Klinická smrť. Zažil ju už niekto z Vás alebo niekto z rodiny, priateľov, kolegov? Veríte na klinickú smrť?

Prosím o Vaše názory. Ďakujem.

Načo zakladáš dve témy? A čo sa týka klinickej smrti tak klinická smrť je proste klinická smrť a ak ťa zaujímajú tie veci okolo toho, vystúpenie z tela, svetelné bytosti a pod. čo opisujú ľudia ktorí klinickú smrť zažili tak si prečítaj napr. knihu život po živote od moodyho.

robili jeden zaujimavy test, ze pacientom na celo laserom "napisali" nejaky text.. pacient o tom nevedel..a ked zazil klinicku smrt a hovoril, ze vystupil z tela a videl sa na operacnom stole, tak sa ho opytali, aky text mal napisany na cele a nik nevedel odpovedat.

Tym laserom to napísali v astralnom svete, alebo v našom? Asi v našom-tu ti mozu pisat aj makke f. Svet do ktoreho vstupujes po smrti je paralelou k tomu nasmu, su si podobne, ale nie su identicke. Veci a predmety ,ktore su aj tu byvaju aj tam ,ale napis laserom nebol realny, prečo nenapísali na papier nieco a to nepolozili na jeho čelo? -lebo by sa to nedajbože potvrdilo, a to by sa zosypala cela dogma sucastneho vedecxkeho poznania. Ty velmi dobre vies, ze nikto nestoji o to ,aby to bolo vedecky preukazane, nie je to volou jednotlivcov,ale celej vedeckej komunity.

prosim ta, o com to tu hovoris? Ti ludia tvrdili, ze sa videli, ako boli operovani doktormi, ze sa videli lezat na operacnom stole... Ak by sa videli, ten text museli vidiet velmi jasne.

Preco to nedali na papier? lebo papier by pocas operacie padal?

Nikto nema zaujem taketo poznatky zatajovat, prave opak je pravdou, medicina je predsa veda, ktora sa snazi predlzit ludsky zivot za kazdu cenu.

Napísali im to na čelo laserom? To ma zaujíma...kde a kedy robili tento vražedný experiment?

👍: dorota

...keď doktori zistili, že pacient je na prahu smrti, urobili mu laserom krížik na čelo?

hmm, aj mna. zatial som pocula len o chirirgovi ktr sa podpisal pod svoje "dielo".
(stalo ho to zalobu zo strany pacienta.)

Prepisovatelne DVD

Prosímťa. Krajšiu vec si si už nevedel vymyslieť?

Pravdepodne na Tvoju otazku mozem odpovedat ano 🙂

nezažila, ale chcela by som to zažiť

Na prekvapenie mnohych , neumrel som .

A nevšimol si si, nemáš niečo vypálené na čele?

Otazkou vsak je : Prečo by mal niekto zažiť klinicku smrt?O čo ti ide ?

...a keď ju aj niekto zažil, aj tak mu Lukas1 neuverí...

👍: dorota , ranexil

mozno mne uveri ze som ju nezazila

Neuveri, najde vedecke dokazy, prečo si ju prežila

kucierka - zle pložená otázka "veríte na klinickú smrť" ?... to nejde veriť alebo neveriť, ona buď je alebo nie je .najmä po úraze hlavy. S kómou úzko súvisí klinická smrť. Ak sa pacientovi z rôznych príčin, napríklad z dôvodu srdcového infarktu zastaví krvný obeh v mozgu, upadne do bezvedomia a následne aj do klinickej smrti. A ak sa ho v tom čase, priemerne do piatich minút od straty vedomia, nepodarí oživiť umelým dýchaním a masážou srdca, prechádza do smrti biologickej.. Kto je dlho v´kóme,.má odkysličený mozog a pacient sa mentálne dostáva na úroveň 1 - 3 ročného dieťaťa , ..dlhý cvičením sa dá niečo napraviť ale sú tam malé šance. Niekedy je to natoľko individuálne, že sa nedá k tomu jednoznačne vyjadriť. Pýtam sa .je klinická smrť naozaj vnímaná ako tunel so svetlom na konci ? Väčšinou opisujú úpacienti stav, keď upadali do bezvedomia ako príjemný, slastný. Môže to byť preto, že vtedy pociťujú úľavu od nepohodlia alebo bolesti. Naopak preberanie z bezvedomia niekedy vnímajú pacienti ako bolestivé, traumatizujúce." Nie všetci čo prežili "klinickú smrť" si "pamätajú " a nie všetci sa dostali do "tunela a k "svätosti" apod. Mňa len prekvapuje jedno, že tí čo zažili " tunel apod." " tak ich výpovede sú veľmi podobné.

