Odpustky a očistec u katolíkov

Otázka o odpustkoch je v diskusii s protestantmi dost horúcou a casto opakovanou otázkou. V ich ponímaní totiz dobré skutky nemajú ziadny úcinok v nebi a práve tak zlé skutky sú vierou odpustené. V princípe mozno povedat, podla nich, ze nezálezí na tom, kolko dobrych alebo zlych skutkov robíme, ale dôlezité je iba prijat Jezisa Krista za svojho osobného Spasitela.

Naproti tomu katolícka Cirkev ucí, ze clovek s pomocou Bozej milosti je schopny vyvarovat sa smrtelnym ako aj celkom dobrovolnym a vedomym lahkym hriechom.

Nuz, co chcem povedat je to, ze aj dobré aj zlé skutky majú svoj odraz v realite zivota, - tohto a/alebo aj druhého.

Odpustky, podla definície katolíckej Cirkvi, sú odpustením docasnych trestov za hriechy. Kazdy hriech má totiz dve zlozky: Vinu a dôsledky hriechu.

Ak na pracovisku pre svoju nepozornost znicím nejakú vec, musím ju nahradit, napríklad zaplatit za nu. Ak vsak túto vec ukradnem, je to potom ovela váznejsie. Vec musím nahradit a za krádez idem do väzenia. Je tu teda VINA, ale je tu aj ZNICENÁ (UKRADNUTÁ) VEC. Ked Boh odpústa nase hriechy, odpústa VINY, ale na odstránenie nasledkov hriechov má inú pedagogiku.

Pouzijem este jeden príklad:

Manzel v zlosti porozbíja nádoby a nábytok v izbe. Potom povie manzelke: Prosím Ta, odpust mi. Manzelka mu odpustí, ale jej odpustenie nedá nic v izbe do poriadku. Niekto to proste musí urobit. Ako by sa nám pozdávala situácia, keby manzelka vsetko dala v izbe do poriadku a manzel by ani prstom nepohol?

Nuz toto sú, obrazne povedané odpustky. Ak lutujeme svoje hriechy úprimne, Boh nám odpústa VINU, ale následky hriechu ostávajú a niekto ich musí dat do poriadku.

Nuz Cirkev udeluje odpustky z nekonecného pokladu, ktorym sú zásluhy Jezisa Krista. Má na to právo, lebo Jezis dal svojej Cirkvi plnú moc:

A keby ani cirkev nechcel poslúchnut, nech ti je ako pohan a mytnik. Veru, hovorím vám: co zviazete na zemi, bude zviazané v nebi, a co rozviazete na zemi, bude rozviazané v nebi.
Mt 18:17-18

Odpustky sú pridelené k urcitym skutkom. Napríklad, kto s úctou k Boziemu slovu cíta Sv. Písmo, môze získat plnomocné odpustky (t.j. odpustenie vsetkych svojich casnych trestov.

Co sa tyka "predávania" odpustkov, bol to práve Luter, ktory neveril v ocistec a v dôsledku toho ani v odpustky. Avsak ani sám Martin Luter vo svojich tézach nehovorí, ze Cirkev "predávala" odpustky. Je pravdou, ze penazné milodary na chrám sv. Petra, ktory sa v tom case budoval, boli jednou z mozností získania odpustkov, ale to nebola jediná forma moznosti získat odpustky (ludia teda rozhodne neboli vydieraní). Samotné Sväté Písmo potvrdzuje, ze almuzny sú vybornou formou zadostucinenia.

Lepsie je konat skutky milosrdenstva ako kopit zlaté poklady. Milosrdenstvo vyslobodzuje zo smrti a ocistuje od kazdého hriechu.
Tobiás 12:8-9

Pôvodné preklady Písma uzívajú namiesto slova "milosrdenstvo" - "almuzna", co je vidiet aj zo slovenského kontextu, kde sa hovorí o SKUTKOCH milosrdenstva.

