Polia Petranou neorané, nekvantované - vrtené

11.01.2013, 16:06

Pri niektorých príspevkoch, prezentovaných názoroch, som na pochybách. Pisateľ ich myslel vážne, alebo len srandoval, poprípade chcel nimi vyprovokovať k reakcii ...? Podobne je to s príspevkami, ktoré napísala Petrana v téme odkaz
Nech je ako chce, aspoň si ozrejmím niečo z fyziky ... vycucnem niečo o tom, ako nevrtí Hawking s Mlodinovom v ich Veľkom pláne, o poliach oraných, kvantovaných, nevrtených ...

1. J.Tull 11.01.2013, 16:06

Pri niektorých príspevkoch, prezentovaných názoroch, som na pochybách. Pisateľ ich myslel vážne, alebo len srandoval, poprípade chcel nimi vyprovokovať k reakcii ...? Podobne je to s príspevkami, ktoré napísala Petrana v téme http://www.diskusneforum.sk/tema/moja-filozofia-dejiny
Nech je ako chce, aspoň si ozrejmím niečo z fyziky ... vycucnem niečo o tom, ako nevrtí Hawking s Mlodinovom v ich Veľkom pláne, o poliach oraných, kvantovaných, nevrtených ...

▲ 11.01.2013, 17:24

...my dvaja raz skončíme ako Einstein s Edingtonom.

(teším sa na to) Som si znovu prečítala o mojich poliach kvantovaných a nemám čo dodať.

Snáď len takú perličku: niečo tak komplikované ako je ľudský mozog by nikdy nemohlo vzniknúť neriadeným samovývojom. Niečo tak komlikované ako je časostroj SS a napriek tomu geniálne zošteľované, poskytujúce časopriestor pre rozvoj a prejav ľudského vedomia, mohla vyvinúť a zostrojiť len absolútna inteligencia, ktorou človek nedisponuje. Niečo tak komplexné a energeticky komplikované ako je ľudský bioorganizmus sa nemohlo vyvinúť náhodou a samé od seba. Ľudský organizmus je neoddeliteľný od svojho prostredia - biopoľa, a vyvíja v súčinnosti s ním. Toto biopole pre planétu Zem však netvorí len samotné pole Zeme, ale množstvo prelínajúcich sa polí z celej SS a galaxie.

6. 11.01.2013, 17:24

...my dvaja raz skončíme ako Einstein s Edingtonom. (teším sa na to) Som si znovu prečítala o mojich poliach kvantovaných a nemám čo dodať. Snáď len takú perličku: niečo tak komplikované ako je ľudský mozog by nikdy nemohlo vzniknúť neriadeným samovývojom. Niečo tak komlikované ako je časostroj SS a napriek tomu geniálne zošteľované, poskytujúce časopriestor pre rozvoj a prejav ľudského vedomia, mohla vyvinúť a zostrojiť len absolútna inteligencia, ktorou človek nedisponuje. Niečo tak kom...

▲ 11.01.2013, 17:58

...alebo raz skončíme spolu v blázninci.

👍: J.Tull

16. 11.01.2013, 17:58

...alebo raz skončíme spolu v blázninci.

▲ 11.01.2013, 17:59

tam by si mohla o kvantovej fyzike vykecavat s kazdym

11.01.2013, 16:08

Prvá sila, ktorú sa podarilo napísať rečou matematiky bola gravitácia a urobil tak Newton. Ďalšími, ktoré zrotavátorovali, boli elektrická a magnetická sila. Prejavovali sa ako gravitácia, na rozdiel od nej sa však dokázali nielen priťahovať, ale i odpudzovať. Hans Christian Orsted si všimol, že tieto dve sily súvisia. Elektrický prúd vychyľoval strelku blízkeho kompasu. Uvedomil si, že elektrina vytvorila magnetickú silu a zaviedol pojem „elektromagnetizmus“. Michal Faraday úspešne demonštroval svoju predstavu, že ak elektrický prúd mohol vyvolať magnetizmus, tak aj magnetizmus by mohol byť schopný vytvoriť elektrický prúd. Neskôr si všimol aj súvislosť medzi elektromagnetizmom a polarizovaným svetlom ... Až do jeho čias sa zdalo, že sily pôsobia cez prázdny priestor. Jemu sa to však nepáčilo. Ak sa má objekt uviesť do pohybu musí prísť do kontaktu s niečím. Preto si predstavoval priestor medzi elektrickými nábojmi a magnetmi vyplnený neviditeľnými trubicami, ktoré sa prejavujú tlačením a ťahaním. Faraday nebol matematik a tak kreslil siločiary, ktoré vlastne vypĺňali priestor okolo magnetu, elektriky, tvorili, ako to Faraday nazval „silové pole“. Jeho „kresby“, myšlienky, preložil do matematiky a ďalej ich svojimi rovnicami rozvinul Clerk Maxwell. Jeho sústava rovníc opisuje elektrické i magnetické sily ako prejav tej istej fyzikálnej entity, elektromagnetického poľa, tým ich zjednotil do jednej a navyše ukázal, že elektromagnetické polia by sa mohli šíriť ako vlna. Na základe výsledkov, získaných z experimentov, vypočítanej rýchlosti šírenia, objavil, že samotné svetlo je elektromagnetické vlnenie. A táto rýchlosť, rýchlosť, ktorou sa šíria vlny je približne 300 000 km/s. Lenže voči čomu? Ak sme dostali pokutu za prekročenie rýchlosti, vieme, že nám ju namerali voči ceste, na ktorej sme nepríčetne trielili a nie voči čiernej diere v strede našej galaxie. Ak Vám letuška v lietadle nesie koňačik, vlečie sa tak maximálne rýchlosťou 3 km/hod., ale špión na zemi vidí, že jej rýchlosť je asi tak 915 km/hod. ... Ak majú platiť Maxwellove rovnice na celý vesmír, potom voči čomu vzťahovať ich rýchlosť. Čo takto Aristoteles. Ten tvrdil, že celý vesmír je vyplnený látkou, ktorú nazýval éterom. Ten by mohol byť prostredím, ktorým sa šíria elektromagnetické vlny, asi tak, ako sa šíri zvuk vzduchom. A bol na svete „svetlonosný éter“. Bolo ho treba ešte dokázať. Maxwell navrhol experiment, pri ktorom by sa využil pohyb Zeme okolo Slnka. Realizácie sa už nedožil, ale inšpiroval Alberta Michelsona, ktorý s Edwardom Morleyim porovnali rýchlosť svetla v dvoch na seba kolmých smeroch a táto by sa mala líšiť a tým potvrdiť existenciu éteru. Nenamerali však žiadny rozdiel. Éter bolo treba nejako zachrániť. Možno Zem vlečie éter zo sebou, možno je tu nejaký efekt, ktorý spomaľuje hodiny a skracuje vzdialenosti tak, že človek nameria stále tú istú rýchlosť svetla. Vymýšľali sa všakové možnosti, pretože éter predsa musel existovať /veď to tvrdil i lord Kelvin/. Vtedy sa na scéne objavil Einstein zo svojim „O elektrodynamike pohybujúcich sa telies“, v ktorom predpokladal, že zákony fyziky a najmä rýchlosť svetla, by sa mali javiť rovnaké pre všetkých rovnomerne sa pohybujúcich pozorovateľov. Rozvinutie tohto predpokladu vyústilo do špeciálnej teórie relativity, z ktorej vyplynula ekvivalencia medzi hmotou a energiou, že i energia má svoju hmotnosť, ktorú potvrdila atómová bomba a všeobecnej teórie relativity, ktorá zjednotila priestor a čas v „hmotou“ krivený časopriestor a tým sa svetlonosný éter stal nepotrebným ...

2. J.Tull 11.01.2013, 16:08

▲ 11.01.2013, 17:27

...Newtonove zákony a Maxwelowe rovnice o elektromagnetizme sú pre výskum kvantových polí nepostačujúce. Nekompetentné. Ako keby si išiel so šublerou merať dĺžku atómu.

8. 11.01.2013, 17:27

...Newtonove zákony a Maxwelowe rovnice o elektromagnetizme sú pre výskum kvantových polí nepostačujúce. Nekompetentné. Ako keby si išiel so šublerou merať dĺžku atómu.

▲ 11.01.2013, 17:38

Maxwellove rovnice sú základné zákony v makroskopickej teórii elektromagnetického poľa. Možno ich zapísať buď v integrálnom alebo diferenciálnom tvare. V integrálnom tvare opisujú elektromagnetické pole v istej oblasti a v diferenciálnom tvare v určitom bode tejto oblasti.

11.01.2013, 16:23

Keď je reč o fyzike, filozofii a náboženstve, odporúčam aj knihu Filozofický a fyzikálny pohľad na vesmír. Autormi sú teoretický fyzik doc. RNDr. Mikuláš Blažek, DrSc., RNDr. ThLic. Karol ĎURČEK SJ, CSc. a doc. PhLic. Ing. Luboš Rojka SJ, PhD. A nech sa vám z hlavy parí! ;-)
odkaz

3. Krištof 11.01.2013, 16:23

▲ 11.01.2013, 16:43

je to dosť zavadzajuce aby niekto mohol tvrdiť vôbec niečo o veľkom tresku

4. 11.01.2013, 16:43

je to dosť zavadzajuce aby niekto mohol tvrdiť vôbec niečo o veľkom tresku

▲ 11.01.2013, 17:09

takéto knihy sú dosť náročné, jednak pre veľký rozsah, aj čo sa týka fyziky (v druhej časti - fyzikálny pohľad na vesmír) a jednak náročná téma. hádam kto má podobné texty už za sebou (napr. od prof. Krempaského), nemusí ich čítať, iba ak by chcel. každopádne je to k takýmto témam primerané

5. Krištof 11.01.2013, 17:09

▲ 11.01.2013, 17:26

praveže ta naročnosť spočiva len v tom ako sa zamotavaju. hawking sa tiež veľmi splietol

11.01.2013, 17:35

Teraz k hlbokej orbe. Poďme kvantovať. Zaryme sa do hĺbky poľa, aby sme objavili častice, z ktorých je zložené. Niečo málo budem cucať z „Elegantného vesmíru“ Briana Greena.
Boli tu problémy s rozpálenou kuchynskou trúbou, s prílišnou teplotou v kuchyni. Teplo je v podstate rovnaké žiarenie ako svetlo, alebo elektromagnetické vlny. Vedci spočítali, pomocou vzorcov termodynamiky, aké množstvo energie obsahuje takáto trúba a vyšlo im, že každá "dovolená" vlna nesie rovnaké množstvo energie a celková energia v trúbe, bez ohľadu na teplotu, je potom nekonečná. Čo bola evidentná blbosť, ako pochopili okamžite. Max Planck prišiel na to, že trúba nedokáže posielať svoju energiu inak ako v balíčkoch – kvantách. Čím je kratšia, tým väčší balíček unesie /energia kvanta žiarenia je priamo úmerná frekvencii vlny a Planckovej konštante/ a bolo po nekonečnom zdroji tepla. Toľko z Greena. Ďalej je to opäť Veľký plán.
Svetlo sa pohybuje priamočiaro, ale prechádzajúc z jedného prostredia do iného sa ohýba, láme. Newton si myslel, že sa skladá z malých čiastočiek, korpuskúl a to by tento jav vysvetľovalo. Keď však použil svoje sklo /polovypuklá šošovka/, položil ho na reflexnú platňu a posvietil naň, uvidel svetlé a tmavé krúžky /podobné ako vlnky na hladine, po dopade kamienka/ zo stredom v mieste, kde sa sklo dotýka podložky. A bola na svete vlnová teória svetla. Vlny sa dokážu sčítavať a rušiť – interferovať, čoho výsledkom sú spomínané kruhy. Korpuskulárna teória bola nesprávna, kým ..., kým neprišiel Einstein. Ukázal, že fotoelektrický jav, ktorý sa využíva v televízii a v digitálnych kamerách, by sa dal vysvetliť časticou – kvantom svetla - narážajúcim na atóm a vypudením elektrónu. Pojem vĺn skrsol v ľudskej predstave, pretože ľudia sledovali oceán, alebo kaluž, keď do nej spadol kamienok, alebo i dva a v tom prípade, videli interferenciu vĺn. Pozorovalo sa, že aj ostatné kvapaliny sa správajú podobne, okrem vína, ak ste ho vypili príliš veľa. Predstava častíc bola dobre známa z hornín, kameňov a z piesku. Ale táto vlnovo/časticová dualita – predstava, že by ten istý objekt mohol byť opísaný, buď ako častica, alebo ako vlna – je pre každodennú skúsenosť taká vzdialená, ako predstava, že môžete vypiť poriadny kus pieskovca. Ak dve odlišné teórie presne opisujú rovnaký jav, vysvetľujú určité vlastnosti – dualita – o žiadnej z nich /platí nielen pri dualite/ sa nemôže povedať, že je lepšia alebo reálnejšia ako tá druhá.

9. J.Tull 11.01.2013, 17:35

▲ 11.01.2013, 17:46

...súhlasím, ale nesmieme zabúdať na to podstatné pri kvantových poliach: častica nemôže existovať oddelene od svojej vlny, a nejde o hmotnú časticu, ale o kvantum energie.

11. 11.01.2013, 17:46

...súhlasím, ale nesmieme zabúdať na to podstatné pri kvantových poliach: častica nemôže existovať oddelene od svojej vlny, a nejde o hmotnú časticu, ale o kvantum energie.

▲ 11.01.2013, 17:48

Známe sily prírody sa dajú rozdeliť do štyroch tried – gravitácia, elektromagnetizmus, slabá a silná jadrová sila /už som o nich písal/. Prvé pole, na ktorom bola vykonaná hlboká orba, bola vytvorená kvantová teória, bolo pole elektromagnetické a dostala názov kvantová elektrodynamika, QED. Vypracoval ju v 40. rokoch minulého storočia Richard Feynman so svojimi kolegami a stala sa modelom pre všetky kvantové teórie poľa. Podľa klasických teórií sa sily prenášajú poliami. V kvantových teóriách poľa sa silové polia opisujú tak, že sú tvorené z rôznych elementárnych častíc nazývaných bozóny, čo sú nosiče sily, ktoré tým, že lietajú dopredu a dozadu medzi materiálnymi časticami, sprostredkujú interakciu. Častice hmoty sa nazývajú fermióny. Elektróny a kvarky sú príkladom fermiónov. Fotón, častica svetla, je príklad bozónu, ktorý prenáša elektromagnetickú silu. To, čo sa deje, je skutočnosť, že hmotná častica ako elektrón emituje bozón, silovú časticu, a dostáva od neho spätný impulz, veľmi podobne ako keď z kanóna vystrelí guľa. Silová častica sa potom zrazí s inou hmotnou časticou a je absorbovaná, zmeniac tým pohyb tejto častice. Podľa QED všetky interakcie medzi nabitými časticami sú opísané v pojmoch výmeny fotónov. Matematicky vyjadriť všetky možnosti týchto výmen je veľmi ťažké. Feynman použil svoje alternatívne histórie /písal som o nich/ a vyvinul elegantnú grafickú metódu započítavajúcu rôzne histórie /dnes je využívaná vo všetkých kvantových teóriách poľa/. Táto grafická metóda, Feynmanove diagramy, poskytuje spôsob vizualizácie každého člena v sume cez histórie a sú jedným z najdôležitejších nástrojov modernej fyziky. Prichádzajú s pravidlami, ktoré umožňujú odvodiť matematické výrazy. Je ich však nekonečne mnoho. Navyše častice v uzavretých slučkách /jednotlivé diagramy/ môžu mať ľubovolnú energiu a hybnosť. Ak sa sčítajú príspevky z nekonečného počtu rôznych histórií, dostanete nekonečný výsledok a elektrón má nekonečnú hmotnosť a náboj, čo je absurdné, pretože hmotnosť i náboj vieme zmerať a sú konečné. Nastupuje renormalizácia. Pri starostlivom matematickom spracovaní sa súčet záporných a kladných nekonečných hodnôt, ktoré sa v teórií objavujú, takmer celkom zruší. Zostane iba malý zostatok, ktorý udáva konečné hodnoty hmotnosti a náboja. Táto manipulácia sa môže zdať ako niečo, za čo by vás v škole pri skúške z matematiky vyhodili. A skutočne, renormalizácia, tak ako vyzerá, je matematicky podozrivá. Ak však záporné nekonečná vyberieme tak, aby sme získali potrebné hodnoty hmotnosti a náboja /tie, ktoré sme namerali/ potom môžeme použiť QED na určenie mnohých iných veľmi presných predpovedí, ktoré všetky mimoriadne dobre súhlasia s experimentmi ...

12. J.Tull 11.01.2013, 17:48

▲ 11.01.2013, 17:51

Páni, ty si grafoman.

👍: Ranexill

13. 11.01.2013, 17:51

Páni, ty si grafoman.

▲ 11.01.2013, 17:54

Luke85; ... mám to predpripravené. Je tam aj renormalizácia, ktorou, podľa mňa, asi vrtí Páleš ...

11.01.2013, 17:55

P.S.
QED predchádzala Kvantová mechanika. Definitívnu formuláciu kvantovej mechaniky ako logickej teórie umožnila publikácia Wernera Karla Heisenberga o pricípe neurčitosti a Nielsa Bohra o pricípe komplementarity.

15. 11.01.2013, 17:55

Kvantová teória poľa ukazuje, že "hmotné", skôr energetické častice nemožno oddeliť od priestoru, ktorý ho obklopuje. Nie sú to izolované entity, ale kondenzáty nepretržitého poľa prítomného v celom vesmírnom priestore. Pole jestvuje vždy a všade, nikdy ho nemožno odstrániť. Je nositeľom všetkých materiálnych javov.

