Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  náboženstvo  téma
kategórie:  

Mýty a pravdy o ateizme.

38
reakcií
1492
prečítaní
Tému 30. októbra 2012, 07:04 založil nabzlo.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

nabzlo muž
   30. 10. 2012, 07:04 avatar
Ateizmus ako pojem je mnohými nepochopený a sú mu pripisované viaceré atribúty a asociácie, ktoré častokrát nie sú pravdivé a nemajú s daným slovom nič spoločné.

Ateizmus je tiež len viera, viera, že boh neexistuje.
Toto je častý omyl, ktorý vychádza z neznalosti pôvodu slova ateizmus. Pôvod možno nájsť v gréckom ????? (atheos), čo znamená absenciu viery v existenciu boha alebo bohov. Z tohto logicky vyplýva, že neprítomnosť viery sa nedá považovať za vieru, rovnako ako nedostatok viery v existenciu víl alebo škriatkov sa nedá považovať za vieru.

Ateisti majú svoje teórie, ktorým slepo veria, preto sa dá ich ateizmus nazvať vierou.
Ateisti nemajú žiadnu oficiálnu organizáciu ani pravidlá, podľa ktorých sa riadia. Ateizmus hovorí výlučne o absencii viery v boha, no nehovorí nič o morálnych, politických či iných postojoch človeka, ktorý sa takto identifikuje. Ateizmus vypovedá len o postoji voči náboženstvám a bohom. To je celé. Samotný výraz ateizmus nenesie nijakú inú informáciu, na rozdiel od náboženstiev, ktoré vždy nesú celý komplex názorov a postojov.

Ateisti často propagujú teórie o vzniku a fungovaní sveta, ako napríklad evolúcia.
Ďalší mýtus. Ateisti pri konfrontácii veriacim argumentujú overenými a dokázanými vedeckými teóriami, najmä ak jediný argument zo strany veriaceho znie: "To stvoril/zariadil/urobil boh", obľúbený plošný argument veriacich na všetko. Overené vedecké teórie sú fakt, nie propaganda.

Aj evolúcia je len teória, to nedokazuje jej pravdivosť.
Slovo teória má iný význam v hovorovej reči laikov a iný vo vedeckej terminológii. V hovorovej reči je toto slovo používané ako domienka, dohad. Vo vedeckej terminológii má toto slovo iný význam, je to usporiadaný súbor overených poznatkov. Na označenie dohadov sa v odborných kruhoch používa výraz hypotéza- ešte nedokázaný názor. Takže evolúcia nie je len hypotéza, je to dokázaná teória- súbor overených poznatkov. Ale neverte tomu čo ja píšem, prosím, overte si to sami. Príslušná literatúra je ľahko dostupná, rovnako si môžte ísť pozrieť fosílne odliatky v múzeách alebo dokonca aj samotné originály fosílnych nálezov (len vybrané múzeá vo svete).

Ateisti propagujú, že všetci pochádzame z opice a to je hlúposť.
V prvom rade chcem pripomenúť, že nepochádzame z opice. S primátmi, ako ich poznáme dnes, zdieľame spoločných predkov, ktorí už ale vyhynuli. Takže primáti sú vlastne naši bratranci a sesternice, nie priami predkovia. A v druhom rade: ateisti len používajú teóriu evolúcie (ktorá je fakt, nie hlúposť) na vyvrátenie tvrdenia „To boh nás stvoril, Adama zo zeme a Evu z Adamovho rebra, lebo... lebo sa mu minula zem...“

Ateisti stále žiadajú dôkazy o existencii boha, no odmietajú prečítať si bibliu.
Veľa ľudí sa stalo ateistmi práve preto, lebo si prečítali celú bibliu (nie len príjemné a poučné historky, ktoré sú vyberané do kázní) a objavili genocídu, utláčanie žien, obhajobu otroctva spolu s nedôslednosťou a protirečením v biblických textoch. No aj v prípade, ak by biblia bola plná len príjemných príbehov a morálnych hodnôt, aj tak by to nedokazovalo existenciu boha. Len preto, že je niečo niekde napísané neznamená, že sa to skutočne stalo, hlavne ak zoberieme do úvahy, že sa boh od tých čias na zemi nevykonáva žiadne zázraky.

Ak ateista tvrdí, že boh neexistuje, musí to dokázať.
Bremeno dokazovania vždy leží na strane toho, kto tvrdí, že niečo existuje. Dokazovanie neexistencie je z logického princípu nezmysel. Tých, ktorým to ešte vždy nie je jasné, poprosím, aby mi dokázali neexistenciu Spidermana, keďže aj Spiderman má celú hŕbu knižiek, kde sa píše o jeho existencii a dobrých skutkoch.

Ateisti sú nemorálni ľudia bez zásad.
Toto tvrdenie používajú tí, ktorí ateizmus vidia ako polčenie sa s diablom. Pochopiteľne, ako som už spomínala vyššie, ateizmus nijak nevypovedá o morálnych hodnotách jedinca ani o jeho názoroch na život.

Ateisti nemajú dôvod správať sa morálne, lebo neveria v boha a v to, že budú za nemorálne konanie potrestaní.
Obľúbený mýtus, ktorý veriaci stavajú na premise, že jedine boh je ten, ktorý nás obdaroval etickým a morálnym cítením a rovnako morálnym kódexom. Záleží, na ktorého boha by sa toto malo vzťahovať, ale ak by sme sa mali riadiť podľa kresťanského boha, otroctvo, ponižovanie a utláčanie žien, vraždenie a znásilňovanie detí by bolo na dennom poriadku, tak, ako to bolo nariaďované bohom v biblii. Morálka a etické správanie nepochádza od nijakých bohov, ale od nás, od ľudí, ktorí sme si vedomí dôsledkov svojho konania a toho, aký to má prípadný dopad na ostatných ľudí. Každý slušný človek aplikuje zlaté pravidlo “V živote konaj tak, aby si nikomu neubližoval“. Existujú ľudia, ktorí sa správajú morálne, existujú aj takí, ktorí nie- bez ohľadu na vierovyznanie alebo jeho absenciu.

Ateisti sú náchylnejší konať zlo, lebo sa neboja večného zatratenia.
Tuto by som chcela poznamenať, že morálnosť a etika postavená na strachu z potrestania nie je morálka, ale diktatúra. Pokiaľ človek nekoná zlo len preto, že sa chce vyhnúť potrestaniu, nie je morálny, len sa bojí. Dobrý človek koná dobro z princípu, nie zo strachu z potrestania. Dobrý človek súčasne koná dobro z princípu, a nie preto lebo očakáva odmenu. Pokiaľ ktosi koná dobro v očakávaní odmeny, znova nejde o morálne konanie, ale len o akt z vypočítavosti.

Ale Hitler a Stalin boli ateisti, a tí boli jasným stelesnením zla.
Hitler nebol ateista, bol to kresťan a vyhlasoval, že koná v mene božom. Stalin bol ateista, ale jeho konanie malo súvis s jeho politickými názormi a nie s tým, či bol alebo nebol ateista. On nevraždil v mene ateizmu, ale v mene marxizmu a leninizmu a ostatných scestných filozofií. Keď už sme pri tom: skutočne musím pripomenúť koľko zla, vojen a iného neprávia bolo argumentované tým, že ide o konanie v mene boha?

