričalo: "Bože, kde si? Prečo ma nikto nemiluje a ani ty nie?" A trvalo to dosť dlho, kým som sa s toho dostal.

Neviem, nakoľko poznáš Bibliu a nakoľko Boha, ale v živote človek musí robiť rozhodnutia, ktoré ovplyvnia jeho terajší i večný život. Napíšem ti o dvoch rozhodnutiach, ktoré zmenili môj život a pre ktoré dnes môžem vyznávať, že som milovaný Bohom a že mám veľkú rodinu, ktorá ma miluje. Veľa bratov a sestier.

1., Odovzdal som svoj život Bohu. To znamenalo pre mňa nielen nejakú modlitbu, či nejaké zimomriavky na chrbte, ale vážne som celý svoj život odovzdal do rúk živého Boha, ktorý vstúpil do môjho života ako režisér a nie, ako jeden z účinkujúcich. On ma objal láskou, akú som nikdy predtým nepoznal a odpustil mi všetko, nie pre moje skutky a či nejaké zásluhy, ale pre Pána Ježiša a Jeho obeť na kríži. Je to milosť. Milosť!

2., Odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojím vinníkom. Tak to je v modlitbe nášho Pána. Druhé dôležité rozhodnutie je naše odpustenie. Tam ma Boh viedol. K odpusteniu. Odpustil som môjmu otcovi, ktorý na mňa nemal čas a vyznal na konci života, že keby mohol ešte raz, tak by to urobil úplne inak. Odpustil som môjmu starému otcovi, ktorý mi preveľmi ublížil v mojom živote. Odpustil som mojej druhej mame, ktorá raz vyznala, že jej noha nikdy nevkročí do mojej domácnosti a dodnes nevkročila. Odpustil som tým, ktorí ma nemali radi a ktorí mi ubližovali a ubližujú mi. Odpustili aj mne ľudia, ktorým som ja ublížil.

Toto je ten druhý závažný krok nášho života. Zdá sa ti, že si neprijatý? Odpustenie je tvojim vyslobodením. Nie je to len tak, odpúšťam ti. Nie, je to omnoho hlbšie. Odpustil som ti môj brat a teraz ťa chcem objať a v tomto objatí ti chcem dať lásku, ktorá pramení z môjho srdca, ktoré je očistené krvou Baránka, Pána Ježiša Krista. Tieto objatia uzdravujú naše vzťahy. Tieto objatia nám hovoria, že sme milovaní a že milujeme. Tieto objatia otvárajú naše srdcia pre večnosť, kde už nebude krivdy, ani plaču, ani bolesti.

Prajem ti, aby si prežil objatie Božie a objatie svojho brata.
odkaz

Nové dôkazy kniha od McDowella, Josh .

luckap

Pán Boh je dobrý.Milujúci.Inak myslíš ,že by Ježiš zomrel za nás len tak?-Nie,On zomrel za nás ,lebo nás miloval,za naše hriechy,lebo On je skutočná láska-On neurobil hriechu,a predsa zaň zomrel z Láska k nám.Boj je láska.O čom je život ak nie o Ňom.Prečo asi žiješ?Len tak?Nie, život má zmysel.On je skutočný.Koľko ľudí Ho stretlo.

Nesúhlasím. Každý deň života mi dokazuje opak. Ježiš bol možno fajn chlapík a ľudia by sa mali snažiť o trochu viac lásky medzi sebou navzájom. Ale ten kult okolo toho je nechutný a zbytočný, zlyhal. Nebudem milovať z dreva vystružlikaného boha a ani nebudem veriť, že miluje mňa. Niet času pre milovanie symbolov. Živé bytosti sú dôležité, nie veci ani idoly.
Ostatné príspevky sa mi už nechcelo čítať.

