Amerika vytvorila niekoľko kultov, ktoré svojim členom priniesli smrť. Koncom sedemdesiatych rokov v Jonestowne na rozkaz Jima Jonesa vyše 900 ľudí vypilo otrávený nápoj a spáchalo samovraždu. Neskôr sa nepodarilo zabrániť smrti viac než 80 ľudí v texaskom Wacu, ktorí boli stúpencami Davida Koresha. Pomerne nedávno sa odohrala tragédia Heaven's Gate, kde sa našiel veľký počet mŕtvych tiel v jednom zo sídel kalifornského San Diega.
Mladiství „mučeníci"
Avšak organizácia, o ktorej sa zmieňuje tento článok - Svedkovia Jehovovi - poslala na predčasnú smrť viac ľudí, než všetky skupiny dohromady. Na titulnej strane časopisu Awake z 22. mája 1994 sa objavila fotografia 26 mladistvých. Nadpis proklamoval: „Mladí, pre ktorých Boh bol na prvom mieste." Sú to ľudia, ktorí zjavne zomreli v poslušnosti k organizácii Watchtower (Strážna veža) - dodržali jej pokyny a odmietli transfúziu krvi. A sprievodný text informoval: „Tisíce mladých ľudí v minulosti zomreli, aby oslávili Boha. A oslavujú ho i teraz, lenže terajšia dráma sa odohráva v nemocniciach a v súdnych sieňach. Predmetom sporu sú transfúzie krvi."
Dôsledkom je množstvo mŕtvych; pravdu nemožno poprieť. Štatistika uvádza, že tisíce Svedkov Jehovových zomreli po odmietnutí transfúzie, ktorá by im mohla zachrániť život.
Tu je názorný príklad: V Dallas Morning News z 27. júla 1993 sa objavila správa o smrti Svedka Jehovovho, dvadsaťpäťročného Carltona Johnsona, ktorého na diaľnici v Texase pri vymieňaní prasknutej pneumatiky zachytilo idúce vozidlo. Vedúci lekár pohotovostného oddelenia nemocnice v Dallase Dr. Robert Simonson konštatoval, že transfúziou krvi by sa mladíkov život mohol zachrániť. Lenže u Carltona sa našiel doklad, z ktorého vyplynulo, že mu túto pomoc nemajú poskytovať. A to ani vtedy, keby bol v bezvedomí, keby krvácal, ba ani vtedy, keby umieral. Lekári síce zranenému poskytli bezkrvné náhradky, avšak na zastavenie krvácania bola potrebná krvná plazma. Dr. Simonson vyhlásil, že za 11 rokov svojej praxe na pohotovostnom oddelení zažil 20 prípadov, keď Svedkovia Jehovovi odmietli krv. Len tento jeden lekár v jedinej nemocnici videl umierať viac než desiatku Svedkov Jehovových, ktorí sa zriekli možnosti prijať transfúziu. Koľko ich zomrelo a umiera inde vo svete? Skutočný počet pozná len Watchtower Society. Noviny o smrti členov referujú len v prípadoch, keď sa stanú právnym problémom, napríklad, keď rodičia odmietajú krv pre svoje dieťa a úrady sa usilujú, aby transfúziu nariadil súd. Vo väčšine prípadov je odmietnutie súkromným rozhodnutím pacienta a len zriedkavo to prenikne na verejnosť.
Organizácia Watchtower občas niektoré zo skutočností sama nechcene prezrádza. Časopis Awake z 22. septembra 1992 oznamuje, že súdne spory na túto tému sú na „dennom poriadku". Keď sa také prípady stávajú predmetom súdnych sporov denne, môžeme počet Svedkov, ktorí umreli bez toho, aby o tom verejnosť vedela, len odhadovať. Keď 14 miliónov ľudí zásadne odmieta krv počas chirurgického zákroku, je zrejmé, že počet zomrelých sa ráta na stovky či tisícky.
Prečo Svedkovia napriek tomu krv odmietajú? Preklad nového sveta Svätých písiem (prekl. Biblie od Svedkov Jehovových) v záverečnej časti uvádza osnovu rozpravy na rôzne témy. Svedkovia ich konzultujú, keď chcú posúdiť, čo sa o určitom námete píše v Biblii (alebo ako im tento biblický text vykladá ich organizácia).
Autorita nad Bibliou
Keď sa hovorí o krvi, Svedkovia poskytujú niekoľko biblických veršov so stručným komentárom na ponaučenie. Pod zvýrazneným titulkom Transfúzie znesväcujú posvätnosť krvi sa s odvolaním na 1. knihu Mojžišovu (9, 4 a 6) zdôrazňuje, ako bol Noe poučený o tom, že krv je taká posvätná ako sám život. S odkazom na 3. knihu Mojžišovu (17, 14; a 7, 26-27) je navyše uvedené, že „zmluva zákona nepripúšťa požívanie krvi". A s poukazom na Skutky apoštolov (15, 28-29; a 21, 15) sa vyvodzuje, že „zákaz bol pripomenutý kresťanom". Toto sú pasáže, ktorými sa Svedkovia Jehovovi vedú k odmietaniu transfúzií.
