Globalizácia či McDonaldizácia?

Firma, ktorá je symbolom globalizácie a dala ľuďom možnosť cítiť sa na celom svete ako doma. Okrem toho im dala rýchly prístup ku kardiovaskulárnym a onkologickým ochoreniam, dopomohla k rozkladu dobrých stravovacích návykov miliónov detí aj dospelých. Ich sladká žemľa s mastným mäsom a presolenými hranolčekmi, ktorá je podľa vedcov rovnako návyková ako káva a nikotín, zabíja pomaly miestnu kulinársku kultúru po celkom svete.

Zamestnanci podliehajú výplachu mozgov, hodnému Vesmírnych ľudí a namiesto poriadnej odmeny dostávajú za snaženie rôznofarebné hviezdičky. Keď sa veľmi snažia, tak aj právo nosiť modrú košeľu. Keď robili pred pár rokmi prieskum na amerických základných školách, len dve z desiatich 8-ročných detí spoznali podľa fotografie prezidenta Busha, zato až deväť z desiatich vedelo, kto je Ronald McDonald. Dosť vysoká cena za pocit domova.

Keď zakladal svoju firmu, netušil, čo tým spôsobí. Model celoamerického reťazca rýchleho občerstvenia neexistoval. Spoločnosť založil v roku 1940 s bratom Richardom. Až v roku 1953 prišli s modelom franchisingu, ktorý neskôr umožnil McDonald’s infiltrovať sa do celého sveta. To všetko sa dialo v 50-tych rokoch keď v Spojených štátoch existovali tisícky podomových obchodníkov skúšajúcich šťastie s vysávačmi, práčkami či poistkami. Nápad bol jednoduchý: obchodník v cudzom meste zbadá známe hranolkové M-ko (to isté menu ako všade inde), a bude sa cítiť ako doma, kde si vyberá stále z tých istých obľúbených jedál, ktoré varieva jeho žena.

O zdravej výžive vtedy Amerika ani nechyrovala. Povojnový boom priemyselne vyrábaných potravín bol práve na vrchole, platilo heslo: čím farebnejšie, väčšie, dochutenejšie, a kalorickejšie, tým lepšie. Úspechu podnikania bratov McDonaldovcov nestálo nič v ceste.

McDonalidizácia je pojem, ktorý naznačuje, že McDonald’s zmenil oveľa viac ako len zloženie stravy. Kým pred jeho príchodom na trh bolo viac-menej bežné, že keď človek niekam cestoval, ochutnával miestnu kuchyňu, teraz je všetko inak.

Nevonia vám domáce jedlo? Nič sa nedeje, nemusíte ho ani ochutnať, najbližší McDonald’s istotne nebude ďaleko. Ľudia sa tak ochudobnili o jednu dôležitú zložku spoznávania iných kultúr. Rovnaká vôňa, rovnaké prostredie, Iba zopár jemných odchyliek v menu, aby sa ulahodilo vkusu konzervatívcov, ktorý by stále vo svojej krajine radi našli niečo v súlade s tradičnými stravovacími zvyklosťami.

McDonald’s sa dokázal fascinujúcim spôsobom votrieť do jedálnička mladých a stať sa univerzálnym znakom životného štýlu teenagera prakticky na celom svete. McDonaldizácia zahŕňa toto všetko. Zmeny v stravovacích návykoch, zmenu v spôsobe zamestnávania ľudí, zmenu v postoji k jedlu ako takému, ale aj to že "M" sa stal najväčším nákupcom kuracieho a hovädzieho mäsa, zemiakov a hračiek v Spojených štátoch.

Najlepšie asi jeho úlohu v dnešnom svete popisuje tzv. BigMac index. Tento všeobecne uznávaný ekonomický index sa používa na ilustráciu životnej úrovne v krajine. Keďže BigMac sa všade vyrába z miestnych surovín, odvíja sa aj jeho cena z cenovej hladiny základných potravín v danej krajine. Index vyjadruje, ako dlho musí človek s priemernou mzdou v danej krajine pracovať na to, aby si mohol kúpiť jeden BigMac.