teda
ak očakávaš niečo duchovné tak nie
ak očakávaš niečo fyziologické tak prečo nie?

napisem vam moj skutocny zazitok klinickej smrti .ktoru som zazila v roku 2001v belgicku mala som zdravotne problemy z hrdlom mala som polipi . este pretim ket som bola u lekara na sk povedali mi ze neni to nic vazne na kolko som stamat odisla do belgicka a vtom case som sedela doma sama v bite a pocula som ako placu male deti pret oknom ale ziadne tam deti neboly. bola to pol noc tak som sa rano zobudila pocula som nejaki hlas ako mi vravy a teras behaj k lekarovy tak som zacala behat a vtom som vibehla von ale som nemohla us dichat tak som otpadla a jedna zena africanka ktora ma zbadala .bola som ç dni v kome .v tej kome ket som bola videla som natherne svetlo more slnko a kreslo ktore sa neda ani opisat a natom kresle sedel nas pan nebesky a na druhej strane som videla ako je jezis kristus ukrizovany na krizy pot tim krizom staly moje deti a nejaka zena ktoru nepoznam .

pokracujem dalej moje svedestvo tak som kricala gde su moje deti ozval sa mi nebeski otec a povedal este neni tvoj cas tak sa musis vratit

Prežil som klinickú smrť
Všetkých čitatelov zdravím, a ak aspoň niekomu dám trocha viery alebo zmenu do života , že má ísť k lepšiemu budem mať veľkú radosť.
Takže môj príbeh sa začina 11.7 2008, išli sme na dovolenku do Turecka hlavného mesta Ankara. Mal som vtedy 16 rokov. Išli sme na túru, v ted deň bol neskutočné horko, chceli sme to aj odložiť ale predsa trebaba využiť každý deň, ako sme už vyšli na kopec, celý zmorený a unavený, nevedel som vymyslieť lepšiu výhovorku na odych tak som povedal že sa chcem trochu najesť. Ako som si šiel sadnuť potkol som sa a spadol som do trávy, v tom ma uštiplo niečo do pravej nohy, bolo to v zmetku ani som si to neuvedomoval, ale bola to nehorázna bolesť, povedal som čo sa mi stalo, a mama odpovedala to si sa bud poškriabol alebo pri páde, že to prejde, ako mi to hovorila zrazu som pocítil neskuročnu bolesť pod kolenom ako tam ten jed išiel pravá noha ako by mi celá odumierala, po 30 min sijeste, sme už išli sa vrátiť domov, viečka mi oťažievali a strašne sa mi chcelo spať, celý som sa potil asi 3 násobne, už vtedy mamka vedela že niečo nebude v poriadku, išli sme rýchlo dole na parkovisko , a nohy mi oťažievali, a necítil som si celú pravú nohu, a jed mi už postupoval asi do celého tela, mal som akési chvenie. Od bolesti som nevládal chodiť tak nás zaviezol taxík domov ktorý bol nablízko. Lahol som si do hotelovej izby a mama mi dala obklad na hlavu a na nohu mi dala obväz, pritom ju nenapadlo že to možno bude z tej rany, po 7 min som začal kričať od bolesti od ktorej som cítil ako odpadávam, ako by mi dali niečo žeravé na nohu, mama okamžite volala slovákov čo boli na izbe že treba doktora, zavolali sanitku, vtedy som už nevnímal všetko videl som zahmleto a pod som mal v očiach. Doktor sa rozprával s mojou mamkou po ANG, čo ta vedela minimum, na ruku ukazoval že aký had ma uštipol, nerozumela slovu snake, a potom áno asi to bol had povedala, a doktor vedel že je už zle. Okamžite ma brali a už v sanitke som zaspával, a doktor ma prefackoval , že nesmiem spať, už ako ma doviezli do nemocnice v tele som zacítil akýsi chlad, išiel mi z nôh až do hora. Uvedomoval som si , že asi toto bude môj koniec, ale hovoril som si ty to zvládneš tvoj čas ešte neni, ako mi pichali inekcie a protijed do nohy zrazu som počul iba tlkot svojho srdca nič ine, tuf tuf tuf a zrazu som sa pozeral na svoje telo, ako by som bol v celejmiestnosti, akoby 3d videnie, z každej strany som videl a vnímal svoje telo. Brat a mama stáli primne a doktory povedali , že koniec jeho srdce to nezvládlo, a začali plakať, Ja som tam stál akoby v celej miestnosti cítil som sa 10000x živjší ako normálne vnímal som 5x viac zvuk, hlas.. a zrazu ani neviem ako ocitol som sa v akejsi hmle, a tam som vnímal chlapca, ktorého som pozoroval, ako výchadza z lona matky, bol celý v bielom, zrazu hovoril prvé slová, a časti z jeho života, potom som si uvedomil to som preboha ja. A zrazu som videl len jeho dobré stranky, všetko dobro čo som urobil, a zrazu len zlo, ako som sa smial z postihnutých, vysmieval za z boha, kresťanov a všetko zlo, sex,ženy,drogy,alkohol a vtedy som si uvedomil, preboha mám len 16 rokov a aké zle som robil, posmech z ludí. Bol som trocha veriaci ale kostol ? omša? Spoved ? smial som sa tomu, vedel som ež niečo ako boh existuje ale tak nebral som to vážne. Uvedomoval som si ak zomrem kde pôjdem, existuje to peklo ? ak hej tak tam patrím keď som