Ježiš nesplnil takmer žiadne mesiášske proroctvo

Mesiášske proroctvá treba rozdeliť na 2 kategórie :
A : Tie ktoré Ježiš ako Mesiáš nesplnil :
1 : Mesiáš mal prísť v čase zániku Júdskeho kráľovstva Gen 49:10. Júdske kráľovstvo zaniklo posledným Júdskym kráľom Sedekiášom v 6 stor. pred.nl. Ježiš vtedy neprišiel, proroctvo nesplnil.
2 : Mesiáš mal postaviť chrám Ez 37:26-28; 2 Sam 7: 12-14; Zach 6:12-13. Ježiš však žiaden chrám nikdy nepostavil.
3 : Mesiáš mal v postavenom chráme sedieť na tróne a panovať v ňom Zach 6:13. Toto Ježiš nesplnil, nikdy nesedel na tróne z ktorého by panoval.
4 : Mesiáš mal oslobodiť spod Asýra Mich 5:4-5; Jer 23: 5-8; Zach 9: 9-12. Toto Ježiš nikdy nesplnil.
5 : Mesiáš mal vrátiť stratených Izraelitov do vlastnej krajiny Jer 23: 5-8; Ez 37:25; Mich 5:2. Ježiš počas svojho prvého príchodu nepriviedol roztrúsených Izraelčanov do Izraela.
6 : Za čias Mesiáša má panovať celosvetový mier Iz 11: 1-6; Mich 4: 1-4. To Ježiš nesplnil, počas jeho prvého príchodu vojny na Zemi stále prebiehali
7 : Mesiáš mal spôsobiť zahynutie nepriateľov Izraela Mich 5:8-14. To Ježiš nesplnil, Izrael bol v čase príchode Ježiša pod Rímskou nadvládou.
8 : Mesiáš povedie Izrael k spáse, budú ho poznať všetci, od najmenšieho po najväčší ho poznať celý Iz Mich 5: 10-13; Jer 31: 33-34 ; Ez 37:24. Toto Ježiš nesplnil, Izrael v Ježišove učenie neuveril.
9 : Za dní Mesiáša cudzie národy budú poznať Boha Ez 37:28. Nestalo sa tak, aj dnes väčšina ľudí neverí v Ježiša.
10 : Mesiáš mal prísť 62 týždňov po postavení Jeruzalemu, čo by dávalo jeho príchod do roku 415 pred n.l. Toto Ježiš nesplnil :

„Sedemdesiat týždňov je určených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto, aby sa ukončil zločin a aby prestal hriech, aby sa uzmierila vina a priviedla sa večná spravodlivosť, spečatilo sa videnie a proroctvo a bol pomazaný Svätý svätých. Vedz teda a pochop: Od vyjdenia rozkazu, aby sa Jeruzalem znova postavil, až po pomazané knieža bude sedem týždňov a šesťdesiatdva týždňov; znovu sa postaví ulica i múry v úzkosti časov. Po šesťdesiatich dvoch týždňoch zabijú pomazaného bez toho, že by mal (vinu). A ľud s kniežaťom, ktorý má prísť, zničí mesto a svätyňu; koniec toho bude pustošenie a po vojne bude predurčené ničenie. V jednom týždni však potvrdí zmluvu s mnohými a v polovici týždňa prestane obeta a žertva, v chráme však bude ohavné spustošenie a až do dovŕšenia a do konca potrvá spustošenie.“ Daniel 9: 24-27

“ Od vyjdenia rozkazu, aby sa Jeruzalem znova postavil, až po pomazané knieža bude sedem týždňov a šesťdesiatdva týždňov;“ – Z histórie vieme, že Artaxerxes vydal rozkaz o stavbe chrámu v roku 445 pred n.l. Po 62 týždňov od vyjdenia rozkazu malo byť pomazané knieža a teda Mesiáš, čiže Mesiáš mal byť pomazaný dakedy v roku 444 pred n.l. Lenže toto kresťanom nesedí. Preto sa rozhodli, že svojvoľne zmenia dňové týždne na dňové roky. Odvolávajú sa na Lv 25:8 kde sa spomínajú „ročné týždne“. Lenže problém je v tom, že v Lv 25:8 autor vyslovené uvádza „ROČNÉ týždne“, zatiaľ čo v Danielovi sa výraz „ročné“ nenachádza, je tam iba výraz „týždne“. Ak mal Daniel na mysli ročné týždne, prečo nepridal výraz „ročné“ ? Azda mu dochádzal atrament ? Ale dajme tomu, že ide o ročné týždne. Rozkaz o postavení Jeruzalemu bol v roku 445 pred n.l, Dávid mal na mysli ročné týždne, prečo nepridal výraz „ročné“ ? Azda mu dochádzal atrament ? Ale dajme tomu, že ide o ročné týždne. Daniel mal videnie v roku 494 pred n.l. Od toho času prešlo 7 týždňov a teda 49 rokov kedy sa v roku 445 pred n.l vyšiel rozkaz o postavení Jeruzalemu. Od rozkazu o výstavbe Jeruzalema až po pomazané knieža malo prejsť 62 týždňov čiže 434 rokov. 445 – 434 = 11 pred n.l, v tomto čase mal byť pomazaný Mesiáš, ale to tiež nepasuje na Ježiša, ktorý bol pomazaný krstom až v roku 26 n.l.

„a v polovici týždňa prestane obeta a žertva, v chráme však bude ohavné spustošenie“ – Neviem ktorý z tých 70 týždňov mal Daniel na mysli, každopádne 70×7 = 490 rokov. A teda časové obdobie 70 týždňov platilo na obdobie 494 pred n.l až 4 pred n.l. V tomto období žiadna obeta presťať neplatila, a chrám zničený nebol. Obety prestali platiť až po zničení Jeruzalemského chrámu Rímanmi, vtedy bolo „ohavné spustošenie spomínané v Danielovi“ v samotnom Jeruzalemskom chráme. Lenže chrám bol zničený Rímanmi až v roku 70 n.l, vtedy sa prestali prinášať obety. Toto obdobie je však zcela mimo časového obdobia 70 týždňov. Ježiš teda nesplnil Danielove proroctvo o Mesiášovi, a toto proroctvo už nikto nikdy nesplní, lebo ide o chybné proroctvo.

11 : Mesiáš mal zostať naveky na trone Jeremiáš 33:14–17

„Splním dobré slovo… V tých dňoch vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok… Dávidovi nikdy nebude chýbať muž, ktorý by sedel na tróne domu Izraela.“

Toto Ježiš nesplnil, Ježiš navštívil Zem ale po krátkom čase z nej odišiel, teda nesplnil to, že „Mesiáš ostane naveky“. A podľa proroctva od času kedy bude narodený Mesiáš, Dávidovi nikdy nebude chýbať muž, ktorý by sedel na tróne domu Izraela.

