Najsmutnejšie je nenormalix že píšeš o politike ty ktorý jej nerozumieš ani len v základoch
Aby si teda aspoň niečo pochopil
RUSKO
Federálne zhromaždenie Ruskej federácie Federaľnoje sobranie Rossijskoj Federacii) je ruský parlament - najvyšší zastupiteľský a zákonodarný orgán Ruskej federácie.
Rada Federácie
Hornou komorou parlamentu je Rada Federácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie .Radu Federácie tvori? po dvaja predstavitelia z každého subjektu Ruskej federácie - vždy jeden reprezentant výkonného orgánu a jeden zastupiteľ zákonodarného orgánu každého subjektu Federácie. Počet subjektov Federácie teda priamo určuje počet členov Rady Federácie - Ruská federácia má 85 subjektov, preto má Rada Federácie 170 členov.
Štátna duma
Dolnou komorou parlamentu je Štátna duma Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie . Štátna duma pozostáva zo 450 poslancov, ktorí sú volení vo všeobecných voľbách podľa platnej ústavy na päťročné funkčné obdobie.
USA
Kongres Spojených štátov je zákonodarný orgán USA. Skladá sa z dvoch komôr:
Podľa článku l, odd. 1 Ústavy Spojených štátov amerických "Všetka zákonodarná moc uvedená v ústave patrí Kongresu Spojených štátov, ktorý sa skladá zo Senátu a Snemovne reprezentantov".
Na rozdiel od iných parlamentov postavenie Senátu a Snemovne reprezentantov v zákonodarnom procese je úplne rovnaké (s výnimkou výlučného oprávnenia snemovne, Kirckpatrick v. Preiser, 394 U.S. 526 (1969) predkladať návrhy finančných zákonov) a obe snemovne majú aj takmer zhodné právomoci. Preto nie je správne rozdeľovať ich na tzv. "dolnú" a "hornú" komoru.
Najdôležitejšou funkciou Kongresu je jeho zákonodarná činnosť. Právomoci Senátu sú však o niečo širšie, pretože na základe jeho "odporúčania a súhlasu" prezident uzatvára medzinárodné zmluvy a menuje štátnych úradníkov.
A DO TRETICE ŠVAJČIARSKO
O ktorom dezinfostranky píšu ako o priamej demokracii
Dvojkomorový Švajčiarsky parlament, Federálne zhromaždenie, je na rozdiel od Spolkovej rady hlavným nositeľom moci. Obe komory, Rada štátov a Národná rada, majú vo všetkých ohľadoch rovnakú silu, vrátane legislatívnych právomocí. Dvesto-členná Národná rada je volená sčasti pomerným systémom a sčasti väčšinovým na štyri roky. Od roku 1971 majú volebné právo aj ženy, na kantonálnej až od roku 1990. Na schválenie zákona je potrebný súhlas oboch komôr parlamentu.
Členovia 46 člennej Rady štátov (po dvoch z každého kantónu a po jednom z bývalých polovičných kantónov) sú volení priamo v každom kantóne väčšinovým systémom, kým poslanci dvesto-člennej Národnej Rady sú volení priamo podľa systému pomerného zastúpenia. Členovia oboch komôr sú volení na 4 roky.
Podľa ústavy z roku 1999 kantóny majú moc rozhodovať o všetkom, čo nie je priamo podriadené federácii.
Cez referendá môžu občania pomocou iniciatív predkladať dodatky k federálnej ústave,
