Vodca nábožensko-revolučnej sekty Chrám ľudu Američan Jim Jones sľuboval svojim priaznivcom „úplnú ekonomickú, sociálnu i rasovú rovnosť“ a pokojný život v „socialistickom raji“ v juhoamerickej Guyane. Hanil „imperialistické“ USA, obdivoval režimy v Severnej Kórei a najmä v Sovietskom zväze, kam chcel údajne komunitu presťahovať. To sa mu ale nepodarilo.
Sektu Chrám ľudu založil kazateľ Jim Jones v roku 1956 v americkom Indianapolise. Kričal o sociálnej rovnosti, rasovej znášanlivosti a právach chudobných a zakrátko získal tisíce stúpencov svojho „apoštolského socializmu“.
V polovici šesťdesiatych rokov sa presídlil do Kalifornie, o dekádu neskôr sa usadil v San Franciscu. V roku 1976 sekta podporila vo volebnej kampani aj budúceho prezidenta USA Jimmyho Cartera a ešte v apríli 1977 adresovala Carterova manželka Jonesovi ďakovný list. V tom čase však už na verejnosť začali prenikať správy o užívaní drog, bití a znásilňovaní vo vnútri spoločenstva. O Chrám ľudu sa začali zaujímať FBI a CIA.
Sekta si už v roku 1974 prenajala v guyanskej džungli približne 15 štvorcových kilometrov pôdy a postupne tam začala budovať dedinu Jonestown. Mnohí členovia sekty verili, že tam vybudujú Jonesom sľubovaný „socialistický raj s úplnou ekonomickou, sociálnou i rasovou rovnosťou“.
Jones sa do Guyany z USA presunul v lete 1977 pod tlakom obvinení z nemorálností. Už o rok neskôr tam bolo asi tisíc ľudí, ktorí sa tiesnili v chatrčiach, museli pracovať šesť dní v týždni 12 hodín denne a nesmeli opustiť Jonestown. Každý deň museli tiež navštevovať prednášky svojho vodcu.
Jones v nich odsudzoval kapitalizmus a „imperialistické“ USA a cenil si socializmus. Vyzdvihoval napríklad kladnú úlohu sovietskeho vodcu Josifa Stalina, severokórejský diktátor Kim Ir-sen bol pre neho „veľkým vodcom revolúcie“ a zimbabwiansky predák Robert Mugabe „jedným z revolučných hrdinov“. Zo sovietskeho veľvyslanectva v Georgetowne údajne tiež dostávali propagandistické filmy o živote v ZSSR a problémoch v USA. Úloha Moskvy v celej kauze ale ešte len mala prísť.
Jones často hovoril o tom, že členovia sekty majú štyri možné varianty budúcnosti: odlet do ZSSR, uskutočnenie „revolučnej samovraždy“, zotrvanie v Jonestowne a boj proti ideologickým nepriateľom alebo odchod do džungle.
Americkí agenti, ktorí sektu nasledovali až do Guyany, hlásili pokračovanie manipulácie s ľuďmi. V októbri 1978 priaznivci sekty na tlačovej konferencii v Georgetowne obvinili vládu USA z pokusu zničiť sektu.
To už mala sekta čulé vzťahy s ambasádami ZSSR, Severnej Kórey, Kuby či Juhoslávie. Začiatkom októbra 1978 prišiel do Jonestownu na dva dni Fjodor Timofejev zo sovietskeho veľvyslanectva v Georgetowne, ktorý oslávil túto „prvú americkú socialistickú a komunistickú komunitu na svete“ a „drahým súdruhom“ zaželal ďalšie úspechy. Odchod do ZSSR bol stále v hre.
V tej chvíli ale vstúpil na scénu americký senátor Leo Ryan. V piatok 17. novembra 1978 prišiel do Jonestownu, aby sa presvedčil o podmienkach života sekty. O priebehu návštevy existujú dve verzie. Podľa prvej sa znepokojujúce správy nepotvrdili, podľa druhej verzie členovia sekty ťažko niesli návštevu senátora, ktorú chápali ako krok k likvidácii Jonestownu. Začal sa konflikt, ktorý sa skončil masakrom: na letisku bol zastrelený senátor a ďalší štyria ľudia.
Po búrlivej debate padlo rozhodnutie, že členovia sekty spáchajú 18. novembra hromadnú samovraždu. Jonesovi pomocníci priniesli dva dvestolitrové sudy limonády zmiešanej zrejme s kyanidom. Kým sa dospelí zoradili do frontu, aby prijali jed v papierových pohároch, matky ho dali vypiť svojim deťom. Ako poslední zostali nažive Jones a ošetrovateľka, a tí použili na samovraždu pištoľ.
Spojené štáty po samovražde dopravili mŕtve telá do Doveru v štáte Delaware, kde je na tamojšej vojenskej leteckej základni najväčšia márnica americkej armády.
odkaz
