1
|
Pojem Kultúrny kresťan medzi intelektualmi naberá na sile.
Keď vzdelaní ľudia na Západe analyzujú náboženstvá, dochádzajú k záveru, že každé z nich má svoju estetickú a filozofickú hodnotu, ale len kresťanstvo namiešalo ten správny koktail hodnôt, ktorý umožnil vznik modernej slobody.
Žiadne iné náboženstvo nedokázalo tak dokonale prepojiť:
Dôraz na jednotlivca (ty sám nesieš zodpovednosť pred Bohom, nie tvoj kmeň alebo kasta).
Radikálnu rovnosť všetkých ľudí (každý má rovnakú dôstojnosť).
Lineárny čas (svet smeruje k lepšiemu, má zmysel objavovať vedu a liečiť choroby).
Preto hovoria: Môžeme rešpektovať Korán, čítať Védy a meditovať s Budhom, ale ak chceme žiť v slobodnej, demokratickej spoločnosti, musíme si priznať, že politicky a morálne sme deťmi kresťanskej revolúcie.
|
 |
|
2
|
|
|
1. lahoda dnes, 19:29
Pojem Kultúrny kresťan medzi intelektualmi naberá na sile. Keď vzdelaní ľudia na Západe analyzujú náboženstvá, dochádzajú k záveru, že každé z nich má svoju estetickú a filozofickú hodnotu, ale len kresťanstvo namiešalo ten správny koktail hodnôt, ktorý umožnil vznik modernej slobody. Žiadne iné náboženstvo nedokázalo tak dokonale prepojiť: Dôraz na jednotlivca (ty sám nesieš zodpovednosť pred Bohom, nie tvoj kmeň alebo kasta). Radikálnu rovnosť všetkých ľudí (každý má rovnakú dôstojnosť). Lineá...
▲
dnes, 19:48
|
Každé kura svoje zrno chváli 😉 Tak by som to zhrnul  😉 |
 |
|
4
|
|
|
2. EnaXnaY dnes, 19:48
Každé kura svoje zrno chváli 😉
Tak by som to zhrnul 😉
▲
dnes, 19:53
|
To nehovorím ja ale kultúrny kresťania medzi ktorých patria aj ateisti ako napríklad z nedávnej minulosti slávny kritik kresťanstva Richard Dawkins ktorý patrí tiež medzi kultúrnych kresťanov.
|
|
|
6
|
|
|
4. lahoda dnes, 19:53
To nehovorím ja ale kultúrny kresťania medzi ktorých patria aj ateisti ako napríklad z nedávnej minulosti slávny kritik kresťanstva Richard Dawkins ktorý patrí tiež medzi kultúrnych kresťanov.
▲
dnes, 19:58
|
To je jedno kto to hovorí 😉
Platí pravidlo, že nebude ohovárať svoje a druhých chváliť 😉
|
|
|
7
|
|
|
6. EnaXnaY dnes, 19:58
To je jedno kto to hovorí 😉
Platí pravidlo, že nebude ohovárať svoje a druhých chváliť 😉
▲
dnes, 20:15
|
To nieje ohováranie ale filozoficka a historicka pravda alebo teda ohováranie ale pravdivé a z toho by si sa mal poučiť.
|
|
|
8
|
|
|
7. lahoda dnes, 20:15
To nieje ohováranie ale filozoficka a historicka pravda alebo teda ohováranie ale pravdivé a z toho by si sa mal poučiť.
▲
dnes, 20:23
|
Poučujem sa, že zbytočne niečo písať vôbec človeku 😉
|
|
|
3
|
|
|
1. lahoda dnes, 19:29
Pojem Kultúrny kresťan medzi intelektualmi naberá na sile. Keď vzdelaní ľudia na Západe analyzujú náboženstvá, dochádzajú k záveru, že každé z nich má svoju estetickú a filozofickú hodnotu, ale len kresťanstvo namiešalo ten správny koktail hodnôt, ktorý umožnil vznik modernej slobody. Žiadne iné náboženstvo nedokázalo tak dokonale prepojiť: Dôraz na jednotlivca (ty sám nesieš zodpovednosť pred Bohom, nie tvoj kmeň alebo kasta). Radikálnu rovnosť všetkých ľudí (každý má rovnakú dôstojnosť). Lineá...