Ateisti si vlastne sami protirečia, keď sa angažujú vo veciach náboženstva a viery.
Táto námietka sa objavuje pomerne často spolu s akýmsi prečudesným názorom, že náboženstvá sú nedotknuteľné a nesmú sa kritizovať. Samozrejme akákoľvek idea podlieha kritike, náboženstvo nevynímajúc. A čo sa týka angažovania ateistov vo veciach náboženstva: ateistom je v postate jedno, kto v čo verí. Problém ale nastáva v momente, keď náboženstvá majú negatívny dopad na spoločnosť. Je kopu dôkazov o tom, že náboženstvá (a najmä islam a kresťanstvo) majú častokrát deštrukčný vplyv. Vyskytuje sa nábožensky motivované násilie, deformácia vzdelávacieho systému, zasahovanie do ľudských práv človeka (násilné obriezky u detí)... Takéto a podobné prípady spôsobujú aktivizáciu tých ateistov, ktorí vyznávajú humanistické princípy a považujú vyššie uvedené prípady za vážne zločiny.

Ateisti tvrdia, že práve oni majú všetky odpovede.
Nie. Ateisti vo všeobecnosti majú tendenciu prikláňať sa k vedeckým poznatkom a nezaoberajú sa fantastickými, no nedokázanými teóriami o vzniku sveta a vesmíru. Ľudstvo nemá všetky odpovede, len časti puzzle. Časti tejto puzzle sú nám známe. Je ale kopu kúskov skladačky, ktoré sme ešte neobjavili. Veda má záujem zisťovať nové poznatky, náboženstvo tvrdí, že má všetky odpovede: veď to boh. Ak vezmeme do úvahy, koľko fenoménov bolo pripisovaných božiemu zásahu a koľko z týchto fenoménov sa neskôr vedecky vysvetlilo, nie je dôvod myslieť si, že veda nebude v tomto trende pokračovať. Osobne nepoznám ani som nikdy nepočula nijakého ateistu tvrdiť, že pozná všetky odpovede. Častokrát som však počula iný výrok ateistov: “Len preto, že ešte nepoznáme všetky odpovede neznamená, že tú chýbajúcu informáciu nahradíme mýtom.“

Život ateistu je veľmi smutný a pochmúrny, lebo nemá nádej na posmrtný život.
Toto je častý predpoklad nábožensky založených ľudí, ale nie je pravdivý. Ako som už spomínala vyššie, ateistický pohľad na svet sa nedá jasne ohraničit and definovať, lebo každý ateista má inú filozofiu a prístup k veciam. Za seba (a nie som sama) však môžem povedať, že si uvedomujem svoju malosť a nepodstatnosť v tomto obrovskom vesmíre. Môj pobyt na tejto planéte bude krátky, ak vezmem do úvahy vek zeme (4,5 miliardy rokov). Vesmír je skutočne fascinujúci a môžem ho poznávať celý môj život a aj tak nebudem mať dosť času objaviť všetky jeho tajomstvá. Môj život je síce krátky, no som vďačná, že som sa narodila v informačnej dobe a mám prístup k vzdelaniu a vedomostiam, že nehladujem a vďaka vede nezomriem na liečiteľné choroby tak ako moji predkovia, že (zatiaľ) žijem v krajine, kde je mier a nie vojna. Som vďačná za zdravie a relatívne jednoduchý život, že nemusím hladovať alebo pracovať v otroctve. Som vďačná za veľmi veľa vecí a tento svet ma nikdy neprestane očarovať a zaujímať, je príliš krásny a záhadný na to, aby som mala čas zaoberať sa tým, čo neexistuje, oveľa radšej sa zaoberám tým, čo existuje. Viem, že mám len jeden život a tak ho žijem najlepšie a ako viem.

Čítajte viac: violimackova.blog.sme.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Súhlasí Kasafran


2.
označiť príspevok

nabzlo muž
   30. 10. 2012, 07:07 avatar
pre tých,čo o ateistoch nemejú ani páru....


3.
označiť príspevok

Krištof
   30. 10. 2012, 18:49 avatar
Človek by mal brať do uvahy to sokratovské "viem, že nič neviem". No ateisti tvrdia, že vedia, že Boh nie je, že čo a ako je a pod. Zabúdajú na to, že človek má predsa len ohraničené poznávacie schopnosti a vedomosti. Preto toto "poznanie" ateistov je skôr ich viera alebo subjektívne chápanie. Veriaci môžu uviesť to, že by veľa nepoznali, že to poznajú na základe duchovného zjavenia, hlavne to, že Boh je, že život má vyšší zmysel atď. Ateizmus spravidla súvisí s ideológiami a svetonázormi ako naturalizmus, neodarvinizmus a pod. Môže byť tiež v určitom zmysle vierou. Porovnajme aspoň čiastočne vieru veriacich a vieru ateistov. Podľa veriacich je podstatou a príčinou vesmíru a jeho presného fyzikálneho nastavenia vyššia inteligencia, Boh; podľa viery ateistov sa to stalo asi nejako samo od seba, z ničoho nič, náhodou. Veriaci - Slnečná sústava, Zem, vznik života a život v jeho komplexnosti má svoj základ tiež v Božom zámere a tvorivej činnosti; podľa ateistov je za podstatou života pôvodne akási náhodná chemická prapolievka (ktorá má mimochodom za následky také osobnosti ako Michelangelo Buonaroti či Max Planck). Z viery ateistov vyplýva, že vznik človek je akási zhoda náhod a samotný človek akási hovoriaca opica či omyl prírody. Taktiež ľudská kultúra, umenie, estetika, etika, filozofia, veda, náboženstvo je v podstate dôsledkom nejakých nezmyselných dejov v prírode. Veriaci majú za to, že hmotný svet je relatívny; ateisti majú sklon absolutizovať hmotu, pokiaľ ide o čas a priestor, alebo život vrátane vedomia podľa nich môže byť viazaný iba na hmotu. Ateisti veria, že za všetkým tým sú len neinteligentné, neracionálne procesy, že sa to stalo nejako samo. Nuž názory sú rôzne ;-)


16.
označiť príspevok

ruwolf muž
   30. 10. 2012, 20:18 avatar
Agnostici nevedia, či boh je.

Nadutí a hlúpi veriaci si namýšľajú, že vedia, čo boh chce, čo bude chcieť a čo bude robiť.
Samozrejme to nevedia nijak podložiť a tak to kryjú úplne hmlistými slovíčkami "duchovného zjavenia" a pod., ktorých význame nevedia vôbec nijako ani len opísať.

Zhoda náhod nie je omyl.

To, že Vesmír nemá žiadny zmysel neznamená, že ľudia nedávajú svojmu konaniu zmysel.

Ak sa svetom a všetkým jeho dianím sú racionálne procesy boha, tak potom boh nemôže byť dobrý, pretože tie procesy zahŕňajú denno-denné zlo. Ale niekto vie takto poprieť sám seba v jednej vete - schopnosť poctivo myslieť je rôzna ;-)
Súhlasí Kasafran


25.
označiť príspevok

Krištof
   30. 10. 2012, 21:14 avatar
"Agnostici nevedia, či boh je."