Ľudia pracujú ako roboty. Chcete zmrzlinu a oni vám ponúknu kompletné menu? Nezabudnú vás pritom upozorniť na štyri vyprážané krevety iba za 2,50 eura? Snaha stať sa zamestnancom mesiaca, či dostať ďalšiu hviezdičku za usilovnosť, je väčšia ako logický úsudok o tom, čo si asi zákazník želá.

Z plagátov sa usmievajú šťastné tímy mladých ľudí budujúcich si kariéru. Miesto reálneho platového ohodnotenia zbierajú hviezdičky, s každou ďalšou sa však plat navyšuje len o zanedbateľnú sumu. Tá sa začína na sume zvyčajne nie veľmi sa líšiacej od minimálnej hodinovej mzdy. Pod zámienky „kariéry“ pre mladých či handicapovaných takto McDonald’s drží niekedy aj dlhodobých zamestnancov v podmienkach na hranici finančnej únosnosti.

Princíp hierarchizácie funguje skvele, ak máš modrú košeľu, môžeš rozkazovať tým v kockovanej. Čo tam potom, že nezarábaš ani o pol eura viac ako oni. Nedostatok financií je kompenzovaný pocitom moci! Táto praktika už naozaj zaváňa veľmi nekalými metódami manipulácie so zdravým úsudkom.

Aj keď samotné ohodnotenie závisí od krajiny, a konkrétneho franchisingového partnera v danej krajine, systém povyšovania do honosne znejúcich, ale stále mizerne platených pracovných pozícií, je daný centrálne. Fluktuácia u McDonald’s je vďaka tomu veľmi veľká. Plat možno naozaj chápať len ako brigádnický. Údajne až každý ôsmy pracujúci človek v USA niekedy počas svojho života pracoval pre McDonald’s. Sieť reštaurácií celosvetovo z tejto fluktuácie profituje: práca je nenáročná a tak ju môžu vykonávať stále noví a rýchlo sa obmieňajúci zamestnanci, ktorým možno vždy prideliť minimálnu mzdu. S prísľubom, že keď sa budú snažiť, bude to raz lepšie.


Víťazstvo nad racionalitou

McDonald’s prehráva súdy pre škodlivosť svojich jedál a zlé zaobchádzanie so zamestnancami, no napriek tomu sa mu ďalej darí veľmi dobre. Vysmiaty Ronald McDonald a hračky v happy meal majú zjavne lepší efekt. McDonald’s je krásnym príkladom toho, že racionálny spotrebiteľ, o ktorom tak radi hovoria ekonómovia, je mýtus. Ako inak sa dá vysvetliť, že 58 miliónov ľudí ročne sa stravuje v zariadeniach, o ktorých škodlivosti bolo natočených niekoľko dokumentárnych filmov a uznal ich dokonca aj súd? Navyše, v transformujúcich sa ekonomikách a krajinách tretieho sveta ani zďaleka nepatrí McDonald’s k občerstveniu lacnému. Napríklad aj v bežnej reštaurácii v bratislavskom Starom meste stojí obedové menu rádovo minimálne o euro menej ako v McDonald’s.

McDonald’s však disponuje jednou hodnotou, ktorú oceňujú deti aj dospelí, a tou je istota. Istota, že kdekoľvek na svete, v ktorúkoľvek dennú a nočnú hodinu si môžete dať to isté jedlo, ktoré všade na svete chutí navlas rovnako. Môžete sa najesť v reštaurácii, ktorej interiér vyzerá tak isto v Singapure ako v Bratislave. Táto istota je tou najcennejšou komoditou, ktorou McDonald’s disponuje.

