O apokalypse, part 1

-Deus ex machina-

„We are the future of the falling nation,
We are the medication generation.“


Ľudstvo dosiahlo technologický a medicínsky pokrok, o ktorom nikdy ani nesnívalo. Paradoxne, takmer ako stále v histórii, vďaka vojne. Tretia svetová je síce už dávno zapadnutá prachom, no je to len okolo 150 rokov vzad.

Tento vojnový konflikt trval 37 rokov a zúfale vlády v snahe vyhnúť sa jadrovému konfliktu použili chemické a biologické zbrane príslušné tej dobe. Zapojilo sa cez sto štátov sveta a okrem Antarktídy neexistuje miesto, ktorého by sa vojna nedotkla. Márne by ste hľadali pamiatky ako Eiffelovú vežu, Hermitáž, Tádž Mahál či Biely dom. Použitie chemických a biologických zbraní ale zmenilo tvár oveľa podstatnejšie.

48 mesiacov po vojne je uzavretý celosvetový mier a utíchajú aj posledné malé konflikty. WUCD (World Union Control Department) ako nová vláda sa teraz musí potýkať s následkami, ktoré zasiahli celý svet, celé ľudstvo. Na svete neexistuje nikto zdravý, každý trpí nejakých ochorením, viac či menej vážnym a situácia sa zhoršuje. Nakoniec ale vedecké tímy WUCD prinášajú prelomový objav, medgen. Liek, ktorý lieči každú chorobu. Utopická budúcnosť je za dverami.

„There is no secret that we live in the addiction society.“

„All these legal drugs can have serious side effects.“

Len pár rokov po objave medgenu zažíva spoločnosť druhý rozklad, medgen sa rozšíril už do takmer každej oblasti a stal sa náhradou aj za jedlo, navyše pomerne bezpečne odbúravá drogy z ľudského organizmu, okrem liekov, ktoré s ním postupne majú degeneratívny účinok. Po drogových vzburách, ktoré WUCD potlačilo, sa objavujú prvé znepokojivé správy o nedokonalosti medgenu. Imunita ľudstva je takmer úplne rozložená. Pokusy vysadiť medgen a obnoviť tak genetický kód človeka sú však neúspešné. Medgen je najnávykovejšia, najdokonalejšia a najnebezpečnejšia látka, akú človek kedy vymyslel. Pacienti s vysadením medgenu umierajú do štyroch dní, síce sú podávané iné lieky aj tak umierajú, ich orgány to nezvládajú a rozkladajú sa. Medgen je teraz nutná súčasť každodenného života človeka. Potrebujeme drogy. Situácia je neriešiteľná aj jej rozsahom, prakticky neexistuje človek, ktorý by medgen nebral.

„They are the architects of their own destruction.“

Prichádza však nový prelom, keďže medgen silne narušil DNA a orgány začínajú odchádzať už aj ľuďom, ktorí ho nevysadili, len pomalšie, tak je potrebné vymyslieť riešenie. Týmto riešením sú bionické orgány, niektoré sa menia už malým deťom, iné až ak je to nutné. Človek sa stáva polostrojom a čím ďalej tým viac ľudí musí podstupovať výmenu orgánov. Vedcom a lekárom pomáha rozvoj umelej existencie.

Prešlo pár desaťročí a autogenocída je takmer dokonaná, na svete prežíva už len zopár ľudí, zvyšok populácie stratil všetko, čo ich s človekom spájalo, svet je plne robotický. WUCD sa už o posledných ľudí takmer nestará, vzhľadom na časové možnosti sú krátkodobým problémom, jediné, čo ešte WUCD robí je vypúšťanie medgenu do ovzdušia, snaha o posledných originálnych „ľudí“. Ľudská komunita sa stiahla do hôr a jej jediným oficiálnym domovom sa stala Antarktída.


------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
7:00 CAT , Kaukaz, 8/16/2211

Chodby ožívajú v rannom chlade hlukom. Takmer každý je už na nohách, dnes je veľký deň, najväčší v histórii, nikdy nikto nebol svedkom niečoho tak obrovského a dôležitého. Zrejme už ani nikdy nebude. Hennes nervózne kráča do jedálne, vie čo ho dnes čaká, dnes je aj on nástrojom vymierania, dnes sa stáva vrahom. Nemá pocit, že sa mu dnes podarí niečo zhltnúť, na druhú stranu je to možno posledná možnosť na jedlo. Možno úplne posledná. Matematici tvrdia, že šanca na úspech je pod 50 percent. Hennes tomu náhodou verí, nemá pocit, že niečo tak slabé ako človek by malo toľko moci.