Agnostici skôr tvrdia, že nemôžu vedieť, či Boh je.

"Nadutí a hlúpi veriaci si namýšľajú, že vedia, čo boh chce, čo bude chcieť a čo bude robiť."

Podľa mňa veriaci veria v Boha, "spoliehajú sa na neho a dôverujú v neho ako existujúcu skutočnosť".

"Samozrejme to nevedia nijak podložiť a tak to kryjú úplne hmlistými slovíčkami "duchovného zjavenia" a pod., ktorých význame nevedia vôbec nijako ani len opísať."

Existujú skôr len indície Boha. Duchovné zjavenie je poznanie od Boha a pod. Dá sa to prirovnať k dobrému nápadu, ktorý človek dostane, akurát že zjavenie je "zvonku", nie z mysle.

"Zhoda náhod nie je omyl."

Počul som názor niektorých ateistov, že "človek je chyba v programe" a pod.

"To, že Vesmír nemá žiadny zmysel neznamená, že ľudia nedávajú svojmu konaniu zmysel."

V nezmyselnom svete nezmyselní ľudia dávajú "zmysel" svojmu konaniu?

"Ak sa svetom a všetkým jeho dianím sú racionálne procesy boha, tak potom boh nemôže byť dobrý, pretože tie procesy zahŕňajú denno-denné zlo."

Tak nežijeme v raji, to je fakt, je tu dobro i zlo. Tu je zaujímavý pohľad:
"Stvoril Boh aj zlo?

... V mozgu každého človeka spontánne vznikajú konštrukcie, ktoré sa potenciálne môžu pretransformovať do morálneho dobra alebo morálneho zla, napríklad pri stretnutí s iným človekom sa spontánne vygeneruje idea pomôcť mu alebo ho ozbíjať. Boh však obdaroval človeka schopnosťou slobodne sa pre niektorý variant rozhodnúť, pričom v tejto fáze mu poskytuje návod na konanie celé spektrum rozličných faktorov: výchova, vzdelanie, prostredie, získané i zjavené informácie a i. To všetko spolu rozhodne o tom, či bude človek konať morálne alebo amorálne, t. j. či bude prezentovať dobro alebo zlo. Boh teda nestvoril „dobrého Ábela“ a „zlého Kaina“, ale obidva tieto prípady sa vygenerovali v rámci mechanizmu, ktorý Boh s jasným úmyslom a cieľom tomuto svetu určil.
Pre uvedené vysvetlenie nájdeme krásne zdôvodnenie a potvrdenie v samotnom sv. Písme. Boh nestvoril priamo pšenicu ani kúkoľ. Oboje vzniklo ako produkt evolúcie anorganickej a organickej prírody, prvé predstavuje pre človeka dobro, druhé zlo. Možno sa pýtať, prečo Boh nezabezpečil, aby sa fluktuácie, ktoré vedú k zlu, nevyskytli. V rámci univerzálnej dynamiky, ktorá je charakteristická pre náš svet, by to značilo priamu božskú intervenciu do vesmírneho diania, čiže zázraky. Prečo to Boh nerobí? Aj na to nájdeme vo Svätom písme vyčerpávajúcu odpoveď. V určitej, trošku pretransformovanej podobe sa tam hovorí (Mt 13,29): „Nechajte rásť pšenicu aj kúkoľ, aby ste pri ničení kúkoľa nepošliapali náhodou aj pšenicu.“ Skutočne, keby Boh chcel zabrániť vzniku kúkoľa, musel by zlikvidovať chaotickú dynamiku, ale tým by znemožnil aj vznikanie dobra, a to zrejme nechce. Čo teda s problémom dobra a zla vo svete? Aj tu existuje jasná inštrukcia: „V čase žatvy sa kúkoľ oddelí od pšenice a sa spáli.“ Človek má teda akceptovať mechanizmy vznikania dobra aj zla, ale keď už vzniklo to i ono, má zapudiť zlo a uskutočňovať dobro. Dostal na to od Boha dar slobodnej vôle i dostatok potrebných informácií a milosti, záleží už len od neho, ako sa rozhodne.
Pokúsili sme sa ukázať, že problém dobra a zla ? aspoň v jeho parciálnej časti ? sa nemôže riešiť v „statickej“ rovine (t. j. v rovine „a priori“ jestvujúcich kategórií), ale v dynamickej rovine, t. j. v rovine „stávania sa“. Tento prístup nám poskytuje určité indície na uspokojivé riešenie tohto problému z hľadiska genézy dobra a zla. Netreba ich považovať za fenomény stvorené „ad hoc“ (nediskutujeme tu, samozrejme, o dobre a zle ako o absolútnych kategóriách), ale za produkty dvoch základných mechanizmov vznikania nových kvalít: deterministického a chaotického. Samotná existencia človeka ako slobodnej mysliacej bytosti si vynucuje obidve „technológie“, avšak spôsob, ktorý umožnil a trvale umožňuje božskú kreatívnu činnosť, môže spontánne vygenerovať dobro aj zlo. Zabránenie vzniku zla by súčasne zabránilo vznikaniu dobra, preto ? ako vraví sv. Písmo treba nechať rásť vedľa seba pšenicu aj kúkoľ. A až v príhodnom čase kúkoľ spáliť."

a-repko.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


27.
označiť príspevok

ruwolf muž
   30. 10. 2012, 21:24 avatar
Sú rôzne typy agnostikov. Všetky ale vystihuje môj opis, Tvoj nie.

Ešte som nepočul o zjavení, ktorý by bol nejak podobný dobrému nápadu - skús príklad.

Nie každý sarkazmus (napr. "človek je chyba v programe" treba brať doslovne.

V nezmyselnom svete nezmyselní ľudia dávajú "zmysel" svojmu konaniu. Áno, z ich hľadiska to nie je problém. Kde tam vidíš problém?

Spontánne sa nevygeneruje žiadna myšlienka. A už vôbec nie dobro alebo zlo.

Sám píšeš:
"výchova, vzdelanie, prostredie, získané i zjavené informácie a i. To všetko spolu rozhodne o tom, či bude človek konať morálne alebo amorálne"
A kde tam máš spontánnosť alebo slobodu?


18.
označiť príspevok

nabzlo muž
   30. 10. 2012, 20:22 avatar
Ateizmus je tiež len viera, viera, že boh neexistuje.
Toto je častý omyl, ktorý vychádza z neznalosti pôvodu slova ateizmus. Pôvod možno nájsť v gréckom ????? (atheos), čo znamená absenciu viery v existenciu boha alebo bohov. Z tohto logicky vyplýva, že neprítomnosť viery sa nedá považovať za vieru, rovnako ako nedostatok viery v existenciu víl alebo škriatkov sa nedá považovať za vieru.