Bratia McDonaldovci skvele odhadli, čo pôsobína každého, nielen na podomových obchodníkov. Za svoj počin si nepochybne zaslúžia potlesk. Založiť taký slávny a prosperujúci kolos bez toho, aby spoločnosti priniesol akúkoľvek pozitívnu hodnotu, je naozaj obdivuhodné.

zdroj:
odkaz

Dorota, Prakticky navod pre zdravu Slovensku kuchynu s vietnamskymi polievkami v sacku, zaparenymi buchtami v prasku a haluskami.
Je iba kupodivu, ze ziaden Slovak este neprisiel s napadom otvorit podobny franchise business so slovenskymi specialitami po ktorych ludia dostavaju rozne crevne nemoci.
Take korbaciky skoncili na medzinarodnom sude a co?
Dovolim si tvrdit, ze lepsi hamburger v McDonald's nez halusky s muchami na salasi na Slovensku.

Robiť zamestnanca u McDonalda je prototyp dokonalého otroka a služobníka. Ja ľutujem tú obsluhu a vlastne všetkých zamestnancov, ktorí vedia čo je to robiť nielen u McDonalda aj v iných veľkých zahraničných firmách so známym menom. Otroci naučený zdraviť, ďakovať aj za to, že im zákazník vynadá alebo dá neslušný návrh, robiť všetko od upratovača, predavača, pokladníka, obsluhy a neviem čoho ešte všetkého. Myslím, že každý kto si prešiel tzv. firemnou kultúrou a štandardami kvality vo známych zahraničných firmách ocení pokoj, normálnosť v obyčajných firmách bez známeho mena. Tieto firmy dopomáhajú k abnormálnemu stresu, infarktom mladých ľudí, depresiám či agresivite, k panickým poruchám, tráviacim problémom a mnohým ďalším. Je to vykorisťovanie v extrémnych podmienkach a v extrémnom tempe pri dodržiavaní pravdiel, ktoré nie sú normálne a prirodzené - urobiť z človek cvičenú a vystresovanú opicu s úsmevom a v peknom firemnom šate. Pritom málokto vie, že taký zamestnanec nemôže ísť na WC aj pol dňa, jesť tiež môže dobre, že nie za päť minút, nemôže si popíjať kávu alebo čaj pri práci, stojí celý deň na nohách, tŕpne či ho niekto neskúša či obsluhuje, usmieva sa a hovorí správne.... Hnus a hnus a ešte raz hnus. Kto má rad sebe a svoje detí nikdy by ich nemal dať zamestnať k takým neľudským firmám, ktoré majú široké úsmevy, pekné oblečenie, čisté a lesklé priestory, pričom každý zamestnanec je pod stresom a neľudských podmienok.

17, Mna by strasne zaujimalo, ako sa nazyvaju Slovaci co robia pri vyrobnych linkach KIA, Citroen, Peugeot?
Este viac by ma zaujimalo, ako sa nazyvaju Slovaci, co robia u tzv. slovenskych podnikatelov bez toho aby odvadzali dane, teda robili na cierno?
No a vrcholom by bolo vediet o Slovakoch co robia u socialnych firiem takej Tomanovej ci u Kalinaka?
Nuz a ceresnickou na torte su Slovaci co robia u ministrov ako poradcovia napr. Svetlana Ficova, ci Zuzana Kupcova.
To nespominam rozne odmeny za nicnerobenie.

ale niekomu to vyhovuje. proste pracovat tam je dobrovolne a nie je to praca snov, nikto tam neostava dlhodobo.

vraj trh vsetko vyriesi

nejake premostenie k teme ktore je zname len tebe?

No podla kapitalistov trh vyriesi vsetky problemy sam. Vykynozi zlych a nekvalitnych vyrobcov, upravi ceny na najminimalnejsie mozne a tak podobne. Cize! mal by odstranit prirodzenym sposobom aj taky McDonald, ktoremu sa ale naopak stale viac dari a rozrasta po celom svete.
Co je samozrejme non sense a dokazov mame denne asi milion, ale tak propaganda je zakerna to vec a sprostosti ludi sa zaraba bezkonkurencne najlepsie.

to len podla teba a tebe podobnych "kritikov" ktori nechapu ani len pojem kapitalizmus a nie to este trh.

tazke k teme o SOCIOLOGII..lebo o tom je tema.