Lenže uvedené citáty nie sú pravou príčinou, prečo Svedkovia Jehovovi odmietajú prijať krv. V skutočnosti takto konajú z popudu organizácie Watchtower. Keby sa táto organizácia prezentovala novým vydaním svojej Biblie, ktorá by transfúzie pripúšťala, Svedkovia by sa im nebránili. Oni sa neriadia Bibliou, ale oficiálnym výkladom interpretovaným ich organizáciou, ktorá pre nich predstavuje významnejšiu autoritu než samo Písmo sväté.
Výsluch pred právnym výborom
Ak Svedok Jehovov prijme transfúziu krvi, čakajú ho sankcie. Ich súčasťou je formálny výsluch v organizácii pred právnym výborom, z ktorého sa urobí filmový záznam. Previnilec musí rátať s vylúčením či „označením" (ako nehodný spoločník). Ostatní Svedkovia Jehovovi sa musia takému človeku vyhýbať, nezdraviť ho na ulici a nesmú ho pozývať k sebe domov. Keď to prestúpia, hrozí im tiež výsluch alebo i vylúčenie.
Spomínam si na jeden takýto obzvlášť varovný prípad spred niekoľkých rokov v Massachusetts. Jeden zo Svedkov ležal na smrteľnej posteli a jeho život sa už nedalo zachrániť. Rodinu mal až v Kalifornii. Vzdialenosť vylučovala, aby ho ešte pred smrťou stihli navštíviť. Doktor mu povedal, že na to, aby sa so svojou rodinou mohol stretnúť, potrebuje transfúziu krvi, ktorá by ho pravdepodobne udržala pri živote. Pacient s transfúziou súhlasil. To ho zachovalo pri vedomí tak dlho, aby sa s ním rodina mohla rozlúčiť. Lenže to bolo dostatočne dlho aj na to, aby ho v nemocnici navštívil právny výbor ako súdna komisia Svedkov Jehovových. Uvelebili sa okolo postele a začali ho súdiť. Na smrteľnej posteli bol vylúčený z organizácie. A keďže už ďalším Svedkom neostávalo mnoho času na prejavenie súcitu, zbor vydal vyhlásenie, že ktokoľvek by mu išiel na pohreb, musí počítať s tým, že právny výbor ho tiež bude vypočúvať.
Ak sa Svedok Jehovov ocitne medzi vylúčenými, pravdepodobne stratí aj rodinné zázemie. V mnohých prípadoch zisťuje, že ho opustil manželský partner i deti. Svedok zamestnaný u iného Svedka môže byť prepustený z práce a ten, ktorý býva v prenajatom byte iného Svedka, môže byť súdne vysťahovaný. Nezveličujem. Spomínam si na istého Svedka Jehovovho, ktorý ma videl, ako som neďaleko zhromaždenia Watchtower demonštroval heslom: „Čítajte Bibliu, a nie Watchtower." Do telefónu sa mi zveril, že to, čo som vyjadril, poznal ako pravdu, ale že sa ňou nemôže riadiť z niekoľkých dôvodov. Oženil sa so Svedkyňou. Bol zamestnaný u Svedka. A jeho príbytok bol prenajatý od Svedka. Vedel, že by toto všetko stratil, keby sa postavil za pravdu. Bol príliš bojazlivý, aby to dokázal.
Vylúčenie je pevne zavedenou, oficiálnou politikou organizácie Watchtower. Nedávno jeden jej funkcionár vypovedal pred Európskou komisiou pre ľudské práva v tom zmysle, že toto ich politikou nie je. Organizácia sa na Európsku komisiu obrátila preto, lebo jej v Bulharsku oficiálne nepriznali status náboženskej spoločnosti. V odpovedi na tento apel bulharská vláda uviedla, že takejto žiadosti nemohla vyhovieť, pretože (okrem iného) Svedkovia odmietajú transfúzie krvi a ani neumožňujú, aby ich dostávali ich deti, čím ohrozujú zdravie verejnosti.