Ateizmus spravidla súvisí s ideológiami a svetonázormi ako naturalizmus, neodarvinizmus a pod. Môže byť tiež v určitom zmysle vierou.
Tu si napísal peknú sprostosť...
Krištof poriadne si prečítaj môj príspevok a netrep piate cez deviate...
Súhlasí Kasafran


4.
označiť príspevok

majomajo muž
   30. 10. 2012, 18:50 avatar
No toto.......veriaci teda vedia že nič nevedia ale iba napriek tomu veria ?
Súhlasí nabzlo, Vladko, Kasafran


5.
označiť príspevok

Krištof
   30. 10. 2012, 18:53 avatar
v tomto prípade viera = duchovné poznanie (a hodnoty)


6.
označiť príspevok

majomajo muž
   30. 10. 2012, 18:54 avatar
Viera je poznanie ? No toto.....
Súhlasí Vladko


7.
označiť príspevok

Krištof
   30. 10. 2012, 18:58 avatar
Minule som tu o tom napísal:
Dr. William L. Craig: "Viera je dôvera alebo spoľahnutie sa na to, čo považujete za pravdivé. Dôvod, pre ktorý si človek myslí, že kresťanstvo má pravdu, sa líši u každého človeka. Pre jedného to môže byť preto, že mu do srdca prehovorí Boh a to v ňom vyvolá presvedčenie, že je to pravda. Som si istý, že je to oprávnené. Pre iného to však bude veľmi dôkladné, intelektuálne skúmanie dôkazov, ktoré ho privedie k rovnakému záveru. Ale ani on nedôjde k viere, kým neurobí krok dôvery či spoľahnutia sa na to, čo považuje za pravdu. Keď vieru chápete takýmto spôsobom, potom vidíte, že je s rozumom úplne kompatibilná."

Veriť môže znamenať tiež spoliehať sa a dôverovať. Môžeme totiž o niekom vedieť, avšak nemusíme mu nutne aj dôverovať a spoliehať sa na neho. Vedieť - alebo čosi tušiť - o existencii Boha neznamená automaticky spoliehať sa na neho v niečom a dôverovať mu. Veriť teda znamená aj spoliehať sa v niečom na neho a dôverovať mu. Veriť môže znamenať i postulovať niečo za hranicami zmyslového sveta, napr. na základe indícií. Podobne postuloval Imanuel Kant: "Dve veci napĺňajú ľudskú myseľ vždy novým a vzrastajúcim obdivom a hlbokou úctou: hviezdnaté nebo nado mnou a mravný zákon vo mne. A to sú pre mňa dôkazy, že jestvuje Boh nado mnou a Boh vo mne." Vierou ako vnútorným chápaním možno postihovať inteligibilnú ontológiu (bytie). Inteligibilná je opakom senzibilnej - vnímateľnej zmyslami.


17.
označiť príspevok

ruwolf muž
   30. 10. 2012, 20:21 avatar
Ako do srdca prehovorí boh? Čo je to za nezmyselnú vetu?

Keď jestvujú dôkazy, potom po ich preskúmaní niečo viem, čo je viac ako viera.

Nemožno dôverovať tomu, o kom sa ani len neviem presvedčiť, že jestvuje.

Bolo by dobré, keby si prestal používať citáty so slovami, ktorým ani Ty sám nerozumieš :-)
Súhlasí Kasafran


22.
označiť príspevok

Krištof
   30. 10. 2012, 20:36 avatar
"Ako do srdca prehovorí boh? Čo je to za nezmyselnú vetu?"

Srdce sa v istom význame niekedy používa ako synonymum duše, duševného sveta človeka.

"Keď jestvujú dôkazy, potom po ich preskúmaní niečo viem, čo je viac ako viera."

Viera je "dôvera alebo spoľahnutie sa na to, čo považujete za pravdivé". Slovo viera má však viacero podobných významov. Viera sa týka istých vecí ako je napr. existencia Boha. Keď napr. človek zažije zjavenie, keď "mu Boh prehovorí do srdca", je to oblasť viery, duchovného poznania. To, či existuje Boh, alebo skôr len slepá náhoda, sa dá preskúmať aj rozumovo, hoci nie s úplnou istotou. Napr. kozmológ Paul Davies: "Môže se to zdať bizarné, ale veda ponúka istejšiu cestu k Bohu než náboženstvo." Hovorí tiež napr. o presnom nastavení vesmíru: "Vesmír je vo svojej súčasnej štruktúre veľmi citlivý aj na najmenšie odchýlky, čo sa týka číselných hodnôt... Už na prvý pohľad musí byť zázračný súlad týchto číselných hodnôt tým najpresvedčivejším dôkazom o jeho účelnom usporiadaní." A ešte v knihe Superforce: "Ak tí najlepší ľudskí géniovia len s ťažkosťami dokážu rozlúštiť hlbšie pochody v prírode, ako je možné predpokladať, že tieto sú len bezcieľnou náhodou, výsledkom slepého vývoja? ... Odkrývanie zákonov fyziky pripomína lúštenie krížovky... Pri krížovke by nám nikdy nenapadlo predpokladať, že slová sa do týchto previazaných súvislostí naskladali len tak samé od seba, úplnou náhodou."

"Nemožno dôverovať tomu, o kom sa ani len neviem presvedčiť, že jestvuje."

Sú ľudia, ktorí tvrdia, že Boh existuje, no nedôverujú mu či nespoliehajú sa na neho. Iní tvrdia, že existuje a veria v neho či veria mu.


29.
označiť príspevok

ruwolf muž
   30. 10. 2012, 21:32 avatar
Veď si nič nepovedal - Ako do duše prehovorí boh?

Zase citáty a nič vlastné.
Z tými konštantami Vesmíru je to inak - koľko iných svetov s inými konštantami si preskúmal?

Tvrdiť možno hocakú blbosť - ale keď sa o tom neviem nijako presvedčiť, tak to tvrdenie je hlúpe.


30.
označiť príspevok

Krištof
   30. 10. 2012, 21:44 avatar
"Sú rôzne typy agnostikov. Všetky ale vystihuje môj opis, Tvoj nie."

Agnosticizmus je filozofický názor, stanovisko, podľa ktorého nie je možné poznať podstatu vecí alebo sveta. Ide predovšetkým o metafyzické tvrdenia o živote alebo o existencii Boha, bohov či samotnej podstaty sveta. sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

"Ešte som nepočul o zjavení, ktorý by bol nejak podobný dobrému nápadu - skús príklad."

To je tvoj názor. Podobnosť je v tom, že jedno aj druhé sa týka náhleho poznávacieho procesu v duševnom svete človeka, inšpirácia, vnuknutie. Jedno je však z mysle daného človeka, druhé pochádza "zvonku" duchovného sveta. Podstata je teraz v tom, že predstavuje duchovný dôkaz existencie duchovna a pod.

"Nie každý sarkazmus (napr. "človek je chyba v programe" treba brať doslovne."

Tam nešlo o sarkazmus, lež názor.

"V nezmyselnom svete nezmyselní ľudia dávajú "zmysel" svojmu konaniu. Áno, z ich hľadiska to nie je problém. Kde tam vidíš problém?"

Z ich hľadiska to nie je problém, ok. Podľa mňa však svet ani ľudia nezmyselní nie sú.

"Spontánne sa nevygeneruje žiadna myšlienka. A už vôbec nie dobro alebo zlo."

Ako sa to vezme.

"A kde tam máš spontánnosť alebo slobodu?"

