Quo Vadis Človek?

svet napreduje neznámymi cestičkami a ľudia sa stále riadia tými istými pohnútkami. nemožno sa vyhnúť vojnám, konkurencií, nerovnosti a podvodom, lebo tkvejú hlboko v podstate človeka a všetky pokusy zmeniť tento fakt sa končia zakaždým rovnako žalostne. z ľudí nemožno vykoreniť ani dobyvačný pud, a ani túžbu ovládnuť iných. celá história a takisto život jednotlivcov sa skladá z dvoch foriem boja: z útoku a obrany.

Ani nie. Tyka sa to iba konkretnych ludi a konkretnych obdobi.

kadečo nás ovláda, možno o tom ani nevieme. pravdepodobne sa bojíme analyzovať svoje vnútro a svoje myšlienky. a tak povedať že niečo viem, je nesprávny výraz. nedá sa s ním narábať. cítim, to je lepšie. v tom spočíva základ nového myslenia.

Je dost ludi, ktori sa nesnazia drzat krok so svetom, ale udrzuju si svoje vlastne tempo aj nazor.
Takyto ludia sa sice tiez nemozu od systemu uplne odstrihnut, ale vedia o nom a robia vsetko preto, aby boli co najmenej zavisli a ohlupovani. Jasne, ze sa jedna o mensinu, ale ta ma tendenciu obcas aj niekoho "nakazit" svojim slobodnym zmyslanim.
Viem, ze devastovat zivot inym dobre rozhodne nieje. Preto nie vo vsetkom treba byt neisty, ale suhlasim, ze neisty by mali zacat byt v tom, v com sa citime prilis isto a to napriklad vzdelavanie.
Viem, co citim a to je jedna z mala pravd, na ktore sa mozem spolahnut.

Boristak zvllastne si to napisal,ze neviem ci ti mam dat like🙂

Ved sa spytaj rose, ak niecomu nerozumies. Velmi rad odpoviem, ale rychlo, bo musim ist o chvilku uz prec 🙂

Clovek je len suhrn naucenych informacií. Takze je mozne ho uplne zmenit a tym aj tvoja uvaha je hlupostou, alebo sme zvery.

a nie je zviera bez krutosti.. tréning robí majstra.