Teda samo v sebe ani penazny milodar ako skutok pre odpustky nie je zly. Ale je pravda, ze lahko môze príst k nedorozumeniu. Luter, opakujem, nehovoril, ze Cirkev predávala odpustky, ale hovoril ze darovanie odpustkov za penazny milodar sa mohlo ZDAT AKO KEBY SA "PREDÁVALI". Toto nebezpecenstvo nedorozumenia tu bolo, zvlást podporené Luterovym útokom proti Cirkvi, a preto Tridentsky koncil (v tom istom storocí) túto prax odpustkov za penazné milodary zrusil, bez toho, ze by ju odsúdil (lebo samo v sebe tam nebolo nic odsúdeniahodné). Od Tridentského koncilu penazny dar nemôze získat odpustky.

Cirkev sa za náuku o odpustkoch nikdy nehanbila a ani nemusí hanbit. Odpustky majú svoj teologicky, biblicky, ba i ciste ludsky základ.

Je pravdou, ze nikde v Písme nie je spomenuté slovo odpustky alebo ocistec, práve tak, ako tam nie je vyraz "Najsvätejsia Trojica", ale to este neznamená, ze Sv. Písmo o tom celkom mlcí.

Pán Jezis hovorí o hriechu proti Duchu Svätému, ktory sa neodpustí ani v tomto, ani v budúcom veku, z coho je jasné, ze niektoré hriechy sa môzu odpustit v budúcom zivote, ze jestvuje moznost ocistenia sa od hriechov v budúcom, nie tomto pozemskom, zivote. Katolícka Cirkev túto moznost nazyva ocistec a jeho prícinou sú docasné tresty za nase hriechy, na ktoré sa vztahujú odpustky.

Ak niekto povie nieco proti Synovi cloveka, odpustí sa mu to. Kto by vsak povedal nieco proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku ani v budúcom.
Mt 12:32

Sv. Pavol v 1. liste Korintanom hovorí:

Podla Bozej milosti, ktorú som dostal polozil som ako múdry stavitel základ a iny na nom stavia. Ale kazdy nech si dáva pozor, ako na nom stavia. Lebo nik nemôze polozit iny základ okrem toho, co je uz polozeny, a je ním Jezis Kristus. Ci niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahych kamenov, dreva, sena ci slamy, dielo kazdého vyjde najavo. Ten den to ukáze, lebo sa zjaví v ohni a ohen preskúsa dielo kazdého, aké je. Cie dielo, ktoré nan postavil, zostane, ten dostane odmenu. Cie dielo zhorí, ten utrpí skodu, on sa vsak zachráni, ale tak ako cez ohen.
1 Kor 3:10-15

Toto miesto je vseobecne pokladané za miesto o ocistci, lebo sa v nom hovorí, ze niektorí sa zachránia, "ale tak ako cez ohen". To znovu súvisí s docasnymi trestami za hriech a teda s odpustkami.

A este jedno miesto zo Starého Zákona, kde vidiet, ze odpustenie hriechu (viny) je jedna vec a nesenie nasledkov hriechu je druhá vec.

Dávid povedal Nátanovi: „Zhresil som proti Pánovi!" A Nátan vravel Dávidovi: „Aj Pán ti odpustil hriech, nezomries! Ze si vsak touto vecou zavinil rúhanie u Pánovych nepriatelov, syn, ktory sa ti narodí, iste zomrie!"
2 Sam 12:13-14

Pán mu odpustil hriech (vinu), ale následky hriechu pretrvávajú (v tomto prípade je to rúhanie Pánovych nepriatelov, ktorí takto mali zámienku proti Pánovi). Pán odpustil Dávidovi vecnú smrt, zatratenie, ktoré si svojim skutkom zaslúzil. To sú tie vecné tresty za hriechy. Ale casné tresty, ci následky hriechov, pretrvávajú a niekto ich musí znásat. Nuz ci to nie je primerané, aby ten, kto ich spôsobil, niesol aspon cast ich bremena?

Tieto docasné dôsledky hriechu clovek môze dat do poriadku bud v tomto zivote, alebo, ak to neurobí tu, musí zadostucinit Bozej spravodlivosti na druhom svete, „odpustí sa mu v budúcom veku" (ocistec).

Katolícka pravda vedie ludí k zodpovednému zivotu a k váznemu prístupu k morálnym otázkam, ovela viac, nez ktorákolvek iná cirkev.