Tak človek si relatívne môže vybrať z daných možností, ktoré tam Krempaský spomína, napr. "pomôcť mu alebo ho ozbíjať". V tomto zmysle sa to už nevygeneruje len spontánne, ale je to o aktívnom výbere, hodnotách a pod., pričom máme informácie, čo je dobro a zlo.

"Veď si nič nepovedal - Ako do duše prehovorí boh?"

Uviedol som prirovnanie s nápadom, inšpiráciou, vnuknutím. Proste človek dostane isté poznanie a pod. Pokiaľ si to nezažil, nemáš s tým skúsenosť, alebo to odmietať, ťažko ti to vysvetliť.

"Zase citáty a nič vlastné."

Tak darmo by si tu uvádzal niečo vlastné, keby to bola zase hlúposť. Uvádzam poznanie odborníka.


32.
označiť príspevok

ruwolf muž
   30. 10. 2012, 22:00 avatar
en.WikiPedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk Agnosticism: Types_of_agnosticism

To, že máš nejaké "vnuknutie", nijak neimplikuje, že Ti ho tam podstrčil nejaký týpek menom boh.

Zjavne nerozumieš sarkazmu, pretože toto je jeho príklad a Ty si nepochopil, že ide o sarkazmus.

Nemôže si vybrať inak, ako mu to nadiktujú "výchova, vzdelanie, prostredie, získané i zjavené informácie".

Odborník vo fyzike neznamená odborník na všetko ani to, že nemôže písať hlúposti.


8.
označiť príspevok

majomajo muž
   30. 10. 2012, 18:59 avatar
Veriť môže znamenať aj strašne sa mýliť, to neberieš ?
Súhlasí nabzlo, Kasafran


9.
označiť príspevok

Krištof
   30. 10. 2012, 19:01 avatar
v niektorých prípadoch aj hej. a veriť v ateistické názory to môže tiež znamenať


10.
označiť príspevok

majomajo muž
   30. 10. 2012, 19:03 avatar
Pletieš veriť a neveriť do jedného vreca. čo to je veriť v ateistické názory ?


11.
označiť príspevok

Krištof
   30. 10. 2012, 19:08 avatar
Neveriť v Boha znamená veriť na slepé sily a pod. Pozri príspevok 3. Tam je vyjadrené, v čo veria ateisti, že Boh nie, že je za tým len slepá náhoda atď.


12.
označiť príspevok

majomajo muž
   30. 10. 2012, 19:46 avatar
Slepé sily ? No toto......náhody teda podľa teba neexistuje ? Odkial vieš že všetko čo sa deje vo vesmíre je nejaký inteligentný zámer ?


13.
označiť príspevok

Krištof
   30. 10. 2012, 20:00 avatar
Ide len o podstatu, podstatné veci: vesmír - jeho príčina a nastavenie, Zem, vznik života, život v jeho komplexnosti, človek a pod. Inak môžu existovať aj náhodné veci a spontánne procesy, no v týchto podstatných otázkach by mal byť primárny božský vplyv. V opačnom prípade sú za tým len slepé sily. Vieme, že ani ľudské výtvory nevytvorili nejaké spontánne procesy, lež ľudská premyslená činnosť


14.
označiť príspevok

majomajo muž
   30. 10. 2012, 20:05 avatar
A na toto si ako prišiel a čo tvoje tvrdenie podporuje......Vysvetli mi prosím boží zámer na príklade ako napr. jedna galaxia vzdialená od nás 10mld. svetelných rokov sa od nás stále vzďaluje. Život na Zemi nikdy nezanikne ?


15.
označiť príspevok

Krištof
   30. 10. 2012, 20:15 avatar
Tam ide hlavne o toto: existujú isté veci ako vesmír, život, človek a ako to všetko vysvetlíme, kto, čo je ich autorom? Slepé sily? Boh? Ako vysvetlíme existenciu literatúry alebo počítaču? Vytvorili ich slepé sily? (Tie vzdialené galaxie sú v pohode, no nemusíme sa nimi teraz zaoberať.)


19.
označiť príspevok

nabzlo muž
   30. 10. 2012, 20:24 avatar
kde sa vzal vo vesmíre boh,toto my vysvetli...musel tak isto vzniknúť z ničoho,či...
Súhlasí ruwolf


20.
označiť príspevok

Petrana žena
   30. 10. 2012, 20:26 avatar
...nebuc materialista!


21.
označiť príspevok

ruwolf muž
   30. 10. 2012, 20:32 avatar
Mlč alebo povedz niečo, čo je lepšie ako mlčanie.  


23.
označiť príspevok

Krištof
   30. 10. 2012, 20:49 avatar
19. Možná odpoveď:
"Odkiaľ sa vzal Boh? Otázka je dômyselná, lebo sa skrýva za falošným predpokladom, že Boh prišiel odniekadiaľ a potom sa pýta, skade to mohlo byť. Odpoveď je, že táto otázka nemá žiaden zmysel. To je ako keď by ste sa pýtali, „Ako vyzerá modrá vôňa?“ Modrá nepatrí medzi veci, ktoré majú vôňu, takže otázka sama po sebe nie je platná. Na rovnaký spôsob, Boh nepatrí do kategórie vecí, ktoré sú stvorené, vznikli alebo sú spôsobené. Boh nie je spôsobený ani stvorený – On jednoducho existuje.

Ako to my vieme? No, my vieme, že z ničoho sa nemôže stať niečo. Takže ak existoval čas, kedy nič neexistovalo, potom by nikdy nič nenastalo. Ale veci existujú. A tak, keďže nikdy nemohlo existovať úplne nič, niečo odnepamäti muselo byť. To, čo odnepamäti existovalo, my nazývame Boh."
www.bibliaaty.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


24.
označiť príspevok

Petrana žena
   30. 10. 2012, 20:56 avatar
...ako, pekne si to rozviedol...nebudem oponovať, ale filozofia Boha ako absolútna sa mi páči viac. Nič mimo absolútna neexistuje. Je to absolútne vedomie, ktoré sa prejavuje v bytí a extáze. To bytie má absolútne - mnohoraké prejavy a formy, a ten extatický stav čistej existencie môžeme zažiť aj v bytí, napríklad pri orgazme...ale už som unavená, brú nocku.


26.
označiť príspevok

Krištof
   30. 10. 2012, 21:15 avatar
dobre som to rozviedol. niekedy si pripadám, že som múdry ako knižka. faktom však je, že to z tej knižky neraz len opisujem ;-)


28.
označiť príspevok

ruwolf muž
   30. 10. 2012, 21:27 avatar
Zase cituješ niečo - prečo nedáš vlastnú úvahu?

Ak tvrdíš, že všetko zložité musí mať tvorcu, zároveň tvrdíš, že aj boh (pretože je zložitý) musí mať tvorcu.

A zase inak: To, že vo Vesmíre majú všetky veci príčinu, neznamená, že Vesmír musí mať príčinu, pretože Vesmír nie je vec vo Vesmíre.