P.S.
QED predchádzala Kvantová mechanika. Definitívnu formuláciu kvantovej mechaniky ako logickej teórie umožnila publikácia Wernera Karla Heisenberga o pricípe...

▲ 11.01.2013, 18:03

Petrana; ... zameral som sa na kvantovanie polí, nie na kvantovú mechaniku ako takú, aby som ukázal /nielen preto .../ ako sa vrtí v Tvojich príspevkoch, ktoré si prezentovala v "Mojej filozofii". V "12" som ukázal, že je to inak, ako si písala Ty ... To čo píšeš, je trochu tak o inom ... a už som o tom tiež písal. Máš talent odviesť tému inam ... žeby to bola fakt chyba spojenia ...

15. 11.01.2013, 17:55

▲ 11.01.2013, 18:09

...ale nesmieme zabúdať ani na ostatných významných kvantových fyzikov, ktorí sa podieľali o vznik nového prelomového oboru fyziky:
...na začiatku dvadsiateho storočia boli objavené dve skupiny javov, ktoré svedčili o tom, že Newtonovu fyziku a Maxwelovu elektrodynamiku nemožno použiť pri procesoch, ktoré sa odohrávajú vo vnútri atómu. Jednu skupinu týchto javov tvroril sveteľný dualizmus formulovaný práve Einsteinom. Pojem kvantum použil nemecký fyzik Max Plank ako prvý pri elektromagnetizme, Einstein túto myšlienku rozviedol pri svetle. Išlo o myšlienku kvantovania energie. Prenikol do mikrosveta, kde zaťal sekerku vlnovo-časticového dualizmu a položil základy kvantovej mechaniky. Obrazne, samozrejme. V objasňovaní tejto dvojtvárnosti svetla pokračoval americký fyzik Arthur Compton. Francúzsky fyzik Louis de Broglie prišiel s myšlienkou koncepcie, že tak ako fotóny sa správajú aj ostatné subatomárne častice, čiže sa správajú aj ako vlny. Rakúsky fyzik Erwin Schrodinger odvodil rovnicu pre štvorec pravdepodobnostnej vlny výskytu častice a ako sa také vlny chovajú vo vonkajšom silovom poli. Anglický fyzik Paul Dirac popisuje pohyb elektrónu v takomto poli....Prelomová bola určite aj práca nemeckého fyzika Wernera Karl Heisenberga o princípe neurčitosti...Nechcem sa hádať, ale tuším dánsky fyzik Niels Bohr to dal všetko dokopy, svojim princípom komplementarity.

15. 11.01.2013, 17:55

▲ 11.01.2013, 18:12

Petrana; To máš odkiaľ? Myslím tým, že "hmotné", sú "skôr energetické častice", že sú to akési "kondenzáty nepretržitého poľa", nositeľa "všetkých materiálnych javov" ... Z kvantovej mechaniky nič také nevyplýva ...

20. J.Tull 11.01.2013, 18:12

▲ 11.01.2013, 18:14

...od Einsteina!

Tým končím, tvá máňo!

21. 11.01.2013, 18:14

...od Einsteina!Tým končím, tvá máňo!

▲ 11.01.2013, 18:32

Petrana... tak napíš, kde niečo také trepe. Bude to skôr z tej jeho neexistujúcej teórie, vymyslenej vrtičmi, učiteľmi nemyslenia, aby tie svoje trepania podložili jeho menom a nie skutočnými argumentmi

23. J.Tull 11.01.2013, 18:32

▲ 12.01.2013, 14:17

..veď za to dostal Nobelovku. Kvantová teória poľa predchádzala jeho objasneniu fotoelektrického javu. Tulli, útočíš nezmyselne, strácaš sa v detailoch. Nepohneme sa ďalej, kým nepripustíš, že hmota je len forma energie, ktorá niečo váži. Atóm, ako základná stavebná jednotka hmoty, nemá hmotnú štruktúru! Kým toto nepochopíš, nemôžeš pochopiť ani QED - ako interguje "hmota" zo svetlom. Ukľudníme sa, nebudeme sa chutať za slovíčka a urážať sa a budeme sa držať podstaty.

Súhlasíš?

11.01.2013, 18:32

„Kto si myslí, že rozumie kvantovej mechanike, nerozumie kvantovej mechanike.“

Richard Feynman

kvantova fyzika je velmi zlozita a velmi rozsiahla disciplina, petrana a j. tull , naozaj si myslite ze mozte o tom diskutovat a petrana, naozaj si myslis ze snazit sa dokazat inteligentny dizajn pomocou kvantovej fyziky z veci ktore si citala na internete je trochu vela?

👍: J.Tull

22. 11.01.2013, 18:32

▲ 11.01.2013, 18:36

Bojislav; "Už som písal, že fyzike nerozumiem ... Rozprávam po slovensky a nie vždy dosť zrozumiteľne ... Angličania hovoria po anglicky, Hotentóti po hotentovsky ... a tiež si niekedy nerozumejú. Oveľa ťažšie je to vtedy, keď nepoznáme jazyk toho druhého ... Fyzici sa medzi sebou rozprávajú po matematicky a ja túto reč neovládam /aj keby som ju dokonale poznal, ani to by ešte neznamenalo, žeby som fyzike dostatočne porozumel. Je to len nutná podmienka .../. Aj Higgs rozprával o svojom bozóne matematicky. Kým sa jeho existencia experimentálne nepodložila, bol to len predpoklad, aj keď logický /podobne je to aj s inými teóriami. To, že sú matematicky správne vyjadriteľné, logické, ešte neznamená, že sú pravdivé .../ Ja môžem vedieť len to, čo Fyzici preložia do bežnej reči, do reči laikov, aj to len v prípade, ak to bude slovensky /prípadne česky/" odkaz

11.01.2013, 19:24

Vedci poodhalili podstatu hmoty
"...Pokud by kvarky existovaly samostatně, což je ovšem za normálních okolností zhola nemožné, příspěvek jejich individuálních hmotností k celkové hmotnosti nukleonu by ale činil asi jen jedno procento. A to je překvapivě málo. Nabízí se tedy otázka: co tvoří těch zbývajících 99 procent hmotnosti? Nebo jinými slovy: co je podstatou běžné hmoty? ... Podle teorie kvantové chromodynamiky (QCD) je oněch 99 procent hmotnosti uloženo v energii vazby, která kvarky váže k sobě. Této síle fyzici říkají silná jaderná síla. K tomu aby kvarky v protonu (či neutronu) držely pohromadě, je potřeba lepidlo. To v tomto případě představují gluony, virtuální částice, které silnou interakci zprostředkovávají. Podobně jako jiné virtuální částice gluony neustále vznikají a zanikají, jakoby z ničeho, a to díky kvantovým fluktuacím. ... S virtuálními gluony vědci sice při kalkulacích hmotností nukleonů běžně počítali, avšak stále opomíjeli jiné důležité složky vakua, a sice virtuální páry kvarků a antikvarků. I ty se, stejně jako gluony a ostatní virtuální částice, ustavičně vynořují z kvantového vakua, aby vzápětí opět mizely v nicotě. ... To je podle něj jasný důkaz toho, že za existenci hmoty vděčíme především kvantovým fluktuacím vakua."
odkaz

"Pointou je, že virtuálne častice nevieme priamo zmerať, ale vieme merať ich vplyv nepriamo... Prázdny priestor vo vnútri protónu. Nie miesto, kde sú kvarky, ale prázdny priestor medzi nimi... Ukazuje sa, že väčšina hmotnosti protónu nepochádza z kvarkov v jeho vnútri, ale z prázdneho priestoru medzi kvarkami. Tieto vznikajúce a zanikajúce polia tvoria približne 90 % hmotnosti protónu. Keďže protóny a neutróny sú dominujúcou zložkou tvoriacou vaše telá, znamená to, že prázdny priestor zodpovedá za zhruba 90 % percent vašej hmotnosti... Tak vyrátajme energiu ničoho. Ak to urobíme, prídeme s výpočtom, ktorý je dosť zlý. Je tou najhoršou predpoveďou v celej fyzike. Zisťujeme, že energia prázdneho priestoru je milióny a milióny krát väčšia než energia všetkého, čo vidíme...
„Virtuálne častice sú naozaj skutočné a majú pozorovateľné efekty, ktoré fyzici dokážu merať. Ich vlastnosti a dôsledky sú uznávanými a dobre pochopenými následkami kvantovej mechaniky.“" odkaz

Pripomenulo mi to niečo z rozhovoru istého filozofa s dvoma fyzikmi:
"...V tejto perspektíve častica neexistuje sama osebe, ale výlučne prostredníctvom javov, ktoré spôsobuje. Takýto súbor javov sa nazýva "pole". Objekty v našom okolí sú teda len súbory polí (pole elektromagnetické, gravitačné, protónové, elektrónové); podstatná, základná realita je súbor polí, ktoré permanetne reagujú medzi sebou... Prísne vzaté, pole nemá inú podstatu ako vibračnú; ide o súbor potenciálnych kmitov, ku ktorým sú pridružené kvantá, čiže elementárne častice rozličných vlastností. Tieto častice - s hmotnými prejavmi poľa - sa môžu premiestňovať v priestore a vstupovať medzi sebou do interakcií. V tomto rámci je skrytá realita súborom možných polí, charakterizujúcich pozorovateľné javy, ktoré sú také iba prostredníctvom elementárnych častíc... Z toho vyplýva, že "dno" hmoty sa nedá nájsť, aspoň nie v podobe nejakej veci, poslednej čiastočky reality. Môžeme iba ak vnímať javy vzniknuté pri stretnutí základných entít, a to prostredníctvom neustálych, fantomických udalostí, ktoré nazývame "interakcie"... Treba zdôrazniť, že virtuálne častice, vytvorené kvantovými pohľadmi, sú čosi ako abstrakcie; hoci sú fantomické, ich následky existujú v normálnom hmotnom svete, a teda sú merateľné..."

A čo ešte väčšinová tmavá hmota a energia... ej je toho ešte veľa... viem, že nič neviem? ;-)

25. Krištof 11.01.2013, 19:24

▲ 12.01.2013, 14:10

...veľmi zaujímavý a doslova nosný príspevok tejto témy...diki Kiki.

👍: Krištof

35. 12.01.2013, 14:10

...veľmi zaujímavý a doslova nosný príspevok tejto témy...diki Kiki.

▲ 13.01.2013, 13:01

Petrana, prvý text toho príspevku čerpá z vedeckých časopisov, v druhom je autorom profesor Lawrence M. Krauss, americký teoretický fyzik, jediný fyzik v histórii, ktorému boli udelené najvyššie ocenenia všetkých troch amerických spoločností fyzikov. Tretí text je od dvoch fyzikov, ktorí to uvádzajú v súvise s relativistickou kvantovou teóriou poľa.

"Je potřeba zejména v situacích, kdy se počet částic v systému může měnit - částice vznikají a zanikají. Také standardní model je formulován jako relativistická kvantová teorie pole.
Zjednodušeně je kvantová teorie pole teorií o všeprostupující hladině potenciálu ve formě kvantového pole a o tom, že částice jsou zvlněními na tomto poli. Tvrzení, že "hmota má částicovou a vlnovou povahu" je zde redukováno na "hmota má vlnovou povahu". Částicová povaha hmoty je zde pak vysvětlována jako výrazný výkyv hladiny energie oproti okolní hladině. Každý fermion má vlastní kvantové pole (např. elektrony mají elektronové pole) a jsou představovány vlnami tohoto pole. Dalšími příklady kvantových polí je elektromagnetické (fotony) nebo právě velmi zkoumané Higgsovo pole (Higgsovy bosony)."
odkaz

"Zvláštnou charakteristikou elektrónov, ako aj ďalších atomických entít je, že za istých experimentálnych podmienok sa správajú ako častice a za iných ako vlny. V roku 1906 Joseph John Thomson (1856-1940) dostal Nobelovu cenu za experimentálny dôkaz, že elektrón je elementárnou časticou a paradoxne o tridsať rokov neskôr dostal jeho syn Nobelovu cenu za experimentálny dôkaz, že elektrón je vlnou...
Napríklad vlna je kontinuálna a môže sa pohybovať vo veľkom priestore. Častica je ohraničená, lokalizovaná a viazaná k malému miestu. Vlna sa dá deliť mnohými spôsobmi tak, že niektorá jej časť ide jedným smerom a iná druhým smerom. Pohyb častice je obmedzený do jedného smeru. Dve vlny môžu cez seba preniknúť, prípadne zlúčiť sa bez zmeny. Dve častice do seba narazia...
Mnohí fyzici si s týmito paradoxmi poradia tak, že elektrón (alebo nejakú inú kvantovú entitu) nechápu ako časticu, ani ako vlnu, ale ako niečo iné, čo samo osebe nepoznáme a čo preukazuje vlastnosti závislé od podmienok."
odkaz

Celkovo je toto zaujímavé aj z filozofického pohľadu, keď hmota ani v tomto aspekte akoby nie je absolútna, istá či pevná, hoci sa nedá povedať ani to, že to už nie je aj hmota v najširšom zmysle, ale fyzikálne nič. Skôr sa v týchto "bodoch" len stenčuje, redukuje bariéra medzi fyzickým a duchovným. Možno na tom základe funguje aj vzťah medzi telom a duchom, mozgom a "psychickou realitou", teda sprostredkovaný kvantovými poliami, fluktuáciami vákua a pod. ;-)

48. Krištof 13.01.2013, 13:01

▲ 13.01.2013, 13:33

zle si to pochopil, nehovori sa ze je fyzikalne nic, precitaj si to este raz, problem niektorych ludi je ze nemaju ustaleny pojem duchovno takze ho zvyknu pouzivat aj v takomto suvise hoci len tapaju v tme a vedie ich len ich vlastna fantazia ako napr. elemira

👍: J.Tull

49. 13.01.2013, 13:33

▲ 13.01.2013, 13:54

Nesprávne si to pochopil, nehovorím, že sa hovorí fyzikálne nič, prečítaj si to ešte raz. Problém niektorých ľudí je, že majú v mysli ustálené idey materializmu a vedie ich vlastná fantázia.
Niektorí ľudia však hovoria, podľa mňa nie celkom správne, že pri kvantovej mechanike, kvantových fluktuáciách a pod., častice vznikajú z ničoho. Dopomáhajú im k tomu formulácie ako: "Virtuální částice gluony neustále vznikají a zanikají, jakoby z ničeho, a to díky kvantovým fluktuacím... I ty se, stejně jako gluony a ostatní virtuální částice, ustavičně vynořují z kvantového vakua, aby vzápětí opět mizely v nicotě." Alebo: "Z toho vyplýva, že "dno" hmoty sa nedá nájsť, aspoň nie v podobe nejakej veci, poslednej čiastočky reality."
Čo sa týka fyziky a duchovna, môžeš si prečítať napr. spomenutú knihu Filozofický a fyzikálny pohľad na vesmír. Autormi sú teoretický fyzik doc. RNDr. Mikuláš Blažek, DrSc., ďalej RNDr. ThLic. Karol ĎURČEK SJ, CSc. a napokon doc. PhLic. Ing. Luboš Rojka SJ, PhD. odkaz

50. Krištof 13.01.2013, 13:54

▲ 13.01.2013, 14:24

tak pracovat s faktami je pekne pokial pri tom zostanes, mne len vadi ked z faktov zvyknu nejaky experti vyvodzovat nejake uzasne spiritisticke, ezotericke alebo duchovno nabozenske pohlady, co sa vlastne ani neda

👍: J.Tull

54. 13.01.2013, 14:24

▲ 13.01.2013, 14:35

Jedna vec je fyzika, ktorá nie je "apriori" materialistická ani teistická. Avšak existuje aj filozofia a filozofické pohľady, človek má aj svoj filozofický názor a pod.

👍: havran

55. Krištof 13.01.2013, 14:35

Jedna vec je fyzika, ktorá nie je "apriori" materialistická ani teistická. Avšak existuje aj filozofia a filozofické pohľady, človek má aj svoj filozofický názor a pod.

▲ 13.01.2013, 16:08

55. kristof, lenze filozoficky nazor je silno subjektivny a nema vplyv na okolity svet, maximalne na nase spravanie a premyslanie

56- kristof, porovnavanie matematiky a teologie je trochu odveci nie? matematika pracuje v nie duchovnej, lez teoretickej rovine a az ked potvrdime vypocty empiriou, experimentom ci inymi dokazmi potom mozme hovorit o fakte, rozne vzorce a pod sa odohravaju nie v realnej rovine, nedeju sa, su to vypocitane predpoklady na zaklade pozorvanych skutocnosti ktore vieme vyjadrit matematickymi vzorcami, no ta vec ktoru vzorcami alebo vypoctami vyjadrujeme sa nedeje, je to vlastne opis diania, teda nie fakt kym sa to nepovrdi dianim v realnom svete a nie teoretickom

mimo ine, definicia slova fakt : odkaz

teda luke ( myslim si) hovori najma o vedeckom fakte : odkaz

bezprostredny : odkaz ( taktiez len realny svet )

teda matematika nie je veda faktu

65. 13.01.2013, 16:08

▲ 13.01.2013, 16:32

Bojislav, filozofický názor môže byť subjektívny, čo však nemusí znamenať iluzórny. Myslíme svojou subjektívnou mysľou, ale naše myslenie nemusí byť nereálne. Aj ty máš hádam filozofický názor subjektívny. Názor môže byť v súlade s realitou, teda môže a nemusí byť byť pravdivý.
Matematika sa tiež zaoberá faktami, vzťahuje sa aj k hmotnému svetu, možno ju aplikovať. Napr. si môžeme matematicky niečo konkrétne vypočítať, určiť mieru, kvantitu, percentá. Podobne aj iné vedy sú aj teoretické a abstraktné, no majú aj praktické aplikácie a pod. Nepleťme si fakty s materialistickým prístupom. Fakt je to, čo je alebo čo sa deje; stav vecí, skutočnosť. Opakom sú ilúzie, klamné želania či názory. Fyzik doc. RNDr. Jaroslav Leška vo filozofickom článku Cesty za poznaním podstaty materiálneho sveta a jeho vzťah k duchovnému svetu uvádza: "Tvorivá činnosť ducha sa prejavuje najmä vo vedách. Ak odhliadneme od teológie, ktorá má svojrázne zameranie a od filozofie s jej generalizujúcou úlohou, môžeme sa domnievať, že matematika je jediná veda, ktorá pracuje len s materiálom nehmotným."