Odcitujem, ako organizácia Watchtower vypovedala pred komisiou vo veci transfúzie krvi: (k dispozícii komukoľvek, kto sa chce obrátiť na tajomníka komisie pre ľudské práva v Štrasburgu) „Čo sa týka odmietnutia transfúzie krvi, spoločenstvo ako žiadateľ uznáva, že hoci je to súčasťou náboženskej náuky Svedkov Jehovových, jej prijatie závisí od osobného rozhodnutia jednotlivca, ktorého sa týka. Svedok Jehovov, ktorý sa rozhodne prijať transfúziu krvi, nebýva postihnutý žiadnymi náboženskými sankciami." Toto je zrejmá a vyložená lož. Svedkovia sa o sankciách opakovane zmieňovali vo svojej autoritatívnej literatúre a postihujú nimi každého, kto transfúziu prijal. Ako môže náboženská organizácia takto klamať? Vysvetlenie je jednoduché. Oni to za lož nepovažujú. Domnievajú sa, že ide o „stratégiu teokratického boja" a tá je súčasťou ich oficiálnej politiky.
Svedkovia svoju organizáciu posudzujú ako predĺženie Božieho kráľovstva tu na zemi. Veria, že roku 1914 bol Ježiš dosadený na trón ako „Kráľ Božieho nebeského kráľovstva", zároveň sa začala jeho prítomnosť v kráľovskej moci a jeho pozemským zjavením je organizácia Svedkov Jehovových. Svoje teokratické školy vo výchove pripodobňujú predĺženej ruke kráľovskej vlády. Právnym výborom pripisujú úlohu nezaujatého prostredníka - to je ten „verný a rozvážny otrok" teokratickej vlády, ktorú považujú za funkčnú. Vládne systémy Anglicka, Francúzska, USA, Bulharska či inej krajiny vnímajú ako nepriateľské. A keď nejaká vláda proti nim podnikne akékoľvek opatrenie, považujú to za prejav nepriateľstva ako vo vojne.
Nerešpektujú vlastnú výpoveď
K svojmu oficiálnemu chápaniu teokratického boja sa vyjadrujú vecne a jasne. V jednej z publikácií Watchtoweru dávajú za príklad ženu, ktorá pre ich duchovný úrad slovami i skutkami zastierala pravdu. Podľa nich však nebola klamárkou, ale využívala stratégiu teokratickej vojny. Niekoľko ďalších článkov v týchto publikáciách zachádza do značných podrobností pri vysvetľovaní, že klamanie nepriateľskej vlády fakticky nie je klamaním, ale stratégiou teokratického boja.
Nedošlo k nijakým zmenám ohľadne pretrvávajúceho vylučovania tých, ktorí sa previnia, čo sa bežne priznáva i pri telefonických rozhovoroch so Svedkami o výpovedi pred komisiou pre ľudské práva, podľa ktorej Svedkovia Jehovovi, ktorí prijmú krv, nebývajú postihnutí žiadnymi sankciami. Výpoveď, ktorú predniesli priamo pred komisiou teda nepovažujú za smerodajnú.
Táto skutočnosť by sa mala Svedkom pripomínať. Svedok máva vážne problémy s pochopením čohokoľvek, čo odporuje učeniu Watchtoweru. Spoločnosť (organizácia Svedkov Jehovových) má ich myslenie tak pevne pod kontrolou, že po zistení, že nejaká skutočnosť učenie Watchtoweru vyvracia, nesmú ju uznať. Avšak keď by ste ich upozornili na podobné fakty, na ktoré som poukázal ja a oni by si ich mohli sami overiť (v tomto prípade z informačných zdrojov Európskej komisie pre ľudské práva), budú rozrušení a rozčúlia sa.
Odmietnutie transfúzie krvi je prvá z piatich dogiem zasahujúcich v značnej miere do ich životov; tieto dogmy vyčleníme, aby sme dokázali ich nesprávnosť.
Druhá dogma je „nové svetlo", teda niečo, čomu Svedok predtým neveril. „Nové svetlo" pre vás môže predstavovať neznámy pojem. Kedykoľvek sa v časopise Strážna Veža či v inej publikácii tohto druhu objaví čerstvo schválené krédo, Svedok sa naň odvoláva ako na „novú pravdu". Nová pravda niekedy popiera starú pravdu a vtedy už stará pravda nie je viac pravdou. Stáva sa klamstvom. (Občas organizácia Watchtower načrela do minulosti a oživila niektorú z dávnejších lží, vydávajúcich ju za novú pravdu.)
Nová pravda, o ktorej sa zmieňujú v súvislosti s dogmou číslo 2, vyšla najavo v časopise Awake 22. júna 1982. Pred týmto dátumom v to Svedkovia neverili. Oznámilo sa, že Svedkovia Jehovovi síce nesmú prijímať krv ako celok, avšak určité jej časti áno. Môžu používať zložky, ktoré sú obsiahnuté v liekoch na hemofíliu, Faktor VIII, imunoglobíny a albumín. Môžu tiež prijímať vlastnú krv, ak opustila telo, cirkulovala v prístroji na činnosť srdca a pľúc a bola priamo vrátená späť do tela. Avšak onen článok ich poučuje, že musia odmietať leukocyty, erytrocyty, plazmu a krvné doštičky. Svoju vlastnú krv nesmú prijať ani vtedy, keď opustila ich telo a hoci čo i len na niekoľko sekúnd zostávala v krvnom vaku.