12 : Mesiáš mal byť potomkom Dávida 2. Samuelova 7:12–16; Žalm 89:3–4

Matúš a Lukáš uvádzajú Ježišov rodokmeň až k Dávidovi, ale oba rodokmene sa líšia. V Lukášovom rodokmeni nie je spomenutý Šalamún. Mesiáš má byť potomok Dávida cez Dávidovho syna Šalamúna (II Samuel 7:14, I Kroniky 17:11-14, 22.9-10, 28:4-6). Tretia kapitola Lukáša nie je v tomto prípade relevantná, popisuje totiž líniu Dávidovho syna Nátana a nie Šalamúna (Lukáš 3:31). Matúšov rodokmeň tiež nie je relevantný, ( Matúš 1:11), nachádza sa v ňom Jechoniáš, ktorý spadal pod zákaz, že nikto z jeho potomkov ako kráľ nesmie zasadnúť na Dávidov trón (Jeremiáš 22:30, 38:30).

Ježiš teda nesplnil viacero Mesiášskych proroctiev a hlavne tie ktoré bolo najťažšie splniť, preto nemôže byť Mesiášom. Ak by stačilo splniť len časť proroctiev, potom by sa za Mesiáša mohol označiť hocikto, splnil by len určitú časť a o tom čo nesplní povie „to splním v budúcnosti“. Takýchto Mesiášov ktorí spĺňali len zopár znakov bolo nespočet, potom by museli byť všetci Mesiáši ak stačí splniť len „niečo“.

B : Proroctvá ktoré údajne mal splniť ale nesplnil lebo sa nevzťahovali na neho

1 : Narodenie z panny – Izaiáš 7:14

„„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.“

Poznámka : V Hebrejskom origináli je „Almah“ čo znamená mladé dievča. Panna sa v hebrejčine povie „betulah“. Izaiáš teda určite nemal na mysli pannu, inak by použil výraz „betulah“. To len kresťania prekrútili hebrejský výraz aby ho mohli umelo napasovať na Ježiša. V Hebrejskom origináli sa nachádza výraz „mladé dievča“, len v kresťanskom odpise Starého Zákonu sa nachádza „panna“.

2 : Predchodca Mesiáša (Ján Krstiteľ) Izaiáš 40:3; Malachiáš 3:1

„Čuj! Ktosi volá: „Na púšti pripravte cestu Pánovi. Vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu!“ Iz 40:3
„Pozrite, posielam svojho posla, on mi pripraví cestu. Vtedy zrazu príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte; príde posol zmluvy, po ktorom túžite — vraví Hospodin zástupov.“ Malachiáš 3:1
„Ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako príde veľký a hrozný deň Hospodina.On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom, aby som pri svojom príchode neuvalil na zem kliatbu. Malachiáš 3:23-24

Tieto verše mal údajne naplniť Ján Krstiteľ, ale ani to nesedí. V Mal 3:24 sa píše „On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom, aby som pri svojom príchode neuvalil na zem kliatbu“ ale to Krstiteľ nesplnil, nepodarilo sa mu presvedčiť Izraelčanov aby uverili v Ježiša.

3 : Vjazd do Jeruzalema na oslovi – Zachariáš 9:9

„„Výrok. Pánovo slovo proti krajine Hadrak a Damasku, jeho príbytku, lebo Pánovi patrí oko človeka a všetkých izraelských kmeňov. Aj Emat s ním hraničí, aj Týrus a Sidon, nech je aký múdry. Týrus si postavil hradby, nakopil striebra sťa prachu a zlata ako uličného blata. Hľa, Pán sa ho zmocní, zrazí jeho bohatstvo do mora a mesto pohltí oheň. Askalon uvidí a bude sa báť, Gaza sa bude hrozne zvíjať, aj Akaron, lebo jeho nádej v hanbe ostala; z Gazy zmizne kráľ a Askalon nebude obývaný. V Azote budú bývať miešanci a vyhubím pýchu Filištíncov. Od úst im odstránim krv, spomedzi zubov ich ohavnosti. Aj on ostane pre nášho Boha a bude ako júdske knieža a Akaron ako ***uzejčania. Postavím tábor pred svoj dom proti vojsku, proti tým, čo tiahnu sem i tam, a neprejde viac cez nich pohonič, áno, teraz hľadím svojimi očami. Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa, tvoj kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mláďati oslice. Vyhubí vozy z Efraima a kone z Jeruzalema, vymiznú bojové kuše; o pokoji bude rokovať s národmi a jeho vladárstvo je od mora k moru a od Rieky až do končín zeme.“ Zach 9:1-10

Proroctvo sa netýkalo Ježiša, toto proroctvo o príchode kráľovi na oslovi sa malo stať za čias keď mal byť Týrus zničený, Gaza sa bude zvíjať, zmizne z nej kráľ a Askalon nebude obývaný. V tom čase mal Boh postaviť tábor pred svoj dom a teda pred Jeruzalemský chrám a Jeruzalem sa mal stať nedobytným pre cudzie vojská. Až v tomto čase mal prísť kráľ na oslice a mal pritom vyhubiť bojove vozy z Efraima. Toto Ježiš nesplnil a tieto udalosti sa nestali počas Ježišovho príchodu, takže ani proroctvo sa nemôže vzťahovať na Ježiša.

4 : Trpiaci služobník Izaiáš 53 kapitola

„Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka a ako koreň z vyschnutej zeme. Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa). Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný. So zločincami mu dali hrob, jednako s boháčom bol v smrti, lebo nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach. Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením… Ak dá svoj život na obetu za hriech, uvidí dlhoveké potomstvo a podarí sa skrze neho vôľa Pánova. Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy.“

Ani toto nesúhlasí na Ježiša ako ho opisujú evanjelia, teda aspoň nie všetko. „So zločincami mu dali hrob“ to Ježiš nesplnil, nemal hrob so zločincammi, ale vlastný hrob v jaskyni ktorý mu vybavil Jozef z Arimatey. „Obetoval sa, pretože sám chcel“ toto Ježiš tiež nesplnil, krátko pred ukrižovaním prosí Otca aby od neho odnímal kalich utrpenia – „Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“. „Ak dá svoj život na obetu za hriech, uvidí dlhoveké potomstvo“ – Ježiš nemal potomstvo, nemal deti. Pokiaľ by sa aj pod potomstvom mali myslieť veriaci kresťania, o nich tiež dnes neplatia že kresťania žijú dlhodobo, mnohí umierajú mladí. Najväčším dôkazom, že nejde o Ježiša je to, že proroctvo bolo vytvorené za čias Izaiáša v 6 storočí pred n.l a používa sa minulý čas „vzišiel“; „poznal“; „niesol“ „uvalil na neho“; „obetoval sa“; „viedli ho“; čiže Izaiáš opisoval udalosť ktorá sa v jeho časoch už STALA a nie ktorá sa v budúcnosti STANE – v tom prípade by bol použitý budúci čas – „spozná“; „bude niesť“; „uvalí na neho“; „obetuje sa“; „bude vedený“.

