1
|
1. Čo je veda?
2. Čo je vedecké a čo nevedecké?
3. Môže veda odpovedať na všetko?
4. Môže sa veda mýliť?
5. Ktorá oblasť vedy ťa najviac zaujíma?
|
 |
|
7
|
|
|
1. Patrick91 08.05.2015, 12:45
1. Čo je veda?
2. Čo je vedecké a čo nevedecké?
3. Môže veda odpovedať na všetko?
4. Môže sa veda mýliť?
5. Ktorá oblasť vedy ťa najviac zaujíma?
▲
08.05.2015, 13:08
|
Ešte jedna otázka:
6. Ako vieme, že vedecké poznanie je pravdivé?
|
|
|
10
|
|
|
7. Patrick91 08.05.2015, 13:08
Ešte jedna otázka:
6. Ako vieme, že vedecké poznanie je pravdivé?
▲
08.05.2015, 13:21
|
veda je o tom aby predložila dôkaz...no ak sa spája s filozofiou, tak je to večné a nekonečné hľadanie.
|
 |
|
11
|
|
|
10. 08.05.2015, 13:21
veda je o tom aby predložila dôkaz...no ak sa spája s filozofiou, tak je to večné a nekonečné hľadanie.
▲
08.05.2015, 13:30
|
|
17
|
|
|
11. Patrick91 08.05.2015, 13:30
čo znamená "dôkaz"?
▲
08.05.2015, 16:54
|
11,..podľa toho v akej rovine, ..ak ide o hmatateľnú, tak všeobecne by mal vedecký dôkaz znamenať "usvedčenie " z výskumu a pod, na základe dôkazových materiálov...ako by mala inak veda význam bez dôkazu ?..existujú však rôzne vedecké hypotézy, bez niečoho konkrétneho, neprevedčivého,..ktoré sa zvrhnú len do vedeckej teorie a časom zmiznú v nedohľadne.
|
|
|
18
|
|
|
17. 08.05.2015, 16:54
11,..podľa toho v akej rovine, ..ak ide o hmatateľnú, tak všeobecne by mal vedecký dôkaz znamenať "usvedčenie " z výskumu a pod, na základe dôkazových materiálov...ako by mala inak veda význam bez dôkazu ?..existujú však rôzne vedecké hypotézy, bez niečoho konkrétneho, neprevedčivého,..ktoré sa zvrhnú len do vedeckej teorie a časom zmiznú v nedohľadne.
▲
08.05.2015, 17:07
|
takže vedecké poznanie je pravdivé na základe dôkazu, pričom dôkaz je výsledok experimentu. Hej? Ak hypotézy nie sú dokázané, tak sú vedecké alebo nie? A ak sú nedokázateľné?
|
|
|
19
|
|
|
18. Patrick91 08.05.2015, 17:07
takže vedecké poznanie je pravdivé na základe dôkazu, pričom dôkaz je výsledok experimentu. Hej? Ak hypotézy nie sú dokázané, tak sú vedecké alebo nie? A ak sú nedokázateľné?
▲
08.05.2015, 17:58
|
18,..netvrdím že musí byť vždy pravdivé,..bavíme sa stále v neurčitku o vede ako takej / ..veda je široký pojem, vedecký experiment môže byť podložený teoriou..no i tak si vyžaduje dôkazy, ,.ešte raz sa ťa pýtam, " ako by mala inak veda význam bez dôkazu ?..vždy bude okolo vedy nejaká polemika.
|
|
|
20
|
|
|
19. 08.05.2015, 17:58
18,..netvrdím že musí byť vždy pravdivé,..bavíme sa stále v neurčitku o vede ako takej / ..veda je široký pojem, vedecký experiment môže byť podložený teoriou..no i tak si vyžaduje dôkazy, ,.ešte raz sa ťa pýtam, " ako by mala inak veda význam bez dôkazu ?..vždy bude okolo vedy nejaká polemika.
▲
08.05.2015, 19:01
|
celkom tomu nerozumiem. Ako môže byť experiment podložený teóriou? Nerozumiem tomu, čo sa tým chce povedať.
Experiment sa pozoruje a na základe výsledkom sa vytvorí teória. Alebo druhá možnosť je, že je najskôr teória a tá sa overuje experimentom. Experiment teda môže byť urobený aby podporil alebo vyvrátil teóriu.
Práve experiment je asi dôkazom v každej prírodnej vede. Bez nich by to asi nešlo.
|
|
|
21
|
|
|
20. Patrick91 08.05.2015, 19:01
celkom tomu nerozumiem. Ako môže byť experiment podložený teóriou? Nerozumiem tomu, čo sa tým chce povedať.
Experiment sa pozoruje a na základe výsledkom sa vytvorí teória. Alebo druhá možnosť je, že je najskôr teória a tá sa overuje experimentom. Experiment teda môže byť urobený aby podporil alebo vyvrátil teóriu.
Práve experiment je asi dôkazom v každej prírodnej vede. Bez nich by to asi nešlo.
▲
08.05.2015, 19:09
|
naopak, najprv mas hypotezu potom spravis pokus cim ju podporis alebo nie a vuala mas teoriu.
|
 |
|
36
|
|
|
21. dorota 08.05.2015, 19:09
naopak, najprv mas hypotezu potom spravis pokus cim ju podporis alebo nie a vuala mas teoriu.
▲
12.05.2015, 16:35
|
21. A keď mám hypotézu, ktorá je principiálne neoveriteľná, je vedecká?
|
|
|
37
|
|
|
36. Patrick91 12.05.2015, 16:35
21. A keď mám hypotézu, ktorá je principiálne neoveriteľná, je vedecká?
▲
12.05.2015, 16:36
|
Principiálne neoveriteľné hypotézy sú nevedecké.
|
 |
|
14
|
|
|
1. Patrick91 08.05.2015, 12:45
1. Čo je veda?
2. Čo je vedecké a čo nevedecké?
3. Môže veda odpovedať na všetko?
4. Môže sa veda mýliť?
5. Ktorá oblasť vedy ťa najviac zaujíma?
▲
08.05.2015, 15:40
|
Veda je to, čím a ako sa zaoberajú prírodné, humanitné a spoločenské vedy. Veda sa nezaoberá tým, "aký majú pôvod veci / čo je za vecami", teda či Boh alebo nejaká mimoracionálna príčina, náhoda a pod. Napr. biológ skúma telesné bunky, ale v rámci vedy nemôže povedať, že je za tým Boh alebo náhoda. To môže povedať len ako svoj filozofický názor, pričom arumentovať môže aj rozumne. Pravda môže byť aj mimo vedeckej oblasti. Veda sa nachádza aj mimo takých filozofických tém, ktorými sa zaoberá teizmus, ateizmus či naturalizmus, antropický princíp, teda či je alebo nie je Boh, kto/čo stvoril svet, Zem, život, človeka, hodnoty a pod. To sú totiž skôr filozofické oblasti. Môžu byť prípadne niektoré z nich rozumné, pravdivé či správne, no nie sú vedecké. Pravda môže byť aj mimo vedy.
Príkladom nevedeckých či mimovedeckých systémov je aj ateizmus, materializmus, naturalizmus, vedecká fantastika/fikcia (science fiction, sci-fi), Dawkinsova memetika, ktorá bola skeptikmi označená za filozofickú špekuláciu či pseudovedu ("Memetika je zatím jen filosofickou spekulací a některé její interpretace se velmi blíží pseudovědě."), sociálny darvinizmus, scientizmus, pozitivizmus a pod. Niektorí jedinci tvrdia, že pravda je len to, čo pochádza z "vedy" alebo čo sa dá experimentálne zopakovať. Filozof Dr. Stephen Meyer k tomu hovorí: "Je iróniou, že ak povieme, že veda je jediným pôvodcom pravdy, tak je to protirečenie, pretože samotné toto vyhlásenie nemožno preskúmať žiadnou vedeckou metódou. … Napríklad Moreland argumentoval, že sú veci, ktoré poznávame lepšie vlastným sebapoznávaním než prostredníctvom vedy. … Dejiny nám môžu prezradiť veľmi veľa a nič z toho si nemôžeme overiť opakovaným experimentom."
|
 |
|
22
|
|
|
14. Krištof 08.05.2015, 15:40
Veda je to, čím a ako sa zaoberajú prírodné, humanitné a spoločenské vedy. Veda sa nezaoberá tým, "aký majú pôvod veci / čo je za vecami", teda či Boh alebo nejaká mimoracionálna príčina, náhoda a pod. Napr. biológ skúma telesné bunky, ale v rámci vedy nemôže povedať, že je za tým Boh alebo náhoda. To môže povedať len ako svoj filozofický názor, pričom arumentovať môže aj rozumne. Pravda môže byť aj mimo vedeckej oblasti. Veda sa nachádza aj mimo takých filozofických tém, ktorými sa zaoberá teiz...
▲
08.05.2015, 19:22
|
filozofia nie je veda....
|
|
|
31
|
|
|
1. Patrick91 08.05.2015, 12:45
1. Čo je veda?
2. Čo je vedecké a čo nevedecké?
3. Môže veda odpovedať na všetko?
4. Môže sa veda mýliť?
5. Ktorá oblasť vedy ťa najviac zaujíma?
▲
11.05.2015, 23:52
|
1. Veda je to, čo používa vedeckú metódu.
2. Vedecké je to, čo používa vedeckú metódu a nevedecké to, čo ju nepoužíva.
3. Napr. na nezmysly sa nedá zmysluplne odpovedať, takže nie, nemôže odpovedať na všetko.
4. Mýlia ja ľudia, veda je len metóda, ktorú robia omyľní ľudia a tí sa, samozrejme môžu mýliť. No metódy sú zámerne robené tak, aby sa chyby odhaľovali a opravovali.
5. Nemám takú oblasť. Možno fungovanie mysle, t.j. mozgov ...
|
|
|
33
|
|
|
31. ruwolf_5 11.05.2015, 23:52
1. Veda je to, čo používa vedeckú metódu.
2. Vedecké je to, čo používa vedeckú metódu a nevedecké to, čo ju nepoužíva.
3. Napr. na nezmysly sa nedá zmysluplne odpovedať, takže nie, nemôže odpovedať na všetko.
4. Mýlia ja ľudia, veda je len metóda, ktorú robia omyľní ľudia a tí sa, samozrejme môžu mýliť. No metódy sú zámerne robené tak, aby sa chyby odhaľovali a opravovali.
5. Nemám takú oblasť. Možno fungovanie mysle, t.j. mozgov ...
▲
12.05.2015, 10:48
|
3. "Výťah je obsadený, idem po schodoch". Akú vedeckú metódu som použil, aby som zodpovedal na otázku, ktorou cestou mám ísť domov? Alebo to bola podľa tvojej definície nezmyselná otázka?