videl čo som stváral, ako som nad tymto rozmýšlal zrazu ma oslnil silný luč, svetlo, bolo to ako by to bol zdroj vesmíra, niečo krásne, a ten pocit aký som bol, zrazu som nemyslel nato čo bude somnou cítol som lásku, dobro, bolo to niečo neopísatelné, potom som si uvedomil že toto bude ten boh, mamka každý hovoril boh je svetlo, mám veľa príbuzných katolíkov rozprávali sa otom začul som a spomenul som si ako mamka hovorila raz boh je svetlo, To svetlo bolo také silné že som nevidel nič pred sebou aj keď som cítil , že tam niečo bolo. Keď som si uvedomil , že boh je svetlo tak som vedel že predomnou stojí boh. Čakal som , že ten lúč ma niekde odhodí ďaleko od neho, do pekla alebo kde, ale z toho lúča išla stále láska, prenikavé dobro ktoré mi prúdilo v celom tele a nesmierne prenikavá melodia ktorú neviem opísať. Spýtal som sa „si to naozaj ty pane?“ Odvetil áno som to ja, boh je svetlo. Keď to povedal plakal som, keď som si uvedomil aký posmech z boha cirkve a všetkého som si robil nevedel som čo povedať na svoju obhajobu , nehral som sa tam nanič, predsa boh vie všetko načo myslíš pred nym žiadna pretvárka nepomôže, on vie všetko nič pred ným nezatajíš. Ako som na týmto premýšlal zase som pocítil daky prúd čistej lásky dobra niečo prekrásne, povedal som bože odpusť mi, prepáč že som bol taký naivný, znova ten prúd čistej lásky, niečo neuveritelné ako by to pretekalo cezomna. Nato povedal „chce ťa ešte niekto vidieť“ nato ako to povedal ten silný prúd zmyzol a ocitol som sa v akejsi prekrásnej záhrade, bolo to niečo prekrásne, všetky druhy rastlín po kope niečo neuveritelné, ako som premýšlal kde som a ako povedal chce ťa niekto vidieť , všimol som si že mám nejaké biele rúcho na sebe, celú stavbu dela som mal ruky nohz všetko, to rúcho nebolo z látky ale zo svetla, chcel som to chytiť a ruka prešla cezomňa, nato spoza mňa zakričal hlas ktorý som poznal Dávidko, spomenul som si nie !!! tento hlas poznám to je môj otec. Otočil som sa a predomnou stál môj otec. Zomrel pred 3 rokmi, zastretlil sa pred našimi dverami. Celý život som ho z bratom len využívali bôli peniazom, stále sme od neho chceli aj to načo nemal, hambili sme sa zanehom inekde ísť s ným, bol robotník tak nechodil v oblečený ako každý. Ked som ho stratil pochopil som o čo všetko som prišiel, každý den som plakal a vyprosoval som ho ocko, odpusť mi zato všetko. Keď som mal 2 roky tak sa rozviedli s matkou, pretože pil, neustále som sledoval ich hádky, potom sme ho aj my z bratom odmietli, žil len prenáš, dal by zanás všetko. Bol katolík ale potom sa otočil na pohana, smial sa z boha, že je to výmysle, že sme z opíč , iba debil nato uverí. Ale keď zomieral moja matka mu zavolala kňaza ktorý mu dal pomazanie, bez toho by určite skončil v pekli. Toto všetko keď mi prebehlo hlavou , rozbehol som sa a vletel som mu do náruče a povedal odpusť mi prosím, odpusť mi za všetko, môj život nemal bez teba význam, som ubožiak ako som sa správal k tebe, keď si zomrel potom som pochopil aký si dôležitý premna, ako som plakal povedal „Dávidko vždy ste boli premna všetkým, odpúštam ti všetko, odpusťe vy mne čo som vám robil bratovy a mame, odpušte mi za každú slzu čo ste premna vyronili.A mamine odkáž , že to čo premna urobila nikto viac urobiť nemohol, keby vtedy nezavolala kňaza na rohrešenie škončím v pekle, tma a temnota, Dávidko modli sa ver v boha, chodievaj do kostola, ja som to nerobil a skoro som nato doplatil, pomáhaj druhým, nerob druhým to čo necheš aby robili tebe, miluj blížneho viac ako seba samého. Mal som veľa otázok vypytoval som sa, on povedal „ nemáš veľa času, musíš sa vrátiť naspeť, tvoj čas ešte neprišiel, ale aby si uveril , že to neboli len halucinácije, keď sa zobudiš na pravej ruke na ukazovákovy budeš maj malú jazvu, to je dôkaz , že to bolo skutočné-. Ja som mu povedal nie !! ja už od teba neodídem tam dole som si to pokazil ale tuná už nie,nik ma tam nepotrebuje , som ešte mladý nič sa nestane neopustím ťa ! on odvetil „ Dávidko pozri sa zaseba“ tam som videl moju matku, a brata ako plakali nad mojím lôžkom, povedal som si musím im povedať , že som bol s otcom, stál predomnou sám boh. Povedal som máš pravdu. Nemôžem ich tam nechať. Otec odvetil „ porozprávaj tvoj príbeh každému, veľa ludí ti uveri a zmeníš ich život, ale druhých si nevšímaj sám vieš čo si prežil, aby si tomu uveril na ukazováku budeš mať jazvu keď sa prebereš“ Celý čas som ho držal v náručí, povedal som áno, poviem aj keď mi to neuveria viem že raz budem v nebi a pri tebe. Prebudenie z klinickej smrti.

