O ceste k Podstate

O ceste k Podstate


A mudrc riekol: Prázdny a nenaplnený život žijú ľudia, pretože uviazli na povrchu vecí, dejov a javov. Má pre nich cenu len to, čo možno vidieť, ohmatať, ochutnať a privlastniť si. Tomu venujú všetko svoje úsilie, všetko svoje snaženie a všetky svoje sily. Vonkajšok vecí, dejov a javov ich zamestnáva nie len fyzicky, ale aj vnútorne. Zamestnáva aj ich myslenie a cítenie, v ktorých sa nedokážu povzniesť k ničomu inému.

Títo úbohí, prepracovaní, zamestnaní a uštvaní ľudia však netušia, že za vonkajškom vecí, plne pohlcujúcom všetky ich fyzické a duševné sily ešte niečo je. Niečo väčšie a dôležitejšie! Niečo, z čoho všetko pramení. Že sa tam nachádza veľká, svetlá a tajomná Podstata! Podstata všetkých vecí, dejov a javov! Večná a nehynúca, z ktorej všetko povstalo a ktorou je všetko udržiavané. Až človek, ktorý sa dokázal spojiť s vyžarovaním tejto Podstaty, z ktorej všetko povstalo a je ňou všetko udržiavané, až takýto človek schopný správne chápať význam a zmysel všetkých vecí, dejov a javov a zaujímať ku nim správny postoj. Až takýto človek ich potom dokáže užívať správnym spôsobom tak, aby mu slúžili a nie aby ho zotročovali.

Al Hamrí sa spýtal: Ó, ctihodný, ako máme smerovať k Podstate, aby sme sa stali pánmi nad vecami, dejmi a javmi, aby nás tieto už viac nezotročovali, ale aby nám slúžili?

A mudrc odvetil: Boli mnohí, ktorí sa kvôli hľadaniu spojenia s vyžarovaním Podstaty zriekli všetkých vecí. Dobrovoľne sa zriekli všetkého, aby našli spojenie s tým pravým a jediným. Zriekať sa vecí však nie je vôbec potrebné. Môžeme ich pokojne užívať, ale našim hlavným cieľom má byť hľadanie spojenia s Podstatou. Nesmieme uviaznuť na povrchu vecí tým, že by sa nám stali všetkým. Všetkým má byť pre nás jedine hľadanie spojenia s vyžarovaním Podstaty, skrývajúcej sa za vonkajšími vecami, ktorá je jedinou Pravdou bytia.

K spojeniu s vyžarovaním Podstaty však môžeme dospieť jedine čistým životom. To je jediná možná cesta k nej. Človek musí vedome pestovať čisté myšlienky a čisté city, musí sa snažiť byť spravodlivý, dobrý a láskavý, pretože jedine svojou vnútornou čistotou a dobrotou sa toho môže stať hodným. Jedine tak sa totiž jeho vnútorný zrak môže prečistiť natoľko, aby ju bol schopný určitým spôsobom vidieť, vnímať, cítiť a prežiť.

Ak sa takýmto bude snažiť byť dlhodobo a ak bude neustále túžiť po nájdení spojenia s Podstatou príde čas, kedy sa tak stane. Príde čas, kedy mu bude dovolené uvidieť svetlý záblesk vyžarovania prevelebnej nádhery Podstaty. A táto chvíľa, aj keby mala trvať hoci len zlomok sekundy, ho navždy zmení. Lebo jeho doterajšia viera, s ktorou sa túžobne snažil nájsť spojenie s Podstatou sa mu odteraz stane presvedčením. Stane sa mu istotou! Jeho duch bude jasne žiariť, súc požehnaný dotykom velebnosti nádhery vyžarovania Podstaty, ktorá je skrytou a nezničiteľnou Pravdou všetkých vecí.

Al Hamrí sa spýtal: Ó, ctihodný, človek dneška je človekom racionálnym a preto sa zvykne pýtať: čo z toho budem mať? Čo teda bude mať človek a čo získa tým, že nájde spojenie s vyžarovaním Podstaty?

A mudrc odpovedal: Niet väčšieho pokladu ako prežiť a nadviazať spojenie so svetlým vyžarovaním Podstaty všetkého bytia. Niet väčšieho pokladu, ako nájsť za premenlivou nestálosťou foriem, vecí, dejov a javov stálu a nepominuteľnú Podstatu. Je to dotyk s večnosťou, ktorý do ducha človeka vtlačí pečať večnosti. Takýto človek už nemôže zomrieť. On iba odloží svoje fyzické telo, patriace do sveta vonkajších a premenlivých foriem a javov a jeho duša sa bude radostne náhliť k čoraz užšiemu spojeniu s vyžarovaním Podstaty, v ktorej blízkosti bude smieť pretrvávať a ku ktorej sa bude môcť stále viac približovať.