4. Vo vede nejde vždy iba o chyby. Ak je niektorý vedecký obor ideologicky atraktívny, metódy odhaľujúce chyby sú nechcené a nepohodlné. Ak s nimi predsa len niekto príde (a chyby sú teda odhalené), spravidla sa vymyslí také vysvetlenie, ktoré celkom obchádza Occamovu britvu. Viď. napr. výsledky výskumu Mary Higby Schweitzer: odkaz |
|
|
35
|
|
|
33. 12.05.2015, 10:48
3. "Výťah je obsadený, idem po schodoch". Akú vedeckú metódu som použil, aby som zodpovedal na otázku, ktorou cestou mám ísť domov? Alebo to bola podľa tvojej definície nezmyselná otázka?
4. Vo vede nejde vždy iba o chyby. Ak je niektorý vedecký obor ideologicky atraktívny, metódy odhaľujúce chyby sú nechcené a nepohodlné. Ak s nimi predsa len niekto príde (a chyby sú teda odhalené), spravidla sa vymyslí také vysvetlenie, ktoré celkom obchádza Occamovu britvu. Viď. napr. výsledky výskumu Mar...
▲
12.05.2015, 16:33
|
3. Metóda pozorovania. Videl si, že je obsadený a že sa tam nezmestíš, rovnako pozorovaním si zistil, že sú tam schody, ktoré vedú nahor
4. To, že Ty si vypytlaný, neznamená, že celý svet je pomýlený. Interptetácia toho nálezu sa silne drží Occamovej britvy...
|
|
|
41
|
|
|
35. ruwolf_5 12.05.2015, 16:33
3. Metóda pozorovania. Videl si, že je obsadený a že sa tam nezmestíš, rovnako pozorovaním si zistil, že sú tam schody, ktoré vedú nahor
4. To, že Ty si vypytlaný, neznamená, že celý svet je pomýlený. Interptetácia toho nálezu sa silne drží Occamovej britvy...
▲
12.05.2015, 19:23
|
3. Čiže očité svedectvá sú tiež vedecká metóda. (metóda pozorovania)
4. Tvrdením nezmeníš fakt, že snahy o vysvetlenie Schweitzerovej zistení totálne porušujú Occamovu britvu. (podobne ako jahodový koláč z doby Františka Jozefa, ktorý mám údajne v chladničke ešte stále jedlý)  |
|
|
47
|
|
|
41. 12.05.2015, 19:23
3. Čiže očité svedectvá sú tiež vedecká metóda. (metóda pozorovania)
4. Tvrdením nezmeníš fakt, že snahy o vysvetlenie Schweitzerovej zistení totálne porušujú Occamovu britvu. (podobne ako jahodový koláč z doby Františka Jozefa, ktorý mám údajne v chladničke ešte stále jedlý)
▲
12.05.2015, 21:57
|
3. Nie. To nebolo očité svedectvo ale priame pozorovanie.
4. Nič také neporušujú. To tkanivo nie je vôbec čerstvé, ako klamú vypatlaní kreacionisti:
odkaz Dino Blood Redux
Našlo sa nedávno šampanské 170 rokov staré výbornej kvality, čiže z doby Františka Jozefa I. |
|
|
61
|
|
|
47. ruwolf_5 12.05.2015, 21:57
3. Nie. To nebolo očité svedectvo ale priame pozorovanie.
4. Nič také neporušujú. To tkanivo nie je vôbec čerstvé, ako klamú vypatlaní kreacionisti:
http://TalkOrigins.org/faqs/dinosaur/flesh.html Dino Blood Redux
Našlo sa nedávno šampanské 170 rokov staré výbornej kvality, čiže z doby Františka Jozefa I.
▲
13.05.2015, 09:42
|
3. Každé očité svedectvo je priame pozorovanie. Rozmýšľaš vôbec, keď píšeš? Pre teba je moja cesta schodami očitým svedectvom. (metódou pozorovania)
4. Pochopiteľne, keď nieje staré 100 rokov, ale údajne až desiatky miliónov rokov. Po takej dobe by už nemalo dávno existovať. -V mnou avizovanom článku sú tieto veci jasne naznačené ako tomu bolo predtým, než sa rozhodli dať Occamovej britve cez hubu.
Odkaz na 10 rokov starý článok. Snůška ničím nepodložených tvrdení, ktoré sa odkazujú na iné tvrdenia, obchádzajúce Occamovu britvu (presne, ako som povedal), ale hlavne, že kydajú na kreacionistov. To si nič lepšie už nenašiel? -Od roku 2005 Schweitzerová toho objavila ďaleko viac. (a ďaleko kontroverznejšie)
....Ale chápem: musíte sa nejako brániť útokom faktov na vašu ideológiu.  |
|
|
69
|
|
|
61. 13.05.2015, 09:42
3. Každé očité svedectvo je priame pozorovanie. Rozmýšľaš vôbec, keď píšeš? Pre teba je moja cesta schodami očitým svedectvom. (metódou pozorovania)
4. Pochopiteľne, keď nieje staré 100 rokov, ale údajne až desiatky miliónov rokov. Po takej dobe by už nemalo dávno existovať. -V mnou avizovanom článku sú tieto veci jasne naznačené ako tomu bolo predtým, než sa rozhodli dať Occamovej britve cez hubu.
Odkaz na 10 rokov starý článok. Snůška ničím nepodložených tvrdení, ktoré sa od...
▲
13.05.2015, 13:03
|
3. Nie, blbečku. Očité svedectvo je tvrdenie, že niekto niečo videl. To tvrdenie ale môže byť klamlivé, naviac zmysly môžu klamať aj úsudok mnohých ľudí je horší ako chabí (viď Ty, čo uveríš tomu, že keď niekto čiastočne vyzuje niekomu topánku, že mu predĺžil nohu)
4. Ty si dal odkaz na 9 rokov starý článok, blbečku...  |
|
|
78
|
|
|
69. ruwolf_5 13.05.2015, 13:03
3. Nie, blbečku. Očité svedectvo je tvrdenie, že niekto niečo videl. To tvrdenie ale môže byť klamlivé, naviac zmysly môžu klamať aj úsudok mnohých ľudí je horší ako chabí (viď Ty, čo uveríš tomu, že keď niekto čiastočne vyzuje niekomu topánku, že mu predĺžil nohu)
4. Ty si dal odkaz na 9 rokov starý článok, blbečku...
▲
13.05.2015, 14:48
|
3. Väčšina výsledkov vedeckých metód sú pre teba len očité svedectvá. Stačí, keď si odpovieš, akou cestou si sa o tých výsledkoch dozvedel.
...Tá topánka sa nepohla. Keby sa pohla, videl by som to. (vo veľa prípadoch mal dotyčný obutú pevne zviazanú tenisku, ktorá sa nedala pohnúť)
4. Môj článok však poukazoval na niečo iné. Poukazoval na to, aké boli nálady boli vo vedeckých kruhoch na začiatku tejto aféry. (čiže čas bol na mieste) -Tvojim odkazom si chcel naproti tomu ukázať niečo o nálezoch Schweitzerovej. Tam musíš použiť čo najčerstvejšie informácie. (ako obyčajne porovnávaš traktor s kozou) |
|
|
89
|
|
|
78. 13.05.2015, 14:48
3. Väčšina výsledkov vedeckých metód sú pre teba len očité svedectvá. Stačí, keď si odpovieš, akou cestou si sa o tých výsledkoch dozvedel.
...Tá topánka sa nepohla. Keby sa pohla, videl by som to. (vo veľa prípadoch mal dotyčný obutú pevne zviazanú tenisku, ktorá sa nedala pohnúť)
4. Môj článok však poukazoval na niečo iné. Poukazoval na to, aké boli nálady boli vo vedeckých kruhoch na začiatku tejto aféry. (čiže čas bol na mieste) -Tvojim odkazom si chcel naproti tomu ukázať n...
▲
13.05.2015, 16:55
|
3. Môžem si to ísť sám overiť.
Blbeček nekončený, on stále tomu verí, že vyzutie topánky predlžuje nohu. 
4. Nálady boli normálne. Tak prečo si nepoužil najčerstvejšie informácie? |
|
|
97
|
|
|
89. ruwolf_5 13.05.2015, 16:55
3. Môžem si to ísť sám overiť.
Blbeček nekončený, on stále tomu verí, že vyzutie topánky predlžuje nohu.
4. Nálady boli normálne. Tak prečo si nepoužil najčerstvejšie informácie?
▲
13.05.2015, 21:07
|
Veľa výsledkov vedeckých metód nemôžeš. Ako si napr overíš skutočnú energiu gama záblesku GRB 140219A - a či vôbec bol? odkaz
...To ty si tak zmagorený, že vidíŠ všade len to,co chceš vidieť blbečku. Ja viem, čo som videl, a tvoj supermagorizmus nezmagorí moju myseľ.
4. Ano, nálady boli pre evolucionistu normálne = krajne ideologické. Lebo nešlo o konkrétne nálezy, ale o poukázanie na ideológiu. (do ktorej patrí aj tvoj vypatlaný mozog) |
|
|
74
|
|
|
61. 13.05.2015, 09:42
3. Každé očité svedectvo je priame pozorovanie. Rozmýšľaš vôbec, keď píšeš? Pre teba je moja cesta schodami očitým svedectvom. (metódou pozorovania)
4. Pochopiteľne, keď nieje staré 100 rokov, ale údajne až desiatky miliónov rokov. Po takej dobe by už nemalo dávno existovať. -V mnou avizovanom článku sú tieto veci jasne naznačené ako tomu bolo predtým, než sa rozhodli dať Occamovej britve cez hubu.
Odkaz na 10 rokov starý článok. Snůška ničím nepodložených tvrdení, ktoré sa od...
▲
13.05.2015, 13:21
|
Na nikoho sa tam nekydá, len usvedčujú luhárov so lží...
|
|
|
82
|
|
|
74. ruwolf_5 13.05.2015, 13:21
Na nikoho sa tam nekydá, len usvedčujú luhárov so lží...
▲
13.05.2015, 14:58
|
klamstvami nikoho neusvedčíš zo lži
|
|
|
93
|
|
|
82. 13.05.2015, 14:58
klamstvami nikoho neusvedčíš zo lži
▲
13.05.2015, 16:59
|
Lenže tam nie sú klamstvá - leda ak lživí citáty nekonečných vypatlancov (kreacionistov).
|
|
|
101
|
|
|
93. ruwolf_5 13.05.2015, 16:59
Lenže tam nie sú klamstvá - leda ak lživí citáty nekonečných vypatlancov (kreacionistov).
▲
13.05.2015, 21:24
|
Sú tam klamstvá plné neoprávneného očierňovania vyplývajúce z nepochopenia kreacionistických článkov, a zároveň lživé "naprávanie vecí na pravú mieru ".
|
|
|
62
|
|
|
47. ruwolf_5 12.05.2015, 21:57
3. Nie. To nebolo očité svedectvo ale priame pozorovanie.
4. Nič také neporušujú. To tkanivo nie je vôbec čerstvé, ako klamú vypatlaní kreacionisti:
http://TalkOrigins.org/faqs/dinosaur/flesh.html Dino Blood Redux
Našlo sa nedávno šampanské 170 rokov staré výbornej kvality, čiže z doby Františka Jozefa I.