66. Krištof 13.01.2013, 16:32

▲ 13.01.2013, 17:02

kristof, precitaj si prosim ta este raz tie odkazy co som dal, zjavne nemas stale jasno co je fakt, alebo jasno mas ale uprednostnujes svoju vlastnu definiciu

mimo ine, aj ja mam rozne filozoficke pohlady no tie su subjektivne, neplatia vseobecne, to co si ludia myslia vobec neovplivnuje realitu, filozoficke pohlady nie su ani pravdive a ani nepravdive

matematika sa faktami zaobera asi tak ako maliar skutocnymi predmetmi, lepsie prirovnanie ma teraz nenapada

67. 13.01.2013, 17:02

▲ 13.01.2013, 17:42

Bojislav, aj v tej definícii, čo si predložil, je že fakt "je to, čo je, alebo čo sa deje; stav vecí, skutočnosť" a "je niečo, čo je v protiklade k všetkému iluzórnemu alebo prosto vymyslenému". Vo všeobecnom ponímaní je fakt synonymum toho, čo je reálne, skutočnosť, reálne existujúce, hoci po filozofickej stránke to môžeme rozdeliť do jednotlivých pojmov, napr. realita, súcno, bytie atď. Tu ide hlavne o to všeobecné ponímanie, ako aj píšeš, či to "ovplyvňuje realitu" (a nie či to ovplyvňuje fakty).

Filozofické pohľady môžu a nemusia byť pravdivé, môže a nemusia byť v súlade s realitou, napr. materializmus alebo teizmus. Avšak to či sú alebo nie sú pravdivé teraz nemožno každému dokázať.

Matematika sa zaoberá faktami a skutočnosťou, aj konkrétnymi vecami, nielen abstraktnými. Napr. máš rozdeliť určitý počet vecí, napr. jabĺk do rovnakých skupín, povedzme 5 x 5 jabĺk.

68. Krištof 13.01.2013, 17:42

▲ 13.01.2013, 18:24

K tomu pojmu fakt, ak by sme to mali rozdeliť špecificky podľa jednotlivých pojmov, museli by sme uviesť napr. tieto:

Skutočnosť (realita)
odkaz

Bytie
odkaz

Ontológia (jej predmetom je bytie)
odkaz

Metarealizmus
odkaz

Súcno
odkaz

Pravda
odkaz

69. Krištof 13.01.2013, 18:24

K tomu pojmu fakt, ak by sme to mali rozdeliť špecificky podľa jednotlivých pojmov, museli by sme uviesť napr. tieto:

Skutočnosť (realita)
http://sk.wikipedia.org/wiki/Skuto%C4%8Dnos%C5%A5_(realita)

Bytie
http://sk.wikipedia.org/wiki/Bytie

Ontológia (jej predmetom je bytie)
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ontol%C3%B3gia

Metarealizmus
http://www.uski.sk/frm_2009/ran/2007/ran-2007-1-08-2.htm

Súcno
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAc...

▲ 13.01.2013, 19:06

kristof, matematika ako veda nepracuje vedeckymi faktami lebo logicky sa veda bude zaoberat vedeckymi faktami ano?
zaobera, no nepracuje, opisuje ich no nepodava chapes?

k prispevku 68. pravdivost teizmu alebo materializmu nemozno dokazat nikomu, to ze niektori si myslia ze to maju dokazane prameni s omylu ze prisposobovali fakty svojej viere

fakt je to co sa deje, ano, no ked ti dam priklad 5 + 5 = 10 , je to spravne, no nedeje sa to, je to cisto teoreticka rovina ktoru aplikujeme povedzme na tebou spominane jablka ze 5 jablk a 5 jablk je 10 jablk, no ani tie jablka nie su skutocne, existuju len na papieri, ako ani namalovany obraz nie je skutocny, vydime krajinu no ona tam nie je, je to zmes usporiadanych farieb ktore su usporiadane presne tak aby vyzerali ako krajina chapes? obraz je skutocny no to co je na nom nie, teda, ak sa umelec zaobera tou krajinou tak sa nezaobera faktom
je to dost zlozite na chapanie

nevravim ze matematika sa nezaobera realnymi vecami kristof, no nepracuje priamo s faktami, moze ich opisovat, skus o tom porozmyslat

70. 13.01.2013, 19:06

▲ 13.01.2013, 19:07

este to skusim inak, ak mas na papieri ze 5 jablk x 5 jablk a ty ten priklad riesis tak sa zaoberas skutocnymi jablkami alebo len znakmi na papieri ?

71. 13.01.2013, 19:07

este to skusim inak, ak mas na papieri ze 5 jablk x 5 jablk a ty ten priklad riesis tak sa zaoberas skutocnymi jablkami alebo len znakmi na papieri ?

▲ 13.01.2013, 20:01

Matematika sa zaoberá reálnymi vecami? Ok môže byť. Či už to nazveš tak alebo onak. Samozreme vo všeobecnosti je matematika abstraktejšia, menej konkrétna. Matematiku však využívajú aj iné vedy a oblasti, špecifické štruktúry skúmané matematikmi majú často pôvod v prírodných vedách, najmä vo fyzike. Vieme, že sa zaoberá aj kvantatívnymi vzťahmi, množstvom, mierou, rozmermi, percentami atď. Ako napr. keď treba niečo konkrétne nejako rozdeliť na určité časti a pod. Teda to nie je len na papieri, lež aj v reáli aplikované. Ak ide napr. o určité množstvo jabĺk, aj skutočne si tie jablká môžeš zobrať a zjesť ich. K tradičným oblastiam aplikovanej matematiky patria napríklad numerická matematika, optimalizácia, finančná matematika, operačná analýza, poistná matematika, biomatematika, matematická fyzika, teória chaosu či dynamické systémy. Matematika je presnejšia, exaktnejšia, má prísnejšie pravidlá a logiku oproti napr. maľovaniu obrazov. Hoci aj povedzme maľovanie obrazov je abstraktná vec podobne ako matematika.

Materializmus alebo teizmus môžu a nemusia byť v súlade s realitou, skutočnosťou. Agnosticky a skepticisticky povedané teizmus či materializmus sa nedá nikomu dokázať. Ale teraz nejde o tento kvázi agnosticizmus alebo skepticizmus, lež o to, že môžu a nemusia byť tie názory v súlade so skutočnosťou. Agnostik a skeptik aj to môže popierať, len svoj skepticizmus uznáva takmer ako nespochybniteľnú dogmu. Možno sa aj dá pre niekoho relatívne dokázať jeden z týchto dvoch názorov (materializmus, teizmus), no nie teraz PRE každého.

A skutočné je aj to, čo je len v mysli a na papieri, teda skutočné subjektívne a teoreticky či abstraktne, nie konkrétne alebo materialisticky. To, že napr. niečie myšlienky nevidíme priamo, naznamená, že neexistujú. "Bytie je všetko existujúce materiálne, ako aj ideálne, nezávisle od akéhokoľvek ďalšieho určenia..." odkaz "Súcno je to, čo je... to, čo existuje." odkaz

72. Krištof 13.01.2013, 20:01

▲ 13.01.2013, 20:27

ja si matematiku velmi vazim, ak mas opacny pocit tak to nie je pravda, no stojim si za svojim, matematika sa nezaobera vedeckymi faktami

kristof, ano, existuje to, no len v hlavach niektorych ludi, to neznamena ze je to realne, snazis sa zhodit hranicu medzi realitou a myslienkami a fantaziami, realita a bytie nie je to iste a sucno ako filozoficky pojem v konverzacii o realite nie je bohvieaky argument

73. 13.01.2013, 20:27

▲ 14.01.2013, 13:53

To je fajn, keď si ju vážiš.

"Vědecký fakt je většinou charakterizován jako to, co jest, nebo co se děje, a je považován za reálnou zkušenostní danost, o kterou se může myšlení opírat při usuzování nebo dokazování. Vědecká fakta jsou tedy většinou výsledkem vědeckého pozorování, měření nebo experimentu, z nichž lze vyvodit hypotézu nebo teorii, nebo na jejichž základě lze hypotézu potvrdit nebo vyvrátit. Vědecký fakt je také často definován jako to, co tvrdí pravdivá věta." odkaz

Máš pocit, že matematika sa nezaoberá takýmito vedeckými faktami? Ani tá aplikovaná matematika napr. vo fyzike? Špecifické štruktúry skúmané matematikmi majú často pôvod v prírodných vedách, najmä vo fyzike. Neviem neviem. Každopádne sa zaoberá určitými reálnymi skutočnosťami, poznatkami, informáciami a pod.

A v druhej časti - nemiešaj tu svoje subjektívne materialistické idey s tým, čo je alebo nie je reálne. Ak máš také názory na realitu, je to tvoja vec, ok, ale nemiešaj tu svoje názory so samotnou realitou. Jedna možnosť je totiž taká, že skutočnosť, bytie, súcno zahŕňa aj duchovné skutočnosti, nielen materiálne. Napr. otázka vedomia, sebareflexie a pod. Samotná veda to nedokáže zodpovedať, tá je v tomto nezávislá, je to vec filozofického názoru, ktorý môže a nemusí byť v súlade so skutočnosťou

77. Krištof 14.01.2013, 13:53

▲ 14.01.2013, 14:33

Toto tiež s tým súvisí. "Matematický důkaz... Matematický důkaz musí být založen výhradně na nezpochybnitelných pravidlech rozumu (ta jsou vyjádřena v matematické logice ve formě logických axiomů), nepřipouští žádný postup založený na názoru, experimentu, intuici či zkušenosti. Tato skutečnost dělá z matematického důkazu nejjistější známý způsob ověření pravdivosti nějakého tvrzení." odkaz

"Matematika je věda zabývající se z formálního hlediska kvantitou, strukturou, prostorem a změnou. Matematika je též popisována jako disciplína, jež se zabývá vytvářením abstraktních entit a vyhledáváním zákonitých vztahů mezi nimi. Charakteristickou vlastností matematiky je její důraz na absolutní přesnost metod a nezpochybnitelnost výsledků... Ve fyzice, informatice, chemii, ekonomii a dalších oborech se často využívají výsledky aplikované matematiky... Tzv. čistá matematika se zabývá pouze vysoce abstraktními pojmy, jejichž definování není přímo motivováno praktickým užitkem v reálném světě. Některé obory čisté matematiky se nacházejí na pomezí s logikou či filozofií." odkaz
K skutočnosti patrí aj "všechno, co lze poznávat, tedy také čísla nebo geometrické objekty". odkaz Otázka stojí tak, že či ide naozaj o skutočné veci v prípade matematických objektov ako sú čísla, alebo je to len "niečo fyzické v mozgu"? Filozof W. L. Craig: "Existujú iba dva typy vecí, ktoré môžu byť bezčasové a nemateriálne. Jednou sú abstraktné objekty, ako sú čísla či matematické entity... Druhý typ nemateriálnej reality je vedomie." Ak má niekto na to naopak materialistický názor, je to v poriadku, avšak materialistické tvrdenie ešte nie je dôkaz ani "fakt"

78. Krištof 14.01.2013, 14:33

▲ 14.01.2013, 15:05

myslim ze si nerozumieme

54. 13.01.2013, 14:24

▲ 13.01.2013, 15:22

Fakty sú len hmotné. Preto ich teisti nemajú radi.

👍: J.Tull

havran

56. 13.01.2013, 15:22

Fakty sú len hmotné. Preto ich teisti nemajú radi.

▲ 13.01.2013, 15:29

luke85 čo je to za "uletené " tvrdenie. Je to konina a za toho koňa ddaj voz a budeš mať konin plný voz. Aby si tomu rozumel: Fakty môžu byť reálne a tie buď potvrdzujú , alebo vyvracajú tvrdenia a teóriu. Nie si náhodou absolvent nejakej súkromnej VŠ a dokonca cirkevnej?

👍: Krištof

59. havran 13.01.2013, 15:29

▲ 13.01.2013, 15:30

Tak mi ukáž nehmotný fakt. A k tomu záveru: študoval som poctivo na štátnej 😉.

60. 13.01.2013, 15:30

Tak mi ukáž nehmotný fakt. A k tomu záveru: študoval som poctivo na štátnej 😉.

▲ 13.01.2013, 16:08

/60/luke, kvantová teória je do dôsledkov o faktoch?

👍: Krištof

56. 13.01.2013, 15:22

Fakty sú len hmotné. Preto ich teisti nemajú radi.

▲ 13.01.2013, 15:47

56. "Fakty sú len hmotné."

To máš môžno len v mysli takú ideu alebo mienku materializmu. Fakty môžu byť hmotné i duchovné, in my opinion. Matematik Anatolij Dvurečenskij povedal o matematike: "Na ulici nenájdete matematický pojem. Nenájdete niekde ležať prvočíslo. Je to však výsledok ducha a v tom je sila matematiky."

61. Krištof 13.01.2013, 15:47

▲ 13.01.2013, 15:50

Lenže matematika nie je veda o faktoch. Fakt je pozorovanie skutočného sveta, zaznamenané rozloženie alebo pohyb hmoty.

👍: ruwolf

62. 13.01.2013, 15:50

Lenže matematika nie je veda o faktoch. Fakt je pozorovanie skutočného sveta, zaznamenané rozloženie alebo pohyb hmoty.

▲ 13.01.2013, 16:00

"Lenže matematika nie je veda o faktoch."

Skôr je. Hádam nie je len o ilúziách či klamných želaniach.

"Fakt je pozorovanie skutočného sveta, zaznamenané rozloženie alebo pohyb hmoty."

Toto je skôr to samotné "pozorovanie skutočného sveta, zaznamenané rozloženie alebo pohyb hmoty", ale nie definícia faktu, skutočnosti, teda toho, čo je, ako je a pod. Fakt je to, čo je, alebo čo sa deje; stav vecí, skutočnosť. Teda napr. myšlienka materializmu nemusí byť faktom, ale môže, nie sme si tým istí

56. 13.01.2013, 15:22

Fakty sú len hmotné. Preto ich teisti nemajú radi.

▲ 14.01.2013, 13:27

Ešte niečo k tomu. Netreba si tu miešať dojmy a pojmy. Veda nie je materializmus a fakty nie sú materialistické názory. Veda ako fyzika je neutrálna, nie je apriori (vopred) materialistická ani teistická. A aj teisti sa zaoberajú "hmotnými skutočnosťami" ako napr. kvantovou mechanikou alebo DNA. A dokonca sa dá povedať, že "ich majú radi". Keď ide o materializmus vs. teizmus, tak otázka stojí tak, ktorému názoru pozorovaná realita lepšie zodpovedá (hoci môže ísť aj o čisto osobný názor, ktorý v danom čase niekomu viac vyhovuje). Teda pokiaľ ide o rôzne poznanie, poznatky, fakty, skutočnosti, informácie, idey, dôkazy, vesmír, život atď.

76. Krištof 14.01.2013, 13:27

▲ 14.01.2013, 15:10

kristof, prirodne vedy ako napriklad fyzika sa zaoberaju tymto svetom, teda materialnym

11.01.2013, 19:27

a co ak je cela hmotnost iluzia a haldaju an enspravnom mieste.. uz ma nudia tie neoriginalne smerovania vedcov. Najradsej by rozdelili aj nic, aby tam nasli z coho su.. no nic.

26. Ranexill 11.01.2013, 19:27

a co ak je cela hmotnost iluzia a haldaju an enspravnom mieste.. uz ma nudia tie neoriginalne smerovania vedcov. Najradsej by rozdelili aj nic, aby tam nasli z coho su.. no nic.

▲ 11.01.2013, 19:33

tak snivaj a zi vo fantazii, ta bude iste originalna, no nebude to realita

27. 11.01.2013, 19:33

tak snivaj a zi vo fantazii, ta bude iste originalna, no nebude to realita

▲ 11.01.2013, 19:48

Nezda sa mi zeby si porozumel tomu, co som napísal.

28. Ranexill 11.01.2013, 19:48

Nezda sa mi zeby si porozumel tomu, co som napísal.

▲ 11.01.2013, 22:06

lebo si napisal trosku blbost, bez urazky

26. Ranexill 11.01.2013, 19:27

a co ak je cela hmotnost iluzia a haldaju an enspravnom mieste.. uz ma nudia tie neoriginalne smerovania vedcov. Najradsej by rozdelili aj nic, aby tam nasli z coho su.. no nic.

▲ 11.01.2013, 20:03

Ranexil; Už ma nudia tie neoriginálne tvrdenia o tom, ako vedci nič, ako nič nevedia, tápu, ako je to všetko ilúzia ... a trepe sa to na internete, existujúcom len vďaka kvantovej mechanike ...

30. J.Tull 11.01.2013, 20:03

▲ 11.01.2013, 20:11

aj ty ma nudis...to je na tom vtipne🙂

26. Ranexill 11.01.2013, 19:27

a co ak je cela hmotnost iluzia a haldaju an enspravnom mieste.. uz ma nudia tie neoriginalne smerovania vedcov. Najradsej by rozdelili aj nic, aby tam nasli z coho su.. no nic.

