Jonáš Záborský

Úryvok od Jonáša Záborského z 19. storočia, to platí aj pre 21. storočie

,,Prečo sa ten Slovenský ľud každého tak bojí?
Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí!
Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie,
a ku stolu chodia vtedy keď je po obede.
Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu,
a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zaviažu.
Či to tak má byť naveky?
Niet Slovákom rady?
Kto si sám nevie byť pánom,
nedočká sa vlády!"

Úryvok je na zamyslenie

👍: J.Tull

Viac ako na zamyslenie...Viac ako nadčasový...

Slovákom na rozlučnú


Podo plášťom vlastenectva lovia
zištne vlastné svoje prospechy,
kryjú cnosťou sobstva neplechy
národní tí vaši hrdinovia.

Vaši sú vždy, keď zemskí bohovia
majú núdzu lživé na viechy:
náhle vyjdú sľuby v posmechy:
všetkým chúťkam mocných sveta hovia.

Ja ako som sa postavil štítom,
tak trvám pri nízkej tej sberi,
nič nehľadav, krom úderov, pri tom.

Predsa oni sú mužovia rázni,
oslávenci, ľudia dôvery:
ja národný hriešnik česti prázdny.

👍: mamaleone

... aj keď zo svojho pohľadu, z jeho doby ešte platilo:

Slovenská jar

Pruh poľa preoral, a to je jeho múdrosť,
stratený refrén našej rozrušenej drámy;
len on ju dobre zná, len on z nás ukloní sa,
skromne a slávnostne jak steblá nad zrnami.

Národy klesli v prach a ríše zrútili sa,
on, ako podmaniteľ, nad brázdami chodí,
po hrsti seje hrsť, a to jeho múdrosť,
že semä zasiate zas vzklíči do úrody.

toto platí i dnes

Až sa zas budú básne čítať
a v ľuďoch ľudí spoznáš zas,
až roztopí sa v mútnych vodách
jesenný sneh i jarný mráz,

jak úbohý bol, povieme si,
čas pušiek, dýk a náreku,
v ktorom bol básnik nepotrebný
a človek cudzí človeku.

Laco Novomeský

👍: mamaleone

poznate prozu zaba v zupane?

ja poznám iba jablka v župane

zupana Kotlebu nepoznas?

moj župan je z Kežmarku z tej firmy čo robí(la) postelné,spodné prádlo a tak :-) ne z Bystrice