Milanko a jeho záhada

OZNAM!
K: Komu mám preukázať výsledok testu, keď pôjdem do tej prírody, napríklad do lesa, Milanko?
M: Ale šéfe, šak vy do prírody nikdy, v živote som vás v prírode nevidel!
K: Pýtam sa čisto hypoteticky, Milan!
M: Čo ja viem, veveričkám to ukážete, šéfe!
K: Im nikdy!
M: Ježkovi!
K: Ježko je k*kot!
M: Hadovi, šéfe!
K: Had je je*nutý jak táčky, Milan!
M: Tak ja neviem.
K: Mám nápad, Milan!
M: Šéfe?
K: Ukážem ho tebe! Pekne sa postavíš pred les a jak sa budem k tebe blížiť, ležérne ti ho ukážem, zabrešeš, alebo čo, poláskam ťa za krkom a uznanlivo poviem:
"Teda títo Milánkovia, to sú vám velice premilené zvieratká. Ďakujem všemocnej prírode, že je taká vynaliezavá! Velebím ťa Ó Květeno, tys večná držiteľka evolúcie, povedľa mňa, Ó Veľkého Koordinátora, večného držiteľa revolúcie!" A potom ti dám pusu na čelo.
M: (slzy v očách, pisklavým hlasom) Šéfe. Toto je najkrajšie, čo ste vymysleli. Som dojatý.
K: Poďme si to hneď vyskúšať, Milan!
Vy ostatní si nás nevšímajte a pracujte! My ideme otestovať oprávnenosť hentej sprostosti.
Vpred!
KONIEC OZNAMU!