▲ 11.01.2013, 20:26

Ranexill, mňa tu skôr zaujmú také veci, ako že až "99 procent hmotnosti je uloženo v energii vazby". Alebo: "Ukazuje sa, že väčšina hmotnosti protónu nepochádza z kvarkov v jeho vnútri, ale z prázdneho priestoru medzi kvarkami. Tieto vznikajúce a zanikajúce polia tvoria približne 90 % hmotnosti protónu."

26. Ranexill 11.01.2013, 19:27

a co ak je cela hmotnost iluzia a haldaju an enspravnom mieste.. uz ma nudia tie neoriginalne smerovania vedcov. Najradsej by rozdelili aj nic, aby tam nasli z coho su.. no nic.

▲ 12.01.2013, 14:09

..ale energia v kvantovom poli vesmírneho vákua naozaj vzniká doslova z ničoho.

34. 12.01.2013, 14:09

..ale energia v kvantovom poli vesmírneho vákua naozaj vzniká doslova z ničoho.

▲ 12.01.2013, 15:21

to je blbost, energia nevznika a ani nezanika

11.01.2013, 19:57

V roku 1967 Abbus Salam a Steven Weinberg poorali slabú jadrovú silu a zjednotili ju s elektromagnetizmom. Ich teória, teória elektroslabej sily, predpovedala tri nové častice W+, W- a Z0 /Z0 bola objavená v roku 1973 a W-čka 1983/.
Silná sila bola zoraná kvantovou chromodynamikou QCD. Protón, neutrón a mnohé iné častice hmoty, sa skladajú z kvarkov, ktoré sú užitočne označené „farbami“. Vyskytujú sa v troch farbách v červenej, zelenej a modrej a majú svoje antičastice, antičervenú, antizelenú a antimodrú. Nimi vytvorené častice môžu existovať len ako ich kombinácie bez čistej farby. Dá sa to dosiahnuť dvomi spôsobmi. Farba a antifarba sa zruší, takže kvark a antikvark vytvorí bezfarebný pár, nestabilnú časticu, mezón. Podobne, keď sa všetky tri farby /antifarby/ zmiešajú, výsledok nie je čistá farba. Takéto kombinácie troch kvarkov vytvárajú stabilné častice, baryóny /protóny, neutróny/ ... QCD má aj vlastnosť, ktorá sa nazýva asymptotická voľnosť –silné jadrové sily sú malé, ak sú kvarky tesne pri sebe, ale vzrastajú, ak sú dostatočne ďaleko od seba, akoby spojené gumičkami.
Delenie prírodných síl na štyri rôzne druhy je pravdepodobne umelé a je iba dôsledkom nášho nedostatočného poznania. Po zjednotení slabej a elektromagnetickej sily, fyzici hľadali spôsob, ako zahrnúť, aj silnú silu. Je mnoho teórií „veľkého zjednotenia“ /o to sa v posledných rokoch snažil bezvýsledne i Einstein, nemohol mať ešte také poznatky, aké sú nám k dispozícii dnes a mal predsudky voči kvantovej teórii, hoci bol jej spoluzakladateľom .../ GUT, ktoré zjednocujú silné sily so slabou a elektromagnetizmom, ale zatiaľ neboli experimentálne potvrdené, i keď existuje „štandardný model“ obsahujúci zjednotenú teóriu elektroslabých síl a QCD /teória silných síl/, nie sú však v nej naozaj zjednotené, vystupujú oddelene. Ak by sa aj podarilo ich zjednotiť, ostáva ešte gravitácia. Tu je problém s tým, že boh hádže kocky a to v každom okamihu. Platí Heisenbergov princíp neurčitosti. Hodnota poľa a rýchlosť jeho zmeny hrá tú istú úlohu ako poloha a rýchlosť častice. Takže čím presnejšie sa určí jedna veličina, tým nepresnejšie sa môže stanoviť druhá. Keďže hodnota poľa a rýchlosť jeho zmeny nemôžu byť presne určené, priestor nie je nikdy prázdny. Môže byť v stave s minimálnou energiou, ale tento stav podlieha niečomu, čo nazývame kvantová triaška, alebo fluktuácia vákua – častice a polia sa zmietajú medzi svojou existenciou a neexistenciou. Môžeme si to predstaviť ako páry častíc, ktoré sa v istom čase zrazu spolu zjavia, vzďaľujú sa od seba, potom sa opäť stretnú a navyájom anihilujú. Takéto častice sa nazývajú virtuálne častice, ktoré nie je možné priamo pozorovať. Ich nepriame účinky, ako sú napríklad malé zmeny energie elektrónových dráh, sa merať dajú, a súhlasia s teoretickými predpoveďami. Problém spočíva v tom, že virtuálne častice majú energiu, a pretože existuje nekonečne veľa virtuálnych párov, mohli by mať nekonečné množstvo energie. Tu sa však renormalizáciou odstrániť nedajú tak, ako je to v teóriách silných, slabých a elektromagnetických síl, pretože nie je dosť renormaziteľných parametrov /akými sú hmotnosť a náboj/.

29. J.Tull 11.01.2013, 19:57

▲ 12.01.2013, 14:23

...no vidíš, aj ty celkom pekne vrtíš kvantovým poľom.

37. 12.01.2013, 14:23

...no vidíš, aj ty celkom pekne vrtíš kvantovým poľom.

▲ 12.01.2013, 15:41

Petrana; Neviem v čom tam vidíš vrtenie /treba konkrétnejšie, ak si to myslela vážne

.../. V úvode som písal: „vycucnem niečo o tom, ako nevrtí Hawking s Mlodinovom v ich Veľkom pláne, o poliach oraných, kvantovaných, nevrtených“. Ak je tam nejaké vrtenie, o čom pochybujem, potom iba ak by som si z Veľkého plánu špatne cucol ...

12.01.2013, 15:44

Petrana; ... možno reagujem na Tvoje niektoré príspevky invektívne /nie tak ako si ma požiadala/, ale ťažko je mi reagovať inak /som len človek .../. Vidím v nich totiž prevažne trepania – nepodložené tvrdenia, ktoré sa prezentujú ako pravdy, ktoré už netreba overovať a logické klamy ako je klam „nevyplýva“ a klam „úhybný manéver“ ... a v takom prípade je pre mňa seriózna diskusia ťažká. S niektorými účastníkmi tohto fóra už nediskutujem nie preto, že by mi nadávali, nejako útočili na moju osobu ... /to všetko dokážem spláchnuť/, alebo si o nich myslel niečo zlé, okrem toho, ako z ich reakcií vyplýva, že s logikou sú na nože. Nie je to nič osobné ... len jednoducho ... nejde mi to, ak chýba logika ... s Tebou diskutujem /zatiaľ/ ...

Ak som správne pochopil, veríš tomu, že, stručne povedané, všetko je Boh a hmota je len zdanie ... Pokiaľ ide o vieru prosím ... svojim dokazovaním jej však robíš medvediu službu. Ak je niečo pravdou, prečo treba na jej potvrdenie použiť výmysly? ...
Píšeš:
„Einsteinova kvantová teória poľa ukazuje, že "hmotné", skôr energetické častice nemožno oddeliť od priestoru, ktorý ho obklopuje. Nie sú to izolované entity, ale kondenzáty nepretržitého poľa prítomného v celom vesmírnom priestore. Pole jestvuje vždy a všade, nikdy ho nemožno odstrániť. Je nositeľom všetkých materiálnych javov“
Nie je toto tvrdenie výmyslom? Podľa mňa ide podobne ako v odkaz o „balíček kariet“. O vymyslený príbeh, a tento príbeh je pravdivý. Ten vojak sa totiž menoval T. Texis Einstein ...
Ak máme byť vecní skúsme sa držať jednej veci, až vyriešime tú, môžeme pokračovať a nie skákať z jednej koľaji na druhú. Preto som začal o tej „Einsteinova kvantová teória poľa“, ale si neodpovedala, miesto toho si prehodila výhybku ...
Môžeme to nechať plávať a zamerať sa na niektorý iný Tvoj argument. Môžeš navrhnúť, ale poprosím len jeden

40. J.Tull 12.01.2013, 15:44

▲ 12.01.2013, 15:53

no s tým balíčkom kariet máš pravdu, vždy ma to podvihlo...
ostatnému nerozumiem...

tullko, ale... si presvedčený, že vedci nevrtia tiež tak, aby im to zapadalo do teorií? ved čo robil ten Maxwell, kým bol donútený sa svojej teorie vzdať? a toto nebezpečenstvo hrozí u každej teorie, len to o mnohých zatial nevieme... možno aj u slávnej t. relatinity...

41. Nadja 12.01.2013, 15:53

no s tým balíčkom kariet máš pravdu, vždy ma to podvihlo...
ostatnému nerozumiem...

tullko, ale... si presvedčený, že vedci nevrtia tiež tak, aby im to zapadalo do teorií? ved čo robil ten Maxwell, kým bol donútený sa svojej teorie vzdať? a toto nebezpečenstvo hrozí u každej teorie, len to o mnohých zatial nevieme... možno aj u slávnej t. relatinity...

▲ 12.01.2013, 18:14

Petrana; ... čomu v „40“ nerozumieš ...?
Nahodila si viac tém ... Maxwell sa vzdal svojej teórie? ... ja o tom nič neviem /to samozrejme ani nič neznamená/... môžeme o tom pokecať ...
Najlepším, nie dokonalým /dokonalé neexistuje, ani Popperove .../, kritériom pravdivosti je prax. Ak tu teraz diskutujeme, cez internet, sediac pri svojich PC, tak potom tie teórie, ich časti, ktoré k tomu dopomohli, budú pravdivé, ale ani to nie je istota. Kritériom je aj to, keď je teória v súhlase s pozorovaním a v referencii so všetkými relevantnými faktami /ak je tu nesúlad, potom ju, treba zmeniť, prípadne i zavrhnúť, alebo preveriť fakt .../, ako i experimentálne potvrdená. Šance teórií na pravdivosť vzrastú, ak sa splnia ich predpovede /napr. objavenie čiernych dier, bozónov a pod./
Už som viackrát písal: Jedinou istotou je, že žiadna istota nie je a ani to nie je isté ...

42. J.Tull 12.01.2013, 18:14

▲ 13.01.2013, 08:50

Hopa ... Ospravedlňujem sa. Čakal som Petranu a prišla Nadja ...

Chodím k počítaču po vlnách a tak som si to nevšimol a pohnojil.

Dúfam, že som tým nespálil úrodu ...

43. J.Tull 13.01.2013, 08:50

Hopa ... Ospravedlňujem sa. Čakal som Petranu a prišla Nadja ... Chodím k počítaču po vlnách a tak som si to nevšimol a pohnojil. Dúfam, že som tým nespálil úrodu ...

▲ 13.01.2013, 09:00

je mi jasné, že ma ignoruješ

jasne ťe som sa pomýlila, myslela som Alberta Michelsona s Edwardom Morleyim, ktorí vrteli lebo im nijako nezapadala do ich teorie eteru skutočnosť, že je rýchlosť svetla stále rovnaká. takisto teraz musíme trošku povrtieť, lebo tmavá energia nám narúša einsteinov vesmír, spomeň si na nedávnu polemiku v Cerne ohľadom rýchlosti neutrín... ja tým chcem povedať, že aj vedci sa niekedy tak neradi vzdávajú zaužívaných teorií, ktoré dovtedy vyhovovali, že si s radosťou povrtia...

44. Nadja 13.01.2013, 09:00

je mi jasné, že ma ignoruješ
jasne ťe som sa pomýlila, myslela som Alberta Michelsona s Edwardom Morleyim, ktorí vrteli lebo im nijako nezapadala do ich teorie eteru skutočnosť, že je rýchlosť svetla stále rovnaká. takisto teraz musíme trošku povrtieť, lebo tmavá energia nám narúša einsteinov vesmír, spomeň si na nedávnu polemiku v Cerne ohľadom rýchlosti neutrín... ja tým chcem povedať, že aj vedci sa niekedy tak neradi vzdávajú zaužívaných teorií, ktoré dovtedy vyhovovali, že si s rado...

▲ 13.01.2013, 11:29

nadja, to nebola polemika co sa dialo v cerne, to bola obycajna chyba merania, neutrina rychlost svetla neprekonali

👍: Nadja , J.Tull

45. 13.01.2013, 11:29

nadja, to nebola polemika co sa dialo v cerne, to bola obycajna chyba merania, neutrina rychlost svetla neprekonali

▲ 13.01.2013, 11:33

ja viem, ale kým sa to vysvetlilo... "koniec fyziky, ako ju poznáme"

46. Nadja 13.01.2013, 11:33

ja viem, ale kým sa to vysvetlilo... "koniec fyziky, ako ju poznáme"

▲ 13.01.2013, 11:46

ako keby si nepoznala bulvarne platky a webove stranky, napriklad plus sedem dni, azet, novy cas, oni nevedia normalne podat ani bulvarnu spravu alebo nieco o politickom diani a nie to este taketo nieco

👍: J.Tull , Nadja

40. J.Tull 12.01.2013, 15:44

▲ 13.01.2013, 14:16

...asi si nepostrehol príspevok č.36

13.01.2013, 14:19

...o čo ti vlastne v tejto téme ide?

Je to tvoja téma, nie moja.

52. 13.01.2013, 14:19

...o čo ti vlastne v tejto téme ide? Je to tvoja téma, nie moja.

▲ 13.01.2013, 14:22

....urobiť zo mňa debila?

13.01.2013, 15:23

Nadja; Neignorujem Ťa, alebo skôr „ignorujem“ viacerých, pretože nedokážem reagovať z časových dôvodov, hoci by som rád ...
Albert Michelson s Edwardom Morleyim sú dobrým príkladom práve toho ako vedci nevrtia. Na mnohé otázky bol dobrou odpoveďou éter, lenže vysvetlenie nie je postačujúce, kým nie je potvrdené a keďže sa nepotvrdilo hľadalo sa ďalej. Možnosti, s ktorými vedci prichádzali zostali len možnosťami, tak isto ako Einsteinov časopriestor, pokým nebol potvrdený ...

👍: Nadja

13.01.2013, 15:28

... máš pravdu „36“ som si nevšimol

, ospravedlňujem sa. Budem teda reagovať na ňu.

„veď za to dostal Nobelovku. Kvantová teória poľa predchádzala jeho objasneniu fotoelektrického javu“

„V roce 1905 získal doktorát za práci „O novém určení molekulárních rozměrů.“ Tentýž rok napsal čtyři články, které se staly základem moderní fyziky. Dokázal to, aniž by se odkazoval na odbornou literaturu a aniž by své teorie diskutoval s vědeckými kolegy. Témata těchto článků byla Brownův pohyb, fotoelektrický efekt, speciální teorie relativity a ekvivalence hmotnosti a energie. Za vysvětlení fotoelektrického jevu získal Einstein roku1921 Nobelovu cenu.“ odkaz
Napíš prosím Ťa, kde je tá Einsteinova kvantová teória poľa? Ja tvrdím, že žiadna taká neexistuje. Nejde o detail. Odvolávaš sa na niečo, čo neexistuje. A z tohoto neexistujúceho vyvodzuješ: „Atóm, ako základná stavebná jednotka hmoty, nemá hmotnú štruktúru“
Odkiaľ máš toto tvrdenie? Einsteinove práce, tie v ktorých píše priamo o atómoch, tvrdia pravý opak. „První článek z roku 1905, nazvaný „O pohybu — potřebném pro molekulární kinetickou teorii tepla — malých částic umístěným v klidné kapalině,“ se zabýval studiem Brownova pohybu. S použitím tehdy kontroverzní kinetické teorie tekutin ukázal, že jev, který několik desetiletí odolával uspokojujícímu vysvětlení, poskytuje empirický důkaz reality atomů. Dodal také důvěryhodnost statistické mechanice, která byla také kontroverzní“

58. J.Tull 13.01.2013, 15:28

Petrana; ... Túto tému som otvoril z viacerých dôvodov: predošlá moja téma, kde sme o tom diskutovali už odišla, písaním si veci ozrejmujem, možno objavím niečo nové a chcel /chcem/ som vysvetliť svoje tvrdenia o vrtení a trepaní ... Rozhodne nie robiť z niekoho debila ...
... máš pravdu „36“ som si nevšimol, ospravedlňujem sa. Budem teda reagovať na ňu.

„veď za to dostal Nobelovku. Kvantová teória poľa predchádzala jeho objasneniu fotoelektrického javu“

„V r...

▲ 14.01.2013, 12:48

Stavba atómu[upraviť] Atómové jadroHlavný článok o protónoch pozri protón.
Hlavný článok o neutrónoch pozri neutrón.
Atómové jadro pozostáva z dvoch druhov častíc, z protónov a neutrónov. Počet protónov v jadre sa označuje ako protónové číslo (Z). Určuje príslušnosť atómu k určitému chemickému prvku. Podľa protónového čísla sú prvky zoradené do periodickej tabuľky. V prírode sa vyskytujú atómy s protónovým číslom od Z = 1 (vodík) po Z = 92 (urán), umelo sa podarilo vytvoriť transuránové atómové jadrá s protónovým číslom Z = 118 (dočasný názov Ununoctium).

Počet neutrónov v jadrách toho istého prvku môže byť odlišný. Súhrnný počet protónov a neutrónov vyjadruje nukleónové číslo (A). Rozdiel A?Z zodpovedá počtu neutrónov. Vyjadruje ho neutrónové číslo N. Látka, ktorej atómy sú definované určitým protónovým a nukleónovým číslom, je nuklid. Pri rôznych počtoch neutrónov vznikajú izotopy, pozri nižšie.

Protóny a neutróny sú v jadre atómu viazané jadrovými silami, ktoré patria k silným interakciám častíc. Jadrové sily sú veľmi účinné, majú však dosah iba na malé vzdialenosti: Polomer ich účinnosti nepresahuje 4×10?15 m. Polomer atómového jadra (R) je približne 1,2×10?15 m. Polomer jadra uránu je napríklad 7,4×10?15 m. Hustota atómových jadier je približne 1017 kg.m?3 nezávisle od veľkosti jadra.