▲
13.05.2015, 10:04
|
Citát:
Našlo sa nedávno šampanské 170 rokov staré výbornej kvality, čiže z doby Františka Jozefa I.
Otázka:
Aké tkanivá sa nachádzajú v šampanskom? |
|
|
75
|
|
|
62. 13.05.2015, 10:04
Citát:
Našlo sa nedávno šampanské 170 rokov staré výbornej kvality, čiže z doby Františka Jozefa I.
Otázka:
Aké tkanivá sa nachádzajú v šampanskom?
▲
13.05.2015, 13:26
|
Nenašlo sa tkanivo, ale len pozostatky tkaniva. |
|
|
83
|
|
|
75. ruwolf_5 13.05.2015, 13:26
Nenašlo sa tkanivo, ale len pozostatky tkaniva.
▲
13.05.2015, 14:59
|
To stačí. Niečo také by bolo po desiatkách miliónov rokov už dávno rozložené.
|
|
|
94
|
|
|
83. 13.05.2015, 14:59
To stačí. Niečo také by bolo po desiatkách miliónov rokov už dávno rozložené.
▲
13.05.2015, 17:00
|
Na rozklad všetkého musíš mať niečo, čo to rozkladá. Do hermeticky uzavretého priestoru sa Ti to ale nemá ako dostať.
|
|
|
102
|
|
|
94. ruwolf_5 13.05.2015, 17:00
Na rozklad všetkého musíš mať niečo, čo to rozkladá. Do hermeticky uzavretého priestoru sa Ti to ale nemá ako dostať.
▲
13.05.2015, 21:28
|
1. Malo čo. odkaz "Dekompozice (rozklad) je postupná dezintegrace mrtvé organické hmoty, vrcholící mineralizací, tedy úplnou přeměnou na látky anorganické, jako je voda, oxid uhličitý a různé soli. Rozkladu podléhají jak části těl (spadané listí, mrtvé kusy kůže), tak i celé organizmy poté, co zemřou. Příčinou rozkladu jsou nejen fyzikální, ale zejména také biologičtí činitelé, kteří mrtvou biologickou hmotu konzumují."
2. Tie ostatky neboli v hermeticky uzavretom prostredí. |
|
|
85
|
|
|
75. ruwolf_5 13.05.2015, 13:26
Nenašlo sa tkanivo, ale len pozostatky tkaniva.
▲
13.05.2015, 15:20
|
Našlo sa aj drevo. Po údajných 8 miliónoch rokov : odkaz - teda nie iba pozostatky |
|
|
95
|
|
|
85. 13.05.2015, 15:20
Našlo sa aj drevo. Po údajných 8 miliónoch rokov : http://ipolytarnoc.kvvm.hu/uploads/File/pdf/Kazmer_2008_Bukkabrany_Hantkeniana.pdf - teda nie iba pozostatky
▲
13.05.2015, 17:04
|
No a? Hermeticky uzavreté Ti vydrží. Prečo by nemalo? Popíš fyzikálny postup, akým sa môže rozložiť dokonale uzavreté...
|
|
|
103
|
|
|
95. ruwolf_5 13.05.2015, 17:04
No a? Hermeticky uzavreté Ti vydrží. Prečo by nemalo? Popíš fyzikálny postup, akým sa môže rozložiť dokonale uzavreté...
▲
13.05.2015, 21:30
|
Nebolo hermeticky uzavreté. Fyzikálne i biologické činitele boli plne v dosahu. (vo vlhkom pieskovci, kde bolo drevo objavené)
Chlapče uč sa už konečne!
|
|
|
49
|
|
|
31. ruwolf_5 11.05.2015, 23:52
1. Veda je to, čo používa vedeckú metódu.
2. Vedecké je to, čo používa vedeckú metódu a nevedecké to, čo ju nepoužíva.
3. Napr. na nezmysly sa nedá zmysluplne odpovedať, takže nie, nemôže odpovedať na všetko.
4. Mýlia ja ľudia, veda je len metóda, ktorú robia omyľní ľudia a tí sa, samozrejme môžu mýliť. No metódy sú zámerne robené tak, aby sa chyby odhaľovali a opravovali.
5. Nemám takú oblasť. Možno fungovanie mysle, t.j. mozgov ...
▲
12.05.2015, 22:13
|
31. Celkom sranda. "Veda je to, čo používa vedeckú metódu." A ako máme vedieť, čo je vedecká teória, keď nevieme, čo je veda.
|
|
|
50
|
|
|
49. Patrick91 12.05.2015, 22:13
31. Celkom sranda. "Veda je to, čo používa vedeckú metódu." A ako máme vedieť, čo je vedecká teória, keď nevieme, čo je veda.
▲
12.05.2015, 22:14
|
to ako by si povedal, že voda je to, čo je zabalené do fľaše s etiketou "voda".
|
|
|
32
|
|
|
1. Patrick91 08.05.2015, 12:45
1. Čo je veda?
2. Čo je vedecké a čo nevedecké?
3. Môže veda odpovedať na všetko?
4. Môže sa veda mýliť?
5. Ktorá oblasť vedy ťa najviac zaujíma?
▲
11.05.2015, 23:56
|
|
42
|
|
|
1. Patrick91 08.05.2015, 12:45
1. Čo je veda?
2. Čo je vedecké a čo nevedecké?
3. Môže veda odpovedať na všetko?
4. Môže sa veda mýliť?
5. Ktorá oblasť vedy ťa najviac zaujíma?
▲
12.05.2015, 20:36
|
1. empiricke/matematicke hladanie suvislosti
2. vedecke je empiricky alebo matematicky potvrditelne, nevedecke je empiricky/matematicky neoveritelne.
3. zatial nie
4. mylit sa moze clovek.
5. ziadna nejak zvlast.
|
 |
|
86
|
|
|
1. Patrick91 08.05.2015, 12:45
1. Čo je veda?
2. Čo je vedecké a čo nevedecké?
3. Môže veda odpovedať na všetko?
4. Môže sa veda mýliť?
5. Ktorá oblasť vedy ťa najviac zaujíma?
▲
13.05.2015, 15:42
|
1. Nicola Tesla povedal,že : "Veda je len perverzitou pokiaľ jej najvyšším cieľom nie je lepšie ľudstvo" ...takže asi tak |
 |
|
87
|
|
|
86. Aranjes 13.05.2015, 15:42
1. Nicola Tesla povedal,že : "Veda je len perverzitou pokiaľ jej najvyšším cieľom nie je lepšie ľudstvo" ...takže asi tak
▲
13.05.2015, 16:11
|
to by sa možno dalo povedať o akomkoľvekj našom konaní 🙂
|
|
|
104
|
|
|
87. Patrick91 13.05.2015, 16:11
to by sa možno dalo povedať o akomkoľvekj našom konaní 🙂
▲
13.05.2015, 22:21
|
87. To by som netvrdila ... napr. v takej kadibudke Ti môže byť osud ľudstva celkom ukradnutý  |
|
|
2
|
Veda predstavuje systematickú ľudskú činnosť, zameranú na pochopenie akýchkoľvek pozorovateľných javov. Keďže v novoveku sa ľudské poznatky značne rozmnožili, vytvorili sa oddelené vedné disciplíny, z ktorých každá sa zaoberá len určitou časťou sveta, určitou skupinou javov. Hlavným cieľom každej vednej disciplíny je poznávanie pravdy o jej špecifickom predmete záujmu. Ideálom každej vedy je vysvetliť čo možno najviac javov, čo možno najmenším počtom predpokladov. Veda nemá žiadny iný program než zisťovanie čo najhlbšej pravdy. V tomto zmysle má veda v mojom chápaní značne užší obsah než v bežnom jazyku a zodpovedá zhruba tomu, čo sa niekedy označuje za „čistú“, teda neaplikovanú vedu. Takto chápaná veda nemá žiaden vopred formulovaný cieľ, jej zmyslom nie je pomáhať ľuďom, ani zlepšovať ich životné podmienky – to už je úlohou aplikovaných odborných disciplín, ako sú technika, či medicína. Cieľom vedy rozhodne nie je utešovať ľudí, ani chlácholiť ich ilúziami. Vedci sa pri svojej práci obvykle správajú v súlade s bežnými mravnými normami, ale cieľom vedy nie je podporovať morálku ani žiadnu ideológiu.
Každá vedná disciplína má svoje špecifické metódy, ale v podstate sú metódy prírodných vied rovnaké: všetko začína pozorovaním, za ktorým nasledujú experimenty. Po získaní dostatočného množstva poznatkov sa navrhujú hypotézy, ktoré objasňujú javy zistené pozorovaním a experimentami. Ak sú hypotézy schopné vysvetliť aj javy, ktoré sa pôvodne nepozorovali, považujú sa za predbežne potvrdené teórie. Pravdivosť predpovedí teórií sa opäť potvrdzuje pozorovaním a experimentami. Žiadna teória si však nerobí nárok na večnú platnosť, všetky teórie sa považujú za dočasné, vyvrátiteľné, doplniteľné. Nová teória, ktorú vedci prijmú, musí však spĺňať jedno veľmi prísne kritérium: musí vysvetliť všetky javy vysvetliteľné predchádzajúcou teóriou oveľa lepšie, vysvetliť ich pomocou menšieho počtu predpokladov, a/alebo vysvetliť navyše aj nové javy, ktoré predchádzajúca teória vysvetliť nevedela. Takáto požiadavka zaručuje, že veda sa v svojom vývoji stále viac približuje k pochopeniu toho, aký svet naozaj je, aj keď nikto sa netrápi otázkou, či vôbec jestvuje akási konečná pravda. Veda je spokojná aj s pravdou dočasnou, relatívnou, zatiaľ najlepšou. Takej pravde sa dáva prednosť pred lžou, výmyslom a neodôvodnenou vierou.
odkaz |
 |
|
8
|
|
|
2. Lemmy 08.05.2015, 12:50
Veda predstavuje systematickú ľudskú činnosť, zameranú na pochopenie akýchkoľvek pozorovateľných javov. Keďže v novoveku sa ľudské poznatky značne rozmnožili, vytvorili sa oddelené vedné disciplíny, z ktorých každá sa zaoberá len určitou časťou sveta, určitou skupinou javov. Hlavným cieľom každej vednej disciplíny je poznávanie pravdy o jej špecifickom predmete záujmu. Ideálom každej vedy je vysvetliť čo možno najviac javov, čo možno najmenším počtom predpokladov. Veda nemá žiadny iný program ne...
▲
08.05.2015, 13:10
|
"Žiadna teória si však nerobí nárok na večnú platnosť, všetky teórie sa považujú za dočasné, vyvrátiteľné, doplniteľné. " - dobrá veta. Podobne i predposledná: "Veda je spokojná aj s pravdou dočasnou, relatívnou, zatiaľ najlepšou."
|
|
|
15
|
|
|
8. Patrick91 08.05.2015, 13:10
"Žiadna teória si však nerobí nárok na večnú platnosť, všetky teórie sa považujú za dočasné, vyvrátiteľné, doplniteľné. " - dobrá veta. Podobne i predposledná: "Veda je spokojná aj s pravdou dočasnou, relatívnou, zatiaľ najlepšou."
