Voliči populistov majú väčšiu tendenciu veriť konšpiračným teóriám

Zo skúmaných krajín verí aspoň v jednu konšpiračnú teóriu najviac ľudí v Maďarsku, najmenej vo Švédsku.

Konšpiračné teórie vytvárajú ľudia počas celej histórie. Rozmach internetu a sociálnych sietí však ponúka ideálnu príležitosť na ich masové šírenie.

Výskumníci z univerzity v Cambridge a z inštitútu YouGov sa pustili do veľkého medzinárodného projektu Conspiracy and Democracy, v rámci ktorého skúmajú vieru v konšpiračné teórie v USA, vo Veľkej Británii, Francúzsku, v Nemecku, Portugalsku, vo Švédsku, v Taliansku, Poľsku a Maďarsku.

Výsledky výskumov zo všetkých skúmaných krajín sú dostupné tu.

Spoluautor výskumu profesor John Naughton pre britský denník The Guardian tvrdí, že niekedy si ľudia nemysleli, že viera v konšpiračné teórie má veľký vplyv na chod demokracie. To sa však zmenilo najmä po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta USA a po brexite. Trump podľa Naughtona pomáha prieniku konšpiračných teórií do mainstreamu.

Vo výskume sa vedci pýtali ľudí na konkrétnych 10 konšpiračných teórií. Najmenej v jednu verilo 85 percent Maďarov, čo bol vôbec najvyšší podiel zo všetkých krajín. Najnižší počet ľudí, ktorí verili aspoň v jednu konšpiračnú teóriu (52 percent) zaznamenali vedci vo Švédsku.

Viac ako 70 percent opýtaných verilo aspoň v jednu z vybraných konšpiračných teórií v Portugalsku (80), Francúzsku (76), Taliansku (72) a Poľsku (72 percent).

Percentuálne najviac ľudí vo všetkých krajinách verilo na konšpiračnú teóriu, že hoci máme niečo, čo voláme demokraciou, v skutočnosti sú štáty riadené aj tak len pár ľuďmi. Najmenej populárna bola teória o tom, že oficiálna verzia holokaustu je podvod a v skutočnosti sú počty zabitých Židov umelo zvyšované.

Ďalší spoluautor výskumu doktor Hugo Leal tvrdí, že od utečeneckej krízy v roku 2015 sa významne zvyšuje popularita konšpiračných teórií o migrácii.

Jeho tézu podporujú výsledky výskumu. Konšpiračná teória o tom, že vlády nám zámerne taja pravdu o množstve migrantov jednotlivých v krajinách, bola druhou najpopulárnejšou. Myslí si to napríklad 48 percent Maďarov, 35 percent Nemcov a 32 percent Francúzov.

Dvadsaťštyri percent Švédov, 20 percent Maďarov a 20 percent Nemcov si zase myslí, že moslimská imigrácia je súčasťou väčšieho plánu, ako urobiť v danej krajine z moslimov väčšinu.

Zaujímavé čítanie ponúka aj porovnanie výsledkov medzi podporovateľmi a odporcami brexitu, prípadne porovnanie výsledkov medzi podporovateľmi Trumpa a Clintonovej.

Z výskumu totiž vyplýva, že podporovatelia brexitu a Trumpa majú vo všeobecnosti väčšiu tendenciu veriť v konšpiračné teórie. Môžeme to demonštrovať na nasledujúcich číslach:

Konšpiračná teória: Vlády nám taja pravdu o množstve migrantov v krajinách. S touto teóriou súhlasí až 47 percent podporovateľov brexitu a 44 percent podporovateľov, ale len 14 percent odporcov brexitu a 13 percent podporovateľov Clintonovej.

Konšpiračná teória: Moslimská migrácia je súčasťou väčšieho plánu, ako urobiť v danej krajine z moslimov väčšinu. Verí jej 31 percent podporovateľov brexitu a 41 percent podporovateľov Trumpa, ale iba šesť percent odporcov brexitu a tri percentá podporovateľov Clintonovej.

Konšpiračná teória: Myšlienka, že ľudská činnosť spôsobuje globálne otepľovanie, je hoax na podvedenie ľudí. Súhlasí s tým 12 percent podporovateľov brexitu a až 47 percent podporovateľov Trumpa. S tým istým tvrdením súhlasia len dve percentá odporcov brexitu a dve percentá podporovateľov Clintonovej.

Konšpiračná teória: Pravda o škodlivosti vakcín je zámerne skrývaná pred verejnosťou. Súhlasí 13 percent podporovateľov brexitu, 23 percent podporovateľov Trumpa a päť percent odporcov brexitu a deväť percent podporovateľov Clintonovej.