Hmotnosť jadra určuje celkovú hmotnosť atómu, pretože hmotnosť elektónu je zanedbateľná. Hmotnosť atómového jadra je vždy o niečo menšia ako súčet hmotností protónov a neutrónov, ktoré tvoria jadro (defekt hmotnosti). Tento rozdiel je zdrojom väzbovej energie jadra, ktorá určuje stabilitu jadra. Jadrá s počtom neutrónov alebo protónov 2, 8, 14, 20, 28, 50, 82 a 126 (magické čísla) majú najväčšiu väzbovú energiu, preto sú najstabilnejšie a najčastejšie sa vyskytujú v prírode (kozmický výskyt prvkov).

[upraviť] Elektrónový obalHlavný článok o elektrónoch pozri elektrón.

Elektrónový obal atómu tvoria elektricky záporne nabité elektróny. Počet elektrónov v normálnom atóme sa rovná počtu protónov v jeho jadre, t. j. protónovému číslu Z. V tomto prípade je atóm ako celok elektricky neutrálny. Každý elektrón v obale atómu sa nachádza v určitom energetickom stave, ktorý je určený štyrmi kvantovými číslami.

Elektrónový obal určuje jeho chemické i optické vlastnosti. Ak atóm interaguje so žiarením, môže elektrón v jeho obale žiarenie absorbovať a dostať sa tak na vyššiu energetickú hladinu (excitácia). Z vyššej hladiny prejde elektrón takmer ihneď do nižšej hladiny, pričom vyšle kvantum žiarenia určitej vlnovej dĺžky (emisia žiarenia). Frekvenciu absorbovaného i emitovaného žiarenia v pritom určuje rozdiel energií hladín ?E podľa vzťahu v = ?E/h, kde h je Planckova konštanta. Ak v určitom prostredí je veľký počet atómov takým spôsobom absorbuje alebo emituje žiarenie s rovnakou frekvenciou, prejaví sa v jeho spektre absorpčná alebo emisná spektrálna čiara. Z pozorovanej frekvencie spektrálnych čiar možno spätne určiť, medzi ktorými energetickými hladinami a v akých atómoch nastal prechod elektrónov. Ak absorbovaná energia prevýši určitú hraničnú hodnotu, elektrón sa celkom odtrhne od atómu. Ak atóm stratí jeden alebo viac elektrónov, stáva sa ionizovaným. (ión, ionizácia). Ak naopak ionizovaný atóm zachytí do svojho obalu voľný elektrón, nastáva rekombinácia atómu. Jednoduchú predstavu štruktúry atómu vyjadruje Bohrov model atómu.

[upraviť] Pauliho princípPodľa Pauliho princípu sa nemôžu v atóme nachádzať dva elektróny v rovnakom energetickom stave, t. j. s rovnakými všetkými kvantovými číslami; aspoň jedným kvantovým číslom sa musia odlišovať. Pauliho princíp súčasne určuje štruktúru elektrónového obalu atómu, pozostávajúcu z viacerých sfér (zodpovedajúcich rôznym hodnotám hlavného kvantového čísla), podsféry (zodpovedajúcich vedľajším kvantovým číslam) a stavov (zodpovedajúcich magnetickým kvantovým číslam), v ktorých sa elektróny môžu nachádzať.

odkaz

Einsteinov článok z roku 1905 otvoril cestu čomusi zvláštnemu, čomu hovoríme kvantová teória (jej súčasťami sú kvantová mechanika a kvantová teória poľa). Ide o teóriu takých objektov, ako sú elektróny, protóny či fotóny, ktoré vystupujú v teórii ako častice, majú však jednu veľmi podivuhodnú vlastnosť: nevieme presne vypočítať ich polohy a rýchlosti. Nejde tu pritom o našu matematickú neschopnosť či nejaké technické obmedzenia, ale o principiálnu nemožnosť. Jediné, čo sa dá v kvantovej teórii spoľahlivo vypočítať, sú pravdepodobnosti, s akými môžeme jednotlivé polohy či rýchlosti namerať. Tieto pravdepodobnosti vieme predpovedať úplne presne a rovnicami, ktoré to umožňujú, sú v prípade fotónov práve Maxwellove rovnice. Fotóny sú častice, ktorých pravdepodobnosti výskytu sú určené vlnovou rovnicou. Ak máte pocit, že tomu už naozaj prestávate rozumieť, nič zvláštne sa nedeje. Kvantová teória nie je celkom zrozumiteľná.

odkaz

...doštuduj si to!

👍: J.Tull

74. 14.01.2013, 12:48

▲ 14.01.2013, 13:16

Petrana; ... to si predstav tieto veci som študoval. „5 minút“ som bol študentom SVŠT chemickotechnologickej fakulty a anorganiku som mal za 2 ...
Ako z toho, čo si tu správne uviedla vyplýva, že „Atóm, ako základná stavebná jednotka hmoty, nemá hmotnú štruktúru“? ...
a kde je spomínaná Einsteinova kvantová teória poľa? To že „otvoril cestu čomusi zvláštnemu, čomu hovoríme kvantová teória (jej súčasťami sú kvantová mechanika a kvantová teória poľa)“ predsa neznamená, že je autorom kvantovej teórie poľa. Práve naopak, hovorí sa tu o tom, že na základe jeho teórií, taká teória vznikla. Vznikla jeho významným „pričinením“, pokiaľ viem, až po jeho smrti ...

75. J.Tull 14.01.2013, 13:16

▲ 14.01.2013, 15:38

...preboha Tulli, veď mysli analogicky! Jadro atómu je stotisíckrát menšie ako celý atóm. Pričom atóm je neuveriteľne malý. V tejto . je ich niekľko desiatok tisíc. Elektróny si tam poletujú po orbitoch atómu okolo jadra a z hľadiska veľkosti a hmotnosti sú zanedbateľné...kde tam vidíš hmotnú štruktúru??? Mohli by atómy ineragovať s fotónmi, keby nemali k tomu vytvorený dostatočný voľný priestor??? O tom Einsteinovi si to nečítal celé, čo?

Bol dvakrát ženatý. Keď žil vo Švajčiarsku vzal si juhoslovanskú študentku - matematičku, ale neskôr uzavrel manželstvo so svojou sesternicou. Deti mu nespôsobili veľa radostí. Einstein bol samotár, zámerne sa izoloval, aby získal väčšiu slobodu a uvolnil sa od vonkajšieho sveta. Nosil dlhé vlasy, chodil bez ponožiek a bez viazanky. Obmedzoval svoje potreby na minimum, čím sa snažil rozšíriť svoju voľnosť a slobodu. Einstein vynikol ako fyzik svetového formátu v oblasti teórie relativity a klasickej teórie polí, v kvantovej teórii a štatistickej fyzike, v oblasti filozofie fyziky ako popularizátor vedy a ako progresívny politický činiteľ. Vypracoval štatistickú fyziku na fotóny a aplikoval ju na doposiaľ neriešený problém merných tepiel pevných látok. Vypracoval kvantovú teóriu vonkajšieho fotoefektu (1905), za ktorú dostal Nobelovu cenu. Založil kvantovú teóriu žiarenia (1911), ktorá obsahuje okrem iného predpoveď indukovanej emisie žiarenia.
Bol nielen veľkým fyzikov, ale aj veľkým humanistom, skromným a dobrým človekom. Dôrazne vystupoval proti využívaniu vedeckých výdobytkov na mierové ciele a bol za mierové spolunažívanie národov. Poukazoval na tragédiu zneužívania vedy v politickom zápolení štátov, ako veda často neslúži duch, ale hrubej sile.

Objavy Alberta Einsteina
Fotoelektrický jav - alkalické kovy pri dopade svetla sú schopné zo svojho povrchu emitovať elektróny. Vonkajší fotoelektrický jav nastane vtedy, ak elektróny opustia povrch kovu, vnútorný vtedy, ak elektróny neopúšťajú kov, len sa v atómovej mriežke uvoľňujú a premiestňujú. Einstein prvýkrát hypoteticky vyslovil názor 14. 12. 1900 na zasadnutí nemeckej Akadémie vied že: žiarenie je emitované a pohlcované nespojite, po malých dávkach energie - kvantá energie . Einstein definoval svetlo ako tok korpuskulárnych častíc - energetických kvánt, ktoré sa šíria vo vákuu 300 000 km/s - častice svetla fotóny. Fotóny nemajú pokojovú hmotnosť ale elektromagnetickú hmotnosť .
odkaz
...ja som študovala elektrotechnickú fakultu a dostatočne dlho, aby som si urobila svoj vlastný názor na to, ako vzniká hmota.

81. 14.01.2013, 15:38

▲ 14.01.2013, 18:50

O prvom Einsteinovom článku z roku 1905 sa často hovorí ako o „fotoefektovom“. Fotoelektrickému javu sú však v skutočnosti venované len dve strany zo šestnástich. Väčšina článku je venovaná novému odvodeniu Planckových výsledkov z Einsteinovej predstavy o kvantovanom svetle. Základným predpokladom tohto odvodenia je, že energia jedného kvanta je úmerná frekvencii svetla (len takýto predpoklad totiž vedie k porozumeniu experimentálnym faktom týkajúcim sa vyžarovania svetla). Teoretické vysvetlenie fotoefektu je len jednoduchou aplikáciou tejto skutočnosti. Ak elektrón získava energiu pohltením jediného kvanta svetla, potom táto energia je tým vyššia, čím vyššia je frekvencia svetla. A keďže fialové svetlo má vyššiu frekvenciu ako červené, získa elektrón pri pohltení kvanta fialového svetla viac energie, a teda aj väčšiu rýchlosť ako pri pohltení kvanta svetla červeného. Einstein sa, samozrejme, neuspokojil len s takýmto kvalitatívnym vysvetlením. Článok obsahuje aj jasné kvantitatívne (číselné) výsledky týkajúce sa fotoelektrického javu. Okrem toho je posledný paragraf článku venovaný návrhu ďalšieho experimentálneho testu kvantovej koncepcie, konkrétne presnej kvantitatívnej predpovedi týkajúcej sa ionizácie plynov ultrafialovým žiarením.

Dôsledky
Znamenala teória svetelných kvánt nahradenie vlnovej predstavy svetla predstavou časticovou (korpuskulárnou)? Nie, v nijakom prípade nešlo o návrat k starým korpuskulárnym teóriám a už vôbec nie o odklon od vlnovej koncepcie. Znamená to teda, že svetelné kvantá nie sú častice? To tiež nie, považujeme ich za elementárne častice a hovoríme im fotóny. Ako to teda vlastne je? Je to komplikované: fotón je v nejakom zmysle vlnou a v nejakom zmysle časticou (ktorú si väčšina z nás predstavuje ako akúsi nepatrnú guličku).

15.01.2013, 16:11

Petrana; ... ešte včera som si prečítal Tvoje príspevky. Chcel som reagovať. Onemel som ...

Takže analogicky.

Tvrdíš, že sa veta skladá z podmetu, predmetu, prísudku, pohovoríš o nich a zrazu Ti vyjde, že veta nemá slová ... Atóm nemá hmotnú štruktúru, lebo elektrón, protón, neutrón sú v porovnaní s veľkosťou „atómového“ priestoru zanedbateľní.

Človek nebol na mesiaci, lebo v porovnaním sním i vzdialenosťou, je zanedbateľne malý a vlastne ani mesiac neexistuje, lebo v porovnaní s mamutími hviezdami je nepatrným a ani tie nie sú, lebo sú nepatrné v porovnaní s obrovskými vzdialenosťami, medzihviezdnym priestorom. Nič neexistuje, všetko je zanedbateľné, existuje iba priestor. Taký malinký problémik tu je. Priestor, bez objektov /nestačí jeden/ neexistuje. Je nimi určený a to musia byť minimálne dva, ktorých vzájomné vzťahy určujú akým priestor je. Priestor v atóme je určený /i veľkosť/ vzájomnými vzťahmi jeho jadra a elektrónov ...
Pár poznámok ku kvantovej teórii poľa. Maxwelova teória elektromagnetizmu, Einsteinova všeobecná teória relativity ... sú klasické teórie, ktoré dobre opisujú náš svet, nie však svet mikročastíc, kde akosi nesedia. Bolo treba vypracovať iné. Podľa klasických teórií sa sily prenášajú poliami. V kvantových teóriách poľa sa silové polia opisujú tak, že sú tvorené z rôznych elementárnych častíc nazývaných bozóny /fotón .../, nosičmi sily, ktoré tým, že lietajú medzi materiálnymi časticami /fermiónmi – elektrón, kvark .../, sprostredkujú interakciu ... Prvou kvantovou teóriou poľa bola „Feynmanova“ /nie Einsteinova/ kvantová teória elektromagnetického poľa, elektrodynamika, vypracovaná v 40. rokoch min. storočia a stala sa modelom pre všetky ostatné ...
Einstein nemohol „za to dostal Nobelovku a nemohla „Kvantová teória poľa predchádzala jeho objasneniu fotoelektrického javu.“. Fotoelektrický jav vysvetlil v roku 1905. V tej dobe nemohla byť žiadna kvantová teória vypracovaná, pretože bolo málo poznatkov ... Opakujem, žiadna Einsteinova teória poľa neexistuje /bezvýsledne sa o ňu snažil posledných desať rokov svojho života .../. Miesto toho, aby si to chlapsky priznala, dookola píšeš o tom, ako prispel k budovaniu kvantovej mechaniky a vlastne tým i k tomu, aby kvantová teória poľa mohla vzniknúť. Čo tu nikto nespochybňuje. Sám však takú nevytvoril, možno práve preto, ako sa o tom píše i v Tvojom odkaze z minulej témy, že mal paradoxne, predsudky voči poznatkom kvantovej mechaniky /nezdalo sa mu, žeby Boh hádzal kockou, možno nechcel renormalizovať .../, ktorej bol otcom ...

15.01.2013, 16:41

... Vo vete "V tej dobe nemohla byť žiadna kvantová teória vypracovaná, pretože bolo málo poznatkov ..." mi vypadlo slovíčko "poľa". Správne má byť: "V tej dobe nemohla byť žiadna kvantová teória poľa vypracovaná, pretože bolo málo poznatkov ..."

15.01.2013, 18:50

Bohr – Niels Bohr navrhol v roku 1913 nové zákony pre pohyb elektrónu v atóme. Bohrov model atómu vychádza z princípov kvantovej teórie, ktorej zakladateľom bol Max Plank. Predpokladal, že elektróny obiehajú okolo kladne nabitého jadra, dráhu nazval orbitál (stacionárne dráhy). Elektrónom prislúcha na každej dráhe urč. energia, ktorú môže elektrón meniť len pri prechode z jednej dráhy na druhú len po urč. dávkach – kvantách.

Kvantovo mechanický model atómu – zistilo sa, že elektróny v atóme majú dualistický charakter. Sú definované ako hmotné body, ale pohybujú sa takmer rýchlosťou svetla. Schrödingerovi sa podarilo popísať dráhu a výskyt elektrónov v atóme.

👍: J.Tull

85. 15.01.2013, 18:50

▲ 15.01.2013, 19:20

a ktora z veci to ma tri stavy, ktore su vlastne istym druhom polarity, elnb sa opisuju radsje ako farby, ekdze ta polarita nesedi s polaritou,a ko ju chapeme my...ted aplus mínus?

90. Ranexill 15.01.2013, 19:20

a ktora z veci to ma tri stavy, ktore su vlastne istym druhom polarity, elnb sa opisuju radsje ako farby, ekdze ta polarita nesedi s polaritou,a ko ju chapeme my...ted aplus mínus?

▲ 16.01.2013, 16:16

Ranexil; odkaz

15.01.2013, 19:01

Petrana; ... mimo misu ...

15.01.2013, 19:06

odkaz

15.01.2013, 19:07

Petrana; ... je tam "video" ...

88. J.Tull 15.01.2013, 19:07

Petrana; ... je tam "video" ...

▲ 15.01.2013, 19:13

...Tulli, Tulli, Tulli! Maj sa pekne!

16.01.2013, 15:36

"...V tejto perspektíve častica neexistuje sama osebe, ale výlučne prostredníctvom javov, ktoré spôsobuje. Takýto súbor javov sa nazýva "pole". Objekty v našom okolí sú teda len súbory polí (pole elektromagnetické, gravitačné, protónové, elektrónové); podstatná, základná realita je súbor polí, ktoré permanetne reagujú medzi sebou... Prísne vzaté, pole nemá inú podstatu ako vibračnú; ide o súbor potenciálnych kmitov, ku ktorým sú pridružené kvantá, čiže elementárne častice rozličných vlastností. Tieto častice - s hmotnými prejavmi poľa - sa môžu premiestňovať v priestore a vstupovať medzi sebou do interakcií. V tomto rámci je skrytá realita súborom možných polí, charakterizujúcich pozorovateľné javy, ktoré sú také iba prostredníctvom elementárnych častíc... Z toho vyplýva, že "dno" hmoty sa nedá nájsť, aspoň nie v podobe nejakej veci, poslednej čiastočky reality. Môžeme iba ak vnímať javy vzniknuté pri stretnutí základných entít, a to prostredníctvom neustálych, fantomických udalostí, ktoré nazývame "interakcie"... Treba zdôrazniť, že virtuálne častice, vytvorené kvantovými pohľadmi, sú čosi ako abstrakcie; hoci sú fantomické, ich následky existujú v normálnom hmotnom svete, a teda sú merateľné..."