5 : Kosť mu nebude zlomená Jn 19:36

„Pri príprave veľkonočného baránka Boh prikazuje Izraelitom: „V jednom dome sa bude jesť. Nevynesieš z neho mäso von a nepolámete mu ani kosť.“ Exodus 12:46

Verš sa netýka ukrižovania Ježiša, ale obetovania veľkonočného baránka počas Exodu.

6 : Povolaný syn z Egypta Mt 2:15

„Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“ Matúš 2:15

„Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna. Volali ich, lenže odchádzali od nich, obetovali bálom a modlám pálili kadidlo. A ja som vodil Efraima, vzal som si ich na ramená, no nezbadali, že ich opatrujem.“ Ozeáš 11: 1-3

Ozeáš sa nevzťahuje na Ježiša, ale na Izrael a jeho exodus z Egypta,

7 : V Ráme počuť plač Mt 2:16-18

Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet.“ Matúš 2: 16-18

„Áno, Pán vykúpi Jakuba, vyslobodí ho z ruky, čo ho premohla. Prídu a zaplesajú na výšine Siona, budú sa hrnúť k darom Pánovým, k obiliu, muštu a oleju, k mláďatám oviec a statku. Ich duša bude ako zavodnená záhrada, nebudú viac mrieť túžbou. Vtedy sa bude panna tešiť v tanci, i mladíci a starci pospolu. „Ich smútok zmením na radosť, poteším ich, rozveselím po žiali. Opojím dušu kňazov hojnosťou a môj ľud sa nasýti mojimi darmi“ – hovorí Pán. Toto hovorí Pán: „Čuj, v Ráme počuť vzdychanie, prehorký plač, Ráchel narieka nad svojimi deťmi, nedá sa potešiť nad deťmi, pretože ich niet.“ Toto hovorí Pán: „Zabráň svojmu hlasu plač a svojim očiam slzy, veď tvoja námaha dostane odmenu, hovorí Pán, vrátia sa z nepriateľskej krajiny. Je nádej pre tvoju budúcnosť – hovorí Pán, synovia sa vrátia na svoje územie.“ Jeremiáš 31: 11-17

Jeremiáš sa netýka Ježiša, ale návratu Izraelčanov na svoje územie spod Babylonského zajatia.

8 : Prebodli mi ruky a nohy a môj odev si hodili lós žalm 22

„obkľučuje ma stádo juncov, obstupujú ma býky z Bášanu. Otvárajú na mňa svoje papule ako lev, čo plieni a reve. Rozlievam sa sťa voda a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. Srdce mi mäkne ako vosk a topí sa mi v útrobách. Podnebie mi vysychá ako črepiny a jazyk sa mi lepí k hrtanu. Do prachu smrti ma odvádzaš. Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti. Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.“ Žalmy 22

Tento verš aplikujú kresťania na Ježiša, avšak tieto verše napísal Dávid a hovorí v prvej osobe „JA“, nehovorí v tretej osobe „ON“ akoby opisoval nejakú
inú postavu mimo seba. A napokon Dávida obstúpujú zlosynovia z Bášanu, zatiaľ čo Ježiša obstupovali nie ľudia z Bášanu ale Rímania. Pre tieto 2 dôvody nemôže ísť o proroctvo vzťahujúce sa na Ježiša.

Existuje ešte za tucet iných starozákonných veršov, ktoré kresťania vzťahujú na Ježiša, ale všetky sú mimo kontext a nevzťahujú sa na neho. Existuje teda vôbec nejaký starozákonný verš, ktorý sa týkal Mesiáša a Ježiš ho splnil celý ? Azda len proroctvo o tom, že Mesiáš sa narodí v Betleheme. Suma sumárov, Ježiš počas svojho života toho nesplnil oveľa viac ako splnil.

Bludáru, tvoje teórie, neviem od akého jezuitu ich čerpáš, ale sú bludom.
Len zas a znova potvrdzuješ že si osvedčeným bludárom ktorý mení vieru ako normálny človek ponožky.
Už len argument v bode A 1. dáva význam ten, že vlastne netreba ani čítať tvoje argumenty ďalej.
Tvoje myslenie sa rovná nulovému obzoru vedomosti o príchode Ježiša Krista späť, a o proroctvách, a o jeho budúcej vláde nad svetom.
Lebo ako to vyzerá, ty v Krista ani neveríš.

daj mu pokoj...tomaško ma novu hračku..je z neho teraz ateista.....este nevyškušal moslima...co sniva o pannach...

Ziaden argument k téme, len útok na osobu, pekne si sa vyfarbil a pekne si ukázal že nemáš žiaden racionálne argument na obranu Ježiša ako Mesiáša.

Že si bludárom nie je útokom na tvoju osobu, to je tvoja charakteristika.
A argumentovanie s tebou nemá význam, lebo hneď z počiatku tvoj prvý argument voči Kristovi je blud a výraz toho, že ty vlastne v Krista ani neveríš.

Toto hovori kazdy ktoremu dochadzaju argumenty, tiez sa takto vyhovara ako ty v com si teda iny od ostatnych ktori nevedia protiargumentovat ? No v nicom

Protiargumentom je jeden jednoduchý fakt, hráš sa na veriaceho, pritom meníš vieru a sa oháňaš akýmsi zmyslom o tej správnej cirkvi, a pritom ani v Ježiša Krista neveríš.
V tom ten jednoduchý fakt spočíva, v slove BLUDÁR.

Zas kecas mimo temu

Už len nazov tvojej temy je trepot..a prd do vetra....

@qwert

Lebo ešte chvíľku, celkom krátku, a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať. Heb 10



2000 rokov a stále nič

ano pride a nebude meškať....aj Yanko sa dočká......

On mal prist o "chvilku".... ale ta chvilka je uz akosi moc dlha...

nebude meškať.....to znamena, že pride včas.

