Slovenskí politici už v 30. rokoch pozorne sledovali ruské zasahovania na Ukrajine.

Tieto udalosti v ničom nezostávali za agresiou a nátlakom, ktorý sledujeme vykonávať Ruskú federáciu a jej separatistické proxy sily na území Ukrajiny.

Takto sa k situácii z roku 1932 vyjadril politik a právnik Emil Stodola: „Ťažkú pozíciu slabšieho brata oproti silnejšiemu ilustrujú osudy 30 miliónového ukrajinského národa oproti Rusom.

Trojmiliónová veľkoruská záplava Ukrajiny, zmocnenie sa všetkých verejných pozícií Rusmi, ruské prenasledovanie vlasteneckého citu na Ukrajine sú satirou o bratskom slovanskom pomere. Nás zachránil osud pred podobným, lebo Česi disponovali väčším demokratickým duchom než Rusi.“

Emil Stodola sa na utrpenie okupovanej Ukrajiny, ktoré vyeskalovalo do Stalinom zorganizovaného hladomoru, díval s podobne utrápeným pohľadom, ako aj my dnes. Z jeho slov je taktiež poznať, že narozdiel od iných neprepadol zromantizovanej predstave o panslavizme, ktorý len ideologicky vyhovoval záujmom už vtedy imperialisticky nastavenej politike Kremľa.

Emil Stodola bol taktiež mysliteľom, ktorý by sa v dnešnom politickom kontexte pohyboval v pozícii progresívnych a liberálnych postojov. Bol protagonistom európskej integrácie na demokratických a federačných pilieroch.

Je tomu len pár dní, čo sa zo slovenských námestí ozývali práve na 17. novembra prejavy, ktorými by našu vlasť chceli ich autori priviesť späť do jarma Ruskej federácie, čo by si títo ľudia pomysleli, keby aspoň poznali vlastné dejiny a myšlienky osôb, ako

Emil Stodola, čo nás pred týmto imperialistickým hazardom z východu prezieravo varovali.


odkaz