Ako som ho tam držal zrazu som sa zobudil. Nadomnou stál doktor, ktorý balil tú vec s ktorou ma oživoval, moja matka ležala na mojej hrudy a brat sedel na posteli a plakal, pohol som rukou a mama kričala žije žije, doktor sa otočil a to čo držal v ruke mu spadlo na zem a pozeral namna asi 2 min stále a odvetil toto je zázrak, ato vbehla sestra a rýchlo m napájala na prístroje. Ja som rozmýšlal nad tým či to bolo skutočné, hneď som sa pozrel na ukazovák a bola tam malá jazva, vtedy som mal neskutočnú radosť lebo som vedel, že to bola pravda. Rozmýšlal som kde začať, odkiaľ. O 5 dní ma pustili z nemocnice, bez akýchkoľvek problémov alebo bolestí, z nemocnice som vyšiel z jazvou na ukazováku. Hneď som to vyrozprával mame a bratovi plakali od radosti. Ako sme sa vrátili na slovensko , hneď som išiel na spoveď a spýtal som sa kňaza ako sa dostať a spoznať čo najlepšie boha, poradil čítaj sväté písmo, a keď som mu rozprával o klinickej smrti , neveriacky rútil hlavou.
Sväté písmo som prečítal celé od starého zákona po nový za 2 týždne, plakal som , keď som si uvedomoval aký som bol ja naivný idiot z čoho som sa smial z koho som si robil posmech. Od toho ako som sa prebral si kladiem otázku prečo práve ja ? prečo ma boh povolal k nemu a potom znova na tento svet. Môžem my len ďakovať, keby nebolo tohto tak doteraz žijem nekresťanský život, posmievam sa bohu a oveľa viac. Teraz sa to snažím zmeniť, vždy začínam deň s modlidbou a končím s modlitbou. Ďakujem vám ak ste to celé prečítali ? nemusíte tomu veriť, hlavne ak sa zamyslíte nad tým , že áno naozaj je niečo po tej smrti, a že boh existuje, a chete sa k niemu dostať, neváhajte a zmente svôj život, stačí chodiť sviatočné dni do kostola, sveté prímanie, spoveď pomáhať bližnym . až tak moc chce od nás boh?, Žijem plnohodnotný život ako každý zdravý človek, viem vycítiť zo človeka strach , radosť, problémy. Venujem sa stále kick boxu, teraz som sa stal Majstrom Europy.
Ďakujem vám teda , že ste to aspoň čítali, a porozmýšlajte nad sebou a svojím životom a pametajte nenaskytne sa každému príležitosť ako mne, a potom až uveríte dokým nebudete mať klinickú smrť, pametajte BLAHOSLAVENY BUDU TI KTORI NEVIDELI A UVERILI !!!!

nikdy som neprecital taky dlhi clanok ako tvoj ale maximalmalne ma to zaujalo a trocha ty aj zavidim taky silni zazitok