Pomoc bankrotujúcemu Grécku nás už od roku 2010 oberá o úspory a perspektívu lepšieho života. Vláda posiela naše peniaze do Grécka bez akejkoľvek nádeje, že nám tie miliardy niekedy vrátia.
Keď sa v roku 2001 Gréci pokúšali skryť svoju katastrofálnu hospodársku bilanciu vstupom do eurozóny, vedelo sa, že ich obrovské zadlženie je neprekonateľnou prekážkou tejto ambície. V čase pripravovanej olympiády sa však žiadalo zakryť finančné problémy krajiny, a preto sa grécka vláda obrátila na spoločnosť Goldman Sachs s požiadavkou o „odbornú pomoc" pri riešení situácie. A účtovníci tejto spoločnosti za slušnú odmenu neváhali.
S využitím účtovného triku, pomocou swapovej operácie s fiktívnym forexovým kurzom, vymazali Grécku dlh vo výške 2,8 miliardy a formálne spravili z Grécka krajinu, spĺňajúcu prísne kritériá na vstup do eurozóny. Aby sa v Goldman Sachs vyhli prípadnej právnej a trestnej zodpovednosti za „kreatívne" pozmeňovanie účtovníctva, kryli sa vraj konzultáciami pochybnej operácie s autorizovanými štatistikmi únie v Eurostate.
Keď nám život po rokoch ukázal, aká je grécka realita a koľko všetci zaplatíme za podfuky z účtovníctva tejto krajiny, prišla na rad aj otázka: Kto je za to zodpovedný?
Po mnohých nevydarených pokusoch získať od Európskej centrálnej banky potrebné informácie sa nakoniec agentúra Bloomberg rozhodla domáhať odtajnenia interných dokumentov ECB o tajomnom gréckom swape žalobou, s odvolaním sa na základné právo verejnosti na slobodný prístup k informáciám.
Európsky súd však po takmer dvoch rokoch skúmania nakoniec uprel právo verejnosti na informácie o tom, kto manažoval jeden z najväčších podvodov v histórii modernej Európy s odôvodnením: „Odtajnenie týchto dokumentov by podkopalo ochranu verejných záujmov."
Sudcovia Európskeho súdu sa nám teda zjavne vysmiali.
Odtajnenie požadovaných dokumentov by mohlo podkopať len ochranu tých potentátov z politických a finančných kruhov únie, ktorí sú za mnohomiliardový podvod zodpovední. Vo verejnom záujme naopak je, aby ľudia vedeli, ktorí to sú.
Neostáva nám teda iné, ako sa zamyslieť, čože to máme v únii za súd, ktorý chráni podvodníkov, necháva okrádať slušných ľudí a ešte sa im aj vysmieva.
Už len na okraj - šéfom Európskej centrálnej banky je dnes Mário Draghi, bývalý vrcholový manažér Goldman Sachs.
Autor je podpredsedom politickej skupiny
EFD group v Európskom parlamente.
odkaz