Ježiš je Boh, ako by inak mohol vstať z mŕtvych.ľudia by sa mali snažiť o lásku to je fakt,ale možno je v tvojom živote niečo ,čo ti to dokazuje že nie, ale s tým sa dá niečo uroviť,On nie je vystružlikaný ,ale živý. Kresťanská cirkvev nemiluje symboly ,ale Boha,a nie veci, Ježiš žije v mnohých ľuďoch, ktorí Mu otvorili dvere svojho srdca. Cirkev je tu ako spoločenstvo veriacich, ktorí si pomáhajú ,milujú sa.Nie je to o neosobnom neskutočnom Bohu, ale o Bohu skutočnom a osobnom. Veľa ľudí má vzťah s Ježišom a nevymenili by to za nič iné.Skús to ak chceš.

lucpak -tebe už nepomôže nič,tvoj život je obrovský omyl

Nie, neskúsim. Cirkev je len iný drogový díler a viera je droga. Nehľadám závislosť od krásnych lží. Neskúsim, lebo nechcem. Okrem toho je pre mňa nemožné uveriť...ľudia sú rôzny...viac či menej skeptickí. Ja som veľmi.

luckap
hahaha páni taký vygumovaný mozog som už dlho nevidel

Zaujímavé! Luckap, ktorý je podľa vás "nadrogovaný" svojou vierou a láskou k Bohu žije šťastne a spokojne, v duši má pokoj a mier, ale vy, čo žijete v realite ateizmu ste plní zloby, nenávisti a nepokoja, čo dokazujete aj na tomto fóre. Tak potom, čo je lepšie? Prežívať svoj život šťastne a spokojne (aj keď iba vo viere), alebo vo večnom nepokoji a zlobe, ktorá pramení z poznania vlastnej malosti, slabosti a smrteľnosti, bez nádeje, že sa môže niečo zmeniť k lepšiemu? Celý svet, ako aj náš život je iba sen, z ktorého sa raz zobudíme a ocitneme sa v celkom inej realite života. Z toho, čo teraz prežívame a na čo sa tak upíname neostane nič... Iba duch je večný a nepominuteľný!

prečo by mali byť ateisti plný zloby 🙂 ja som spokojný a šťastný aj bez Boha. vôbec mi nechýba či si veriaci alebo ateista celím životom sa musíme pretĺcť my sami
prečo by mal byť tento život len sen? ako si nato prišiel? podľa mňa je to blbosť

Degon,
som rád, že nie si môj otec,príbuzný, šéf alebo hocičo iné...takto ťa môžem skvele ignorovať 🙂

lupcak,vaľa si toho napísal ,ale dokopi nič nepovedal,tvoje slová sa podobajú na komunistickú propagandu,oni tiež rozprávali, ale nič nepovedali.Nevidieť, ale cítiť môžeš iba v tedy ,ked si prdneš.

Zaujímalo by ma, prečo túto kategóriu "náboženstvo" navštevujú najmä ateisti a odporcovia náboženstva? Ja, ak mám k niečomu odpor, tak tam nechodím...
Richardus, filozofia (ontologia) dokáže dosť presne definovať, čo je realita. Ale to, čo čo sa v priestoročase rodí a zaniká, alebo mení, tam nie je. Realitou je podstata života (duša), ktorá prechádza množstvom rôznych zrodov a smrtí, ale stále je živá a aktívna. Všetko telesné je pominuteľné, lebo malo svoj počiatok (a preto má aj koniec). Iba duch je večný!

inteligencia sa nezmierí s tým,aby ľudia boli vodení za nos imbecilmi z kazateľníc.

to, že sme ateisti neznamená, že máme odpor k náboženstvu nech si ľudia veria čomu len chcú
a uznávajú náboženstvo aké chcú (pokiaľ tým niekomu neubližujú)
no a sem chodíme polemizovať o tom ako to vlastne je a čo si o tom myslíme
Veď nato je tu toto fórum, či nie?

Richardus - súhlas! Ale iba vtedy môže byť polemika účinná, ak svojho oponenta neurážame a neponižujeme, ale sme ochotní pripustiť, že môže mať tiež pravdu. Ale na tomto oddelení "náboženstvo" to veľmi nevidno. Pre cynizmus, urážky a výsmech už z tohoto fóra odišlo mnoho diskutujúcich. Preto som nadobudol presvedčenie, že ateistom nejde o pravdu, ale hlavne o potvrdenie svojho ateistického presvedčenia.

Si TY ochotný pripustiť pravdivosť iných názorov?