Samozrejme raňajky ani nevyzerajú, že by človek mal mať na ne chuť. Je to polostudená brečka plná proteínov. Vzhľadom na odpor k histórii medgenu je to ale úplne fantastická delikatesa. A okrem toho žalúdok, ktorý nie je váš, strávi ozaj všetko. Aj túto brečku. Medgen a jeho dopad sa v tejto komunite už takmer úplne podarilo eliminovať. Približne raz za mesiac či dva niekto predsa len umrie na následky, ale u väčšiny sa stav zlepšil na úroveň, ktorú ľudský organizmus mal dvesto až tristo rokov dozadu.


7:26 CAT , Kaukaz, 8/16/2211

Hennes sa po raňajkách ide v pokoji poprechádzať, viditeľnosť je dnes úžasná, len chlad sa stále drží. Slnko akoby odmietlo vyhrievať mŕtvu planétu, už takmer ani zver nevidno a v noci, ak ste bližšie k mestám, tak utíchne všetko aj váš mozog, jediné čo počuť je akési mechanické bzučanie, samozrejme noc sa nedá nazvať práve nocou, keďže svetlo z nej robí šero a to aj vo väčšej vzdialenosti od miest. Väčšina ľudí tu v tábore pozná mesta len z rozprávania alebo z pár obrázkov. Tá menšina, ktorá je aktívnym odbojom má samozrejme lepšie vedomosti, samozrejme aj Hennes videl už trojrozmerné projekcie v zelenkavej farbe a vie, že napríklad v Kislovodsku nájdete na takzvanom Námestí tratí obrovské generátory, vie aj to, že zasahujú pomerne hlboko do mesta až k centrálnej pobočke WUCD pre východ. Vie aj to, že tento generátor je tretí najväčší v niekdajšej Európe. Samozrejme vie aj to ako je chránený a ako sa dá okolo neho prejsť, aby mohol zachytiť mesto. Vie aj to, že nejaký iný Hennes vie to isté o Cardiffe a ďalší o Barcelone. Teda možno nie pod týmito menami.

Vraj už dávnejšie boli mesta premenované na Zóny, napríklad Kislovodsk by ste márne v nejakom čipe hľadali pod „K“, skôr by ste našli pod Z-R2/819, údajne to začalo slúžiť po vojne, keď bola väčšina veľkých miest zrovnaná so zemou a WUCD nevedelo ustriehnúť a zachrániť obrovský počet miest a mestečiek, pretože vlastne nikto nevedel, ktoré ešte sú a ako sa vlastne volajú. Po niekoľkých rokoch sa prišlo na to, ako sa Zóny pôvodne volali, ale to tu už bol medgen a sterilný svet, ktorému číselné označenia vyhovovali viac ako krásne pamätihodné názvy, ktoré si cez celú históriu niesli svoje spomienky.

Hennes musí uvažovať nad tým, že čo sa to s človekom vôbec stalo. Nepamätá si síce ako vyzeral svet predtým, ale vďaka niekoľkým zachovaním dokumentom to videl a čítal. Pôsobilo to tak krásne, že už ako desaťročný mal prečítané všetko, čo v komunite je. Dokonca mu ani neprišlo smiešne, že je to písané na papier, cítil bázeň k vtedajšku a odpor k dnešku.

Keď ide naspäť dnu, tak musí prejsť komorou, za ktorou si môže dať dole plynovú masku. Plynová maska sa stala symbolom odboja, vnútorne pomenovaným TMG (The Medication Generation). Jeho členovia sa s ňou už prakticky rodia. Ochrana proti medgenu rozptýlenému do ovzdušia je viac než nutná.


8:00 CAT, Kaukaz , 8/16/2211

Hennes má ešte hodinu času a tak sa rozhodol, že zabehne za Katarínou, inak zvanou Kate (WUCD všetko poangličtila), má o sedem rokov viac, keby nebola pre neho akousi morálnou a filozofickou autoritou, tak by sa o ňu asi aj pokúsil. No má prílišný rešpekt pred jej názormi, tak isto ako väčšina komunity, hoci tu neexistuje žiadna skutočná autorita politickej sily, Kate by sa za ňu dala označiť. Všetko prebieha priamým hlasovaním, rozhodnúť sa môže každý nad dvanásť rokov a do istej miery sa berú aj hlasy ľudí, ktorí boli uznaní lekármi za nespôsobilých, o týchto hlasoch sa vždy opäť hlasuje. Ako Kate povedala: „Zákon a politika zanikli, veď na čo by nám ešte boli? Kam nás vlastne doviedli? A prečo by sme si mali ubližovať a utláčať sa navzájom, keď na to máme wuceďákov?“. Mala pravdu, až po takejto veľkej katastrofe človek pochopil, že všetko to bola len mylná hra šachu.