▲
08.05.2015, 16:26
|
|
3
|
Áno, stane sa, že aj vedec sa pomýli. Platí: Chybné vstupy, chybné výstupy.Alebo počas výskumu niekde spraví chybu. Ale veda má nástroje na opravu.
|
|
|
12
|
|
|
3. Lemmy 08.05.2015, 12:52
Áno, stane sa, že aj vedec sa pomýli. Platí: Chybné vstupy, chybné výstupy.Alebo počas výskumu niekde spraví chybu. Ale veda má nástroje na opravu.
▲
08.05.2015, 13:37
|
z predchádzajúceho (1. a 8.) vyplýva, že je tu možnosť, že veda, celé vedecké moznanie môže byť chybné. Pretože ak "žiadna teória si nerobí nárok na večnú platnosť", tak si ho asi nerobí preto, že je logicky možné, že sa mýli.
|
|
|
13
|
|
|
12. Patrick91 08.05.2015, 13:37
z predchádzajúceho (1. a 8.) vyplýva, že je tu možnosť, že veda, celé vedecké moznanie môže byť chybné. Pretože ak "žiadna teória si nerobí nárok na večnú platnosť", tak si ho asi nerobí preto, že je logicky možné, že sa mýli.
▲
08.05.2015, 13:38
|
|
4
|
Vedecké je napríklad, keď niečo povieš, a to sa dá overiť aj v budúcnosti. Napríklad niečo o gravitácii, o obehu planét. Kozmonauti na základe vedeckých výpočtov letia do vesmíru.
Nevedecké: mytológie, vrátane súčasných náboženstiev, niečo, čím sa veda ani nezaoberá, rozprávky, debata v krčme je často nevedecká. Osobne som sa v krčme ešte nestretol s vedeckou debatou.
|
|
|
16
|
|
|
4. Lemmy 08.05.2015, 12:54
Vedecké je napríklad, keď niečo povieš, a to sa dá overiť aj v budúcnosti. Napríklad niečo o gravitácii, o obehu planét. Kozmonauti na základe vedeckých výpočtov letia do vesmíru.
Nevedecké: mytológie, vrátane súčasných náboženstiev, niečo, čím sa veda ani nezaoberá, rozprávky, debata v krčme je často nevedecká. Osobne som sa v krčme ešte nestretol s vedeckou debatou.
▲
08.05.2015, 16:41
|
a veda sa nezaoberá náboženstvom? rozprávkami? - minimálne psychológia určite áno. Ći to nie je veda? Nehovoriac o religionistike..
|
|
|
5
|
Veda nemôže odpovedať na všetko. Sú javy, ktorými sa veda veľmi nezaoberá. Napríklad prečo si si dal v cukrárni zákusok, a nie zmrzlinu.
|
|
|
6
|
Najviac ma zaujíma kozmológia a abiogenéza.
|
|
|
9
|
veda sa nedá správne zadefinovať.., zo všetkého sa dá urobiť veda .
|
|
|
23
|
Zaujímavá veda v podaní významného českého vedca je aj na tomto videu (prvých pár minút je o inom). Už som z toho pozrel skoro hodinu a pol, dokopy to má vyše dve hodiny :-)
odkaz |
|
|
24
|
|
|
23. Krištof 08.05.2015, 20:36
Zaujímavá veda v podaní významného českého vedca je aj na tomto videu (prvých pár minút je o inom). Už som z toho pozrel skoro hodinu a pol, dokopy to má vyše dve hodiny :-)
http://podlampou.tyzden.sk/prva-sekunda-vesmiru/
▲
08.05.2015, 21:28
|
vedecké témy v relácií Pod Lampou sú super 🙂
|
|
|
25
|
|
|
24. Patrick91 08.05.2015, 21:28
vedecké témy v relácií Pod Lampou sú super 🙂
▲
08.05.2015, 21:38
|
aky je tvoj nazor na Grygara?
|
|
|
26
|
|
|
25. 08.05.2015, 21:38
aky je tvoj nazor na Grygara?
▲
08.05.2015, 21:50
|
|
27
|
|
|
26. Patrick91 08.05.2015, 21:50
ešte som ho nepočul.
▲
08.05.2015, 21:54
|
|
28
|
|
|
27. 08.05.2015, 21:54
sa cudujem.
▲
08.05.2015, 22:02
|
nevidel som ešte všetky časti, iba zopár. Nemám na to toĺko času 🙂
|
|
|
29
|
Veda je celosvetové spiknutie ateistov; najväčšia tajná organizácia ateistických biológov, geológov, paleontológov, fyzikov, historikov... vedcov z celého sveta, ktorá svojimi bludmi chce povaliť náboženstvá, predovšetkým kresťanstvo    
Náboženstvo „porodilo“ filozofiu a filozofia vedu... Trvalo však dlho, kým z „dieťaťa dospela“ do dnešnej podoby. Postupne vznikali odlišnosti, ktoré snáď začali Aristotelom. Na rozdiel od svojho učiteľa Platóna, sa „nepohyboval“ vo svete ideí, ale „kľakol si na všetky štyri“, skúmal veci také aké sú. Platón sa odvrátil od sveta zmyslov a ako keby zažmuroval oči pred všetkým, čo okolo seba vidíme /chcel nazrieť do sveta ideí/... Aristoteles naproti tomu intenzívne študoval prírodu. A o tom je veda „pokľaknúť na všetky štyri“ a skúmať „materiálny“ svet do čo možno najväčších podrobností. Merať všetko čo merať ide a čo nie, to urobiť merateľným, pokiaľ sa len dá... pozorovať, zbierať, hromadiť údaje, vzájomne konfrontovať – porovnávať, overovať, experimentovať.. a z toho všetkého racionálne, logicky, vyvodzovať... pritom pri každej svojej činnosti sa snažiť o čo možno najväčšiu mieru objektivity; čo však nie je také jednoduché, temer až nemožné:
„Vedec, aj keď má snahu byť pri svojej práci čo najobjektívnejší, tiež je len človekom a nedokáže sa vyzliecť zo svojej subjektivity a obliecť si objektivitu, ako nejaký pracovný plášť. Aj keď má veda nástroje na eliminovanie možných omylov, ktoré novými poznatkami priebežne vylepšuje a omyl, pomocou nich, relatívne rýchlo odhalí, nikdy nebude absolútne objektívnou.“ /Hľadanie skutočnosti, alebo veci medzi nebom a zemou/
Veda skúma svet prírody, materiálny svet, „tento“ svet, má na to svoje prostriedky, metodológie, ale nemá prostriedky, aby skúmala veci mimo tohto sveta... nekladie si ani otázky po zmyslu... z uvedeného vyplývajú pravdy (sú iného charakteru, ako pravdy filozofické, či náboženské... ), ktoré môže dobýjať i jej obmedzenia... kam veda nemôže, tam človek používa filozofické myslenie (náboženstvo)... aj keď filozofia prestupuje hranice vedy, nemôže vedu ignorovať, pokiaľ tak robí, potom je v lepšom prípade slepou...
„... veda často pripomína predajnú ženu, ktorá posluhuje tomu, kto ju vydržiava“ /Hľadanie skutočnosti, alebo veci medzi nebom a zemou/
Tak ako, najmä v „dnešnom“ svete, temer všetko potrebuje peniaze, investície... sponzorov...ani veda nie je výnimkou... báda, skúma, pracuje... v tom, v čom sa to jej mecenášom oplatí (a najlepšia je „okamžitá“ návratnosť investícií)... preferovanými sú také ciele vedy, ktoré prinášajú čo najväčší úžitok pre investora a to v čo možno najkratšom čase... častejšie sa investuje v oblasti „tovarov určených na predaj“, výrobných technológií... či v zbrojárenstve... než v oblasti znečisťovania ovzdušia... vesmíru... ET... |
 |
|
30
|
|
|
29. J.Tull 09.05.2015, 16:16
Veda je celosvetové spiknutie ateistov; najväčšia tajná organizácia ateistických biológov, geológov, paleontológov, fyzikov, historikov... vedcov z celého sveta, ktorá svojimi bludmi chce povaliť náboženstvá, predovšetkým kresťanstvo
Náboženstvo „porodilo“ filozofiu a filozofia vedu... Trvalo však dlho, kým z „dieťaťa dospela“ do dnešnej podoby. Postupne vznikali odlišnosti, ktoré snáď začali Aristotelom. Na rozdiel od svojho učiteľa Platóna, sa „nepohyboval“ vo svete ideí...
▲
09.05.2015, 20:15
|
Ten prvý odsek nie je síce pravda, ale nie je ani úplne scestný. Počas komunistického socializmu totiž naozaj existoval tzv. vedecký ateizmus ako "neoddeliteľná súčasť a stránka marxisticko-leninského svetonázoru spočívajúca v popieraní Boha" a pod. To je už je minulosť, avšak aj v dnešnej dobe sa nájdu niektorí ateisti ako napr. Richard Dawkins, ktorí hovoria, že veda vyvracia existenciu Boha alebo niečo podobné.
Samostatná kapitola je vzťah ľudí rôznych svetonázorov a prístupov k biologickej evolúcii. Takto o tom píše prof. RNDr. Peter Holec, CSc.:
Dnešní materialisti radi zdôrazňujú úplnú náhodnosť v procese evolúcie. Postavili evolúciu proti Bohu a hovoria: máme evolúciu, nepotrebujeme Boha. ...
Do skupiny ľudí, ktorá evolúciu neuznáva, sa postavila od začiatku skupina vedcov a filozofov, ktorí formulovali zásady „vedeckého kreacionizmu“ (creation science). Tí postavili stvorenie do ostrého protikladu s evolúciou, lenže v opačnom garde ako materialisti. Vedeckí kreacionisti sa snažia nájsť vedeckú argumentáciu proti evolúcii, aby dokázali správnosť tvrdenia Biblie. Považujú opis stvorenia v starozákonnej knihe Genesis za doslovne platný. ... Vedeckí kreacionisti sa postavili do opačného garde ako materialisti a postavili Boha proti evolúcii. Hovoria: „Máme Boha, nepotrebujeme evolúciu“.
Tretia skupina ľudí – súčasní kresťanskí evolucionisti sú presvedčení, že evolúcia prebiehala tak, ako ju veda postupne objavuje. Evolúciu, teda zmeny a vývoj jednotlivých druhov rastlín a živočíchov je treba chápať ako Božiu tvorbu, ktorá sa neodohrávala náhodou. Kniha Genezis hovorí o tom, že Boh stvoril všetko, čo existuje. Bolo to dôležité pre Izraelský národ, pretože bol v obkľúčení národov, ktoré vyznávali množstvo bohov a klaňali sa slnku, mesiacu a rôznym živlom. Genezis ale nehovorí, ako toto všetko Boh stvoril. Určitý náznak je u prvého človeka Adama, ktorého stvoril z blata zeme, teda z tých hmotných prvkov, ktoré sú na našej Zemi. Knihu Genezis je treba chápať skôr ako oslavnú ódu na Boha–Stvoriteľa, a nie ako prírodovedeckú príručku.Tam vzniká základné nedorozumenie.