Takýto človek stojí nad vecami. Slúžia mu, užíva ich, ale nie je ich otrokom a nepachtí sa za nimi. Takýto človek totiž vie, že existuje niečo omnoho, omnoho hodnotnejšie, ako všetky veci a pôžitky tejto zeme dohromady.

Blažený, tisíckrát blažený je takýto človek! Blažený pravou blaženosťou, ktorej sa nevyrovnajú nijaké poklady tohto sveta.

odkaz v spolupráci s M.Š.

1. milan.s To hlása aj katolícka cirkev. Ale sama lúpila, kradla zabíjala, vraždila, upaľovala... Čie ako píšeš "Má pre nich cenu len to, čo možno vidieť, ohmatať, ochutnať a privlastniť si. Tomu venujú všetko svoje úsilie,... Potom časti tejto zločineckej organizácii niektoré vlády vedené ateistami, resp. nevercami zabavili cirkevné majetky. Teraz freneticky vrieskajú: "Ukradli ste nám, čo sme si poctivo nakradli teraz nám to vráťte!"

👍: gabor

To " Podstatné = Božie " si tam vynechal :
Člověče, bdi nad čistotou svého nitra! Bdi nad čistotou svých citů a myšlenek, neboť blíží se čas, kdy mocná ruka Pána zničí na zemi všechno nečisté. Člověče, bdi ze všech sil nad čistotou a ušlechtilostí svého nitra! To není jen dobrá rada. To je věc života, nebo smrti!

Som čítal, že k prostate, som sprostý, ale zato prostý!!!!!!!!

Rad by som sa podelil o tuto fotografiu a v neposlednom rade aj o tuto hudbu. 🙂
odkaz

👍: Krištof

zaujímavý "water buddha". podobne ako ten "zapalovač fontánky" v avatare :-) hudba ok

Konkretne práve táto meditačná hudba je veľmi účinná, pôsobívá, jemná.
Škoda že netrvá aspoň obvyklých, odporúčaných 20 minút.

No, Yin-Yang este nechapem dokonale a pouzivat to v avatare je viac nez trufale. Inak je to abstraktny obraz (zapalovac), ktory som nasiel tiez na youtube...kde to vlastne bolo?... Som v tom uvidel nieco, comu rozumiem lepsie a v podstate ma viac vystihuje. 🙂

Inak, suhlasil by som s clankom milan.s., ale si uviedol nazov o ceste a ja citacie mudrcov za cestu nepovazujem. To je aj sucasny problem dnesnych ludi, kedze vdaka sesdesiatym rokom, ked sa na Zapade do mody dostala spiritualita a kladol sa velky doraz na emocie a s nimi suvisiace rebelantske postoje k materialistom a vseobecne k peniazom, spiritualita a ucenie Vychodu sa zosmiesnila z nespravneho ponimania hlbky a sirky spirituality, ktora sa propagovala Zapadnym sposobom ako nieco instantne, co staci zaliat vodou a podavat kym je horuce. Vacsina tychto ludi prepadli drogam a uzasu z prezivaneho, kym spiritualita s tym nema nic spolocneho. Usilie sesdesiatich rokov je sice pekne a sentimentalne, ale samotne emocie k spiritualite nestacia. Spiritualita je nesmierne namahava cinnost, ktora si vyzaduje vela usilia a nekonecnej trpezlivosti, ktora so zapadnym sposobom myslenia neda velmi zosuladit. Zapadne myslenie je skor linearne, kym vychodne myslenie je skor cyklicke. Bez starostlivej koordinacie pri studii spirituality a snahy co najviac rozumiet javom spirituality sa k nicomu vyznamnemu nedopracuje. Cielom kazdeho mudrca teda nema byt velebenie svojho mudrctva, ale vymysliet sposob ako priblizit skutocnu spiritualitu tym, ktori k tomu nemaju ziadny vztah, pripadne maju k tomu uz implicitne averziu z chybne predlozenej spirituality vdaka zapadnym snazivcom. Taketo myslenie donuti z mudrca urobit skutocne mudrym, lebo slova stale su len slova a vo svojej podstate nic vyznamne neoznamuju, kym k tomu nie su adekvatne zazitky.