31.
označiť príspevok

Krištof
   30. 10. 2012, 21:57 avatar
Boh nemusí mať tvorcu, je večný, ide o večné bytie. Tak niečo aj z mojej úvahy a mojich textov, trochu staršie:
Vesmír je skôr časný ako večný. Hmota vznikla údajne spolu s vesmírom. Pred tzv. planckovym časom, pred Big bangom nie je známa žiadna fyzika. Môže existovať nekonečná minulosť hmoty? Ak sa vrátime k prvej sekunde, zistíme, že si vyžaduje predchodkyňu a tá zase ďalšiu predchodkyňu a tak ďalej až donekonečna. S cieľom zadržať tento regressus in infinitum sv. Augustín tvrdí, že prvá sekunda splýva s prvou sekundou stvorenia: "Non in tempore sed cum tempore incepit creatio." (Nie v čase, ale s časom začalo stvorenie.) Minulosť hmoty nemôže obsahovať nekonečné množstvo udalostí. Ak by sme sa totiž vrátili k prvej udalosti, zistili by sme, že tá si vyžaduje predošlú a tá zas predošlú a tak ďalej až do nekonečna. Teda aby sa zastavil tento návrat do nekonečnej minulosti, vychádzajme z toho, že prvá "časová" udalosť splýva s prvou udalosťou vesmíru (Big bang). Inak by nebol počiatočný časový bod, v ktorom to začalo a od ktorého sa to odvíja až doteraz a ďalej. Prekročiť nekonečnú minulosť by bolo ako spočítať všetky záporné čísla a dostať sa až do nuly v tomto čase; a to je nemožné. Podľa dobre podloženej a uznávanej teórie Big bang všetka hmota a energia vesmíru vznikla asi pred 14 miliardami rokov. Podľa spiritualistického monizmu je aj hmota len forma Ducha. Doc. RNDr. Jaroslav Leška v článku Cesty za poznaním podstaty materiálneho sveta a jeho vzťah k duchovnému svetu, napokon uvažuje: "Pretože nám pri "honbe" za podstatou hmoty, prenikaním až k jej koreňom, ona stále uniká "spod rúk" a narážame stále na proces niečoho, čo nepoznáme, mohli by sme uvažovanie obrátiť a povedať, že hmota je duchovnej (spirituálnej) podstaty, pretože jej základné jednotky vznikli z "ničoho" až v prvých okamihoch po Veľkom tresku. ... Na tom základe by sme mohli miesto "materialistického monizmu", podľa ktorého i duch je bytosť hmotnej podstaty, ako najvyšší produkt hmoty, nastoliť "spiritualistický monizmus". (...) Objavuje sa názor, že skrytú látku [temnú hmotu] by mohli tvoriť častice strunového modelu a existujú náznaky, že dvoma kandidátmi by mohli byť "neutralíno", ktoré je dvestokrát hmotnejšie než protón a "axion", miliónkrát menej hmotný než elektrón, teda takmer nehmotný. (...) Možno sa domnievať, že rýchlosť myšlienky je nekonečne veľká a nezávisí od "priestoročasu", pretože jej nositeľom nie je fyzikálne médium. Tvorivá činnosť ducha sa prejavuje najmä vo vedách. Ak odhliadneme od teológie, ktorá má svojrázne zameranie a od filozofie s jej generalizujúcou úlohou, môžeme sa domnievať, že matematika je jediná veda, ktorá pracuje len s materiálom nehmotným."

Singularita spred cca 14 miliard rokov predstavovala bod s nulovými fyzickými rozmermi, napr. pokiaľ ide o hmotnosť, a s nekonečnou hustotou. V inej definícii sa hovorí o "stave s nekonečne malým rozmerom". Čo - a či vôbec niečo bolo predtým, nevieme, existuje tu hranica Planckovho času. Takže máme tu nekonečne malý bod a po Big bangu mal z neho vznikúť vesmír a expandovať do takmer nekonečných rozmerov... Otázka: Začneme materialisticky s "minimálnou ontológiou" ("existenciou" ako je "singularita" a budeme z nej vysvetľovať "všetko", alebo začneme s "maximálnou ontológiou" a ňou vysvetlíme jej rôzne formy a prejavy? Čo je logickejšie: vzniklo z takmer ničoho - z nekonečne malej "hmoty" - všetko to obrovské, úžasné a delikátne, alebo z mohutného a zmysluplného základu sa vyformovali rôzne jeho formy a prejavy, vrátane samotného vesmíru? Okrem toho, čo bolo príčinou vzniku vesmíru zo "singularity"? Filozof a teológ W. L. Craig, ktorý sa mnoho rokov odborne venuje kozmológii, má na to jasný názor: "Príčina vzniku priestoru a času - to musí byť nezapríčinené, bezpočiatkové, bezčasové, bezpriestorové, nemateriálne osobné bytie, disponujúce slobodnou vôľou a obrovskou mocou."

Všetko, čo začalo existovať a utvárať sa, dialo sa v rámci už existujúceho systému, nie v ničote. To by malo platiť aj pre samotný vesmír. Napr. rastlinka pochádza zo semienka, v ktorom je obsiahnutý príslušný biologický program a musí sa to diať v rámci istých - a vyhovujúcich - podmienok, rastlinka je zasadená v zemi, potrebuje istú teplotu, slnko, vodu a pod. Raz mi istý známy, ktorý nie je naklonený teórii o Big bangu, povedal, že keď je pravdivá tá teória o Big bangu - "do čoho by sa to tu všetko nafúklo?" To je dobrá otázka. Ak pred Big bangom neexistovalo nič - žiadny obrovský vesmír, žiadne iné bytie, len "singularita", do čoho sa po Veľkom tresku vytvoril, "nafúkol" celý vesmír? Do ničoho? To je nemožné; "nič" neexistuje. Jediné, čo by v takomto teoretickom prípade existovalo, by bola "nezmyselná" a takmer nulová "singularita" a nič iné, a teda do ničoho (a z ničoho) by vznikajúci vesmír nemohol expandovať. Avšak v prípade, že jestvovalo aj nekonečné bytie duchovnej povahy, vesmír by sa mohol rozpínať v ňom, v tomto pôvodnom nekonečnom bytí. Už by sa mal kde rozťahovať. To bytie by mohlo by tiež príčinou vzniku vesmíru. Domnievam sa, že vesmír sa môže rozpínať iba v niečom, nie v ničom. Podobne ako nejaký balón, ktorý sa nafukuje vo fyzickom priestore, takže je stále väščí, až zaberá určitý priestor v rámci celkového priestoru na Zemi, vo vesmíre. Tak aj vesmír, ktorý začal Veľkým treskom, sa mohol "nafúknuť" iba do čohosi, čo už existovalo, v rámci toho môže aj naďalej expandovať. Tým niečím môže byť nejaký nekonečný duchovný priestor.