Podľa môjho názoru evolučná teória hovorí o tom, ako Boh tvoril a dodnes tvorí. Takto ponímaná evolúcia podáva oveľa vznešenejší obraz o Bohu–Stvoriteľovi. Boh tvoril (a neustále tvorí) evolúciou. Žiadny vedecký poznatok neodporuje pravdám viery. Viera a veda sú akoby dve koľajnice idúce paralelne vedľa seba, ale vedúce k tomu istému cieľu – k pravde. Dve pravdy si nemôžu odporovať. Tú pravdu, ktorú poznávame rozumom, stále overujeme a korigujeme, a tú druhú – zjavenú, máme prijať a uveriť jej, pretože nám ju predkladá sám Tvorca. Chyba neveriaceho Tomáša bola v tom, že mal uveriť bez dôkazov. On sa chcel dotknúť a ohmatať. Vo vede tento postup nie je zakázaný, ale sa priam vyžaduje. Prírodné vedy nemajú nástroj na odhalenie Boha, preto sa k jeho existencii nemôžu vyjadriť. Kresťania môžu uznávať evolúciu a pritom sa nemusia vzdať ničoho, čo je napísané v Biblii. Jednoducho a veľmi stručne hovorí učebnica katolíckeho náboženstva pre 5. ročník základných škôl: „Knihy Svätého písma napísali ľudia z Božieho vnuknutia. Boh im vnukal myšlienky. Potom svätopiscov viedol k tomu, aby tieto myšlienky zrozumiteľne napísali. Takto je Biblia aj dielom ľudského rozumu a ľudskej ruky. Preto majú jednotlivé knihy odlišný štýl. Ich pisatelia nevedeli z prírodných vied o nič viac než ich súčasníci. Preto v Biblii nehľadáme zdroj vedomostí o prírode a o vesmíre. Biblia nám podáva pravdy o Bohu, o jeho dobrote a láske k človeku.“ Je na zamyslenie, prečo Boh nestvoril svet jediným aktom, ale robil tak postupne – šesť dní. Nenaznačuje to vývoj? Trvajúci nie našich dnešných šesť dní, ale obdobia trvajúce mnoho miliónov rokov.
Na záver treba povedať, že vývoj vesmíru, hmoty a života je až do dnešného dňa neprerušené tvorenie vesmíru, hmoty a živých bytostí. Preto neexistuje žiadny rozpor medzi metafyzickou myšlienkou stvorenia a vedeckým pojmom evolúcie, ale oba tieto pojmy sa dopĺňajú, sú komplementárne. To, čo astrofyzici, fyzici, chemici a biológovia nazývajú kozmickým, fyzikálnym, chemickým a biologickým vývojom, chápu metafyzici a teológovia ako práve sa postupne uskutočňujúce stvorenie od jednoduchého k zložitému, od počiatku vesmíru dodnes. Viera v Boha Stvoriteľa a evolúcia nie sú v protiklade.
|
|
|
38
|
|
|
30. Krištof 09.05.2015, 20:15
Ten prvý odsek nie je síce pravda, ale nie je ani úplne scestný. Počas komunistického socializmu totiž naozaj existoval tzv. vedecký ateizmus ako "neoddeliteľná súčasť a stránka marxisticko-leninského svetonázoru spočívajúca v popieraní Boha" a pod. To je už je minulosť, avšak aj v dnešnej dobe sa nájdu niektorí ateisti ako napr. Richard Dawkins, ktorí hovoria, že veda vyvracia existenciu Boha alebo niečo podobné.
Samostatná kapitola je vzťah ľudí rôznych svetonázorov a prístupov k bio...
▲
12.05.2015, 16:41
|
Dawkins nič také netvrdí. Prečo máš potrebu neustále klamať?
Holec tiež strašne klame. Selekcia, nevyhnutná časť evolúcie, je silne nenáhodný proces.
|
|
|
40
|
|
|
38. ruwolf_5 12.05.2015, 16:41
Dawkins nič také netvrdí. Prečo máš potrebu neustále klamať?
Holec tiež strašne klame. Selekcia, nevyhnutná časť evolúcie, je silne nenáhodný proces.
▲
12.05.2015, 17:30
|
...súhlasím s "Selekcia, nevyhnutná časť evolúcie, je silne nenáhodný proces" o tom či Dawkins tvrdí "veda vyvracia existenciu Boha alebo niečo podobné" neviem... čo však viem je, že kreacionisti (ID-čkári) s obľubou trepú, prekrucujú výroky ateistov tak, že ich vlastná mater nespozná... klamú len sa tak práši (i keď možno neklamú, "len" si účelovo vymýšľajú... neklamú v tom zmysle, že svojim klamstvá i veria, neuvedomujú si ich... )
|
|
|
43
|
|
|
38. ruwolf_5 12.05.2015, 16:41
Dawkins nič také netvrdí. Prečo máš potrebu neustále klamať?
Holec tiež strašne klame. Selekcia, nevyhnutná časť evolúcie, je silne nenáhodný proces.
▲
12.05.2015, 21:34
|
Tá tvoja večná zaujatosť... Zdá sa, že dané Dawkinsove texty poriadne nepoznáš, napr. A Devil´s Chaplain a The Blind Watchmaker, lebo inak by si vedel, že Dawkins naozaj niečo podobné hovorí:
"Dawkins urobil z Darwinovej teórie ateistickú víziu sveta. Je zarážajúce, že tam, kde evoluční biológovia vidia v Darwinovej teórii popis reality, Dawkins (A Devil´s Chaplain, str. 78—90) vidí vysvetlenie reality. Tvrdí, že po Darwinovi nie je potrebná viera v Boha, pretože svet sa vyvíja autonómne aj bez Neho (The Blind Watchmaker, str. 141). Dawkins premenil provizórnu teóriu, ktorá nie je bez vedeckých a filozofických problémov, na teóriu absolútne istú."
odkaz
Adam Roman v podobnom duchu ako Dawkins o vede a evolučnej teórii vo vzťahu k náboženstvu, že evolúcia je slepá a nepotrebuje či vylučuje existenciu Boha a pod.:
"V nasledujúcom sa pokúsim ukázať, že Darwinov nápad bol až taký geniálny, že algoritmus, ktorý objavil, je univerzálny a jediný: ak kdekoľvek vo Vesmíre má nastať vývoj od jednoduchého k zložitému, Darwinova prírodná selekcia je hádam jediný spôsob, ako k takému cieľu dospieť... Ale zložitý nemôže byť, pretože je iba popisom bezcieľnych prírodných procesov, ktoré vždy bývajú jednoduché i keď to už rozhodne neplatí o ich produktoch. Práve preto sa treba s pokorou skloniť pred tým jednoduchým a slepým procesom, ktorý stvoril všetko živé, vrátane vedomia a ľudskej inteligencie. Ak si už niečo máme vážiť (netvrdím, že máme), tak je to ten pozoruhodne jednoduchý algoritmus, vďaka ktorému sme tu, vďaka ktorému sme získali inteligenciu, ktorá nám umožnila spoznať rukopis nášho skutočného tvorcu: algoritmu bezcieľnej evolúcie, ktorého naši predkovia mylne považovali za osobného boha. ...
Na záver si teda treba veľmi dobre uvedomiť, čo hovorí evolučná teória o teleológii: stavia ju z hlavy na nohy. Prispôsobenie prostrediu nie je dielom inteligentného zámeru, ale inteligentný zámer v mysli človeka je produktom slepého selektívneho procesu: prírodná selekcia po milióny rokov produkovala telá stále zložitejších zvierat, telá so stále komplikovanejšími mozgovými štruktúrami, až sa nakoniec prepracovala k mozgu človeka, ktorý sa začal pýtať na účel, zámer, cieľ všetkého možného i nemožného. Slepý algoritmus selekcie vytvoril inteligenciu, nie inteligencia vytvorila človeka! Darwinova teória poslala konečne piaty „dôkaz“ Tomáša Akvinského tam kam patrí: na intelektuálne smetisko, medzi nepodarky ľudskej mysle."
odkaz
"Hlavná a nevyhnutná chyba v Dawkinsovom tvrdení, že veda vyžaduje ateizmus, je, že ide za rámec dôkazov. Ak je Boh mimo prírody, potom veda nemôže ani dokázať, ani vyvrátiť jeho existenciu. Ateizmus sa teda musí považovať za druh slepej viery, pretože sa zakladá na súbore názorov, ktoré sa nedajú obrániť na čisto rozumovom základe. Asi najzreteľnejší opis tohto názoru pochádza z nečakaného zdroja: Stephen Jay Gould, ktorý je popri Dawkinsovi pravdepodobne najviac čítaným verejným obhajcom evolúcie z minulého pokolenia. V inak málo známej knižnej recenzii Gould pranieruje Dawkinsov pohľad:
Hovorím to svojim kolegom už po x-miliónty krát: Veda jednoducho nemôže svojimi oprávnenými prostriedkami rozsúdiť vec Božieho prípadného dohľadu nad prírodou. My ho ani nepotvrdzujeme, ani nevyvraciame; jednoducho sa k tomu ako vedci nemôžeme vyjadriť. Ak niekto z našich radov urobil nemiestnu poznámku, tvrdiac, že darvinizmus popiera Boha, potom pôjdem a nájdem pani McInterney [Gouldova učiteľka z 3. ročníka], aby mu dala po prstoch. ... Veda môže pracovať len s hmotnými vysvetleniami; nemôže potvrdiť ani vyvrátiť iné druhy činiteľov (napríklad Boha) v iných oblastiach (napríklad v mravnej oblasti). Zabudnime na chvíľu na filozofiu; mali by postačiť jednoduché fakty z minulého storočia. Samotný Darwin bol agnostikom (stratil vieru v Boha po nešťastnej smrti jeho obľúbenej dcéry), ale veľký americký botanik Asa Gray, ktorý podporoval prírodný výber a napísal knihu nazvanú Darwiniana, bol zbožným kresťanom. O 50 rokov neskôr: Charles D. Walcott, objaviteľ skamenelín v burgesských bridliciach, bol presvedčeným darvinistom a rovnako pevným kresťanom, ktorý veril, že Boh navrhol prírodný výber, aby viedol dejiny života podľa jeho predstáv a zámerov. O ďalších 50 rokov tu máme dvoch najväčších evolucionistov nášho pokolenia: G. G. Simpson bol humanistický agnostik, Teodosij Dobžanskyj bol ukrajinský pravoslávny veriaci. Buď je polovica mojich kolegov strašne hlúpa, alebo darvinizmus ako veda je plne v súlade s bežnými náboženskými presvedčeniami - a rovnako v súlade s ateizmom."
odkaz |
|
|
45
|
|
|
43. Krištof 12.05.2015, 21:34
Tá tvoja večná zaujatosť... Zdá sa, že dané Dawkinsove texty poriadne nepoznáš, napr. A Devil´s Chaplain a The Blind Watchmaker, lebo inak by si vedel, že Dawkins naozaj niečo podobné hovorí:
"Dawkins urobil z Darwinovej teórie ateistickú víziu sveta. Je zarážajúce, že tam, kde evoluční biológovia vidia v Darwinovej teórii popis reality, Dawkins (A Devil´s Chaplain, str. 78—90) vidí vysvetlenie reality. Tvrdí, že po Darwinovi nie je potrebná viera v Boha, pretože svet sa vyvíja autonómne aj ...