Pozri napríklad nasledujúci text z knihy Kauza Ježiš (2010) - ide o časť rozhovoru Lee Strobela s M. L. Brownom, PhD., ktorý je kresťanom zo Židov a znalcom hebrejských písem Starej zmluvy, celkovo Biblie, židovských náhľadov a podobne:

„Kmeň Júdovcov a Dávid, ktorý bol tiež z tohto kmeňa a z rodu Jesseho, dostali konkrétne zasľúbenia,“ povedal Brown. „Genezis 49,10 hovorí: ,Nevzdiali sa žezlo od Júdu', a Izaiáš 11,1 hovorí: ,Z Jesseho pňa vzíde ratolesť a z jeho koreňov vyrastie Výhonok'. Ten pojem ,Výhonok' sa bežne používa na označenie Mesiáša. Je tam reč o tom, že v Dávidovej rodovej línii bude trvalé kráľovstvo. U Jeremiáša 23,5 Hospodin vyhlasuje, že vzbudí Dávidovi spravodlivý Výhonok. Ten bude panovať ako kráľ, bude si múdro počínať.“
Až posiaľ na tom nie je nič kontroverzné.
„Keď sa dostaneme k Izaiášovi, vidíme tam zmienky o Hospodinovom služobníkovi. Viaceré z týchto veršov sa i v pradávnych židovských tradíciách považujú za mesiášske. Izaiáš 42 hovorí, že nezaváha, kým nezaloží právo na zemi. Izaiáš 49 hovorí, že poslaním služobníka bude znova zhromaždiť kmene Izraela a priviesť ich späť k Bohu. Služobník má pocit, že vo svojom poslaní zlyhal, ale Boh hovorí, že napokon nielenže zhromaždí Izrael, ale v Izaiášovi 49,6 dodáva: ,Ustanovujem ťa za svetlo národov, aby si bol mojou spásou až po končiny zeme.'“

Potom Brown zmienil najznámejší zo všetkých mesiášskych textov - Izaiáš 52,13 - 53,12. „Tieto verše hovoria o tom, že Mesiáš bude veľmi vyvýšený, ale najprv bude ukrutne trpieť. Bude doslova znetvorený hrozným utrpením,“ vysvetľoval Brown. „A v tomto príbehu sa tiež hovorí, že ľud Izraela to nepochopí. Myslia si, že trpí za svoje vlastné hriechy a skazenosť. Nechápu, že to nesie ich hriechy, trpí kvôli nim, a pre jeho rany sa im dostalo uzdravenie. A potom tam je reč o jeho smrti, ale aj o pokračovaní jeho života po nej.

Teraz to všetko trochu zúžime. V 2. knihe kroník 7 Boh hovorí, že ak hriech Izraela dosiahne istú úroveň, on zničí chrám, ľud dá odviesť do vyhnanstva a zanechá ich v stave odsúdenia. A ako sa ukáže, všetko toto sa stane skutočnosťou. Prorok Daniel sa modlí v 9. kapitole a prosí Boha o zmilovanie. Boh mu dáva zjavenie o opätovnom vybudovaní chrámu. Hovorí Danielovi o tom, že prv než bude tento nový chrám zničený, má sa odohrať niekoľko vecí, vrátane uvedenia večného zmierenia - definitívneho vyrovnania sa s hriechom.

Prorok Aggeus zažije vybudovanie tohto druhého chrámu, ale ten sa s prvým nemôže porovnávať. Ten prvý Šalamúnov chrám bol nielen úchvatnou stavbou, omnoho impozantnejšou ako druhý chrám, ale prebývala v ňom Božia sláva. Keď sa prinášali obete, oheň zostúpil a strávil ich. V druhom chráme však nebola takáto Božia prítomnosť alebo božský oheň.
A predsa Aggeus povedal, že sláva druhého chrámu bude väčšia než sláva prvého. Boh naplní druhý chrám svojou slávou. Hebrejské slovo pre slávu môže niekedy označovať veľké bohatstvo alebo hojnosť, ale keď Boh hovorí, že naplní chrám slávou, môže to znamenať iba jeho prítomnosť. A potom prorok Malachiáš, ktorý žil neskôr, povedal, že Hospodin príde do svojho chrámu, očistí niektorých zo svojho ľudu a na iných privedie súd. Používa pritom hebrejský výraz, ktorý vždy hovorí o Bohu samotnom: Hospodin - on sám príde do tohto chrámu.

A pamätajte na to, že druhý chrám bol zničený v roku 70 nášho letopočtu. Očistenie od hriechov a božská návšteva sa museli uskutočniť pred zničením druhého chrámu. Jestvujú aj rabínske tradície, ktoré určujú príchod Mesiáša na dobu približne pred dvetisíc rokmi — priam do času Ježišovho príchodu. Ba aj Raši, najprednejší židovský komentátor Tanachu, určil ten dátum na čas pred vyše 1 750 rokmi, ale to je spôsobené dobre známou chronologickou chybou v rabínskej literatúre. Keď sa chyba opraví, ocitneme sa uprostred prvého storočia, len o jednu generáciu od Ježišovej doby!“

Takže nemáme na výber medzi viacerými kandidátmi na Mesiáša. Ak to nie je Ješua, čo je židovské meno Ježiša, tak môžeme Bibliu vyhodiť, lebo nikto okrem neho neuskutočnil to, čo sa malo stať pred rokom 70. Aká božská návšteva sa odohrala, ak len nie v Ježišovi? Kedy inokedy Boh navštívil osobne druhý chrám? Kto iný dal zadosťučinenie za hriechy? Akým iným spôsobom bola sláva druhého chrámu väčšia než prvého? Buď Mesiáš prišiel pred dvetisíc rokmi alebo sa proroci mýlili a Bibliu môžeme rovno vyhodiť. Ale oni sa nemýlili. Ješua je Mesiáš - alebo potom už nik iný.“

Na okamih sa zastavil, aby som si mohol uvedomiť dôsledky týchto slov. „Ale poďme ďalej,“ pokračoval Brown. „Talmud sa pýta, či Mesiáš príde ,s nebeskými oblakmi', ako o tom píše Daniel 7,13, alebo ,pokorne, jazdiac na osliatku', ako píše Zachariáš 9,9. Rabíni to vyriešili tak, že ak budeme hodní, príde na nebeských oblakoch, to znamená rýchlo a s mocou, a ak budeme nehodní, príde v pokore a ponížení. Podľa nich to bolo ,buď jedno, alebo druhé'. V skutočnosti to je ,ako jedno, tak aj druhé'. Oboje platí o jednej a tej istej osobe.
Krátko pred svojou smrťou Ježiš prišiel do Jeruzalema na oslovi a davy ho vítali ako Mesiáša. Ale potom sa ľudia od neho odvrátili. Je možné, že teraz prišiel ,pokorne, jazdiac na osliatku', lebo sme neboli hodní jeho príchodu, a v budúcnosti, keď v ňom spoznáme Mesiáša, sa vráti na nebeských oblakoch, ako to on sám o sebe predpovedal, keď ho vypočúval najvyšší kňaz?“
Bez čakania na odpoveď prešiel Brown k ďalšej téme. „Zamyslime sa teraz nad rolami Mesiáša,“ pokračoval. „Okrem toho, že je kráľom, má byť aj kňazom.“

„Ako to viete?“ prerušil som ho.