Veľmi rád prijmem pravdu, ale "pravdivosť iných názorov" môže byť veľmi diskutabilná...Je tu otázka, či tá hypotetická "pravdivosť" nie je iba subjektívny názor niekoho, u koho sa časom ukáže, že to bol omyl. Mám veľmi prísne kritériá na pravdu a tak radšej o všetkom pochybujem, kým neuznám realitu pravdy.

Degon - a Tebe ide o co? ...

Jos24 - o PRADVU!! A opäť len o PRAVDU!! A nakoľkop som sa presvedčil, že PRAVDA je iba u BOHA, snažím sa BOHA poznávať a chápať.

...co je to pravda...pises ze je to subjektivny nazor, ktory sa casom ukaze ze je to omyl...ako si sa presvedcil ze pravda je u Boha?...poznavaj a chap v prvom rade seba, lebo cez seba poznas aj toho Tvojho Boha...mozno objavis aj dalsie a dalsie pravdy...

Poznaj sám seba... To je ako vytiahnúť sám seba z diery, do ktorej som spadol. Z analýzy jednej čiastočky (atómu) nemôžeš poznať celok. Ale keď pochopíš celok, budeš poznať aj čiastočky. Mal by si preštudovať základy ontológie z filozofie. Tam sú popísané reality a tiež aj prečo sú. Pri tomto myšlienkovom procese sa najskôr pochybuje o všetkom ako realite. Na základe poznania prírodných zákonov možno nájsť postup, ktorým sa možno dopracovať k poznaniu realít a tie potom interpretovať na celok. Dnes sa bohužial filozofia už prestala študovať ako vedecká disciplína, čo je na škodu ľudskému poznaniu.

...tak studuj vsetkych ludi aby si poznal celok...ale ked seba chapes ako padleho v diere a potrebujes aby ta niekto z tej diery tahal tak prosim, taki co sa takto chapu a nechapu sa, potrebuju nejaku barlicku, nejakeho pomocnika amulet, boha, alebo co je smutne alkohol a drogy...

Všetci ľudia sú len kópiou mňa samotného - netreba ich študovať. Človek v dávnej minulosti je ten istý, ako človek v súčasnosti. Ale poznávať Boha, to je už niečo iné. V Bohu je všetko! Človek, ktorý je zahľadený iba do seba samotného je chudák, ktorý skôr, alebo neskôr skutočne siahne po alkoholu a drogách, aby dajako unikol realite života a sveta. Ale to nie je môj prípad...

prepac ze som nenapisal velke"B" aby si pochopil predosly moj prispevok... a mimochodom s Tebou sa teda diskutovat asi neda...a ako mozes povedat, ze clovek v minulosti je ten isty ako clovek v sucasnosti, (este ze som slusny a dobre vychovany...a predstav si rodicmi ateistami)...uz som to tu raz napisal, ale nepreslo cenzurou...Boh je vlastne kazdy sam sebe, pretoze Ty sa rozhodujes, Ty vykonavas a na Tebe zalezia Tvoje skutky...a preto treba seba poznavat...prostrednictvom seba poznavas aj svojo "BOHA"...

jos24
darmo sa namáhaš, vysvetliť mu to je to ako hádzať hrach o stenu

Všetci ľudia sú len kópiou mňa samotného - netreba ich študovať....ďalší pamätný výrok...

Ak je človek kopiou boha,tak ten originál je nepodarok.

Človek je stovrená na jeho obraz, nie však na obraz jeho duše, ty feťák

Duša chce byť zo svojim telom,pretože bez telesných orgánov,nemôže nič vykonať ani pocítiť.LEONARDO DA VINCI

suhlasim Richardus, ale zatial ma to bavi...
vidis Kaonashi, on (Degon) si potvrdil nepriamo klonovanie...

Páni, a čo takto menej útočiť, ale viac argumentovať? Myslím, že ste so svojimi náznakmi - vedľa... Je to iba taká "streľba" od boku...

Argumentovať hrachom na stenu...

Argumentovať o níčom sa nedá.V rukách máš iba dogmy a to je na argumentáciu málo.