Ani jednej z desiatich predkladaných konšpiračných teórií neverí 29 percent podporovateľov brexitu a 16 percent podporovateľov Trumpa. Na druhej strane 51 percent odporcov brexitu a 50 percent Clintonovej fanúšikov neverí ani jednej z predkladaných konšpiračných teórií.

Slovensko v tomto výskume konšpiračných teórií nefiguruje. No výskumníci respondentom položili aj jednu podobne formulovanú otázku, akú sa pýtal respondentov na Slovensku Globsec Policy Institute vo svojej štúdii Central Europe: One region, different perspectives (2018).

Výskumníci z Cambridge a YouGov sa ľudí pýtali, či súhlasia s teóriou, že nezáleží na tom, kto oficiálne vedie vlády a ďalšie organizácie, pretože existuje skupina ľudí, ktorá tajne kontroluje a riadi svet.

Tejto konšpiračnej teórii verí najviac ľudí v Portugalsku (42 percent), Taliansku a Poľsku po 29 percent a v Maďarsku 25 percent ľudí.

Globsec sa pýtal Slovákov, či podľa nich existuje skupina ľudí (Židia), ktorá má príliš veľkú moc a tajne kontroluje vlády a inštitúcie po celom svete. Otázky nie sú totožné, preto existuje priestor na určité odchýlky, obsahovo sú však takmer rovnaké, preto sme sa rozhodli tento prípad spomenúť.

V rámci krajín V4, v ktorých Globsec robil prieskum, najviac s danou teóriou súhlasili práve Slováci (52 percent), v menšej miere Poliaci (39), Maďari (38) a Česi (25 percent). Vidíme teda, že v európskom kontexte je viera v konšpiračné teórie na Slovensku celkom vysoká.

Vyššiu tendenciu veriť v konšpiračné teórie ako ostatné krajiny V4 ukázali Slováci aj pri teórii, že teroristické útoky na svetové obchodné centrum nespôsobila al-Kájda, ale organizovala ich americká vláda.

Tejto konšpiračnej teórii verilo v prieskume 39 percent opýtaných Slovákov. Zatiaľ čo v Česku len 17, v Maďarsku 14 a v Poľsku 13 percent ľudí.

Záverom sa môžeme vrátiť k slovám profesora Naughtona o tom, že konšpiračné teórie majú vplyv na demokraciu, čo sa podľa neho ukázalo hlavne pri brexite a zvolení Donalda Trumpa za prezidenta.

Jeho názor podporuje výskum ISSP z roku 2014, ktorý zhrnul do svojej výskumnej správy Konšpiračné presvedčenia a geopolitické preferencie (2015) Róbert Klobucký.

Podľa tohto výskumu sa 45,4 percenta Slovákov prikláňa k tvrdeniu, že „skutočnosť je zväčša iná, než sa nám podsúva, svetom hýbu mocné tajné skupiny podľa utajeného scenára“. Pričom k tvrdeniu, že „svet je síce zložitý, ale o zásadných udalostiach vieme to podstatné“, sa prihlásilo 25,9 percenta respondentov. Zvyšok videl pravdivosť sčasti v prvom aj druhom výroku.

Zaujímavejšie zistenie však je, že 59,1 percenta ľudí, ktorí veria v „utajený scenár“, preferuje systém alternatívny k liberálnej demokracii. Čo by čiastočne dávalo odpoveď na otázku, prečo je spoločným znakom konšpiračných médií podpora pravicového a ľavicového extrémizmu.

Klobucký si to vysvetľuje takto: „Možná interpretácia takejto výraznej korelácie medzi podporou alternatívneho politického režimu, ktorý by podľa našej otázky neakcentoval slobodu a deľbu moci tak ako liberálna demokracia a konšpiračnými presvedčeniami, spočíva v tom, že prívrženci konšpiratívnych vysvetlení jednoducho v slobodu a deľbu moci v liberálnodemokratickom politickom režime veľmi neveria. Konšpiratívne vysvetlenia obvykle bagatelizujú či spochybňujú možnosť ovplyvniť zásadné udalosti slobodným vyjadrením názoru voličov. I preto sa môžu prívrženci konšpiratívnych vysvetlení prikláňať k preferencii alternatívneho politického režimu, ktorý by podľa znenia našej odpovede mal zaručiť väčší poriadok, rovnosť a sociálnu spravodlivosť, pričom obmedzenie niektorých slobôd nepovažujú za významnú stratu.“(Klobucký, 2015, s. 2).