Ak sa zvyšujú platy vo verejnej správe, znamená to, že trh prinúti zvyšovať platy aj súkromníkov? Môžeme sa pripraviť na všeobecné zvyšovanie platov?
Vysoké platy vo verejnej sfére predovšetkým odčerpávajú až kradnú ľudí zo súkromnej sféry. Takže prvé nebezpečie, ku ktorému dochádza, je, keď verejná sféra dá nerozumne vysoké platy.
Priznajme si, bohatstvo krajiny, z ktorého každá krajina môže živiť svojich ľudí, pochádza vo väčšine prípadov zo súkromného sektora. Teda, pokiaľ prečerpáte ľudí zo súkromnej sféry do verejnej tým, že ich nalákate na vysoké platy, znížuje sa tým potenciál bohatstva národa.
Nie je už na čase, že nám rastú platy? Rakúšania alebo Nemci majú platy podstatne vyššie. Viete povedať prečo je to tak a či je to spravodlivé?
Sú dva základné dôvody, prečo ich majú vyššie. Za prvé preto, že ešte stále je v Rakúsku a Nemecku drahšie.
Je pravda, že sa na Slovensku po prijatí eura cenová hladina približuje Rakúsku a viem, že sú na Slovensku oblasti, kde sú rakúske ceny. Čo je pre Slovensko veľmi nešťastné, ale predsa ten rozdiel v cenových hladinách je jedným z dôvodov.
Tým hlavným dôvodom rozdielu medzi Českou republikou a Slovenskou republikou na jednej strane a Rakúskom a Nemeckom a ďaľšími štátmi na strane druhej, je v produktivite práce. To neznamená, že by slovenský učiteľ bol lenivý a slovenský doktor hlúpy.
Produktivita práce sa týka hlavne oblasti priemyslu a poľnohospodárstva a líši sa schopnosťou používať existujúce technológie.
Napríklad, pokiaľ budete vyberať zemiaky na poli len motykou, tak hospodár s motykou sa zapotí viac ako ten, ktorý bude orať s traktorom, a urobí toho menej.
To znamená, že Nemci a Rakúšania zarábajú viac, lebo majú lepšie technológie?
Pre nás je problémom to, že doháňame 40 rokov, keď sme začali zaostávať.
V technológiách?
Predovšetkým v technológiách, keď bol náš priemysel sústredený na ťažký priemysel, ktorý má menšiu pridanú hodnotu. To znamená, že aby sme vyrábali to, čo predávame, nás stojí pomerne dosť peňazí, ale zároveň na každej veci zarobíme relatívne málo. Máme nákladnú produkciu.
Riešením by bolo zmiernenie daní, pretože dnes je na Slovenesku problém rovnako ako v Česku v tom, že zamestnávateľ zaplatí za pracovnú silu pomerne dosť, ale zamestnanec dostane málo.
To je oblasť, kde by sme mohli pochopením daňového systému pomôcť ovplyvniť, aby ľudia dostávali viac.
A druhá vec je prestať ľudí odrádzať od ochoty a schopnosti podnikať, pretože podnikanie je vždy spojené s obrovským rizikom a ešte naviac administratívou, byrokraciou a úradnou šikanou hádžeme podnikateľom polená pod nohy.
Podnikateľom myslím malého živnostníka, nie nadnárodnú korporácie pre ktoré sú zákony väčšinou dobré. Napríklad pani, ktorá si chce založiť kaderníctvo.
Pokiaľ jej hádžeme polená pod nohy, nebude podnikať a radšej pôjde pracovať do štátneho sektoru, ktorý nie je produktívny a nevyrába bohatstvo krajiny.
Dá sa povedať, že čím viac ľudí máme v štátnom sektore, tým menej ľudí živí celú krajinu, a tým viac sa musí prerozdeľovať. Závisí to teda na malých podnikateľoch, ktorých zaťažujeme veľkou administratívou.
Slovensko ide zjednodusťovať pravidlá, ktoré sa týkajú práce migrantov – teda administratívu vo veci zamestnávania cudzincov z krajín mimo EÚ, lebo ich máme v niektorých oblastiach málo a potrebujeme ich dovážať. Čo si o tom myslíte? Potrebujeme v našom regióne dovážať cudzincov, ktorí u nás budú pracovať?
Odpovedali ste si vašimi predchádzajúcimi otázkami, pretože vo chvíli, keď má región nízke mzdy, nepotrebuje ešte dovážať lacných pracovníkov, ktorí budú súťažiť s našími zamestnancami, a tým tlačiť na pokles príjmu.
odkaz