Ján 19:30 A keď vzal Ježiš ocot, povedal: Dokonané je! A skloniac hlavu vydal ducha., asi inak by nepovedal, ze je dokonane, keby nebolo....a vsetci dobre vieme, preco tu bol poslany....takze svoje poslanie splnil, a vtedy ked ho splnil povedal, ze je dokonane

...samozrejme ze je "dokonane" , ze to povedal, ked vydychoval naposledy - ved ho zabili!...a co bolo jeho poslanim to je otazne...

zabili ho, áno, to je pravda...ale prečo na tretí deň bol hrob otvorený a Ježiša nikde? a prečo ho po smrti videli živého ešte mnoho dní a veľa ľudia? bol dokonca po zmŕtvychvstaní hmotný, nebol duch, ani nijaký prelud....a on jasne povedal, čo je jeho poslaním...

Pravda, že vražda na kríži nebola spasením. My ešte niesme spasení. spasení si tí, ktorí sú už v nebi. My sme iba vykúpení. Okrem toho:
Boh sa vtedy obetoval na jeho oltári, bola to najväčšia obeta za celú existenciu sveta. osobne si myslím, že nás smrťou nevýkupil. JEŽIŠ NÁS VYKÚPIL ZMŔTVYCHVSTANÍM!!!!!!!!!
Smrťou vzal na seba naše hriechy, bolesti, choroby a všetký neduhy, aby nás vykúpil. To Boh neposlal nijakého proroka, ale svojho syna. Je to niečo, ako Abrahám išiel obetovať Izáka, ale Boh svojho syna naozaj obetoval, lebo nás miluje. Ježiš sa na kríži obetoval za nás, ale vykúpilo nás až jeho zmŕtvych vstanie.

Najskôr Ježiš mŕtvy, ale potom sa veľkého jasotu a svetla, aké vtedy nebolo možné nijako urobiť (vtedy bola noc) Vstáva zmŕtvych a víťaží nad vešnou smrťou (peklom)

Máte chorobu, alebo problémy v manželstve, práci, alebo v živote? Nie Boh za to môže, ale vy si za to mlžte. Nebojte sa! Proste Ježiša o zmenu. Máte rakovinu? Je to na kríži. Máte AIDS, sklerozu multiplex, alebo inú smrteľnú chorobu? Je to na kríži. Máte problémy so zákonom, hoci ste ich nespôsobili? Je to na kríži.
Áno- modlil som sa. a nepomohlo.
Možno si zabudol uveriť...

Modlitby nič neovplyvňujú. Klinicky dokázané, robili sa testy 🙂

Rád by som ti veril. Keby to nebolo za komunizmu

Pokiaľ viem, v USA nebol nikdy komunizmus.

smrt na krizi ako obeta?jezis zomrel pre nase hriechy,ale v zmysle toho,ze my sme zhresili.Zabit Bozieho syna,ktory nam priniesol svoje slovo a to,ako sa ma zit?vobec sa tym nezmyli viny ludstva,este viac sa postriekalo krvou nevinne zabiteho.a vidiet v tom,ze jezis vstal z mrtvych vykupenie?jezis len odlozil svoje pozemske telo,tak ako ho odlozi kazdy z nas,ked sa naplni nas cas a Bozie zakony nas povolaju z pozemskeho zivota.

Divný názor. Vstal zmŕtvych, aby nás vykúpil, hoci vedel, že za tých pár ľudí to nebude stáť. Veď čo mu diabol ukazoval v getsemanskej záhrade? Prvú svetovú vojnu, križiacké výpravy, samé zlo, ktoré ľudia budú páchať. Prečitajte si dnešný bulvár a porozmýšlajte, či pre Ježiša malo význam sa obetovať za ľudí. rozvody, eutanázie, interupcie, milenky a milenci, horoskopy, mágia. samé zlo. Koľko z tých ľudí bude naozaj spasených??? Samozrejme, podľa vonkajška nemôžeme ľudí odsúdiť. Lebo do neba sa môže dostať aj Lenin, Stalin, ale ja sa nemusím (hoci Boha vyznávam a verím v neho a snažím sa konať dobro).
Keby po jeho smrti ľudia prestali hrešiť, nebola by potrebná jeho sústavná obeta pri sv. omši