O existencii večného bytia v duchovnom zmysle môže svedčiť aj bytie ľudského duševna, mysle, myšlienok, citov a pod. Dobre o tom argumentuje dr. J. P. Moreland: Nemôžete dostať niečo (duševno) z ničoho (t. j. z ničoho, čo neobsahuje duševno, iba hmotu).
"Ide o to, že nemôžete získať niečo z ničoho; je to jednoduché — ak by nebolo Boha, potom by história celého vesmíru, až do objavenia živých tvorov bola históriou mŕtvej hmoty bez vedomia. Nemali by sme žiadne myšlienky, ničomu by sme neverili, nemali by sme žiadne pocity, žiadne vnímanie, žiadne slobodné skutky, žiadne rozhodovanie, žiadne ciele. Jedna fyzická udalosť by plynula za druhou a správala by sa podľa zákonov fyziky a chémie... Ako je potom možné, že začne existovať niečo úplne odlišné — majúce vedomie, žijúce, mysliace a veriace stvorenie — z materiálu, ktorý nič z tohto nemá? To je získavanie niečoho z ničoho! A to je hlavný problém. Ak by ste prísne aplikovali fyzikálne procesy na fyzickú hmotu, potom získate veľmi odlišné usporiadanie všetkého, čo existuje. Napríklad ak uplatníte fyzikálny proces zvyšovania teploty nad miskou s vodou, získate úplne nový produkt — paru — ktorá je len trochu komplikovanejšou formou vody, ale je to stále fyzická záležitosť. Ale ak je história vesmíru len príbehom mnohých fyzických procesov, ktoré sú aplikované na určitý fyzický materiál, musíte skončiť so stále zložitejším usporiadaním fyzickej hmoty. Ale nemôžete získať niečo, čo je úplne nefyzické. To je posun k niečomu absolútne odlišnému."


33.
označiť príspevok

ruwolf muž
   30. 10. 2012, 22:06 avatar
To, že tam nie je známa fyzika, neznamená, že tam nebolo nič.
Rovnako ako to, že neviem, čo je za rohom, neznamená, že tým rohom nie je nič.

Augustínov "argument" o nemožnosti nekonečnej minulosti je len pseudo-argument z nedostatku predstavivosti - teda nie je to platný argument.

Moreland tára - vnímanie, skutky, rozhodovanie, ciele sú len čistá chémia a fyzika v mozgoch ľudí.
Súhlasí nabzlo


34.
označiť príspevok

Nadja žena
   30. 10. 2012, 22:15 avatar
Vnímanie, príp. skutky atď nie je chémia iba v mozgu ľudí, dokonca ani LEN v mozgoch zvierat, lebo všetko, čo je živé, je záležitosť chémie a fyziky...

Aha, vlastne úplne všetko je záležitosť chémie a fyziky... aj neživé (hmotné)
Súhlasí ruwolf, Kasafran


35.
označiť príspevok

Krištof
   31. 10. 2012, 15:52 avatar
Ruwolf, teba by som tu charakterizoval skôr ako skeptika než agnostika. sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk A odporúčal by som ti zvážiť túto myšlienku: "Rada skeptikom: byť skeptický voči vlastnej skepsi!" (Johannes Robert Becher).

"To, že máš nejaké "vnuknutie", nijak neimplikuje, že Ti ho tam podstrčil nejaký týpek menom boh."

Ak ide o božské vnuknutie, tak je to jasné. Ak nie, tak nie. Teda nielen vnuknutie, lež aj celkovo duchovný život a pod. Malo by sa to zakladať aj na niečom "všeobecnom a objektívnom": Ide teda o niečo nové v živote daného človeka, čo dovtedy nepoznal: viera, obrátenie sa a pod. Môže túto svoju skúsenosť porovnať s inými veriacimi a mali by tam byť podobnosti, tí druhí majú mať podobné poznanie. Takisto sa to dá porovnať s Bibliou, či je to v súlade s pôvodnými skúsenosťami tých veriacich a ich textov, učenia. Ďalej, môže to podporiť jeho ďalší duchovný život a rast v tomto smere. A tiež by to človeku malo prinášať nejaké pozitívne ovocie: zlepšenie v ľudskom a etickom smere, zmysel života a pod.

"Nemôže si vybrať inak, ako mu to nadiktujú "výchova, vzdelanie, prostredie, získané i zjavené informácie"."

To je zrejme sociologizmus: snaha vysvetľovať všetky, aj individuálne javy spoločnosti pôsobením spoločenských vplyvov. Alebo maximalizácia roly sociálneho v živote jednotlivcov a spoločnosti. Podobne existuje aj biologizmus: prístup, ktorý redukuje dianie (vo svete, poznávanie, spoločenské dianie, život človeka) na biologické procesy alebo funkcie biologických procesov. A iné izmy... Uznávam však komplexnejší prístup: "Človek je bio-psycho-socio-kultúrno-spirituálne bytie." (Prof. Damián Kováč) mimosvet.files.wordpress.com Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Človek je ovplyvnený vrodenými dispozíciami a sociálnym prostredím, čo nemusí byť nutne zlé. Dospelý človek má aj svoje myslenie, cítenie, sebareguláciu, poznanie rôznych hodnôt a pod. Slobodná vôľa eticky je hlavne o dobre a zle, práve, empatii a rozume, poznaní. Dokonca aj ľudia s niektorými vážnymi duševnými poruchami môžu rozoznávať dobro a zlo a mali by mať zodpovednosť liečiť sa u odborníkov, ak ich to "ťahá" k páchaniu zlých vecí.

"To, že tam nie je známa fyzika, neznamená, že tam nebolo nič."

Iste, niečo by tam malo byť.


36.
označiť príspevok

Petrana žena
   31. 10. 2012, 16:07 avatar
...je tam vedomie. Absolútne všade je vedomie.


37.
označiť príspevok

ruwolf muž
   31. 10. 2012, 20:18 avatar
Samozrejme, že som skeptický aj ku skepticizmu, že môže jestvovať niečo, čo oprávnenosť skepticizmus ukončí - no zatiaľ som sa s tým nestretol.

To vnuknutie teda vôbec nie je jasné. Ani si to nijak nevysvetlil.

Ten sociologizmus bol TVOJ argument, ja som ho len opísal. Človek je VYTVORENÝ vrodenými dispozíciami a sociálnym prostredím.
Súhlasí Kasafran


38.
označiť príspevok

Krištof
   2. 11. 2012, 13:51 avatar
Zjednodušil si to. Nie všetci sú skeptici, aj tí, ktorí nemajú nejaké poznanie, môžu byť voči tomu, čo zatiaľ nepoznajú, otvorení, nie uzavretí. Skeptik je kvázi apriori skeptický, spochybňujúci a pod. Možno je za takým skepticizmom aj pocit, že človek niečo nemôže poznať, teda agnosticizmus. Samozrejme, istá miera "pochybovania" je v poriadku.

"Človek je VYTVORENÝ vrodenými dispozíciami a sociálnym prostredím."

To môže byť predpojatosť, ktorá tomu, kto ju má, znemožňuje iné poznanie, obmedzuje ho. Nazval by som to socio-biologizmus. Ani o zjavení sa nedá hovoriť v rámci takéhoto "modelu", lebo to prepokladá aj duchovný aspekt.

"To vnuknutie teda vôbec nie je jasné. Ani si to nijak nevysvetlil."

Ako sa to vezme. Mnohí nemajú také problémy so zjavením, napr.: "Zjavenie alebo revelácia je mimozmyslové poznanie nadprirodzena v akte (mystického) osvietenia." sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

"Ten sociologizmus bol TVOJ argument, ja som ho len opísal."