▲
12.05.2015, 21:42
|
Necituješ Dawkinsa a aj to, čo kopíruješ, netvrdí o Dawkinsovi, že veda vraj podľa neho vyvracia Boha - ale len, že ho nepotrebuje.
|
|
|
44
|
|
|
38. ruwolf_5 12.05.2015, 16:41
Dawkins nič také netvrdí. Prečo máš potrebu neustále klamať?
Holec tiež strašne klame. Selekcia, nevyhnutná časť evolúcie, je silne nenáhodný proces.
▲
12.05.2015, 21:37
|
Čo sa tu myslí pod náhodou? Proste to že to vzniklo bez inteligentnej príčiny, Boha. Napr. lietadlo zostrojili inteligentní ľudia, nevzniklo náhodne pod vplyvom okolitých podmienok a času. A podobne život mohol vzniknúť buď z vôle Božej, alebo zhodou priaznivých okolností...
Preto aj ateistický vedec Christian de Duve povedal o týchto veciach svoj názor: "Bola to len náhoda, ktorá to všetko spôsobila, od prehistorickej polievky až po človeka." Alebo iný príklad, známy biológ Jacques L. Monod: "Pri samom základe fantastickej stavby evolúcie je číra náhoda, absolútne slobodná, ale slepá. Človek konečne vie, že v bezcitnej nekonečnosti vesmíru, z ktorého sa vynoril len ako výsledok náhody, je celkom sám." Náhodou sa tu myslí neinteligentná príčina, súhra okolností, alebo ako hovorí slovník: náhoda je predpokladaný neosobný bezúčelový určovateľ nevypočítateľného diania. Niekedy sa hovorí aj o neriadených procesoch. Podľa ortodoxných resp. ateistických neodarvinistov každý evolučný krok je čistou náhodou, "šancou, o ktorú sa zavadilo krídlom". Príroda vraj jednoducho náhodne spája dokopy isté ťažkopádne ustrojenia a len niekoľko málo z nich sa potom ujme. Evolúcia sa potáca dopredu slepo a bezúčelne. Môže síce budiť dojem usmernenej dôvtipnosti, ale je za tým jednoduchý chaos. Niekedy sa slovo náhoda spája s neznámou príčinou. Na rozdiel od toho profesor biochémie Dr. Michael J. Behe prišiel k záveru: "Človek, ktorý sa necíti zaviazaný obmedzovať svoj výskum na neinteligentné príčiny, príde k záveru, že mnohé biochemické systémy boli projektované. Nie zákonmi prírody, nie náhodou a nevyhnutnosťou, boli skôr plánované... Život na jeho najelementárnejšej úrovni, v jeho najdôležitejších komponentoch, je výsledok inteligentnej činnosti."
|
|
|
46
|
|
|
44. Krištof 12.05.2015, 21:37
Čo sa tu myslí pod náhodou? Proste to že to vzniklo bez inteligentnej príčiny, Boha. Napr. lietadlo zostrojili inteligentní ľudia, nevzniklo náhodne pod vplyvom okolitých podmienok a času. A podobne život mohol vzniknúť buď z vôle Božej, alebo zhodou priaznivých okolností...
Preto aj ateistický vedec Christian de Duve povedal o týchto veciach svoj názor: "Bola to len náhoda, ktorá to všetko spôsobila, od prehistorickej polievky až po človeka." Alebo iný príklad, známy biológ Jacques L. Mono...
▲
12.05.2015, 21:44
|
Vôbec nie. Náhoda nie je to, čo vzniklo bez inteligentnej príčiny. Aj správanie veľmi hlúpeho človeka je nenáhodné a nenazýva za inteligentné...
|
|
|
48
|
|
|
46. ruwolf_5 12.05.2015, 21:44
Vôbec nie. Náhoda nie je to, čo vzniklo bez inteligentnej príčiny. Aj správanie veľmi hlúpeho človeka je nenáhodné a nenazýva za inteligentné...
▲
12.05.2015, 22:09
|
45. Napísal som, že napr. Dawkins hovorí to alebo niečo podobné a ono to je podobné. Hovorí, že Boh neplní žiadnu užitočnú funkciu pri vysvetľovaní, ako veci fungujú a preto sa ho môžeme zbaviť ako "naozaj veľmi, veľmi nepravdepodobného". Podobne ako napr. Adam Roman aj Dawkins hovorí v podstate to, že evolúcia je slepá a nepotrebuje či vylučuje existenciu Boha. Preto aj vedec Stephen Jay Gould kritizoval, že Dawkins tvrdí, že darvinizmus popiera Boha a pod. Napr. ten Stephen Jay Gould by ho za to nekritizoval bezdôvodne.
46. Tak ide o určitý význam slova náhoda, napr. podľa daného slovníka, ale aj v tejto téme podľa prof. Petra Holeca, Christian de Duvea, Jacques L. Monoda atď.
|
|
|
53
|
|
|
48. Krištof 12.05.2015, 22:09
45. Napísal som, že napr. Dawkins hovorí to alebo niečo podobné a ono to je podobné. Hovorí, že Boh neplní žiadnu užitočnú funkciu pri vysvetľovaní, ako veci fungujú a preto sa ho môžeme zbaviť ako "naozaj veľmi, veľmi nepravdepodobného". Podobne ako napr. Adam Roman aj Dawkins hovorí v podstate to, že evolúcia je slepá a nepotrebuje či vylučuje existenciu Boha. Preto aj vedec Stephen Jay Gould kritizoval, že Dawkins tvrdí, že darvinizmus popiera Boha a pod. Napr. ten Stephen Jay Gould by ho za ...
▲
12.05.2015, 22:33
|
Keď Stephen J. Gould kritizoval, že Dawkins tvrdí, že darvinizmus popiera Boha a pod., pričom Dawkins povedal niečo iné, tak Gould klame, mláti vlastných slamených panáčkov...
|
|
|
63
|
|
|
53. ruwolf_5 12.05.2015, 22:33
Keď Stephen J. Gould kritizoval, že Dawkins tvrdí, že darvinizmus popiera Boha a pod., pričom Dawkins povedal niečo iné, tak Gould klame, mláti vlastných slamených panáčkov...
▲
13.05.2015, 10:29
|
Gould tým má na mysli zrejme také výroky Dawkinsa, ako je napr. tento: "Před Darwinem mohl být sice ateismus logicky obhajitelný, ale až Darwin umožnil, aby byl člověk intelektuálně spokojeným ateistou... Přírodní výběr, onen slepý, automatický a nevědomý proces objevený Darwinem, který jako jediný vysvětluje zdánlivě účelné uspořádání všech forem života, nemá na mysli žádný účel. Nemá žádnou mysl a žádnou předvídavost. Neplánuje do budoucnosti. Nevidí naprosto a vůbec nic." (R. DAWKINS, Slepý hodinář)
|
|
|
72
|
|
|
63. Krištof 13.05.2015, 10:29
Gould tým má na mysli zrejme také výroky Dawkinsa, ako je napr. tento: "Před Darwinem mohl být sice ateismus logicky obhajitelný, ale až Darwin umožnil, aby byl člověk intelektuálně spokojeným ateistou... Přírodní výběr, onen slepý, automatický a nevědomý proces objevený Darwinem, který jako jediný vysvětluje zdánlivě účelné uspořádání všech forem života, nemá na mysli žádný účel. Nemá žádnou mysl a žádnou předvídavost. Neplánuje do budoucnosti. Nevidí naprosto a vůbec nic." (R. DAWKINS, Slepý h...
▲
13.05.2015, 13:06
|
No a ako z toho vypláva, že dokazuje neexistenciu boha?
|
|
|
77
|
|
|
72. ruwolf_5 13.05.2015, 13:06
No a ako z toho vypláva, že dokazuje neexistenciu boha?
▲
13.05.2015, 14:14
|
Vyplýva z toho, že podľa Dawkinsa "darvinizmus popiera Boha". To kritizoval Gould
|
|
|
68
|
|
|
38. ruwolf_5 12.05.2015, 16:41
Dawkins nič také netvrdí. Prečo máš potrebu neustále klamať?
Holec tiež strašne klame. Selekcia, nevyhnutná časť evolúcie, je silne nenáhodný proces.
▲
13.05.2015, 11:59
|
Klameš, že "silne nenáhodný". Je to veľmi slabo nenáhodný proces. Selekčný tlak nieje schopný programovať vypatlanče.
|
|
|
71
|
|
|
68. 13.05.2015, 11:59
Klameš, že "silne nenáhodný". Je to veľmi slabo nenáhodný proces. Selekčný tlak nieje schopný programovať vypatlanče.
▲
13.05.2015, 13:05
|
Spolu s mutáciami je, ****u...
|
|
|
80
|
|
|
71. ruwolf_5 13.05.2015, 13:05
Spolu s mutáciami je, ****u...
▲
13.05.2015, 14:52
|
mutácie nevedia programovať magore
|
|
|
91
|
|
|
80. 13.05.2015, 14:52
mutácie nevedia programovať magore
▲
13.05.2015, 16:57
|
Vedia meniť program. |
|
|
99
|
|
|
91. ruwolf_5 13.05.2015, 16:57
Vedia meniť program.
▲
13.05.2015, 21:14
|
Kaziť program.
-A odkiaľ sa vzal ten program? |
|
|
73
|
|
|
68. 13.05.2015, 11:59
Klameš, že "silne nenáhodný". Je to veľmi slabo nenáhodný proces. Selekčný tlak nieje schopný programovať vypatlanče.
▲
13.05.2015, 13:12
|
Je extrémne účinný, lebo nepodarky likviduje a úspešné mutácie predáva ďalej...
|
|
|
81
|
|
|
73. ruwolf_5 13.05.2015, 13:12
Je extrémne účinný, lebo nepodarky likviduje a úspešné mutácie predáva ďalej...
▲
13.05.2015, 14:57
|
Je účinný asi rovnako, ako keď PC vírus pustím z internetu do intranetu.
...Mutácie dokážu likvidovať. Ano. -To je ale asi tak všetko, čo dokážu.
....Výraz "úspešné mutácie" je iba taký zovšeobecňujúci, nič nevysvetľujúci dríst - doplnok žargónu evolucionistických klamárov, aby mali čo povedať, keď si niečo nedokážu účelne vysvetliť.
|
|
|
92
|
|
|
81. 13.05.2015, 14:57
Je účinný asi rovnako, ako keď PC vírus pustím z internetu do intranetu.
