Koho Hospodin miluje, toho trestá...

Čože? Taký nezmysel predsa v slove božom byť nemôže. Ale je: V Epištole sv. Pavla Židom (Listu Hebrejom) 12/6 stojí: „Lebo koho Pán Boh miluje, toho trestá, a šľahá každého, koho prijíma za syna.“ A aby som bol celkom presný, citujem ešte z Jóba 5/17: „Hľa, blahoslavený človek, ktorého trestá Boh; preto nepohŕdaj káraním všemohúceho.“
Kresťanstvo je bezpochyby silná filozofia. Tí, čo jej podľahli boli ochotní za ňu zomierať. Píše o tom takmer Kristov súčasník Gaius Suetonius Tranquillus v knihe Životopisy rímskych cisárov, vydanej Slovenským vydavateľstvom krásnej literatúry v Bratislave v roku 1964 na str. 213. Označuje kresťanov za vyznavačov novej podvratnej povery. Boli za svoju vieru stíhaní a odsudzovaní k trestu smrti.
Za Ježiša boli ochotní i zomrieť. Zujímavé však je, že je to jediná kniha, napísaná zhruba v období pôsobenia Ježiša na Zemi, ktorú poznám a v ktorej sa spomínajú kresťania. Pokiaľ by ste takú ešte poznali, poskytnite o nej, alebo nich základné informácie. Mne je čudné, že o takom machrovi, akého ktosi urobil z Krista, súčasná literatúra píše tak málo.
No kresťania majú okrem Ježiša ďalšieho Boha. Pána. Ale hoci tohto označujú za stvoriteľa všetkého čo jestvuje, Kristus je pre nich prvoradý. Aký paradox.

študuj krásavec rohatý....ako vidim božie slovo ti dáva zabrať....Boh je trojjedinna osoba ...vedel si to?

2. A čím to vidíš, guľami. Lebo vidíš zle.

Je síce pravda, že kresťania zväčša žijú skôr radostný život v súvislosti s Bohom, keďže:
"Len dob­rý údel a do­konalý dar po­chádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto pre­meny ani za­tienenia pre od­vrátenie sa." (Jk 1, 17)
Alebo: "Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!" (Flp 4, 4)
"Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske!... Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná." (Jn 15, 9-11)
"Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta." (Mt 25, 34)

Avšak na druhej strane "život není peříčko", ako sa hovorí, nežijeme ešte v raji, hoci ani v pekle nie, sú tu aj zlí ľudia a nepriaznivé okolnosti, ktoré človeku spôsobujú ťažkosti. Napr. kedysi v Rímskej ríši to bolo prenasledovanie veriacich "hriešnikmi", podobne je to i teraz v niektorých častiach sveta. Napriek tomu by mal veriaci vydržať a nestratiť vieru, človek sa môže paradoxne ešte viac zdokonaliť, keď sa stretne s prekážkami a prekoná ich. A teda z istého pohľadu sa dá povedať, že ho Pán prísne vychováva, trestá. Ako sa tam v tej epištole sv. Pavla Židom 12, 3 v súvise s tým píše: "Myslite na toho, ktorý zniesol taký odpor hriešnikov voči sebe, aby ste neochabovali a neklesali na duchu." (Židom 12, 3)
Samozrejme, človek má slobodu a niekedy koná aj inak, čo sa nemusí v zásade vylučovať, je viac možností.

Hovorí sa predsa Pán Ježiš spolu, patrí to k sebe. Hebrejské Adonai sa prekladá ako Pán