Viac na: odkaz

91. 16.01.2013, 15:36

▲ 16.01.2013, 15:55

...a elektróny, ako subatomárne energetické šastice, ktoré majú záporný jednotkový náboj, sú uväznené v silovom poli kladne nabitého jadra, teda sú týmto jadrom priťahované. Túto príťažlovosť zabezpečuje výmena fotónov medzi nimi.(Fotóny sú energetické kvantá svetla.) Častica sa zjednodušene kreslí ako gulička, ale je to vibrujúce kvantum energie. QED - kvantová elektrodynamika stojí za celou chémiou. Vysvetľuje, ako látky - atómy, interagujú so svetlom - fotónmi a ako ich to dostáva do zmenej energetickej úrovne. Látky môžu svetlo absorbovať, môžu ho vyžarovať, a meniť tak svoju energetickú štruktúru. Toto všetko sa však nedeje len v priestore, ale aj čase a deje sa to neustále. Život je preto neustála zmena.

92. 16.01.2013, 15:55

▲ 16.01.2013, 15:59

...Hawg.

91. 16.01.2013, 15:36

▲ 16.01.2013, 16:24

Petrana; dobre by bolo uviesť ešte zdroj tohto, "92", trepania ...

96. J.Tull 16.01.2013, 16:24

Petrana; dobre by bolo uviesť ešte zdroj tohto, "92", trepania ...

▲ 16.01.2013, 16:30

...to je jedno, úplne sa s tým myšlienkovo stotožňujem, a nezáleží mi na tom, že kto to napísal.

97. 16.01.2013, 16:30

...to je jedno, úplne sa s tým myšlienkovo stotožňujem, a nezáleží mi na tom, že kto to napísal.

▲ 16.01.2013, 16:31

...ber to tak, ako to je, že som to napísala ja...

16.01.2013, 16:14

Petrana; ... budem reagovať, ako mi čas dovolí ...

17.01.2013, 16:04

Petrana; Na zdroj som sa pýtal hlavne preto, aby som si mohol tú „perspektívu“ vyhľadať ... Nie je až tak podstatné /nie je však celkom jedno, či o veci hovorí odborník, ktoré svoje tvrdenia vie podložiť, alebo laik, ktorý si to nejako, na základe práce odborníkov, predstavuje .../ kto to hovorí, ale či je to pravda. Keď si to písala Ty

, potom by si mohla napísať rovnice, uviesť teórie, z ktorých Ti tie tvrdenia vyplynuli?

Povedzme, pre začiatok, napísať, aký je rozdiel medzi elektromagnetickým poľom a elektrónovým, medzi elektrónovým a neutrónovým ...? Ako to vlastne je: elektróny s fotónmi, svojimi interakciami, „tvoria“ elektromagnetizmus, alebo elektromagnetizmus „tvorí“ fotóny a elektróny ...?

V diskusiách s niektorými veriacimi sa mi stávalo, keď poukazujem na trepania, ktoré prezentujú a zameriam sa na konkrétne, že začnú hovoriť od veci, dokazovať niečo úplne iné, používať logické klamy ... Keď ich „odhalím“, o danej veci zmĺknu a vytiahnú trepania iné a proces sa opakuje. Po čase sa opäť vrátia k prvému tvrdeniu, ktoré som už predtým vyvrátil. Urobia z celej diskusie ringišpíl a ja som už na kolotoč pristarý ...
Uvažujem či si mám obliecť plášť grafomana /jedno trepanie je síce stručné, ale objasniť ho trvá dlhšie, pričom tých trepaní je viac .../ a napísať o tom, čomu hovoríme vlna, elektrón, kvark ... a najmä o modelovom realizme /už som niečo o tom písal .../, či to nebude ďalší z kolotočov ...?

100

17.01.2013, 16:23

...92 - toto tvrdí kvantová teória poľa, ktorú založil Plank a rozvinul Einstein, veď o tom furt točíme. Celá chémia sa dá vysvetliť QED, teda interakciami elektrónov a fotónov, za predpokladu, že priznáš, že atóm nemá pevnú hmotnú štruktúru, čo je ďalší kameň, s ktorým nevieš pohnúť...
...ide o dva tvoje problémy furt dokola, ktoré ťa iritujú.

101

100. 17.01.2013, 16:23

▲ 17.01.2013, 16:28

...súhlasím, že v tých interakciách treba urobiť poriadok...zatiaľ sa venujeme slabým interakciám elektrónov a fotónov. Kvantová teória silných interakcií ešte len príde...Jadro atómu je komplikovanejšie, je tam strašne veľa častíc...do štyristo.

102

101. 17.01.2013, 16:28

▲ 17.01.2013, 16:45

...a analogicky z toho vyplýva, že bez svetla by sa všetka hmota rozpadla na cimpr-campr.

103

102. 17.01.2013, 16:45

...a analogicky z toho vyplýva, že bez svetla by sa všetka hmota rozpadla na cimpr-campr.

▲ 17.01.2013, 16:47

to svetlo je len iluzia. na čo by bola realita ktora by ti bola na dve veci ?

104

17.01.2013, 19:04

Petrana; ... venujme sa jednému. Už som síce začal s jednou otázkou, ale nič ... nastúpim na kolotoč /a dúfam, že nebude .../

Poďme teda riešiť „atóm nemá pevnú hmotnú štruktúru“. Predpokladám, že si o mne nemyslíš, že si atóm predstavujem ako kompaktnú guľu, akou je napr. biliardová, v takomto ponímaní atóm pevnú hmotnú štruktúru určite nemá ...
Tvrdím, že atóm je tvorený jadrom a elektrónovým obalom. Jadro sa skladá s neutrónov a protónov, ktorých pokope drží silná jadrová sila. Elektrónový obal tvoria elektróny viazané s protónmi elektromagnetizmom a zároveň je daný, týmto vzťahom /i rýchlosťou elektrónov/, aj atómový priestor. Stabilita jadra, respektíve jeho rozpad, je určený slabou jadrovou silou. To znamená, že atóm nie je pevný, ale môže sa rozpadať, ale i tvoriť ťažšie jadrá. Elektrón „krúži“ /skôr „orbituje“/ určitou rýchlosťou /má moment hybnosti a magnetický dipólový moment/ po určitej dráhe. Každá dráha má svoju „energetickú hladinu“, pričom sa elektróny snažia obsadiť tú s najmenšou. Ak prejde elektrón z vyššej do energeticky nižšej, vyžiari fotón a ak „strelíme“ doňho fotónom prejde do energeticky vyššej, pričom absorbuje fotón ... písal som narýchlo s pamäti ...

106

104. J.Tull 17.01.2013, 19:04

Petrana; ... venujme sa jednému. Už som síce začal s jednou otázkou, ale nič ... nastúpim na kolotoč /a dúfam, že nebude .../
Poďme teda riešiť „atóm nemá pevnú hmotnú štruktúru“. Predpokladám, že si o mne nemyslíš, že si atóm predstavujem ako kompaktnú guľu, akou je napr. biliardová, v takomto ponímaní atóm pevnú hmotnú štruktúru určite nemá ...
Tvrdím, že atóm je tvorený jadrom a elektrónovým obalom. Jadro sa skladá s neutrónov a protónov, ktorých pokope drží silná jadrová sila. El...

▲ 18.01.2013, 16:09

...navrhujem uzavrieť tento nezmyselný spor.
odkaz

👍: J.Tull

107

106. 18.01.2013, 16:09

...navrhujem uzavrieť tento nezmyselný spor.
http://www.quniverse.sk/rcqi/docs/popular/quark_qm10.pdf

▲ 18.01.2013, 16:10

...a už ďalej ním nevrtieť.

👍: J.Tull

109

107. 18.01.2013, 16:10

...a už ďalej ním nevrtieť.

▲ 18.01.2013, 19:37

Petrana; ... v poriadku „už ďalej ním nevrtieť“ lenže potom prečo opäť vrtíš? Píšeš:
...dobre, a teraz niečo o tom, ako vrtí Hawking s Mlodinom pirestorom a časom:
Dvadsaťpäť rokov považovali kozmológovia ...
A pod tým sú odkazy, kde nič také nie je ... možno vytvorím tému, pre Tvoje potešenie, prečo Hawking s Mlodinom nevrtia ...

108

106. 18.01.2013, 16:09

...navrhujem uzavrieť tento nezmyselný spor.
http://www.quniverse.sk/rcqi/docs/popular/quark_qm10.pdf

▲ 18.01.2013, 19:36

Petrana; ... pekný článok. ... je síce pravda, že som ho len preletel, ale nevidím tam nič čoby odporovalo tomu, čo som napísal a už vôbec nič o tom, že „atóm nemá pevnú hmotnú štruktúru“ ... ale súhlasím poďme „uzavrieť tento nezmyselný spor“ ...

105

18.01.2013, 16:08

...dobre, a teraz niečo o tom, ako vrtí Hawking s Mlodinom pirestorom a časom:
Dvadsaťpäť rokov považovali kozmológovia big bang za absolútny vrchol poznania, za hranicu, za ktorou zlyhávajú všetky fyzikálne teórie. Dnes si kozmológovia kladú otázky, ako došlo k big bangu, prípadne čo bolo pred ním. Kvantová kozmológia sa pokúša vysvetliť vznik univerza z ničoho. Kvantoví kozmológovia pripúšťajú, že pred časom nášho vesmíru mohol byť aj nekonečný čas.
odkaz
odkaz

110

18.01.2013, 19:38

Petrana; ... trochu ma mrzí, že táto naša diskusia končí. Nevyústila totiž v pointu. Tak ju prezradím. Existuje síce ekvivalencia medzi hmotou a energiou /E=mcc/ - nie je rozdiel medzi hmotou a energiou, pretože hmota sa môže zmeniť na energiu a naopak, ale máš pravdu, hmota je vlastne „kondenzátom“ energie. Náš vesmír vznikol zo singularity – zhustenej zmesi energií, ktoré vypúšťajú Svetlý Kakovia. Energie sú rôzne preto, aby sa mohlo prejaviť všetko, čo bolo pôvodne v Jednom Veľkom ... i naša diskusia ... Túto čistú pravdu objavuje aj veda /tak je to Svetlými Kakmi chcené .../, ktorá objavuje i to, že existujú „iné“, napr. paralelné vesmíry ... /všakovakých vesmírov je a ešte bude nespočet/

111

110. J.Tull 18.01.2013, 19:38

▲ 19.01.2013, 12:07

...toto bola pointa našeho sporu:

Kvantová teória poľa ukazuje, že "hmotné", skôr energetické častice nemožno oddeliť od priestoru, ktorý ho obklopuje. Nie sú to izolované entity, ale kondenzáty nepretržitého poľa prítomného v celom vesmírnom priestore. Pole jestvuje vždy a všade, nikdy ho nemožno odstrániť. Je nositeľom všetkých materiálnych javov.

...analogicky to znamená, že hmotu tvorí pole, a že všetko je v poli.

...ale škoda...ešte si sa mohol dozvedieť, že kto vlastne vrtí časopriestorom...

112

111. 19.01.2013, 12:07

▲ 19.01.2013, 13:43

Petrana; ... mohla by si prosím Ťa napísať niečo o tom, kde a ako kvantová teória poľa ukazuje, že častice nemožno oddeliť od priestoru ??? Netvrdím, že to ide ... Tento poznatok vyplýva z našej skúsenosti od pradávna ...
... keď je objekt v priestore, ktorý je určený minimálne dvomi objektmi /alebo teda čím je určený/, potom tento objekt je vytvorený týmto priestorom? A to už priestor oddeliť od častíc ide? Vieme síce vytvoriť vákuum /nie absolútne .../, ale i to musí byť čímsi ohraničené ... To, že neustále vznikajú a okamžite i zanikajú virtuálne častice nie je dôkazom toho, že ich tvorí „priestor“, ide tu skôr o to, že na krátky okamih dochádza k porušeniu zákona zachovania hmoty a energie ... Nevznikol časopriestor a celý náš vesmír i s temnou energiou, ktorá vyplňuje priestor, v objekte, ktorému hovoríme singularita? Čím v skutočnosti priestor a čas sú nevieme. Zo všeobecnej teórie relativity vieme len, že sú iné, než sme si o nich dovtedy mysleli, že nie sú nemenným pozadím a že čas a priestor sú vzájomne prepojené ... že rozpínaním vesmíru sa zväčšuje, naťahuje časopriestor ...
Z celej kvantovej mechaniky vyplýva, že predovšetkým nevieme ... Samozrejme okrem mňa. Za všetkým sú Svetlí Kakovia, na čo zatiaľ síce ešte vedci neprišli, ale jednoznačne vedecké poznatky, vrátane kvantovej mechaniky, jasne ukazujú na ich existenciu ...

113

112. J.Tull 19.01.2013, 13:43

▲ 19.01.2013, 13:49

Vieme čo je čas... je zmena daná posúvaním ručičiek hodín

👍: J.Tull

114

112. J.Tull 19.01.2013, 13:43

▲ 20.01.2013, 10:48

...môžem ti to vysvetliť jednoducho: subatomárna častica nie je objekt!!!

115

114. 20.01.2013, 10:48

...môžem ti to vysvetliť jednoducho: subatomárna častica nie je objekt!!!

▲ 20.01.2013, 10:53

Petrana; ... keď je subatomárna častica v priestore, ktorý je určený minimálne dvomi subatomárnymi časticami /alebo teda čím je určený/, potom táto subatomárna častica je vytvorená týmto priestorom?

116

115. J.Tull 20.01.2013, 10:53

▲ 20.01.2013, 11:06

...konečne ti zaplo?

117

20.01.2013, 11:37

Petrana; ... mám to chápať tak, že subatomárna častica v priestore, je týmto priestorom tvorená? A čím sú tvorené častice, ktoré tieto priestor určujú?

118

117. J.Tull 20.01.2013, 11:37

Petrana; ... mám to chápať tak, že subatomárna častica v priestore, je týmto priestorom tvorená? A čím sú tvorené častice, ktoré tieto priestor určujú?

▲ 20.01.2013, 11:42

skor by som to chapal tak, ze subatomarna castica neexistuje, aj ekd sa prejavuje. jej prejav len okruhovy vnem v tom , kto pozoruje. Si len ty..Nic viacej. Uplne sam a osamely v debilnom vesmire nasukanom do tvojej hlavay🙂)
Myslís, ze ams moznost zistit moj omyl?

119

118. Ranexill 20.01.2013, 11:42

▲ 20.01.2013, 13:01

Ranexil; Možno sa Ti zdá, že nereagujem na Tvoje príspevky, ale ak si prečítaš tie moje, najmä v odkaz
nájdeš v nich odpovede ...

120

117. J.Tull 20.01.2013, 11:37

Petrana; ... mám to chápať tak, že subatomárna častica v priestore, je týmto priestorom tvorená? A čím sú tvorené častice, ktoré tieto priestor určujú?

▲ 20.01.2013, 18:54

...predsa poľom.
odkaz
...zaujímavá stránka.

121

20.01.2013, 18:58

Petrana; Ale veď pole je podľa kvantovej mechaniky tvorené časticami ... Pole sú interakcie častíc ...

122

121. J.Tull 20.01.2013, 18:58

Petrana; Ale veď pole je podľa kvantovej mechaniky tvorené časticami ... Pole sú interakcie častíc ...

▲ 22.01.2013, 15:23

...v kvantových teóriách poľa je práveže prekonaný protiklad mezi pevnými časticami a priestorom. Kvantové pole je tu základnou entitou. Je to súvislé informačné médium prítomné všade v priestore. Častice sú iba lokálnymi kondezátmi energie v tomto poli.

124

122. 22.01.2013, 15:23

▲ 22.01.2013, 15:54

Normálne strácam slová. Žasnem nad toľkým vrtením. Veď to staviaš na hlavu ... Kvantové pole, neznamená, na rozdiel od toho „nekvantovaného“, ktoré je chápané spojite, práve to, že je delené na kvantá, že je nespojité? Že je tvorené „kvantami“ najmenšími, ďalej nedeliteľnými časticami bozónmi, ktoré interagujú s fermiónmi?
„Tak sa do konceptuálneho systému kvantovej teórie dostáva „podmienka kvantovateľnosti“, ktorú v matematickom formalizme môžeme vyjadriť vo forme komutátora v tvare
[p,x] = -i? (x je priestorová súradnica, p je hybnosť mikroobjektu, i je imagimárna jednotka, ? = 1,054.10-34 J.s) ako špecifickú charakteristiku týchto teórií. To znamená, že všetky
druhy fyzikálnych polí sa skúmajú ako kvantovateľné súcna. Inými slovami, fyzikálne
polia sú zložené z elementárnych entít – „kvánt“, ktoré sú podľa kvantovej teórie ďalej
nedeliteľné. Môžeme teda konštatovať, že na úrovni mikrosveta majú fyzikálne polia
diskrétny charakter, kým na úrovni makrosveta a megasveta ich skúmame ako spojité.
Ďalšími fundamentálnymi kategóriami KTP sú pojmy časopriestoru a časopriestorovej variety s fixovanou chronogeometriou, ktorá odráža fluktuácie fyzikálnych vlastností
určovaných v danej časopriestorovej oblasti mikrosveta. Časopriestorová varieta je určitý
typ abstraktnej geometrie, ktorá má pevnú chronogeometriu, teda geometriu času (vývinu). Časopriestorová varieta relatívne adekvátne opisuje vlastnosti časopriestoru mikrosveta a je úzko spätá so ŠTR, ktorá tvorí jeden z fundamentov klasickej kvantovej mechaniky. Jedným zo základných problémov KTP je otázka, ako túto kategóriu zosúladiť
s kvantovou elektrodynamikou, kvantovou chromodynamikou atď. Ako ukázal doterajší
vývoj kvantovej fyziky, klasická kvantová mechanika je len približným odrazom niektorých časopriestorových vlastností mikrosveta. Zatiaľ nemáme ucelenejšiu a teoreticky
pre- pracovanú predstavu o časopriestore mikrosveta, o jeho metrických a topologických ...“

125

124. J.Tull 22.01.2013, 15:54

▲ 22.01.2013, 16:29

J.Tull, veď sám vieš, že je rozdiel medzi normálnou kvantovou fyzikou, ktorá je čiste o matematických rovniciach mikrosveta, a medzi ezoterickou "kvantovou fyzikou", ktorá je iba o kvákaní bez matematiky, kvákaní o východných filozofiach, ktoré chce niekto napasovať na fyziku. Toto holistické prepojenie duchovných a hmotných teórií má akože dokázať, že všetko je vedomie. Nie je ťažké uhádnuť, k čomu z toho inklinuje Petrana a prečo si myslíš, že vrtí psom.