...Mutácie dokážu likvidovať. Ano. -To je ale asi tak všetko, čo dokážu.
....Výraz "úspešné mutácie" je iba taký zovšeobecňujúci, nič nevysvetľujúci dríst - doplnok žargónu evolucionistických klamárov, aby mali čo povedať, keď si niečo nedokážu účelne vysvetliť.
▲
13.05.2015, 16:58
|
Väčšina mutácii je neutrálnych, potom sú škodlivé ale sú aj prospešné.
Úspešná je tá, ktorá sa prenesie do ďalších generácií - to nie je dríst, to je fakt.
Selekcia vyraďuje škodlivé.
|
|
|
100
|
|
|
92. ruwolf_5 13.05.2015, 16:58
Väčšina mutácii je neutrálnych, potom sú škodlivé ale sú aj prospešné.
Úspešná je tá, ktorá sa prenesie do ďalších generácií - to nie je dríst, to je fakt.
Selekcia vyraďuje škodlivé.
▲
13.05.2015, 21:21
|
Prospešné vtedy, ak pokazenie nejakej funkcie znamená za istých okolností výhodu; alebo sa môže výnimočne stať, že na ceste kazenia sa ovplyvní istý parameter, ktorý vlastnosť dočasne vylepší. Celkové množstvo užitočnej funkčnej informácie však vždy klesá - až to dôjde časom ďalšími zmenami do bodu úplnej nefunkčnosti.
....Do ďalších generácii sa teda mutáciami prenesie vždy iba nižší stupeň užitočnej informácie.
...Ano, selekcia vyraďuje škodlivé, čiže znižuje celkový objem užitočnej funkčnej informácie.
|
|
|
39
|
|
|
30. Krištof 09.05.2015, 20:15
Ten prvý odsek nie je síce pravda, ale nie je ani úplne scestný. Počas komunistického socializmu totiž naozaj existoval tzv. vedecký ateizmus ako "neoddeliteľná súčasť a stránka marxisticko-leninského svetonázoru spočívajúca v popieraní Boha" a pod. To je už je minulosť, avšak aj v dnešnej dobe sa nájdu niektorí ateisti ako napr. Richard Dawkins, ktorí hovoria, že veda vyvracia existenciu Boha alebo niečo podobné.
Samostatná kapitola je vzťah ľudí rôznych svetonázorov a prístupov k bio...
▲
12.05.2015, 16:42
|
Ak Boh riadi evolúciu, robí to tým najhorším spôsobom - zabíjaním.
|
|
|
34
|
|
|
29. J.Tull 09.05.2015, 16:16
Veda je celosvetové spiknutie ateistov; najväčšia tajná organizácia ateistických biológov, geológov, paleontológov, fyzikov, historikov... vedcov z celého sveta, ktorá svojimi bludmi chce povaliť náboženstvá, predovšetkým kresťanstvo
Náboženstvo „porodilo“ filozofiu a filozofia vedu... Trvalo však dlho, kým z „dieťaťa dospela“ do dnešnej podoby. Postupne vznikali odlišnosti, ktoré snáď začali Aristotelom. Na rozdiel od svojho učiteľa Platóna, sa „nepohyboval“ vo svete ideí...
▲
12.05.2015, 14:26
|
na vysvetlenie: prvým odsekom som narážal na:
„ľudia, ktorí riadia svet o tom vedia ale nemajú k dispozícii inú teóriu o vzniku sveta a hlavne človeka a tak sa rozhodli túto teóriu rafinovane uviesť do praxe a to tým spôsobom, že sa tieto nepravdy vyučujú na školách a sú vtláčané do ľudského intelektu ako pravdy (Astax1). Nie je to však jediné trepanie tohto druhu. Podobných trepaní o tvrdeniach vedy, ktoré nepasujú do predstavy, je viacero... ak sa vedci na niečom, čo sa veriacim nehodí, zhodujú, prípadne výsledky ich prác sú v referencii s tým čo nepasuje ich viere... potom, podľa takýchto trepačov, musí ísť o sprisahanie...
Ešte k vede inými slovami zopakujem, doplním,.. Veda skúma to, čo je merateľné, prípadne je možné merateľným urobiť, skúma to, čo je možné overiť... skúma „hmatateľný“ svet, „materiálny“ svet... kladie si otázky „ako to funguje“... nedokáže riešiť otázky „aký to má „vyšší zmysel““ a či vôbec takýto „vyšší zmysel“ existuje, alebo nie... jej poznatky slúžia k „materiálnemu“ skvalitneniu života, k pohodlnejšiemu životnému štýlu... v neposlednom rade k riešeniu zdravotných problémov (o jej negatívach, ktoré nepriamo spôsobuje, o jej zneužití... nepíšem... )
Veda nedáva však odpoveď na otázku „ako mám žiť“, konať... nehovorí nič o tom, či mám isť do divadla, kina, isť na pivo, či ostať doma... ani či mám ísť po schodoch, keď je výťah obsadený... nerieši ani oveľa podstatnejšie otázky, týkajúce sa etiky, morálky (i keď nepriamo súvisí v tom zmysle, že etika, sociológia... jej poznatky využíva... )
Vedecké pravdy sú principiálne odlišné od právd filozofických, náboženských... a sú menej podstatnými... Napríklad pravda „miluj blížneho svojho“ je dôležitejšia ako cc = aa + bb...
|
|
|
51
|
|
|
34. J.Tull 12.05.2015, 14:26
na vysvetlenie: prvým odsekom som narážal na:
„ľudia, ktorí riadia svet o tom vedia ale nemajú k dispozícii inú teóriu o vzniku sveta a hlavne človeka a tak sa rozhodli túto teóriu rafinovane uviesť do praxe a to tým spôsobom, že sa tieto nepravdy vyučujú na školách a sú vtláčané do ľudského intelektu ako pravdy (Astax1). Nie je to však jediné trepanie tohto druhu. Podobných trepaní o tvrdeniach vedy, ktoré nepasujú do predstavy, je viacero... ak sa vedci na niečom, čo sa veriacim nehodí, zh...
▲
12.05.2015, 22:24
|
cc = aa + bb - to je matematická veta, nie vedecká. Považuješ matematiku za vedu? Ak hej, tak potom asi veda nie je o materiálnom svete, pretože matematické objekty nie sú materiálne.
Súhlasím s tým, že veda si kladie otázky: "ako to funguje" - ale nevie odpovedať na otázky, že prečo to tak funguje. A to nemusí byť hneď otázka po hlbšom zmysle.
|
|
|
59
|
|
|
51. Patrick91 12.05.2015, 22:24
cc = aa + bb - to je matematická veta, nie vedecká. Považuješ matematiku za vedu? Ak hej, tak potom asi veda nie je o materiálnom svete, pretože matematické objekty nie sú materiálne.
Súhlasím s tým, že veda si kladie otázky: "ako to funguje" - ale nevie odpovedať na otázky, že prečo to tak funguje. A to nemusí byť hneď otázka po hlbšom zmysle.
▲
13.05.2015, 09:11
|
Patrick91, uznávam, mal som dať iný príklad. Matematika je nástrojom, jazykom vedy, nie je však vedou ako takou... nechcelo sa mi vypisovať "vedecké pravdy" a uvedené bolo prvé čo ma v rýchlosti napadlo a je všeobecne známe... možno som mal uviesť
E = m.cc. Aj to je síce matematický vzorec, ale vyjadruje fyziku, jej "vedeckú pravdu"...
|
|
|
88
|
|
|
59. J.Tull 13.05.2015, 09:11
Patrick91, uznávam, mal som dať iný príklad. Matematika je nástrojom, jazykom vedy, nie je však vedou ako takou... nechcelo sa mi vypisovať "vedecké pravdy" a uvedené bolo prvé čo ma v rýchlosti napadlo a je všeobecne známe... možno som mal uviesť
E = m.cc. Aj to je síce matematický vzorec, ale vyjadruje fyziku, jej "vedeckú pravdu"...
▲
13.05.2015, 16:13
|
tie úvodzovky sa mi tam páčia..
čo je vedecká pravda? čo je E = m.cc? je to asi fyzikálny zákon. A čo je fyzikálny zákon?
|
|
|
96
|
|
|
88. Patrick91 13.05.2015, 16:13
tie úvodzovky sa mi tam páčia..
čo je vedecká pravda? čo je E = m.cc? je to asi fyzikálny zákon. A čo je fyzikálny zákon?
▲
13.05.2015, 18:26
|
Patrick91, namiesto všeobecnej definície dám príklady (pretože tie napovedia viac... ):
Teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované silou, ktorá je priamo úmerná tiaži kvapaliny telesom vytlačenej.
Elektrický prúd je priamo úmerný napätiu zdroja a nepriamo úmerný odporu obvodu, ktorým preteká.
Teleso zotrváva v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, kým nie je nútené vonkajšími silami tento svoj stav zmeniť.
Spojnica Slnka a planéty opíše za rovnaký čas vždy rovnakú plochu.
Energia nevzniká a nezaniká, len sa premieňa z jednej formy energie na druhú formu energie.
...
Čo sa týka vzorca E = m.cc, je možné slovne vyjadriť: množstvo energie, ktorú možno z telesa získať, je rovné hmotnosti telesa vynásobené druhou mocninou rýchlosťou svetla. Vyplýva to zo všeobecnej teórie relativity. Alebo inak „Neutrón i protón majú svoju hmotnosť. Jadro atómu je však ľahšie ako súčet hmotností jednotlivých neutrónov a protónov, z ktorých sa skladá. Tento rozdiel hmotnosti „dm“ má v sebe energiu E = dm.cc. Rozbitím jadra sa táto energia uvoľní“ (písal som o tom viac napr. v odkaz ) ... |
|
|
105
|
|
|
96. J.Tull 13.05.2015, 18:26
Patrick91, namiesto všeobecnej definície dám príklady (pretože tie napovedia viac... ):
Teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované silou, ktorá je priamo úmerná tiaži kvapaliny telesom vytlačenej.
Elektrický prúd je priamo úmerný napätiu zdroja a nepriamo úmerný odporu obvodu, ktorým preteká.
Teleso zotrváva v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, kým nie je nútené vonkajšími silami tento svoj stav zmeniť.
Spojnica Slnka a planéty opíše za rovnaký čas vždy rovnakú plo...
▲
14.05.2015, 11:13
|
...oprava... ako tak čítam po sebe, všimol som si svoj omyl... miesto špeciálna, som písal: "Vyplýva to zo všeobecnej teórie relativity" 
Správne má byť: Vyplýva to zo špeciálnej teórie relativity (všeobecná je o "skrivení časopriestoru"... ) |
|
|
54
|
|
|
52. ruwolf_5 12.05.2015, 22:30
Matematika nie je veda.
▲
12.05.2015, 22:33
|
|
55
|
|
|
54. Lux.Aeterna 12.05.2015, 22:33
a co je podla teba?