-Ahoj Kate, môžem ďalej?-
-Jasné, poď. Už si raňajkoval?-
-Už áno...-
-Asi nechutilo, čo?-, uškrnula sa na neho spoza pohára.
-Ani nie, ty si už bola?-
-Nie, nemám chuť a chcela som si ešte užiť teplú vodu.-
-Nevieš náhodou kde je Yo?-
-Že vraj mu nie je dobre...-, výraz na tvári má už vážnejší a Hennes vie, že niečo nie je v poriadku.
-Dnes? Ako to, že dnes? To nevie aký je dnes deň?!-
-Podľa mňa vie a nič mu nie je viac ľúto.-
-Prepáč, máš pravdu, len som nervózny.-
-Ja viem, je to nebezpečné...-
-Nie z toho Kate, skôr...-, pozerá na ňu a rozmýšľa o poslednej možnosti nepovedať to, -...trápi ma to odkedy som súhlasil s tou vecou.-
-Čo to je Hennes?-
-Viem, poznám dejiny a viem, že nežijeme tak ako by sme mali. Ale na druhú stranu, aj oni boli ľudia a určite nimi aj teraz ešte z nejakej časti sú. Neviem, či si to viem vziať na svedomie...-

Oči jej nebezpečne vzbĺkli a Hennes tuší, že sa pohybuje po tenkom ľade, ona pomaly prechádza od príjemného teplého pohľadu mladej ženy k mrazivému pohľadu nenávidejúcej bojovníčky.
-Hennes, čo to trepeš?!-
-Keď stále sú to naši rodičia... a my ich deti.-
-Netáraj! Moji rodičia umreli kvôli nim, kvôli ich rodičom! Vieš, že celá moja rodina umiera kvôli WUCD!-
-Kate, pokoj, ja viem a prepáč.-, naberie odvahu, veď dnes ju bude potrebovať, -Nemala by si do toho zasahovať, keď to berieš tak osobne.-, na odpoveď si musí počkať pár chvíľ.
-Máš pravdu, prepáč, nechala som sa uniesť, som nervózna. Ale aj tak nesúhlasím. Máme právo to urobiť, Hennes, oni už dávno nie sú ľudia, sú to veci, sú to batérie a hoci by nám mohli pomôcť, tak to nespravia, sme pre nich chybný tovar, chápeš? Sme tovar, ktorý sa neoplatí držať doma v skrini. Vieš, oni už nemyslia, oni už necítia, oni generujú a kalkulujú.-
-Asi máš pravdu, idem za Yom.-
-Dobre, veď sa ešte uvidíme.-
-Čau!-

Dvere sa zavreli a ona na ne ešte chvíľku hľadí, mala mu to povedať alebo nie? Asi mala. Yo totiž leží na ošetrovni, je v karanténe. Tak sa zdá, že je zatiaľ poslednou obeťou medgenu a jeho vedľajšich účinkov, vraj si to odnieslo srdce.

ospravedlňujem sa, je to len taký pokus z nudy, inšpiroval ma jeden fajnový album

Zbežne som to pozrel, len by ma zaujímalo, čo tým chcel básnik povedať, či a akú to má myšlienku a tak...?

len časť myšlienky, veď si nájdi v tom, čo len chceš...

uhm, časť myšlienky?

tak je to part 1, nie?

ok... a aká je to myšlienka, či nechceš to rozoberať?

momentálna situácia, či už politická, ekonomická etc. svetová kríza spoločnosti

uhm... a nejako sa to aj vyrieši?

veď si počkaj vykecám a nemám si čo z nudy písať?

jasné... raz dávno som čítal poviedku jednej známej, tiež to bolo o podobnej kríze sveta, výbuch takej bomby, ktorá zlikvidovala a úplne "vymazala" ľudí a zvieratá z povrchu zeme, ale veci, domy, majetok a pod. po nich zostali nedotknuté... čudná bomba... no a tí niekoľkí čo sa zachránili - napr. bezdomovci čo žili v kanáli, chodili po vyprázdnených uliciach a mali všetko... ale pointa bola aj v tom že po tých ľuďoch čo zmizli zostali "dôkazy" o ich súkromných nemravnostiach, skazenostiach... napr. nejaké predmety, natočené súkromné videa a tak, nemravný sex, veci čo "slušní" na verejnosti neukazovali... bola to inak dosť čudná poviedka, ale mala aj takú morálnu myšlienku, že ľudia sa už nevenujú prirodzeným veciam, nečítajú knižky a tak... hm