👍: J.Tull

126

125. 22.01.2013, 16:29

▲ 23.01.2013, 16:13

enemy unknown; ... ja neberiem Petrane jej holizmus, panteizmus /už som jej to písal .../, ani si nemyslím, že panteizmus ako taký, je kvákaním. Tým je spôsob, akým ho Petrana dokazuje.

Pritom by už mohla vedieť /a nielen ona ... taký luke85 napr./, že jediným vedecky potvrdzovaným „izmom“ /lógiou .../, nie je panteizmus /angeológia .../, ale svetlokakoizmus ...

Niekedy fakt neviem rozlíšiť, či si robí srandu, alebo to myslí vážne. Napríklad /je však toho oveľa viac/ v príspevku píše:
„Kvantové pole je tu základnou entitou. Je to súvislé informačné médium prítomné všade v priestore. Častice sú iba lokálnymi kondezátmi energie v tomto poli“
Pritom z úryvku, ktorý som len tak, „námatkou“, narýchlo dal /to čo sa tam píše je však zaručená pravda .../ vyplýva opak ...
Už som sa chcel skôr spýtať, neviem, či niektorí /rozhodne nie všetci, neplatí to všeobecne .../ veriaci prijali svoju vieru, aj preto, že im chýba kritické myslenie, postrádajú logické myslenie, inklinujú ku klamstvám ..., alebo začali inklinovať k nemysleniu až prijatím viery? Či sa toto ich „nemyslenie“ týka len otázok ich viery, alebo je tu širší záber ...? Predpokladám, že nemyslenie je chytľavá choroba /viera môže byť jej zosilňovačom .../, to sa mi nepáči a aj preto reagujem ...

Nechcem nikoho urážať /preto som sa aj zdráhal túto otázku položiť .../. Človek nie je určený len tým, ako mu funguje logika ... a to, že je niekto brilantným logikom, neznamená, že je i brilantným človekom ...

134

126. J.Tull 23.01.2013, 16:13

enemy unknown; ... ja neberiem Petrane jej holizmus, panteizmus /už som jej to písal .../, ani si nemyslím, že panteizmus ako taký, je kvákaním. Tým je spôsob, akým ho Petrana dokazuje. Pritom by už mohla vedieť /a nielen ona ... taký luke85 napr./, že jediným vedecky potvrdzovaným „izmom“ /lógiou .../, nie je panteizmus /angeológia .../, ale svetlokakoizmus ...
Niekedy fakt neviem rozlíšiť, či si robí srandu, alebo to myslí vážne. Napríklad /je však toho oveľa viac/ v príspev...

▲ 23.01.2013, 17:34

ja nerozlišujem myslenie a nemyslenie. Beriem si príklad od Umberta Eca, co sa týka dejín myslenia. On rozdeľuje dva hlavné prístupy: logické a analogické. Myslím si, že mnoho snílkov, ezoterikov, idealistov a pod. inklinuje k analogickému mysleniu, kde všetko so všetkým súvisí. Zaraďujem tam napr. aj Jungovu synchronicitu a pod. veci, ktoré new age naviazali na tú svoju fyziku. Ja nemám nič proti tomu, že je toto alternatívne myslenie, ale nech sa nevydáva za vedecké, lebo to je nečestné.

137

134. 23.01.2013, 17:34

▲ 23.01.2013, 20:16

enemy unknown; Nepoznám výraz „analogické myslenie“ /myslí sa tým - analógia ako postačujúci dôkaz ...

/
Neodpovedal si mi však na moju otázku. Skúsim v reči Tvojho kmeňa:
Veriaci prijali svoju vieru, aj preto, že majú analogické myslenie..., alebo začali inklinovať k analogickému mysleniu až prijatím viery? Či sa toto analogické myslenie týka len otázok ich viery, alebo je tu širší záber ...?

138

137. J.Tull 23.01.2013, 20:16

enemy unknown; Nepoznám výraz „analogické myslenie“ /myslí sa tým - analógia ako postačujúci dôkaz .../
Neodpovedal si mi však na moju otázku. Skúsim v reči Tvojho kmeňa:
Veriaci prijali svoju vieru, aj preto, že majú analogické myslenie..., alebo začali inklinovať k analogickému mysleniu až prijatím viery? Či sa toto analogické myslenie týka len otázok ich viery, alebo je tu širší záber ...?

▲ 23.01.2013, 20:48

to je dosť ťažká otázka J.Tull. Asi by som dosť generalizoval, keby som odpovedal, že všetci veriaci majú analogické myslenie.
Každopádne väčšina veriacich prijala vieru pre určité životné skúsenosti, veľmi veľa z nich sklamaním a utrpením v živote (napr. strata drahej osoby, ťažký zdravotný úraz za ktorého prežitie niečomu vďačia). Ďalej sú tam aj faktory výchovy, prostredia a iné vonkajšie činitele.
Tým analogickým myslením som chcel čiastočne vyvrátiť tvoje "veriaci prijali svoju vieru, aj preto, že im chýba kritické myslenie, postrádajú logické myslenie, inklinujú ku klamstvám".
Preto to nazývam analogické myslenie a nie absencia kritického myslenia, pretože kritické myslenie prišlo až osvietencami a je to platné najmä v Európskom prostredí. Napr. mayovia by na teba kukali, že o čom kecáš. Veľa Európanov a ľudí vyštudovaných a vychovaných v tomto sociokultúrnom prostredí inklinuje k tomu, že buď rozmýšľaš logicky alebo si "hlupák", "primitívne zmýšľajúci". To si mysleli aj Briti v 19. stor. o každej inej rase či národe, černochov nazývali zvieratá, o****y. Ak to mám premostiť na veriacich, tak ja si o nich nemyslím, že sú "primitívne zmýšľajúci", ale že viac inklinujú k inému výkladu sveta, k svetu plnému analógií. Pre vysvetlenie ti dám úryvok mojej práce o Ecovi:

Západným ezoterizmom sa zaoberá aj známy semiotik a literárny kritik Umberto Eco. V zbierke esejí Interpretácia a nadinterpretácia skúma interpretáciu dvojakých dejín západnej civilizácie: klasickú a hermetickú. To, čo sa vo Focualtovom kyvadle rozohráva ako príbeh, skúma Eco v tejto zbierke esejí. Pod interpretáciou nemá na mysli iba interpretáciu textov, ale aj interpretáciu sveta vôbec. Eco vidí klasickú interpretáciu v tradícii racionálneho myslenia. Západná ezoterická tradícia je špecifická svojou vlastnou interpretáciou dejín. Nie sú to dejiny ako ich bežne poznáme, ale akési tajné dejiny sveta. K výkladu týchto dejín sa nepoužívajú pravidlá logiky, ale analógie. Eco jasne vyznačuje deliacu čiaru medzi týmito dvoma interpretáciami. Tou deliacou čiarou sú tri princípy, ktoré sú v západnej ezoterickej tradícii porušované, zatiaľ čo v klasickej interpretácii zohrávajú dôležitú úlohu pri výklade dejín:
1. Princíp identity alebo zhody (A=A). Ezoterizmus nahrádza logiku analógiou tým, že vidí podobnosť medzi zdanlivo netotožnými javmi. Všetko so všetkým súvisí. „Rastlina nie je vymedzená svojimi morfologickými a funkčnými charakteristikami, ale svojou podobnosťou, aj keď iba čiastočnou, s iným prvkom v kozme. Ak to aspoň trocha pripomína telo, tak to má význam, lebo to odkazuje na telo. Táto časť tela má zase význam, lebo odkazuje na hviezdu; hviezda preto, lebo odkazuje na hudobnú stupnicu; a tá zas preto, lebo odkazuje na hierarchiu anjelov; a tak ďalej.“ Ezoterické súvislosti sa zdajú byť ako šupky nekončiacej cibule, ktorú lúpeme, ale nenachádzame jadro.
2. Princíp vylúčenia sporu. Keď sa niečo udeje v lineárnej historickej priamke, nie je možné, aby niečo v tom istom čase bolo a zároveň nebolo A. Ezoterizmus predpokladá, že tok dejín nie je lineárny a tým pádom všetko so všetkým môže súvisieť, čím jasne odporuje princípu vylúčenia sporu.
3. Princíp vylúčenia tretieho. V logike platí, že A je alebo pravdivé, alebo nepravdivé, tretia možnosť neexistuje. Ezoterizmus hľadá pravdu, ktorú je možné pozliepať z rôznych zdrojov. Predpokladá, že každý zdroj obsahuje kúsok pravdy. Mnohé veci môžu byť pravdivé v tom istom čase, hoci si protirečia.

👍: J.Tull

139

138. 23.01.2013, 20:48

▲ 23.01.2013, 21:14

a ešte ti môžem poslať chápanie náboženského myslenia prostredníctvom kognitívnych vied v religionistike. Ale asi ťa úplne domotám rozdielom medzi Ecovým výkladom a týmto:

odkaz

Každopádne urob si svoj vlastný názor 🙂

128

125. 22.01.2013, 16:29

▲ 23.01.2013, 16:21

...Werner Karl Heisenberg: Svet je matematická, nie hmotná štruktúra. Preto nemá zmysel pýtať sa, že k čomu sa vzťahujú rovnice matematickej fyziky - lebo sa nevzťahujú k ničomu, okrem samých seba.
odkaz

131

128. 23.01.2013, 16:21

▲ 23.01.2013, 16:31

Petrana; ... Ty si z nás musíš robiť srandu ...

130

124. J.Tull 22.01.2013, 15:54

▲ 23.01.2013, 16:26

...Niels Bohr: Otázka, že čo je častica "sama o sebe" je nezmyselná, a preto nemá zmysel ju klásť.
odkaz

123

22.01.2013, 15:34

Nepreháňajte to zase.......pre nás je aj tak dôležité iba to ako sa to prejavuje v našom makrosvete .

127

123. 22.01.2013, 15:34

Nepreháňajte to zase.......pre nás je aj tak dôležité iba to ako sa to prejavuje v našom makrosvete .

▲ 23.01.2013, 16:16

...ale ak nedokážeme pochopiť, ako spojité kvantové polia svojimi časticami - nečasticami tvoria a in-formujú hmotu, ako potom dokážeme pochopiť myšlienky Boha?

129

123. 22.01.2013, 15:34

Nepreháňajte to zase.......pre nás je aj tak dôležité iba to ako sa to prejavuje v našom makrosvete .

▲ 23.01.2013, 16:24

majomajo; ...To, ako sa to prejavuje v makrosvete, úzko súvisí s tým, ako sa to prejavuje v mikrosvete ... Kým nepochopíme mikrosvet, nebudeme ani vedieť ako to v tom makrosvete vlastne funguje ... a bez chápania toho „mikro“, by sme mnohé v tom našom „makro“ ani nemali napr. internet ...

132

23.01.2013, 16:35

...náš vesmír je komplexný systém, je to ten najkomplexnejší systém, aký pre nás existuje. Je determinovaný počiatočnými podmienkami a je nepravdepodobné, ak nie vylúčené, aby vznikol a vyvíjal sa samovývojom "hmoty" dostupnej po veľkom tresku a súhrou šťastných okolností. A už prejdi konečene k Hawkingovi...takú "slávu" si snáď ani nezaslúžim.

133

132. 23.01.2013, 16:35

▲ 23.01.2013, 17:02

...Hawkingovými základnými oblasťami výskumu sú teoretická kozmológia a kvantová gravitácia. V roku 1971 poskytol matematickú podporu teórii Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru; ak je všeobecná teória relativity správna, musel mať vesmír singularitu, resp. štartovací bod v časopriestore. Hawking tiež prehlásil, že následne po Veľkom tresku sa vytvorili prvotné čierne diery. Ukázal, že povrchová plocha čiernej diery sa môže zväčšovať, nikdy sa však nemôže zmenšovať, že pri zrážke čiernych dier existuje limit pre množstvo žiarenia, ktoré môže byť vyžiarené, a tiež, že sa čierna diera nemôže roztrhnúť na dve oddelené čierne diery. V roku 1974 vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú subatomárne častice až pokým nevyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku. V roku 1981 Hawking navrhol, že vesmír, hoci nemá žiadnu hranicu, je konečný, a v roku 1983 to aj matematicky dokázal...ako?

odkaz

136

133. 23.01.2013, 17:02

▲ 23.01.2013, 20:08

Petrana; ... nestíham ... tak len stručne prečo Hawking nevrtí:
„Chcel by som zdôrazniť, že myšlienka, že priestor a čas by mali byť konečné a bez hraníc je len „návrhom“. Nemožno ju totiž odvodiť zo žiadneho iného princípu. Tak ako každá iná vedecká teória mohla spočiatku vzniknúť z čisto estetických dôvodov alebo metafyzických pohnútok, ale jej skutočným testom je to, či z nej plynú predpovede, ktoré súhlasia s pozorovaním“ /S. Hawking „Ilustrovaná stručná história času“ str. 183/

135

132. 23.01.2013, 16:35

▲ 23.01.2013, 20:07

Petrana; ... tak už nie je všetko v poli, ale v singularite, v najhmotnejšom objekte, aký si len vieme predstaviť ...

140

24.01.2013, 16:15

enemy unknown; „Každopádne väčšina veriacich prijala vieru pre určité životné skúsenosti, veľmi ...“
Súhlasím. V podobnom duchu som už viackrát písal, naposledy v odkaz príspevok „65“. Súhlasím aj s ostatným a ďakujem /ten odkaz mi síce nejako blbo otvára, chyba je však asi na mojej strane/ ...

Len pre zaujímavosť /nič iné za tým nehľadaj/. Katolícka cirkev dnes už oficiálne vysvetľuje Bibliu "analogicky" /nie však v zmysle „ezoteriky“ .../, otvorene vyjadruje svoj nesúhlas s jej doslovným výkladom. Nepranieruje len rôzne ezoterické, gnostické ... učenia, ale i kreacionistov ...
Druhá zaujímavosť je, že analógiu s ezoterikou máš v kvantovej mechanike:
Princíp 1. Všetko pochádza z jedného. Zo singularity ...
Princíp 2. Superpozícia. Mačka je živá aj mŕtva a to naraz ...
Princíp 3. „V logike platí, že A je alebo pravdivé, alebo nepravdivé“ Platí i tretia možnosť: dnes ešte nevieme o tom rozhodnúť, ale v budúcnosti už možno áno ... plus Modelovo závislý realizmus ...

Uvedené nie je však to o čom píšem. Nenašiel som lepší výraz ako „nemyslenie“ a analogické myslenie, tak ako si ho opísal, ešte ním byť /a historicky už vôbec nie .../ nemusí. Tým, čo som mal na mysli /alebo možno, všetko zo všetkým súvisí .../ to nesúvisí. Ukážem na príkladoch. V príspevkoch „129; 131„ sú odkazy, z ktorých by mali vyplývať tvrdenia, ale sú v nich len odkazy na údajných autorov ... V „127“ som napísal:
„Pritom z úryvku, ktorý som len tak, „námatkou“, narýchlo dal /to čo sa tam píše je však zaručená pravda .../ vyplýva opak ...“
Zaručenou pravdou je to preto, lebo odkaz na článok, z ktorého som priliepal /zo str. 759/ dala Petrana /“121“/

na potvrdenie toho, čo vlastne je v článku v plnej miere popreté ... Viackrát uviedla odkazy, ktoré o tom, čo tvrdí nič nehovoria, alebo odporujú jej tvrdeniam. Použila i „klamstvo“ /neviem ako inak to nazvať .../:
„Einsteinova kvantová teória poľa ukazuje, že "hmotné“ ...“ odkaz /„69“/
„veď za to dostal Nobelovku. Kvantová teória poľa predchádzala jeho objasneniu fotoelektrického javu“ /„36“/
Mohol by som pokračovať v príkladoch, uviesť logické klamy a pod. To čo prezentuje, ohľadne svojej viery, jej dokazovania, podľa mňa, nie je analogickým myslením, ale skôr nemyslením. A nie je výnimkou. Píšem o nej, lebo s ňou ešte diskutujem /na rozdiel od niektorých, s ktorými už neviem .../ a predpokladám, že okrem toho, že sa teraz určite na mňa nahnevá /dúfam prežije .../,snáď i pochopí a nebude to brať ako sprostý útok na jej osobu, alebo vieru ...

Poukazujem na nemyslenia preto, lebo predpokladám, že je to nákazlivá choroba a aj preto, že možno sa dá liečiť, ak sa veriaci vo svojej viere, tým že ho používa, nedostal už priďaleko ... O tomto som chcel. Potvrdiť, alebo vyvrátiť ... samozrejme odpoveďou môže byť, neviem, ale v budúcnosti možno vedieť budem ...

141

140. J.Tull 24.01.2013, 16:15

enemy unknown; „Každopádne väčšina veriacich prijala vieru pre určité životné skúsenosti, veľmi ...“
Súhlasím. V podobnom duchu som už viackrát písal, naposledy v http://www.diskusneforum.sk/tema/par-poznamok-k-osobnemu-bohu príspevok „65“. Súhlasím aj s ostatným a ďakujem /ten odkaz mi síce nejako blbo otvára, chyba je však asi na mojej strane/ ... Len pre zaujímavosť /nič iné za tým nehľadaj/. Katolícka cirkev dnes už oficiálne vysvetľuje Bibliu "analogicky" /nie však v zmysle „ezoterik...