▲
dnes, 19:50
|
V období osvietenstva a neskôr v ére radikálneho ateizmu bolo kresťanstvo vnímané ako „nutné zlo“ – niečo, čo ľudstvo v temnej minulosti potrebovalo, aby malo aký-taký poriadok, ale z čoho už moderný človek vyrástol. Dnes sa však karta obracia a vzdelaní ľudia si uvedomujú, že kresťanská morálka nie je len nejaký historický prežitok, ale v hlbokom zmysle slova morálna pravda o fungovaní ľudskej spoločnosti.
Pojem „morálna pravda“ tu neznamená, že človek musí veriť v teologické dogmy. Znamená to, že kresťanstvo objavilo a sformulovalo objektívne pravidlá, bez ktorých slobodná a humánna civilizácia proste nedokáže fungovať.
Tu sú tri dôvody, prečo sa z „nutného zla“ stáva uznaná „morálna pravda“:
1. Pragmatická pravda: Funguje to v realite
V pragmatickej filozofii platí: To, čo je pravdivé, sa pozná podľa toho, či to v dlhodobej praxi prináša dobré ovocie.
Keď západná civilizácia postavila svoje zákony na kresťanskej morálke (rovnosť ľudí, posvätnosť života, sloboda svedomia, odpustenie), vytvorila najbohatšiu, najslobodnejšiu a najhumánnejšiu spoločnosť v dejinách.
|
|
|
5
|
|
|
3. lahoda dnes, 19:50
V období osvietenstva a neskôr v ére radikálneho ateizmu bolo kresťanstvo vnímané ako „nutné zlo“ – niečo, čo ľudstvo v temnej minulosti potrebovalo, aby malo aký-taký poriadok, ale z čoho už moderný človek vyrástol. Dnes sa však karta obracia a vzdelaní ľudia si uvedomujú, že kresťanská morálka nie je len nejaký historický prežitok, ale v hlbokom zmysle slova morálna pravda o fungovaní ľudskej spoločnosti.
Pojem „morálna pravda“ tu neznamená, že človek musí veriť v teologické dogmy. Znamen...
▲
dnes, 19:55
|
Psychologická pravda o človeku
Kresťanská morálka je geniálne realistická v tom, ako vníma človeka. Na rozdiel od naivných sekulárnych ideológií netvrdí, že ľudia sú od prírody dokonalí a stačí len zmeniť systém, aby nastal raj.
Kresťanstvo hovorí, že každý človek v sebe nesie hlbokú morálnu chybu (koncept dedičného hriechu) a má sklon k zlu. Preto kladie obrovský dôraz na osobnú zodpovednosť, pokoru, sebareflexiu a odpustenie.
3. Jediná skutočná ochrana pred právom silnejšieho
Čistá príroda (evolúcia) nepozná morálku, pozná len prežitie najsilnejšieho a elimináciu slabých. Ak odmietneme kresťanskú morálnu pravdu, že aj ten najslabší, najchorľavejší a najmenej produktívny človek má nekonečnú hodnotu, nemáme žiadny racionálny dôvod, prečo ho chrániť. Bez kresťanského podložia sa humanizmus stáva len neudržateľným sentimentom. Kresťanstvo prinieslo morálnu pravdu, ktorá otočila logiku sveta: silný tu nie je na to, aby utláčal slabého, ale aby mu slúžil a chránil ho.
|
|
|
9
|
Hádam sa dá súhlasiť, ale zaujímalo by ma, čo si predstavuješ pod dedičným hriechom?
Dedičný hriech ak si to vygooglim sa v čase mení a nejestvuje presný a vierohodný výklad.
Netreba to komplikovať: Adam a Eva zhrešili ako prví v tom, že chceli byť ako samotný Boh: " ....z neho jesť budete, otvoria sa vám oči a budete ako bohovia poznávajúci dobré a zlé...."
Takže dedičný hriech chápem ako dosahovanie stavu, že budem ako Boh.
Obávam sa, že min. jedného už tuná máme.
|
 |
|
|