„Nuž, Dávid je prototypom Mesiáša a Dávid sám vykonával niektoré kňazské funkcie,“ povedal Brown. „V 2. knihe Samuelovej 24,25 sa píše: „Dávid tam postavil oltár Hospodinovi a priniesol mu spaľované obety i obety spoločenstva." Také veci robí kňaz. Podľa 2. knihy Samuelovej 8,18 boli Dávidovi synovia kňazmi.

A potom si všimnite Žalm 110,4. Tam sa hovorí: ,Hospodin prisahal a neoľutuje: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka.' Tu Hospodin dôrazne prisahá, že kráľ v Jeruzaleme má byť naveky kňazom na spôsob starodávneho kňaza-kráľa toho mesta. Buď toto proroctvo priamo hovorí o Mesiášovi, alebo hovorí o Dávidovi. Ak je to o Dávidovi a on je prototypom Mesiáša, i tak je tým myslené, že Mesiáš bude nielen kráľovský, ale aj kňazský.
V Zachariášovi 3 sa stretávame s veľkňazom Jozuom. O Jozuovi sa hovorí, že je znamením a symbolom ,Výhonku'. Spomeňte si na Jeremiáša 23 a ďalšie oddiely, ktoré nám hovoria, že ten Výhonok je Mesiáš, lebo on je výhonkom, ktorý vychádza zo stromu, z koreňa Jesseho. V Zachariášovi 6,11-13 sedí Ješua na tróne a na hlavu mu kladú korunu. Tak sa nad tým zamyslite: v najotvorenejšom texte Biblie, kde sa ľudská bytosť explicitne stotožňuje s mesiášskou postavou, je to veľkňaz sediaci na tróne.“

Brown urobil pauzu na zdôraznenie, „Kňazsky kráľ!" podčiarkol, „Nie je typické, aby kňazi sedeli na tróne a mali korunu.“

„Prečo na tom záleží?“ spýtal som sa.

„Pretože kňazi mali dočinenia s hriechom. Kňazi niesli neprávosti ľudí na svojich ramenách. Prihovárali sa za ľud. Dokonca podľa Numeri 35 mohla smrť veľkňaza poslúžiť ako zadosťučinenie za niektoré hriechy, za ktoré nebola dostatočná iná pozemská obeť.
A teraz si všimnite Žalm 22. Toto nie je proroctvo, je to modlitba spravodlivého trpiaceho, ktorý sa dostane do čeľustí smrti, ale je zázračne vyslobodený. Ale Ježiš povedal, že všetko napísané až do doby jeho života nachádza svoj plný zmysel a plné vyjadrenie v ňom. Dokonca na kríži vztiahol na seba aj Žalm 22. A v tomto žalme sa hovorí, že ako výsledok vyslobodenia spravodlivého trpiaceho zo smrti budú končiny zeme zvelebovať Boha. To už je ozaj významné vyslobodenie zo smrti!

Takže si to zhrňme. Božím zámerom nebolo zachovať Izrael ako izolovaný národ, ale dosiahnuť, aby cez Izrael celý svet spoznal jediného pravého Boha. To mu vždy ležalo na srdci. V písmach vidíme, že táto mesiášska postava bude ako kňazská tak kráľovská - poskytne zadosťučinenie za hriech a zároveň bude vládnuť. Najprv bude trpieť a potom bude vyvýšený, príde aj pokorne na oslíkovi aj so slávou v oblakoch.
Najprv ho odmietne jeho vlastný národ a potom sa stane svetlom národom. Bude ukrutne trpieť za naše hriechy ako spravodlivá náhrada. Jeho vyslobodenie zo smrti bude také mocné, že aj končiny zeme sa budú klaňať jedinému pravému Bohu. A taktiež vidíme, že vykúpenie sa malo dosiahnuť a božská návšteva uskutočniť prv, než bol druhý chrám zničený v roku 70 nášho letopočtu.“

Brown pokynul rukami ku mne, akoby sa dožadoval odpovede. „Kto by to tak mohol byť?“ položil otázku. „Núka sa nejaký možný kandidát? To nie je veľká veda, aby sme mohli povedať, že buď Biblia nehovorí pravdu - alebo to musí byť Ješua, ktorého poznáme pod menom Ježiš.“

Brown stále neskončil. „Ješua povedal, že prišiel naplniť, čo bolo napísané v Zákone a Prorokoch. Predpovedal aj zničenie druhého chrámu. Žiadny iný významný židovský vodca to neurobil,“ pokračoval. „Deuteronómium 18 pripomína, aby si každá generácia všímala proroka, ktorého vzbudí Boh,“ pokračoval. "Ješua je posledný veľký prorok, ktorý hovoril k Izraelu. Prináša toto prorocké slovo: Chrám bude zničený, ale naplnenie toho, čo je zapísané v písmach, ukazuje na neho.

Stručne povedané, Ješua naplnil podstatné proroctvá, ktoré sa vzťahovali k určitému časovému rámcu a museli byť vyplnené pred zničením druhého chrámu. Toto nie je otázka špekulácií, je to historická skutočnosť. A keďže naplnil proroctvá vzťahujúce sa na minulosť - prišiel ako náš veľký veľkňaz a vykonal zadosťučinenie za naše hriechy - môžeme si byť istí aj tým, že naplní i proroctvá vzťahujúce sa na budúcnosť, že bude vládnuť nad celou zemou a prinesie svetu mier.
On už fakticky panuje a vládne ako kráľ nad životmi nespočetných miliónov ľudí zo všetkých národov pod slnkom. Dávajú mu svoju bezvýhradnú oddanosť. Jeho vláda je už teraz omnoho väčšia a vplyvnejšia než panovanie samotného Dávida. A to je ešte iba začiatok - keď sa vráti, bude vládnuť nad všetkým.
Zamyslite sa nad tým: už viac než 1 900 rokov nemajú tradiční Židia fungujúci chrám. Nefunguje ani kňazstvo a obete. Čo sa stalo? Keď čítate Tóru, alebo prvých päť kníh Biblie, vidíte tam opakované zmienky o obetiach. Nie je to významné, keď Izaiáš 33 hovorí, že Hospodinov služobník bude sám obeťou za viny?
Buď nás Boh úplne obral o dôležitý systém obetí za hriech, o funkčné kňazstvo a funkčný chrám, alebo všetko to, o čom tu je reč, nachádza svoje naplnenie v Ňom, ktorý prišiel v tom najsprávnejšom čase.