Hriech je prícinou, preco prisiel Syn Bozí na zem. Hriech je jediné "Bozie zlo". Mnohí, kedze neprijímajú katolícku náuku, myslia si, ze ked tazko zhresia, povedia Bohu "odpust mi" a vsetko je v poriadku. Môzu sa ist zabávat. Nie je to tak. Hriech má strasné následky pre vecnost ako aj pre casnost. Ten isty Dávid, ktorého som spomenul, podnieteny satanom (1 Krn 21:1), dal spocítat vojsko v Izraeli. Dávid síce uznal svoj hriech pychy, lebo povedal:

Velmi som zhresil, ked som sa dopustil tej veci. Teraz vsak odpust hriech svojho sluhu, lebo som konal velmi nerozumne!
1 Krn 21:8

Ale Boh mu odkázal aby si vybral tri veci, ktoré na neho za tento skutok dopustí. Dávid, pretoze to bol múdry muz, vybral si ten "najmensí" trest. A Pán za trest dopustil na Izrael mor, ktory zabil sedemdesiattisíc muzov.

Niekto by si mohol povedat "No je tam toho, spocítat ludí! Za to by si zaslúzil taky trest?!". A predsa vidíme, aké strasné dôsledky mal tento jediny hriech pychy, lebo nemôzme pochybovat, ze by Boh bol nespravodlivy.

Nuz je to s hriechom také jednoduché ako si to mnohí nasi bratia protestanti myslia?

Hriech je jediné "Bozie zlo" a preto sa mu treba za kazdú cenu vyhybat. Silnú pohnútku nám k tomu dáva aj katolícka náuka o odpustkoch.

To, že v ponímaní protestantov dobré skutky nemajú žiadny účinok si skade zobral?

Práve o tom je verš 1 Kor 3,15 a nie o očistci (pozri príspevok 4).

Človek musí byť spasený najskôr (1 Kor 3,11) a teda začať stavať na základe, ktorým je Kristus. Ak staviaš na akomkoľvek inom základe (katechizmus, tradícia atď), je to ako stavať na piesku. Neexistuje rozdiel, či postavíš krajší alebo škaredší dom. Ak je raz na piesku, padne (porov Mt 7,24+). Dobré skutky a zlé skutky katolíkov, resp. kohokoľvek sú irelevantné, lebo nie sú postavené na dobrom základe.

Ak však staviaš na skale (si spasený), až potom sa hodnotia tvoje skutky. A podľa toho, či postavíš peknejší alebo škaredší dom, podľa toho ťa Boh odmení. Všetko zlé, čo si postavil na dobrom základe bude v Pánov deň spálené a odmenu dostaneš z toho, čo ostane.

👍: milky945

Lepšie by bolo, ak by som nepísal o protestantoch, ale o kresťanoch. Lebo nie všetci protestanti sú kresťania, ale všetci kresťania sú protestanti.

Z toho mi vychádza, že kto nie je protestant, nie je kresťan.

Väčšina ľudí začne odmietať a prvoplánovaná nadávať, že za peniaze cirkev odpúšťa hriechy - tak to robili protestanskí tvorcovia svojho náboženstva aj ľudia, ktorých získali na svoju stranu. Ale kto pochopít, že katolícka má oprávnenie a autoritu od Pána Ježiša napr. aj na odpustky, pre toho kto berie svoju dušu a spásu vážne a je v cirkvi je ozaj nerozumne nevyužiť tieto prostriedky. Sú to obrovské milosti, ale celkovo len katolícka cirkev ponúka najviac a plnosť milosti čo nedáva a ani nemôže dávať iná cirkev,spoločenstvo či sekta alebo nejaká filozofia.

V rímskych katakombách, kde sa stretávali ranní kresťania, sa našli modlitby za mŕtvych. K čomu sa už modliť za mŕtvych, keď sa nijako nedá zmeniť ich údel? Túto otázku si dávalo mnoho vykladačov Písma, no vždy ich to priviedlo k myšlienke, že musí existovať ešte tretí stav medzi nebom a zemou. Napokon Písmo hovorí o stupňoch neba i stupňoch pekla. Očistec však nie je niečo, čo patrí do prostriedku – je to stav neba – v ktorom je potrebné sa ešte cez oheň očistiť. Je to milosť Božia, jeho akt lásky ku nám hriešnikom.