▲
12.05.2015, 22:34
|
podla mňa má matematika bližšie skôr k logike, než k vede.
|
|
|
56
|
|
|
55. Patrick91 12.05.2015, 22:34
podla mňa má matematika bližšie skôr k logike, než k vede.
▲
12.05.2015, 22:36
|
|
57
|
|
|
56. Lux.Aeterna 12.05.2015, 22:36
a logika nie je veda?
▲
12.05.2015, 22:45
|
čo ja viem, vy mi povedzte
|
|
|
58
|
|
|
57. Patrick91 12.05.2015, 22:45
čo ja viem, vy mi povedzte
▲
12.05.2015, 23:03
|
v matematike je logika hlavným nástrojom; matematika je matematická veda a zahrňuje široké "vedné" spektrum.)
|
|
|
60
|
|
|
52. ruwolf_5 12.05.2015, 22:30
Matematika nie je veda.
▲
13.05.2015, 09:19
|
ruwolf_5, matematika nie je síce "vedou ako takou..." ako povedzme fyzika, chémia, biológia, geológia, zdravoveda... ale i tak je možné o nej hovoriť ako o abstraktnej vede:
Matematika (z řeckého ??????????? (mathematikós) = milující poznání; ?????? (máthema) = věda, vědění, poznání) je věda zabývající se z formálního hlediska kvantitou, strukturou, prostorem a změnou. odkaz |
|
|
65
|
|
|
60. J.Tull 13.05.2015, 09:19
ruwolf_5, matematika nie je síce "vedou ako takou..." ako povedzme fyzika, chémia, biológia, geológia, zdravoveda... ale i tak je možné o nej hovoriť ako o abstraktnej vede:
Matematika (z řeckého ??????????? (mathematikós) = milující poznání; ?????? (máthema) = věda, vědění, poznání) je věda zabývající se z formálního hlediska kvantitou, strukturou, prostorem a změnou. http://cs.wikipedia.org/wiki/Matematika
▲
13.05.2015, 11:50
|
táraš blbosti, a rečníš o ničom. Matematika je veda odkaz
...zbytočne si si opotrebovával klávesnicu |
|
|
67
|
|
|
52. ruwolf_5 12.05.2015, 22:30
Matematika nie je veda.
▲
13.05.2015, 11:53
|
|
64
|
1. veda je systematicky sposob zhromazdovania vedomosti na zaklade testovatelnych hypotez a predikcii o javoch, ktore pozorujeme prirode.
2a. vedecke je to, co sa riadi vedeckou metodou to jest: a) vyslovenie otazky; b) pozorovanie; c) tvorba hypotezy; d) vykonanie pokusu specifickym sposobom na zaklade hypotezy; e) analyza vysledkov; f) interpretacia vysledkov spojena s vyslovenim predikcie; g) publikacia dat; h) tvorba teorie; i) opakovanie pokusu; tento postup ale nie je linearny ale cyklicky pretoze na zakalde predikcii z bodu "g" sa dostavame k novym otazkam do bodu "a" a tak stale dookola...
2b. nevedecke (pseudovedecke) je to, co co sa da charakterizovat tymito znakmi: a) vagne predpoklady; b) nulova schopnost vysvetlenia pozorovaneho javu; c) neschopnost vymedzit vstupy a hranice v ktorych operujeme; d) porusovanie occamovej britvy; e) prilisne pouzivanie hatmatilky; f) absencia kontrolnych mechanizmov na eliminovanie konfirmacneho biasu; g) neschopnost pochopenia zakladnych fyzikalnych principov/pouzivanie neoverenych predpokladov a hypotez; h) nemoznost falzifikovatelnosti; i) pouzivanie rozlicnych formalnych a neformalnych logickych chyb; j) pouzivanie ocitich svedectiev; k) selekcny bias; l) obratene dokazne bremeno; m) apel na holizmus namiesto redukcionizmu; n) vyhybanie sa publikovaniu; o) vyhybanie sa zdielaniu dat; p) nedostatok progresu; r) pouzivanie PRAAT taktiky; s) paranoidne spravanie sa plus perzekucny komplex; t) obvinovanie klasickej vedy s konspirovania priti "novym" poznatkom; u) personalne utoky voci klasickej vede a vedcom...
3. nemoze
4. moze
5. prieskum vesmiru, biologia, rozne technologie...
6. pretoze prinasa vysledky, ktore je mozne si overit
|
|
|
66
|
|
|
64. 13.05.2015, 10:59
1. veda je systematicky sposob zhromazdovania vedomosti na zaklade testovatelnych hypotez a predikcii o javoch, ktore pozorujeme prirode.
2a. vedecke je to, co sa riadi vedeckou metodou to jest: a) vyslovenie otazky; b) pozorovanie; c) tvorba hypotezy; d) vykonanie pokusu specifickym sposobom na zaklade hypotezy; e) analyza vysledkov; f) interpretacia vysledkov spojena s vyslovenim predikcie; g) publikacia dat; h) tvorba teorie; i) opakovanie pokusu; tento postup ale nie je linearny a...
▲
13.05.2015, 11:52
|
Ľudia sa tu len predvádzajú o hovadinách. Kopírujú tabuľkové poučky a o vede vedia h****
|
|
|
70
|
|
|
66. 13.05.2015, 11:52
Ľudia sa tu len predvádzajú o hovadinách. Kopírujú tabuľkové poučky a o vede vedia h****
▲
13.05.2015, 13:04
|
Ozval sa ten pravý, čo verí, že čiastočné vyzutie topánky predlžuje nohu. |
|
|
79
|
|
|
70. ruwolf_5 13.05.2015, 13:04
Ozval sa ten pravý, čo verí, že čiastočné vyzutie topánky predlžuje nohu.
▲
13.05.2015, 14:51
|
Svoje infantilné vizuálne predstavy, ktoré premietaš na protistranu si nechaj k dlhým chvíľam posedenia pri toaletnom papieri som ti už viac krát povedal. |
|
|
90
|
|
|
79. 13.05.2015, 14:51
Svoje infantilné vizuálne predstavy, ktoré premietaš na protistranu si nechaj k dlhým chvíľam posedenia pri toaletnom papieri som ti už viac krát povedal.
▲
13.05.2015, 16:56
|
To nie sú moje vizuálne predstavy, blbečku - naletel si strašne primitívnemu podfuku.
Každý s vedeckým, t.j. kritickým a podozrievavým myslením to hneď odhalí - len slaboduchí naletia....
|
|
|
98
|
|
|
90. ruwolf_5 13.05.2015, 16:56
To nie sú moje vizuálne predstavy, blbečku - naletel si strašne primitívnemu podfuku.
Každý s vedeckým, t.j. kritickým a podozrievavým myslením to hneď odhalí - len slaboduchí naletia....
▲
13.05.2015, 21:12
|
Podfuk je len v tvojej zmagorenej hlave plnej účelovo vykonštruovaných vidín, a nikde inde. A teraz sa to snažíš toto svoje hovadské "pozorovanie" projektovať na oponenta.
Ty mአďaleko od vedeckého kritického myslenia, pretože svojou pseudoskeptickou primitívnou mysľou smeruješ vždy k myšlienkam "které souvisí s tvým předjímaným závěrem". odkaz |
|
|
76
|
|
|
66. 13.05.2015, 11:52
Ľudia sa tu len predvádzajú o hovadinách. Kopírujú tabuľkové poučky a o vede vedia h****
▲
13.05.2015, 13:34
|
no ty si sa s tym prikladom o obsadenom vytahu tiez velmi nepredviedol
|
|
|
84
|
|
|
76. 13.05.2015, 13:34
no ty si sa s tym prikladom o obsadenom vytahu tiez velmi nepredviedol
▲
13.05.2015, 15:04
|
Ten príklad nebol uvedený ako predvádzanie.
|
|
|
106
|
Patrick, „Práve experiment je asi dôkazom v každej prírodnej vede. Bez nich by to asi nešlo“
Nie je jediným i keď dôležitým... nie vždy je možné použiť experiment. Teória je vedeckou vtedy, keď je v referencii so všetkými vedeckými faktami, zodpovedá všetkým vedeckým pozorovaniam (ak tomu tak nie je, buď sa teória upresní, prípadne i zamietne, alebo preukáže nepresnosť, omyl pozorovania... ) a plynú z nej predpovede, ktoré sa potvrdia...
Všeobecne známy je „prípad gravitácie“. Newtonova teória hovorí:
„Gravitácia je sila, ktorá je priamo úmerná súčinu hmotností telies a nepriamo úmerná štvorcu vzdialenosti medzi telesami“
Podľa Einsteina „je gravitácia zakrivením časopriestoru v okolí hmotných predmetov“
Jeho teória predpovedala zakrivenie svetelných lúčov hviezd, ktoré bolo potvrdené pozorovaniami, ktoré ako prvý vykonal Arthur Eddington...
Podobne čierne hviezdy boli predpovedané dávno predtým ako boli objavené... nie inak tomu bolo aj s higgsovým bozónom ... jedna z ET predpovedala, že vtáci sú potomkovia dinosaurov a neskôr boli nájdené skameneliny viacerých operených dinosaurov...
Ako príklad nevedeckej teória spomeniem angelológiu – teóriu o striedaní duchov času (archanjelov), ktorí ovplyvňujú chod dejín. Aj keď ako nástroj použil „vedeckú štatistiku“, dáta, ktoré spracoval, subjektívne, selektívne, upravoval, doplňoval... vrtel nimi tak, aby pasovali do ním navrhnutého zložitého „vzorca striedania“ skombinovaného, uspôsobeného pre potreby jeho viery ...
Podobne je to s „antropozofiami“ všeobecne. Vedecké je na nich akurát označenie: „duchovné vedy“.
Nerozoberám teraz nakoľko sú pravdivé, či nepravdivé, ani netvrdím, že nie je na nich nič, čo nie je prinajmenšom zaujímavým... tvrdím, že nie sú vedeckými...
Ani Biblia, nič čo je v nej, nie je vedecká...... to neznamená, že je „protivedeckou“ a veda „protibiblickou“... ...každá je o inom...
|
|
|
107
|
|
|
106. J.Tull 14.05.2015, 13:06
Patrick, „Práve experiment je asi dôkazom v každej prírodnej vede. Bez nich by to asi nešlo“
Nie je jediným i keď dôležitým... nie vždy je možné použiť experiment. Teória je vedeckou vtedy, keď je v referencii so všetkými vedeckými faktami, zodpovedá všetkým vedeckým pozorovaniam (ak tomu tak nie je, buď sa teória upresní, prípadne i zamietne, alebo preukáže nepresnosť, omyl pozorovania... ) a plynú z nej predpovede, ktoré sa potvrdia...
Všeobecne známy je „prípad gravitácie“. Newtonova ...
▲
14.05.2015, 13:08
|
oprava (už mi rastú ako huby po daždi... )  ...nie "čierne hviezdy", ale "čierne diery" |
|
|
|
