Desať najvyspelejších civilizácii

Sme naozaj až tak vyspelí, ako si myslíme ? Keď pred nami existovali civilizácie tak vyspelé, kto každý existoval pred nimi ? Predstavme čiaru o dĺžke jedného kilometra. Z toho naše poznatky majú 1,7 cm

Na americkom kontinente, až do čias jeho postupného dobytia a osídlenia Európanmi, jestvovalo niekoľko indiánskych civilizácií. Indiánske kmene obývali tento rozsiahly svetadiel v rôznych zemepisných šírkach i v rôznych prírodných podmienkach. Bývali na pobreží i vo vnútrozemí, v pralesoch aj v stepiach, v úrodných nížinách i vo vysokých horách. Tieto veľké rozdiely podmienili vznik osobitých a od seba často nezávislých indiánskych kultúr. V predkolumbovskom období bolo indiánske obyvateľstvo Severnej a Južnej Ameriky na veľmi rozdielnej civilizačnej úrovni – od polokočovných pobrežných rybárov, lesných a stepných lovcov, usadlých poľnohospodárov na úrodných pôdach, až po vyspelé kultúrne kmene na kordillerských a andských horských planinách a na mexickom polostrove Yucatán. Najvyspelejšie kmene poznali orbu, chov dobytka, umelé zavlažovanie, ťažbu a spracovanie mäkkých kovov, remeslá a umenie, budovali veľkolepé chrámové komplexy a svetské stavby, dokázali vytvoriť štát, mali písmo i kalendár. Popri aztéckej a inkskej civilizácii najvýznamnejšou bola mayská kultúra. Jej pôvod a začiatky sú až doposiaľ nevyjasnené. V prvých storočiach nášho letopočtu sa kultúra Mayov rozšírila z mexického polostrova Yucatán do Guatemaly a do južného Mexika. Bola jednou z najstarších predkolumbovských civilizácii (od 3 do 10 storočia pred Kristom). Mayovia žili v nezávislých mestských štátoch a nevytvorili takú veľkú ríšu ako Aztékovia alebo Inkovia. Ich náboženstvo je dosť neznáme. A predsa vieme, že Mayovia uctievali mnohých bohov, a to v súvislosti so všetkými prírodnými javmi. Zobrazovali ich ako poloľudí a polozvieratá a delili ich na dobrých a zlých. Najdôležitejšie božstvá boli Hunabku-otec bohov, Itzamna-vládca oblohy, hlavný boh kňazov, ktorý dal ľuďom písmo a kalendár, a jeho družka Ixchel-bohyňa matka. Mayovia si už v 7. storočí pred n. l vybudovali pevné sídla. Základom obživy starých Mayov bola kukurica, ktorú pestovali na vyklčovaných poliach. Ich kultúra sa sústreďovala v mestách. Obyvatelia mayských miest boli roľníci a umeleckí remeselníci. Mestám dominoval palác vládcu a chrámy postavené na umelo navŕšených pyramídach vysokých asi 60 metrov. Okrem svojráznej architektúry Mayovia vynikali v matematike a astronómii. Kalendár Mayov bol presnejší ako v tom čase Európanmi používaný juliánsky kalendár. Mali zvláštne hieroglifické písmo.
Na konci 10.

storočia sa polostrova Yucatán zmocnili okolité mexické kmene na čele s Toltékmi. Táto invázia spôsobila úpadok mayskej kultúry.

Nechcem nikomu brať ilúzie o vyspelosti Indiánov, pôvodných obyvateľov Ameriky a pod. Istotne im nechýbala inteligencia a tvorivosť, ale psychicky osobnostne boli na nižšej úrovni ako napr. Európania. Spomeňme preto aj ich prinášanie krvavých ľudských obiet bohom, čím boli známi nielen Aztékovia, ale aj Mayovia a Inkovia, ďalej lovcov lebiek, zberatelov skalpov, kanibalizmus (ľudožrútstvo), podmaňovanie si iných kmeňov, primitivizmus... Erich Fromm skúmal rôzne kultúry a ich náuky, ale medzi progresívne humanistické tie indiánske rozhodne nezaraďoval. Samozrejme toto je tak vcelku, istotne by sa našlo veľa pozitívnych výnimiek. Napr. ja si rád vypočujem svojskú hudbu Indiánov, pôvodných obyvateľov Ameriky.

"'ale psychicky osobnostne boli na nižšej úrovni ako napr. Európania""

ach aky blabol