Pravda o kráse

Krása nie je vždy pravá tak, ako pravda nie je vždy krásna.

Napriek tomu pravda pravdou zostane, tak ako aj krasa.

oči
vidia krásu cez dušu
dobré
sa vidí cez srdce
pravda sa pozoruje rozumom
pravda podlieha času,
veríme tomu, čo vidíme zmyslovým poznaním.

Zmyslovym poznanim? A co vnutorne videnie introspekcia?

Pravda prebieha úsudkom, cez vnímanie a zmyslové poznanie.
Teda pravdu poznania nachádzame v rozume , ktorý je schopný rozlišovať
a nielen spoznávat, ale aj uvažovať.
Cítiť a vnímať krásu je vecou vnútorného videnia a vnímania.

Jedine ak povazujes vnutorne videnie za siesty zmysel...

Tato myslienka ma potesila 🙂 zasluzi si odmenu
odkaz

Ludske srdce tuzi po Pravde, ktora ho oslobodzuje a robi stastnym. Napriek tomu je velkou zahadou, preco je bezprostredna reakcia cloveka na pravdu nepriatelska a ustrachana. Preto duchovni ucitelia ako Budha alebo Jezis nasli sposob, ako prekonat odmietavy postoj svojich posluchacov: porozpravat pribeh. Vedeli, ze najpritazlivejsimi slovami su: Bol raz jeden...alebo : Kedysi...Odmietat pravdu ako nazor je bezne, ale nie je mozne popriet to, co sa uz stalo. Autor Mahabharaty Vjasadeva hovori, ze ak pocuvate pribeh pozorne, navzdy vas zmeni. Pribeh vam prenikne do srdca a prekona prekazky, ktore by chceli zabranit vstupu Bozieho ducha.