Pýcha - opak pokory

Sv. Tomáš Akvinský citujúc Izidora definuje pyšného človeka takto: „Pyšný je ten človek, ktorého túžbou je dostať sa ponad to, čím v skutočnosti je." Ale veď predsa človek sa musí snažiť ísť ponad to, kde práve je. Inak by stagnoval. Aj kresťanstvo nás burcuje k neustálemu rastu. Ako to teda je: je pýcha neresťou alebo čnosťou? Sú všetky prejavy silného sebavedomia nerestné a naopak sebapodceňovania čnostné? V tejto veci treba mať jasno. No už vopred poviem, že hoci ovocie pýchy ju úplne jasné, ako nás o tom presviedčajú mnohé príklady z dejín, pre neveriaceho alebo slabo veriaceho človeka nebude ľahké uznať nerestnosť pýchy a naopak dôležitosť jej opaku - pokory.

Pri mnohých veľkých katastrofách ľudských dejín stála pýcha. Vidieť to hlavne na vojnových konfliktoch. Mnohé by sa neboli odohrali, keby tí, ktorí ich rozpútali neboli povolili uzdy svojej pýche. Jedna príhoda rozpráva o tom, ako sa zasekol pod viaduktom kamión, pretože bol príliš vysoký a viadukt nízky. Vodič s ním nemohol pohnúť ani dopredu ani dozadu. Premávka bola zastavená na hodiny a rady áut pomaly začali byť kilometre dlhé. Na všetko dozeral malý chlapček. V jednom momente pribehne k vodičovi a hovorí mu: „Viem, ako by ste mohli vyjsť!" Vodič na neho pozrel s pohŕdaním. „Vypustite trocha vzduchu z pneumatík a kamión klesne!" Stalo sa a kamión sa pohol. Istý svedok to komentoval neskôr takto: „Kamión nebol jediný, ktorý potreboval v tejto situácii nechať čosi zo seba odísť!" Ak by totiž zo seba nebolo čosi vypustilo aj nafúknuté ego vodiča kamión by sa nebol pohol.

Pýcha je neresť, ktorá nám bráni práve v tomto: aby sme uznali svoju obmedzenosť a svoje hranice. Aby sme si nechali poradiť, pomôcť, nechali sa usmerniť. A keď zistíme, že sme sa mýlili, aby sme si to priznali. Sú ľudia, ktorí toto nedovolia, ani za cenu, že príde k ich sebazničeniu. Takto komentovali niektorí konflikt napríklad Sadáma Husseina s Američanmi. Aj keby Sadámovi bolo jasné, že sa mýlil, nepriznal by si to, lebo by sa tým pokoril. A pokora je pre niektorých horšia ako smrť. No o druhej strane sa dá povedať to isté.

o tej porážke ma napadol kódex cti bojovníkov bušidó...

👍: dorota

ano...obcas sa pytam sama seba, ci netrpim pocitom nadradenosti, ci vynimocnosti....ale potom sa upokojim...nie,nie som viac,ci menej....ako ktokolvek...mam rovnake prava, rovnake povinnosti...len si niektore uvedomujem viac a ine menej ako moji spoluputnici...

len si nemylte potom pychu s hrdostou

👍: dorota

pýcha je samoľúbosť, keď si o sebe myslíme viac, ako je správne

A asi ani o druhom cloveku nie je spravne si mysliet viac ako v skutocnosti je....