Sv. Augustín, + 430, zaznamenal v knihe vyznania slová svojej matky sv. Moniky: “Pochovajte moje telo kde chcete, len za to vás prosím, aby ste na mňa pamätali pri oltári Pána.” Ide o starokresťanský obyčaj slúženia svätej omše za zomrelých s vedomím, že sú v očistci. To učí aj sv. Efrém, + 373: “Keď úžasné tajomstvá plné nesmrteľnosti, sú skrz celebrujúceho kňaza prinesené, pristupujú duše v očistnom stave a prijímajú skrze tajomstvo očistenie od svojich škvŕn.”

Klein (3):

1. Ranní kresťania určite neboli neomylní. Ak chceš postaviť svoju nádej na očistec na modlitbe za mŕtvych, o ktorej pôvode (alebo dôvode existencie) nič nevieš, kľudne môžeš. Ja si vsadím na Boha.

2. Prečítal som si kvôli tebe to, čo napísal Augustín vo Vyznaniach (zdroje nižšie) ohľadne svojej matky a citátu, ktorý si dal (kniha 9, kapitola 13). Slovo očistec som tam nenašiel ani priamo ani v nejakých náznakoch. Augustín sa nemodlí za vyslobodenie jej duše z očistca a ani za ňu nejde, ani neplánuje priniesť žiadnu obetu (na štýl zádušnej omše). Na očistec sa nádejáš zbytočne. Neexistuje.

odkaz
odkaz

Budem reagovať na 1 Kor 3,15.


1 Kor 3,15
---

Tento verš nijako nedokazuje očistec, lebo horenie nastane iba v jeden deň. Otázka možno ešte ostáva, či je "ten deň" deň súdu alebo nastane hneď po smrti.

Zopakujme si ten verš:

(1 Kor 3,15 - katolícky preklad) Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň.

a pripomeňme si, že toto horenie nastane iba v jeden deň a nie počas tisícov a tisícov rokov na nejakom špeciálnom mieste (porov. v13):

(1 Kor 3,13 - katolícky preklad) dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je.

Horenie nastane v jeden deň. To je snáď úplne jasné a netreba na to žiadny dodatočný vykladací aparát podobne ako by sme to potrebovali, ak by sme "ten deň" chceli považovať za tisíce rokov.


Ktorý deň a čo na to "pápež" Peter?
---

Už nám len ostáva zistiť, či ten deň nastane hneď po smrti a ostanú nám nejaké otvorené vrátka pre očistec alebo je to deň posledného súdu a pre podporu očistca v tomto verši naozaj nemáme vôbec nič.

Z verša 13 vidíme, že ten deň sa "zjaví v ohni". Aby sme zistili, čo je to za deň, spýtajme sa nášho prvého "pápeža" Petra:

(1 Pt 3,10) Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej. 11 A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, 12 čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia!

***
A tak to tu máme čierne na bielom. Ten deň, ktorý spomína Pavol je Pánov deň, deň posledného súdu, koniec sveta, nie deň po smrti. Pavlov deň sa zjaví v ohni a počas Petrovho dňa sa všetko páľavou rozplynie. Takže to je to isté.
***

Očistec nemá v 1 Kor 3,15 žiadnu podporu.

👍: milky945

Samotný ježiš udelil cirkvi právo, odpustenie hriechov a v evanjeliu pri jordáne je aj napísané, ako má prebiehať spovedˇ. Teda ľudia jánovi vyznávali svoje hriechy a on im hovoril, čo majú robiť. Ak zvolí cirkev iný systém , myslím, že má na to práva a ba dokonca aj hriechy za odopustky sú prvotne odpustené a je vecou otca, či ratolesti hriešnika na vinnom ježišovopm kmeni prinesú úrodu, alebo nie.
určite tým porušili ježišovú podmienku: zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. a cirkev sa dopustila hriechu proti tomuto jeho vyjdreniu a je vecou oboch, ako sa s tým vysporiadali.
No a čo sa týka očisca, ten ježiš definuje krátko jednou vetou: Nevyjdeš odtial pokial nezaplatíš do poslednej mince. Čo potrebujete k tomu dodať , aký manuál ? Nehovorí, že ako , ale hovorí že spravdolivosť nakoniec zostane na každom.