▲ 24.01.2013, 16:36

Súhlasím s tvojími postrehmi J.Tull. K tej katolíckej cirkvi len toľko, že oni sú od 2. vat. koncilu dosť ústretoví hermeneutike, čo sa týka výkladu Biblie, ale stále majú svoje dogmy a princípy. Skôr tie nové protestantské hnutia si vykladajú Bibliu po svojom, a to tak, že každý protestant ju môže chápať svojsky - preto aj vzniká paradoxne fundamentalizmus. K tým analógiám toľko, že pri výklade Biblie sa veľa laikov použíje slovné spojenie "táto veta je analógia". Lenže ono je to alegória, ako v bájkach a rozprávkach. Neviem prečo sa tieto dva pojmy mýlia, ale všimol som si, že niektoré slová zmenia počas histórie význam, lebo ľudia si ich preonakčia. Napr. slovo charizma sa teraz chápe ako nejaká aura osobnosti, vedúcnosti. Pritom to znamená zo slova "charis", čo znamená milosť. Je mnoho takých slov, ale nenapadnú ma teraz.
K Petrane sa nechcem nejak špecificky vyjadrovať, nechcem ju ani urážať, však koniec koncov som to už viac krát napísal. Môj školiteľ, ktorý študoval na matfyze, povedal: fyzika je dnes tak populárna disciplína, že laici si o nej myslia, že o nej mnohé vedia, a to len preto, že čítajú populárno-náučné knižky alebo videli nejaké dokumenty v médiach. A najväčší boom z populárnej fyziky prežíva kvantová fyzika. To však neznamená, že jej ľudia rozumejú.
Jednoducho povedané, média šíria kadečo, a ak nepoužívaš filtre, nalepí sa na teba kadejaké svinstvo 🙂

👍: J.Tull

142

141. 24.01.2013, 16:36

▲ 24.01.2013, 16:45

jaj ešte som zabudol spomenúť jednu veľmi dobrú knižku od Lee Smolina: Fyzika v potížích. Odporúčam aj Petrane 🙂

👍: J.Tull

144

142. 24.01.2013, 16:45

jaj ešte som zabudol spomenúť jednu veľmi dobrú knižku od Lee Smolina: Fyzika v potížích. Odporúčam aj Petrane 🙂

▲ 24.01.2013, 19:30

enemy unknown; Od Smolina mám „Tri cesty ku kvantovej teórii gravitácie“, ale priznám sa bez okolkov, že neviem, či je tam viac toho, čomu nerozumiem ako naopak ... Budem sa musieť k tomu opätovne vracať, ak chcem viac ... samozrejme dík za typ

143

141. 24.01.2013, 16:36

▲ 24.01.2013, 19:29

enemy unknown; Nerozumieme si. Ja som v prípade analogického výkladu Biblie, dal „analogicky“, do úvodzoviek ... napriek tomu však máš pravdu. Mal som síce na mysli, že napr. Stvorenie sveta už „katolíci“ nechápu doslovne, ale že to myslia tak, že je to len „analogický“ /lepšie by bolo možno symbolický, zašifrovaný .../ výklad, podliehajúci historickým súvislostiam, toho, ako svet vznikol, ale samozrejme je to od veci ... a súhlasím aj s ostatným, až na to, že ja som predsa nepísal o tom, aby si sa vyjadroval k Petrane ...

145

25.01.2013, 10:10

...ale ja nemám potiaže s ana-logickým myslením, ja nie.

Takže, vráťme sa k téme...a poďme späť na Hawkinga a jeho vlnovú funkciu vesmíru...z čoho vychádzal?

(Na tvoje domnienky nebudem reagovať...iba na matematické dôkazy.)

146

145. 25.01.2013, 10:10

...ale ja nemám potiaže s ana-logickým myslením, ja nie. Takže, vráťme sa k téme...a poďme späť na Hawkinga a jeho vlnovú funkciu vesmíru...z čoho vychádzal? (Na tvoje domnienky nebudem reagovať...iba na matematické dôkazy.)

▲ 25.01.2013, 15:49

Petrana; ... ale veď témou sú Petranine polia /nie Petrana.../, ktoré nekvantuje, ale vrtí s nimi a nie Hawkingova vlnová funkcia vesmíru

... ale v poriadku, som rád, že si moje námietky prežila, dúfam, že i predýchala, že neboli celkom daromné ...

Predovšetkým neviem uviesť matematické dôkazy, na to som slabý v bokoch /písal som o tom .../, ale ak chceš, môžem si ponechať plášť grafomana, len ho budem musieť na neurčitý čas odložiť /neviem ako to bude s mojou možnosťou ďalšieho písania, je to žrút času .../, ale nebudem písať svoje domnienky. Ja totiž mám asi problémy nielen s analogickým myslením, ale aj s logickým a preto uvádzam keď ide o moje výpotky, alebo zdroj, z ktorého čerpám /ak nezabudnem .../ a napodiv, nelogicky, tam nájde hocikto to, o čom som písal /nie jeho opak .../, ak sa k nemu dostane

... Od Hawkinga mám „Vesmír v orechovej škrupinke“, „Ilustrovanú stručnú históriu času“ a „Veľký plán“. Ani v jednej nie sú matematické dôkazy. Sú to „populárno-náučné“ publikácie, nie vedecké. Ak chceš, napíšem niečo k Tvojej otázke z nich /teda nie moje domnienky, ale Hawkingove návrhy, napísané pre laikov .../
Ešte poznámka k vlnovej funkcii /keďže píšeš o vlnovej funkcii .../. Už som o tom, čerpajúc z Hawkinga, písal. Schrodingerova vlna nie je „skutočnou“ vlnou. Ide len o prirovnanie. Máme dobrú predstavu o tom, ako sa vlní hladina, a preto tento výraz používame pri javoch, opise správania častíc, v ktorých je možné pozorovať obdobné efekty, aké má i vlniaca hladina tekutiny. Lenže to, čo sa vlní, nie je častica, ale vlnovou funkciou je vyjadrená pravdepodobnosť toho, kde sa daná častica môže nachádzať. To je „Schrodingerov model“. „Feynmanov model“ vysvetľuje tento jav tak, že každá častica má svoje dráhy /histórie/, ktorými sa môže dostať k cieľu a používa ich všetky naraz. Suma týchto dráh dáva rovnaké výsledky, ako keď použijeme vlnovú funkciu ...

147

146. J.Tull 25.01.2013, 15:49

Petrana; ... ale veď témou sú Petranine polia /nie Petrana.../, ktoré nekvantuje, ale vrtí s nimi a nie Hawkingova vlnová funkcia vesmíru ... ale v poriadku, som rád, že si moje námietky prežila, dúfam, že i predýchala, že neboli celkom daromné ...
Predovšetkým neviem uviesť matematické dôkazy, na to som slabý v bokoch /písal som o tom .../, ale ak chceš, môžem si ponechať plášť grafomana, len ho budem musieť na neurčitý čas odložiť /neviem ako to bude s mojou možnosťou ďalšieho písani...

▲ 25.01.2013, 16:24

...dobre Tulli, beriem ťa na milosť!

Iba som ťa chcela naviesť na podstatu tvojho problému s vrtením...Všetci vrtia! Kantoví fyzici, nakoniec, Hawking je jeden z nich, zaviedol kvantovú kozmológiu a tiež vychádza pri formulácií svojich teórií z kvantovej fyziky, ktorej spoluzakladateľom bol Einstein, a to si tiež nechcel pripustiť a teórie relativity, čo je tiež len teória...matematicky si totiž môžeš dokázať, čo chceš a vieš

, takže, všetci kvantoví fyzici tvrdia, že svet mikrosveta, teda kvantových častíc je vo svojej vlnovej podobe neohraničený a má pravdepodobnostný charakter...svet makrosveta je podľa Einsteina relatívny a závisí od pozorovateľa...Hawking, ako mnoho ďalších fyzikov, vrátane Einsteina hľadal jednotnú, respektíve jednotiacu teóriu, ktorá by prepojila neusporiadaný mikrosvet s relativistickým vesmírom. V roku 1983 zverejnil prestížny vedecký časopis The Physical Review prácu J. B. Hartla a S. W. Hawkinga Vlnová funkcia vesmíru...Hawking sa však už dávnejšie zameral na metódu kvantovania, ktorú objavil Richard Feymann a domnieval sa, že túto metódu bude môcť použiť aj v kvantovaní gravitačného poľa. Fayemann pre kvantovú mechaniku poľa zaviedol konfiguračný priestor, t.j. matematický - geometrický priestor, v ktorom sa môže istý kvantový systém nachádzať v určitom momente, napr. elektrón. Feymann ukázal, že prechod elektrónu z bodu A do bodu B je nejpravdepodobnejší po klasickj dráhe, pretože aj kvantový systém sa správa rozumne a vyberie si tú najvýhodnejšiu dráhu, akoby sa podriadil zákonom klasickej fyziky. Takže H+H nás presvedčili vo svojej Vlnovej funkcii vesmíru, že priestor, v ktorom žijeme, je uzavretým priestorom...a je? To sa zatiaľ experimentálne nepotvrdilo...

148

147. 25.01.2013, 16:24

...dobre Tulli, beriem ťa na milosť! Iba som ťa chcela naviesť na podstatu tvojho problému s vrtením...Všetci vrtia! Kantoví fyzici, nakoniec, Hawking je jeden z nich, zaviedol kvantovú kozmológiu a tiež vychádza pri formulácií svojich teórií z kvantovej fyziky, ktorej spoluzakladateľom bol Einstein, a to si tiež nechcel pripustiť a teórie relativity, čo je tiež len teória...matematicky si totiž môžeš dokázať, čo chceš a vieš , takže, všetci kvantoví fyzici tvrdia, že svet mikrosveta, ted...

▲ 25.01.2013, 16:46

...ale dobre, priestor máme "akože" vyriešený, ďalší problém je čas: V jeho koncepcii kvantového gravitačného režimu čas neexistuje! H+H tvrdia, že ak sa vesmír nejakým spôsobom, napr. veľkým treskom zrodil, bola to mimočasová udalosť. Čas sa v ich teórii začína vynárať až keď sa kvantové efekty gravitácie stávajú menej významnými...ale odkiaľ sa vzala všetka tá hmota pred veľkým treskom? Bez času môžeme ťažko hovoriť, že čo bolo pred začiatkom...základný stav kvantového systému je totiž stav s najbnižšou možnou energiou. Veľký tresk však svedčí o opaku. A máme tu vznik sveta z ničoho, ale ako môže vniknúť všetko z ničoho? H+H ponúkli riešenie: Vesmír vznikol k v a n t o v ý m t u n e l o v a n í m z "ničoho". A čo je kvantové tunelovanie som ti už vysvetlila v príspevku č. 107

...ak už nebudeš stíhať, bolo mi potšením si s tebou pokecať! A uč sa múdrym byť, lebo skoro budeš v hrobe hniť! Hovorieval môj otec...

149

147. 25.01.2013, 16:24

▲ 25.01.2013, 19:09

Petrana; čiastočne súhlasím ... Pokúsim sa vysvetliť, čo je vrtenie.
Napísal som:
„Opakujem, žiadna Einsteinova teória poľa neexistuje /bezvýsledne sa o ňu snažil posledných desať rokov svojho života .../. Miesto toho, aby si to chlapsky priznala, dookola píšeš o tom, ako prispel k budovaniu kvantovej mechaniky a vlastne tým i k tomu, aby kvantová teória poľa mohla vzniknúť. Čo tu nikto nespochybňuje. Sám však takú nevytvoril, možno práve preto, ako sa o tom píše i v Tvojom odkaze z minulej témy, že mal paradoxne, predsudky voči poznatkom kvantovej mechaniky /nezdalo sa mu, žeby Boh hádzal kockou, možno nechcel renormalizovať .../, ktorej bol otcom ...“
Ty si mojimi námietkami voči tomu, žeby Einstein bol autorom „Kvantovej teórie poľa“, zavrtela tak, že Ti z toho vyšlo:
„z kvantovej fyziky, ktorej spoluzakladateľom bol Einstein, a to si tiež nechcel pripustiť“
Pričom som nikde, nikdy, netvrdil, žeby Einstein nebol spoluzakladateľ kvantovej fyziky ...
Iný príklad:
Ak „Všetci vrtia!“, potom ako môžeš súhlasiť s „Kvantoví fyzici potrvrdili existenciu Boha!“
odkaz /„45“/ a v obidvoch príkladoch s výkričníkom ...
Ďalší:
„Feymann ukázal, že prechod elektrónu z bodu A do bodu B je nejpravdepodobnejší po klasickj dráhe, pretože aj kvantový systém sa správa rozumne a vyberie si tú najvýhodnejšiu dráhu, akoby sa podriadil zákonom klasickej fyziky“
Feynman nič také neukázal. Práve naopak. Podľa jeho modelu sa elektrón pohybuje po všetkých dráhach a to naraz, pričom všetky, ktoré sú „protichodné“ sa vyrušia a tým dostaneme z nekonečných dráh len tie, ktoré sa sčítavajú ... Renolmalizáciou dostaneme výsledok, konečný počet dráh, ktorý potom zodpovedá „kvantovým experimentom“, ale nie zákonom „klasickej fyziky“ /tou najvýhodnejšou dráhou podľa zákonov "klasickej fyziky" je dráha, ktorá ústi presne oproti stredu medzi dvomi štrbinami, v dvojštrbinovom experimente

?/. V makrosvete sa veci správajú inak a podľa všetkého, preto, že sa všetky pravdepodobnosti mikrosveta spriemerujú .../písal som z pamäti, ale ak chceš a ja si nájdem čas, odpíšem zo zdroja/ov, ktoré o tom hovoria .../

Prečo, podľa mňa, nevrtí Hawking? Netvrdí o svojej teórii, že je pravdou. Hovorí o tom, že je modelom /návrhom/, ktorý vytvoril na základe svojho poznania a píše, publikuje o tom, nielen ako k nej dospel, uvádza dôkazy /pričom ich berie také, aké sú, bez toho, aby si ich nejako prispôsoboval – vrtel s nimi .../ preň, ale uvádza i jej nedostatky, problémy ...
Píše:
„Chcel by som zdôrazniť, že myšlienka, že priestor a čas by mali byť konečné a bez hraníc je len „návrhom“. Nemožno ju totiž odvodiť zo žiadneho iného princípu. Tak ako každá iná vedecká teória mohla spočiatku vzniknúť z čisto estetických dôvodov alebo metafyzických pohnútok, ale jej skutočným testom je to, či z nej plynú predpovede, ktoré súhlasia s pozorovaním“ /S. Hawking „Ilustrovaná stručná história času“ str. 183/“ prís. 127

Z kvantovej fyziky netrčí Boh ako slama, z topánok. To však neznamená, že ho tam veriaci nemôžu vidieť /že tam nie je svojim spôsobom nejako zakomponovaný, napr. myšlienkami, ktoré sa však len učíme čítať .../ a to každý toho svojho, podľa viery, ktorú práve zastáva ... Problém je v tom, keď pre potvrdenie toho svojho, začnú vrtieť – prispôsobovať fyziku, vedu, k tej ktorej svojej viere ... Hawking tak nerobí a pokiaľ viem ani netvrdí, že Boh nie je. Hovorí, že v jeho „návrhu“ nie je potrebný. Na vytvorenie svojho modelu však nepotreboval nič prispôsobovať, ničím vrtieť, ako to robia tí, ktorí dokazujú Boha vedou ...

150

149. J.Tull 25.01.2013, 19:09

▲ 26.01.2013, 17:47

...Tulli, neser ma, lebo keď sa naseriem, budem fakt zlá! Ty tiež všetko prekrúcaš a vrtíš kolom dokola svoje. Šak si tú tému znova prečítaj a neurážaj! Silou mocou chceš vyhrať! Ale čo? Z koláča dieru?

152

150. 26.01.2013, 17:47

▲ 26.01.2013, 17:51

...ty sa tiež vieš dohadovať, že za ****o do krvi...

151

26.01.2013, 17:49

...alebo s imyslíš, že máš patent na rozum? No, nemáš!

Mám ho ja, ale ponúkam ti víťazstvo!

153

26.01.2013, 18:52

/ ... v správnej diskusii, by mali vyhrať obe strany ... ja som si, vďaka nej, tým, že si ma v podstate „donútila“, mnohé z kvantovej fyziky zopakoval, nielen ozrejmil ... napr. taký bláznivý nápad: v dvojštrbinovom experimente, ak si posvietime na elektrón, aby sme videli, ktorou štrbinou preletí, alebo dokonca, ak si naň posvietime až za ňou, dopadne na detektor, podľa „zákonov makrosveta“, ale čo keby sme nechali „svietiť“ /nech elektróny „letia“ v daždi fotónov/, bez toho, aby sme pozorovali ako a kade letia a vyhodnotili len ich dopady na detektor. Ak by i v takomto prípade vytvorili interferenciu, bol by to silný dôkaz pre „Boha“ ..., ak však nie, ešte by to neznamenalo, že neexistuje ...
Ja nemám patent na rozum, nielenže som omylným, ale predovšetkým neviem a som rád, ak ma niekto upozorní na moje omyly /aj keď nie je spočiatku príjemné sa o nich dozvedať z druhej ruky ...

/, ale treba konkrétne, inak to pre mňa, žiadny význam nemá ...

Vyčítajú mi, že nie som otvorený prijímať poznatky, že mi v tom bráni môj ateizmus, lenže to nie je pravda. Ja som o svoj „zarytý“ ateizmus prišiel a získal nevieru a tým vlastne aj „otvorenosť“ ...
Dúfam, že i pre Teba táto diskusia nebola celkom zbytočná ...

154