A to nehovoríme o veciach, aké by Ješua sám mohol zariadiť. Ako zabezpečíte, že budete tým najvplyvnejším Židom v dejinách? Ako zariadite, aby ste priviedli stámilióny ľudí k uctievaniu Boha? Ako zariadite, aby vás odmietol váš vlastný národ a predsa vás prijali národy? Ako zariadite, že budete jediným kandidátom, ktorý môže naplniť proroctvá, predpovedať koniec jedného systému a zároveň uviesť do reality nový?

Takže ja sa pozerám na tie ťahy hrubým štetcom a začínam vidieť, ako autori Novej zmluvy videli, že dokonca i v podrobnostiach je izraelský národ jeho predobrazom. Napríklad Izrael sa ešte v svojom ranom detstve dostal do Egypta - Ozeáš 11,1 hovorí, že keď bol Izrael dieťa, Boh ho miloval a z Egypta povolal svojho syna. Mesiáš ako malé dieťa ide do Egypta a je povolaný z Egypta. Čo sa stalo Izraelu, stalo sa aj jemu. Dávida zradil blízky priateľ, aj Mesiáša zradil blízky priateľ. Ako sa stalo Mojžišovi, že musel utekať o život pred faraónom, podobne sa stalo, že Mesiáš musel utekať pred Herodesom.

Začínate si všímať takéto drobnosti, ktoré samy osebe nie sú proroctvami, ale sú jeho predobrazmi - sú to obrazy, tiene a náznaky. Rabínska myseľ dokáže vytiahnuť z Písma veci, ktoré si my ani nepovšimneme. Nová zmluva je v skutočnosti veľmi konzervatívna pri prediktívnych proroctvách. Nie je to nič divoké alebo uletené. Tie hrubé rysy sa dajú aplikovať iba na jedného možného kandidáta, a potom môžeme dopĺňať jemné detaily, až vzniká nádherný obraz.

A tu je niečo fascinujúce: v Talmude je zachovaná rabínska tradícia, ktorá hovorí, že na Deň zmierenia rôzne znamenia oznamovali, že obete zvierat, ktoré priniesol najvyšší kňaz, boli Bohom prijaté a národ získal odpustenie a zmierenie s Bohom. V rokoch, keď znamenia ukazovali negatívny výsledok, ľudia sa hanbili a smútili, že Boh ich obety neprijal.
A ďalej sa hovorí, že za posledných štyridsať rokov pred zničením druhého chrámu dávali všetky tri znamenia zakaždým negatívny výsledok. Len sa nad tým zamyslite: Ježiš bol ukrižovaný pravdepodobne v roku 30 a chrám bol zničený v roku 70. Takže v období medzi jeho smrťou a zničením chrámu - čo je práve štyridsať rokov - Boh naznačoval, že už neprijíma obete židovského národa. Prečo?“
Jeho odpoveď zaznela s dôrazným akcentom: „Pretože konečnú obeť priniesol Ješua, presne tak, ako to predpovedal.“

Brown nechal svoje slová doznieť. Potom, akoby cítil potrebu rozviesť to, povedal: „Ak dovolíte, chcel by som vysvetliť, ako Ješua naplnil židovský obetný systém.“

Moja myseľ bežala na plné obrátky, aby mi nič neuniklo. „Áno, do toho,“ riekol som.

„Keď prechádzate prvými piatimi knihami Biblie, ktoré sa nazývajú Písaná Tóra, nájdete tam niekoľko stoviek zmienok o zvieracích obetiach,“ povedal Brown. „Tou základnou ideou je život za život, tak to uznávajú aj viaceré rabínske komentáre. Prečo to bolo také dôležité? Boh sa zjavne usiloval niečo tým vyjadriť - že odplatou za hriech bola smrť a že Boh bol ochotný prijať náhradu namiesto vinného človeka. Keď bol zabitý nevinný baránok a jeho krv vytiekla, bola to dosť pôsobivá názorná lekcia.
Pamätajte, že bolo predpovedané, že Mesiáš bude mať kňazské poslanie. A čo robil kňaz? Vstupoval medzi ľudí a Boha. Vchádzal do najsvätejšej svätyne. Vďaka svojmu postaveniu a povolaniu mohol urobiť to, čo žiadny iný človek. Ješua sa za nás modlí ako veľký najvyšší kňaz a potom doslova nesie naše hriechy na svojich pleciach, ako to vyjadril Peter: ,On sám na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo.' Berie na seba vinu, trest a utrpenie, ktoré si zaslúžime my všetci a sám to nesie.
Aká odpoveď je dosť veľká na prikrytie viny celého sveta? Kto je dosť čistý? Kto je dosť dokonalý? Len tento jeden, veľký Boží Syn, berie hriech a vinu celého sveta na svoje vlastné plecia a zomiera kvôli našim hriechom, aby sme my mohli teraz prijať odpustenie, očistenie a spravodlivosť.

List Hebrejom 9,22 hovorí, že bez preliatia krvi niet odpustenia. Áno, boli aj nejaké druhotné spôsoby zmierenia iné než krv, ale základom všetkých bola krvavá obeť. V najsvätejší deň v židovskom kalendári, v Deň zmierenia, keď bol očistený chrám, bol očistený ľud a zmierenie získané pre celý národ - to všetko sa točilo okolo krvi. Vezmite odtiaľ tú krv - a nemáte žiadne zmierenie.
Boh dal zmierenie prostredníctvom krvi, pretože život je v krvi: je to život za život. Levitikus sa zaoberá otázkami obetí a zmierenia, a vždy keď sa spomína zmierenie - všetkých štyridsaťdeväťkrát - vždy je to v súvislosti s krvavými obeťami. Levitikus 17,11 hovorí: ,Veď v krvi je život tela. Určil som vám ju na oltár na vykonávanie obradov zmierenia za váš život. Krvou, v ktorej je život, získava sa zmierenie.' Jeden starý midraš, alebo židovský komentár, na Levitikus 1,12 hovorí, že keď je zabitá obeť, ,považujem to, akoby ste obetovali seba samých'. V Levitiku 1,4 Boh hovorí konkrétne: ,Položí ruku na hlavu spaľovanej obety; tá bude so záľubou prijatá, aby získal zmierenie.'