Skôr si ho interpretoval po svojom. Krempaský tam píše: "Boh však obdaroval človeka schopnosťou slobodne sa pre niektorý variant rozhodnúť, pričom v tejto fáze mu poskytuje návod na konanie celé spektrum rozličných faktorov: výchova, vzdelanie, prostredie, získané i zjavené informácie a i." Zjavené informácie nie sú žiadny sociologizmus, týkajú sa aj relígie. Takisto to "Boh však obdaroval človeka schopnosťou slobodne sa pre niektorý variant rozhodnúť", nie je žiadny sociologizmus. Poukazuje na to, že človek má aj nejaké povedzme duchovné vlastnosti.

Prof. Damián Kováč (2003): "Podľa mňa osobnosť je individuálne osobitá jednota endogénnych determinantov (dedičnosť - vrodenosť), exogénnych vplyvov (kultúra - výchova) utváraná sebou samou, psychickou realitou, svojím JA. Pravda, do tej miery, pokiaľ to jednotlivec chce, snaží sa o to, vynakladá úsilie v tomto smere a má pri tom isté ciele, štandardy, ideály." Teda podľa tohto sa človek môže prípadne utvárať aj sám. Nie je nejakou "bábkou" v rukách dedičnosti a daného sociálneho prostredia. Napr. nie vždy sa ľudia "prispôsobujú" prevládajúcej politike, to je dobre vidieť na príkladoch totalitných režimov. Niekorí sa im z vlastného presvedčenia odmietli prispôsobiť, hoci keby sa prispôsobili, mohli žiť relatívne v kľude, mohli mať rodiny, zamestnanie atď.
Inak sa mi pozdáva model Kováčových troch typov osobností, podľa toho, ktorá zložka v nich v danom čase prevláda: "1. rudimentárna či primitívna osobnosť. Takou je preto, že hlavný zdroj jej utvárania pramení z jej biologickej stránky (dedičnosť - vrodenosť), len čiastočne z vplyvov environmentu [prostredia] a minimálne z vlastnej psychickej reality.
2. adjustovaná či konformná osobnosť. Takéto osobnosti, t. j. súbežcov, utvára v rozhodujúcej miere environment, t. j. historická doba, spoločenský systém, výchova, situácie, médiá a ďalšie spoločenské vplyvy. Ich účinkom sa už do určitej miery prekonávajú biologické determinanty osobnosti, no z vlastného JA sa tu uplatňuje ešte málo.
3. Kultivovaná či stále sa zdokonaľujúca osobnosť podľa osvojených kategórií vývoja humanizmu, kultúrnych výdobytkov ľudstva, duchovných hodnôt atď. Aktuálny environment v ktorejkoľvek svojej zložke sa pre takúto osobnosť stáva len pozadím, z ktorého si niečo vyberá a všeličo zavrhuje a biologické determinanty dokáže kultivovaná osobnosť efektívne využívať."


39.
označiť príspevok

elemír muž
   3. 11. 2012, 19:19 avatar
Prebehol som to a hore zrazu čítam, že ako vznikol Boh. Kdesi som zschytil a bol prekvapený, že každá osobnosť druhého sveta, či už nebo, alebo peklo, musela mať pôvod najprv v človeku, ako my dnes. Ak zoberieme dušu, ako software, nie je možné tento súbor inak vytvoriť iba v telesnom mozgu pod tlakom krvi. Tak ako nie je možné vytvoriť žiadny software bez počítača. No a ak si zistíte ako vznikli počítače, prídete aj na to ako vznikol Boh, čo je v počítačovej termitologii Bill Gate, lebo on je stvoriteť, ktorý dal základ a základné zákony a ostatné vyvínul systém nezadržateľného vývoja. Aj on Bill Gate sa doteraz toho zúčastňuje a má najväčšie právo do toho hovotiť, ale už nemôže mať zodpovednosť za všetko, čo napáchali zlôí ľudia, ktorí zneužili jeho stvoriteľské dielo. Ježiš povedal, prv než bol tento vesmír, ja som bol. To automaticky znamená, že náš maličký vesmírik, veľký iba niekoľko tisíc miliard svetlných rokov, musel vniknúť v niečom oveľa,oveľa a sto razy, oveľa väčšom priestore, ako je ten vesmírik sám. Ak si teda tipnem, že slnečná sústava 4 miliardy, potom mlična dráha 14 až 16miliard rokov, tak potom komplet náš maličký vesmírik nejakých 400 miliard rokov, ale pozor, rokov naších. Pozemských, tam nad tou hgmotou, v ktorej je strčený náš vesmírik je čas najmenej k násobne dlhší. A čo je konštanta K. Je to pomer veľkosti slnečnej sústavy a atómu v hmote okolo nás. Preto aj čas tam hore je k násobne dlhší a aj vesmír pracuje podľa tohoto času a tiež špirálové galaksia sa točí podľa tohoto času a preto sa nám zdá, že stojí. A ja som si z toho vyvodil, že ak Kristus nebol meduzi nami, žil v čase k násobne dlhšom, ako my, ale jeho časový vnem je ten istý, ako náš ibaže vzájomný pomer týchto dvoch rozdielných časov je konštanta K. Možno som vás trochu doplietol, ale v evanjeliu je toho ešte oveľa oveľa viac, neporovnateľne viac, ako v ktorom koľvek urýchľovačí.
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 02:08,  Nestačím sa diviť, koľko tu zrazu máme Slovákov, národovcov, kresťanov, ktorí nielen...
dnes, 01:54,  V 89 ste Dostali nasu doveru dali sme vam do ruk vsetok nas majetok aby ste ho spravovali...
dnes, 01:39,  Moja babka ho 3 x volila lebo slubil ze vybavi fruniho a odskodni ludi ako slubil 3 x vsetkych...
dnes, 01:04,  Tomu sa da verit a toto je vazny problem chcem vidiet toho hrdinu ktory tu bude verejne...
dnes, 01:01,  Preco podporovala migraciu ? Pre nieco neciste a tak dostala po egu.
dnes, 00:59,  A kvoli comu sem prudia ?
dnes, 00:08,  Herečka Gloria Cuminetti podporovala migráciu do Európy. V centre mesta Turín ju Maročan...
dnes, 00:01,  Nemecké biele deti sú na školách deťmi migrantov terorizované. Musia im bežne...
dnes, 00:00,  foton je neobyčajne hlúpy :)
dnes, 00:00,  že ťa to baví čudo :)
včera, 23:46,  7. ze ta to baví na staré kolená
včera, 23:46,  ty si takí bohatí Céline Dion - My Heart Will Go On (Love Theme from 'Titanic')...
včera, 23:45,  neobyčajne inteligentny diskutér, ktory nemá na tomto fóre konkurenciu *19 fotón má...
včera, 23:29,  Esesák dementíno fotoníno :)
včera, 23:10,  všetci chcú byť modrí Eiffel 65 - Blue (Da Ba Dee) [Gabry Ponte Ice Pop Mix] (Original Video...
včera, 23:08,  esesák je mimoň :)
včera, 23:06,  Truľo a foton sú tiež mimoni :)
včera, 23:06,  sa ti to pletie mufko...*03*03*03
včera, 23:06,  Ano hokejiSS si esesák plný vražedných túžob :)
včera, 23:05,  Ano foton si esesák plný vražedných túžob :)
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Je milšie dostať kamienok z lásky, ako diamant z povinnosti.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(159 115 bytes in 0,446 seconds)