Blitzkrieg (z nemeckého blitz – blesk a krieg – vojna) alebo blesková vojna je vojenská teória založená na rýchlom prieniku motorizovaných, mechanizovaných v súčasnosti aj aeromobilných jednotiek do hĺbky obrany nepriateľa.
Hlavnou myšlienkou tejto vojenskej taktiky je rýchle obsadenie veliteľských a zásobovateľských uzlov nepriateľa, prerušenie jeho dôležitých komunikácií a narušenie komunikácie a zmysluplného usporiadania jeho bojových formácií. Aj keď hlavnú úlohu pri uskutočňovaní bleskovej vojny v minulosti zohrali mobilné tankové sily, vyžadovali si podporu, ktorá zahŕňala spoluprácu s plne mechanizovanými jednotkami pechoty, motorizovaného delostrelectva a letectva.
Prvýkrát bol tento vojenský termín použitý nemeckým hlavným velením pri plánovaní útoku na Francúzsko počas 1. svetovej vojny. Tento útok však z vojenského hľadiska v konečnom dôsledku nespĺňal podstatu bleskového útoku a bol čoskoro zastavený.
Doktrína nasadenia tankových a mechanizovaných vojsk bola prvýkrát podrobnejšie rozpracovaná britskými ozbrojenými silami. Pre britské vojská však nemala výraznejší vplyv, pretože Británia sa viac sústreďovala na letecké a námorné sily a malá pozemná armáda nemala možnosť vyskúšať si teóriu o bleskovej vojne v praxi. Okrem Britov sa touto teóriou zaoberali vo veľmi obmedzenej miere aj Francúzi, spomedzi nich najmä mladší dôstojníci, ako bol Charles de Gaulle, ich teórie sa však nepresadili prakticky vôbec.
V Nemecku sa tejto doktríny chopil Heinz Guderian, budovateľ nemeckých tankových vojsk. ktorý ju rozvinul do použiteľnej podoby a presadil ako jednu z hlavných doktrín v nemeckých ozbrojených silách. Bola použitá v priebehu nemeckej invázie do Poľska a do Francúzska v rokoch 1939 až 1940, kedy sa nepripravení protivníci s touto taktikou nedokázali vyrovnať a boli porazení. Po čase sa však protivníci Nemecka dokázali prispôsobiť a vyvinuli účinné spôsoby, ako sa jej brániť.
Teória bleskovej vojny je aj dnes súčasťou bojových doktrín moderných armád. Ako dokonalý príklad metód blitzkriegu je možné uviesť: šesťdňovú vojnu (z roku 1967) alebo operáciu iracká sloboda (z roku 2003).
Ak má protivník kvalitne vybudovanú hlbokú obranu a disponuje dostatočne mobilnými a silnými jednotkami a infraštruktúrou, ktoré mu umožnia viesť protiútoky a taktický ústup, možnosť využitia bleskovej vojny sa výrazne znižuje. Ďalšou prekážkou pri vedení bleskovej vojny je tiež nepriechodný terén (hory, husté lesy, rozsiahle zastavané oblasti...) a stret dvoch porovnateľne silných mobilných armád.
Video:
odkaz
-Sphynxinatorix