Nestačilo by porezať si prst a kvapnúť trošku krvi na oltár. Nie, obeť musela zomrieť. To je hrozne škaredý obraz ceny hriechu - pre Boha je taký závažny, že si žiada smrť. Preliatie krvi je naším zaplatením za hriech, ale namiesto toho, aby sme preliali svoju vlastnú krv, Ješua to urobil ako naša náhrada. Ako vieme z Evanjelia podľa Jána 1,29, Ješua bol nazvaný ,Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta'.“

Brown sedel na okraji stoličky a prednášal argumenty tak pôsobivo, ako to robieval jeho otec v povolaní právnika. Teraz, keď bol hotový, sa uvoľnil.

„Tak si to zosumarizujme,“ povedal. „Všetky tieto stopy vedú k Ješuovi a jedine k nemu. On napĺňa proroctvá až neuveriteľným spôsobom. Keďže Mesiáš musel podľa svedectva židovských písem prísť pred takmer dvetisíc rokmi, potom ak Ješua nie je Mesiášom, tak už nikdy žiaden iný nebude. Pre hocijakého iného už je neskoro. Buď je to on, alebo nikto iný. Ak Ješua neprišiel a neurobil, čo bolo potrebné vykonať v prvej fáze, keď platil istý konečný termín, tak niet nádeje ani na druhú fázu, keď má prísť v sláve s oblakmi, aby sa ujal vlády.“
Usmial sa. „Máme tu prvú splátku. Môžeme si byť istí, že sa vráti, aby dokončil aj zvyšok.“ ...

Ako som však uviedol už na začiatku tejto kapitoly, jedna z najväčších výhrad kritikov poukazuje na skutočnosť, že Ježiš nenaplnil to, čo sú podľa ich mienky hlavné mesiášske proroctvá: uvedenie svetového mieru a jednoty a ukončenie zla, modloslužby, Iži a nenávisti, „Vo svetle tohto,“ povedal som Brownovi po odcitovaní týchto námietok, „ako môžete hovoriť, že Ježiš je Mesiáš?"

„Znova opakujem, že niektoré veci sa museli odohrať v určitom časovom rámci pred zničením druhého chrámu,“ odvetil Brown. „Ak by sa tieto veci neboli odohrali, nemáme vôbec žiadneho potenciálneho kandidáta. Po druhé, títo kritici identifikovali proroctvá pod číslom šesť až desať ako mesiášske, ale vynechali proroctvá od jedna po päť. Ja hovorím, že Ješua istotne vyplní proroctvá šesť až desať, lebo už vyplnil tých prvých päť. Bude trpieť, a bude aj vyvýšený. Bude to kňazský i kráľovský Mesiáš. Bude aj odmietnutý aj prijatý. Bude svetlom národom, kým ho prijme za svojho židovský národ. Takže pohľad na väčší obraz ma privádza späť k Ješuovi.
A tiež,“ dodal, „nie je to tak, akoby Ješua vykonal niektoré taktické veci, ktoré sa museli odohrať, a teraz sa na dvetisíc rokov vzdialil. Namiesto toho vidíme, ako sa isté veci vyvíjajú presne podľa očakávania a jeho kráľovstvo dosahuje pokroky. Pozrite sa, koľkí ľudia sa pridali k uctievaniu jediného pravého Boha len v dvadsiatom storočí. To mi hovorí, že tempo sa zrýchľuje. Takže napĺňanie prvej fázy ako aj postupné napĺňanie sa tých vecí, ktoré mali byť postupné, mi hovorí, že záverečná fáza je jasnou vecou.
Napríklad, predstavte si, že dvaja ľudia mi dlžia veľkú sumu peňazí. Jeden mi dá čiastkovú splátku stotisíc dolárov a povie: ,Keď sa vrátim, splatím ti zvyšok.' Druhý povie, že jedného dňa ma vyplatí, ale teraz mi nedá ani malú zálohu. Komu z nich budem skôr veriť? Zvlášť ak od toho prvého stále dostávam listy s uistením, že zvyšok peňazí bude naozaj čoskoro splatený.“

„Ale ten pojem ,druhý príchod' sa v hebrejských písmach nevyskytuje,“ pripomenul som.

„Ani slovo Trojica sa nenachádza nikde v celej Biblii, ale je tam dosť údajov, ktoré ju podporujú,“ oponoval mi. „Proroctvá si vyžadujú, aby sa odohrali isté udalosti - ako zmierenie a návšteva chrámu - prv než môžu nastať niektoré ďalšie, ako to, že Mesiáš prinesie svetu mier. Prvé dejstvo predchádza druhému a pripravuje preň cestu. Najprv zadosťučinenie za hriechy, potom mier na zemi. ... Urobil to, čo sa muselo stihnúť pred rokom 70 nášho letopočtu, aby sme mohli mať pevnú dôveru, že aj v budúcnosti vykoná všetko potrebné.“

„Niektorí hovoria, že nenaplnil žiadne z overiteľných proroctiev,“ povedal som. „Hocikto by mohol zomrieť, hocikto by mohol tvrdiť, že sa narodil v Betleheme, ako predpovedal Micheáš 53,1 a tak ďalej.“

„Jedna jednoduchá odpoveď: Príbeh o jeho vyslobodení zo smrti podľa Žalmu 22 mal mať taký účinok, že ľudia v celom svete sa budú obracať k Bohu,“ odpovedal Brown. „To sa dá ľahko preveriť. Byť odmietnutý svojím vlastným národom, ale stať sa svetlom pre národy - to sa dá tiež ľahko preveriť. Máme tu pokračujúce Božie potvrdenie toho, kým on je, rozširovaním sa jeho kráľovstva po svete. Už čítanie úžasných príbehov o Ježišovi v Novej zmluve je dostatočne presvedčivé. A niečo ešte silnejšie je vidieť, ako pokračuje bez prerušenia jeho vplyv v celom svete.“

Tomáš, čo zase riešiš za hovadiny. Si nestabilný!!! Ako pokazený vysavač

To preto lebo ten Jezis ziaden zazrak, znamenie, ba ani len obycajne uzdravenie nevie vykonat... sam na sebe som si overil ze uzdravenia v krestanstve su len fake... inde nemal Jezis problem uzdravit cele davy priamo pred ich ocami z mnoho tazsich chorob, no teraz ma problem vyliecit ovela lahsie ochorenie.... a je uplne jedno ci ho intenzivne prosis alebo nadavas na neho, nic sa tym nezmeni... ziaden Jezis nie je

Porovnanie niektorých proroctiev a výrokov Starého zákona a udalostí Nového zákona v súvise s Kristom, aj s výkladom resp. poznámkami - najmä poznámky z katolíckej Biblie:

Mt 1,22-23: "To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: "Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami."
Porov. Iz 7, 14 Dlhá poznámka, preto ju pozri v odkaze k veršu 14: odkaz

Mt 2,14-15: "On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka:
"Z Egypta som povolal svojho syna."
Porov. Oz 11,1: "Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna." Tento starozákonný verš vyjadruje otcovský vzťah a lásku Boha k vyvolenému národu, pričom v kresťanskej tradícii sa chápe aj ako proroctvo o Ježišovom návrate z Egypta.