Nepochopila, co ale az tak neprekvapuje 🙂 sociologia v tom je samozrejme rozhodujuca, kedze trh su ludia samotni teliatko 🙂

trh nie su ludia, ..aspon nie v ekonomike. asi si to pleties s miletickou.
chod strasit do inych tem.

Jaj a kto predava, kto nakupuje, kto vyraba? E.T. ??? Dorka ty si niekedy tak chutne sprostucka 🙂

nakupuje kupujuci a predava predavajuci.
a vobec nemus ist o fyzicke osoby...to je cooooo ... chyt si sanku. trtkos.

Aha a to su ti E.T., hej? no daj este nejaku perlu
a ked to niesu fyzicke osoby, tak su co ? duchovne osoby? zaujimave novoty totok tu

pravnicke
to je ale coooo..to si necakal sak...to bude asi tym ze mas prilis velke ego na to diskutovat s otvorenou myslou.

A tie pravnicke su Klingoni, Rumulani, alebo ky fras?
Vidis, takze aj ty vravis, ze mimozemstania ziju medzi nami?! A to znamena, ze uz aj ty si konspirator?
Stale su to len ludia dorka....

ty sa zosmiesnujes sam, boris
si hlupak.

Budiz 🙂 no stale nie taky velky, ako ty

nu aspons anemas za co urazas

napodobne.

ale tot lepsia kniha k teme
odkaz

No majte sa, taka nuda,..ja mc donald lubim.

mas rad masko bez stavy?

Ano trh vyrieši veľa vecí , ale podmienkou je že musí existovať. Trh nie je jedna krajina, aj v rámci nej sú lokalizované viaceré trhy a pre každú komoditu je iná situácia . Trh je v tomto ponímaní nejaké územné teritórium kde existuje niekolko konkurentov s približne rovnakými podmienkami predaja svojich výrobkov. Pri súčasnej globalizácii a kartelizácii je počet skutočne slobodných trhov malý a preto sú problémy. Plánovanie ako za socíku vyriešilo čo ? Nič, nedostatok všetkého tovaru......

sýte jedlá, výrazné a kontrastné chute a vône, rýchla obsluha, jednoduchá schéma výchovy zamestnancov, ktorá vôbec nezohľadňuje miestnu kultúru,ale vyhľadáva tých, ktorí pochopia firemnú, čím umožňuje bezproblémovú expanziu a pravdepodobne aj silný lobing na potrebných miestach - áno, je to geniálne bezohľadný systém, orientovaný na zisk skoro ako generácia mladých slovákov prichádzajúca teraz do produktívneho veku ..teším sa

To všetko je moje dielo. Váš pám boh je na mňa krátky. Keď vám dával rozum, tak tú činnosť dobre zbabral. Ale aj tak je dobrý, lebo nahráva mne.

Mc Donald mal dobrú obchodnú politiku..ako všetko je to len a len o biznise, ..zasýtiť ľudí je jedno čím a ako,. McD sa vyskytol v pravý čas s niečím novým v tejto hektickej dobe, očiam lákajúcim produktom rýchleho občerstvenia ("jeme očami)..ako aj servisom pre všetky možné detské oslavy s atraktívnYm honosným dojmom pre snobov, .. a že prečo tam chodí toľko ľudí a nevedia sa McD dojesť ?..pretože v tom umelom jedle sa nachádzajú chuťové chemické prísady, ktoré povzbudzujú a vytvárajú neprekonateľnú chuť práve na tieto výrobky..)) ..no a stačí sa kuknúť na obtlstlých američanov..žiaden výživové látky, len natlačený sajrajt z ktorého sa vykŕmili prasiatka ...))

je otazkou do kedy vydrzi MD odolavat , raz nastane zmena v spolocnosti a on sa nebude vediet prisposobit.
ale ved je to len biznis ...tak co.