Mt 2,17-18: "Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš:
"V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet."
Porov. Jer 31, 15: Prorok predstavuje tu obrazne Ráchel, manželku Jakubovu, ako matku celého národa. Prorok básnicky opisuje, ako Ráchel narieka nad svojimi nešťastnými synmi. Podľa Mt 2,18 bol tento obrazný nárek Ráchel aj predobrazom náreku betlehemských matiek nad deťmi, ktoré dal povraždiť Herodes.

Mt 2,23: "Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: "Budú ho volať Nazaretský."
Toto upozornenie na prorocké slovo sa zakladá pravdepodobne na podobnosti slov Nazaret (i Nazara) a »nezer«. »Nezer« sa vyskytuje u proroka Izaiáša (11,1) a znamená ratolesť, ktorá vyrastie z koreňa rodu Jesseho. Tento »výhonok« alebo »ratolesť« označuje Mesiáša. Aj meno Nazaret pochádza z toho istého koreňa.

Mt 4,13-15: "Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
"Krajina Zabulon a krajina Neftali,
na ceste k moru, za Jordánom,
Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti."
Porov Iz 9, 1: Tento verš ohlasuje nádej a vyslobodenie pre národ, ktorý prechádza obdobím utrpenia, temnoty a exilu. Kresťanská tradícia ho vníma ako silné mesiášske proroctvo o príchode Ježiša Krista (ktorý je svetlom sveta), pričom na toto miesto sa odvoláva aj Nový zákon...

Mt 8,16-17: "Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
"On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby."
Porov. Iz 53,4

Mt 12,17-21: "Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
"Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy."
Porov. Iz 42,1–4

Mt 21,4-5: "Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:
"Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa."
Ježišov vstup na osliatku znamená, že nie je svetským panovníkom, ale kniežaťom prinášajúcim pokoj a spásu. Preto sa odvoláva na Iz 62, 11 a Zach 9, 9.

Mt 27,9-10: "Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: "Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán."
Porov. Zach 11, 12–13: Tridsať strieborných bola cena otroka (Ex 21,32). Pre takého pastiera, akým bol Pán, a za toľké dobrodenia, ktoré národu preukázal, je to naozaj posmešne "nádherná mzda". Pán sám prehlasuje, že touto mzdou nie proroka ocenil národ, ale Boha. Tvorcom sa vo Svätom písme často volá Boh. Ale slovo "tvorca" znamená aj hrnčiara, ktorý z hliny tvorí nádoby. V tomto zmysle sa proroctvo splnilo, keď za 30 strieborných, za ktoré Judáš zradil Spasiteľa, kúpili Hrnčiarovo pole. O poli Zachariáš nehovorí, o tom písal prorok Jeremiáš (Jer 32). Sv. Matúš (27,5-10) uvádza obidve tieto proroctvá, ale po mene spomína len Jeremiáša.

Lk 4,16-21: "A on im začal hovoriť: "Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli."
Porov. Iz 61, 1-2: Tieto verše hovorí Mesiáš. Pán Ježiš ich vykladal o sebe. Duch Pánov je na Emanuelovi a na Pánovom služobníkovi. Všetky tieto mená označujú Mesiáša, ktorý prišiel tešiť duševne zarmútených a oslobodiť ľudí z otroctva diablovho. Rok, v ktorom Boh rozdeľuje svoje milosti, začal príchodom Spasiteľa. Pre veriacich je to čas radosti...

Jn 19,23-24: "Aby sa splnilo Písmo: "Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós." A vojaci to tak urobili."
Žalm 22, 17-19: "Prebodli mi ruky a nohy". 17. verš ostáva jedným z najvýraznejších proroctiev SZ, lebo Dávid tu opisuje spôsob Mesiášovej smrti napriek tomu, že Židia, kým neprišli do styku s rímskym svetom, o kríži nevedeli (porov. Jn 19,37). Prv, než ho pozbavia života, delia sa o jeho odev. Nepoznáme, že by bolo bývalo zvykom u Izraelitov rozdeliť si imanie odsúdencov, alebo že by ho bol zákon prisúdil katovi. Tým viac prekvapuje, že sa aj takáto nezvyčajná okolnosť vyplňuje pri Ježišovom utrpení (Jn 19,24).

Porovnaj tiež utrpenie Ježiša Krista, jeho smrť a zmŕtvychvstanie s Izaiáš 53.

Jánovo evanjelium 19:
"Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: "Kosť mu nebude zlomená..."
Porov. Ex 12, 46; Nm 9, 12; Ž 34, 21. V Ex 12, 46 a v Nm 9, 12 je reč o veľkonočnom baránkovi, ktorý je predobrazom Krista.

"...A na inom mieste Písmo hovorí: "Uvidia, koho prebodli."
Porov. Zach 12, 10: Obyvatelia nového Jeruzalema, pohnutí milosrdenstvom Pána, budú ho uprosovať. Prebodnutý muž, nad ktorým budú nariekať, je Mesiáš, ktorého utrpenie a smrť už dávno pred Zachariášom predpovedal prorok Izaiáš (53,1-2). Dokazuje to aj sv. Ján evanjelista, ktorý slová tohto verša cituje pri Pánovom umučení (Jn 19,37; Zjv 1,7). Boh hovorí: "Mňa prebodli!", čím sa označuje božstvo budúceho Mesiáša, i keď starozákonní ľudia podobné proroctvá ešte nevedeli v plnom zmysle chápať; porov. o božstve Mesiáša Iz 9,6; Ž 2,7; 45,7; Mich 5,2.

Vezmime si napr. aj Iz 9, 5:
"Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja."

Koho to vystihuje, ak nie Ježiša Krista? AI tento verš vykladá takto: "Iz 9, 5 je jedným z najznámejších starozákonných veršov, ktorý ohlasuje príchod Mesiáša."

Ale kto má iný názor, prístup, výklad, to je jeho vec. Hádať sa nebudem