O pravde rozhoduje väčšina
K takémuto uzneseniu dospel riadiaci orgán Svedkov Jehovových v Brooklyne, v štáte New York. Vie sa, že pri hlasovaní bolo toto uznesenie schválené dvojtretinovou väčšinou. Početnejšia časť riadiaceho orgánu môže rozhodovať o tom, či určitá doktrína pravdou je, alebo nie je.
Treťou čudesnou dogmou uznávanou Svedkami Jehovovými je, že niet života po smrti. Poučujú, že duša je človekom samým a že s človekom súčasne umiera i ona. Duch je iba životnou energiou ako elektrina. Čo sa týka Svedkov, v duši nie je obsiahnutá žiadna osobitosť ani podstata. Keď zomriete, neostane po vás vôbec nič. Oni veria v také vzkriesenie, ktoré je pretvorením. Boh vytvára ešte jednu vašu kópiu, duplikát. Ale fakticky to nie je vaša duša vložená do vzkrieseného tela; je to kópia. Pokiaľ vám to pripomína klonovanie, tak istá analógia tu je. Teda, oni skutočne vo vzkriesenie neveria.
Nijaké vzkriesenie
Takýto plán, samozrejme, nevychádza z Biblie, ale Svedkovia sa budú hádať a z Biblie „predkladať dôkazy". Keby ste mi dovolili zahrať sa na Svedka Jehovovho (ktorým som 13 rokov naozaj bol), potom by som sa odvolával na Knihu Kazateľ (9, 5) a čítal (z Prekladu nového sveta Svätých písiem) - „Lebo živí aspoň vedia, že zomrú, kým mŕtvi už o ničom nevedia." Ďalej by som nalistoval Ezechiela (18, 4) - „Ale všetky duše moje (takto hovorí Boh), ako duša otca, tak duša syna je moja. Duša, ktorá zhreší, tá zomrie." Ako Svedok by som mal pocit, že som na svoje tvrdenie predložil dôkaz. Takéto kritické tvrdenie sa však dá vyvrátiť.
Teraz uvediem štvrtú dogmu Svedkov, ktorá budí pozornosť. Oni veria, že len 144 000 z nich príde do neba. Ostatní sa tešia životu na Zemi. Veria, že sú veľkým zástupom, o ktorom (ako uvádzajú) sa prorokuje v Biblii. On bude prebývať na Zemi naveky, do neba nepôjde. Keď si prezeráte knihy Svedkov Jehovových, upúta vás farebné zobrazenie prekrásnej Zeme - raja, v ktorom sa deti hrajú s levmi, tigrami a hadmi. Práve tam majú Svedkovia Jehovovi svoje miesto. Do neba sa ich dostane len tých 144 000.
Sudca Rutherford, druhý prezident Watchtoweru, zaviedol túto dogmu roku 1935. Ako keby toho roku otvorenú bránu do neba s rachotom zabuchol. Tí, ktorí sa stali Svedkami pred rokom 1935 veria, že sa do neba dostanú, ale tí, ktorí sa nimi stali neskôr, veria, že „autobus je obsadený" a príležitosť premárnená. Aby to mohli dokázať, odvolávajú sa napríklad na Žalm 37 (v. 29), kde čítame: „Krajinu budú vlastniť spravodliví, naveky budú na nej prebývať." Poznamenávajú, že verš sa o odchode do neba nezmieňuje. Len 144 000 z nich je Kristovou nevestou. Len 144 000 sa ich narodilo znovu. Tieto výsady pre každého na zemi skončili roku 1935.
Svedkovia prijímajú sviatosť raz do roka. Služobníci predstúpia a podnos s chlebom putuje v rade medzi prítomnými; avšak nikto ho nevezme do úst. To isté sa odohráva s kalichom. Oni sa nad ním pomodlia, aby potom ďalej putoval v rade; nikto však sa z neho nenapije. Pokiaľ je v zhromaždení prítomný Svedok taký starý, že mohol byť pokrstený pred rokom 1935, ten prijíma, ale ostatní nie. Vo väčšine zhromaždení sa taká osoba nenachádza, lebo z tých 144 000, ktorí sa dostanú do neba, ich na zemi ostáva menej než 9 000. Roku 1998 ich žilo už len 8 756 (Strážna veža 1. 1. 1999). Vo svete existuje asi 80 000 až 90 000 zborov Svedkov Jehovových. To znamená, že na každý desiaty zbor pripadá nanajvýš jeden príslušník z oných 144 000, ktorý prijíma symboly Pamätnej zmluvy. Značí to, že v deviatich z desiatich zborov sa sviatosť prijíma bez prijímania.
„Ježiš bol anjel"
Svedkovia Jehovovi okrem iného veria, že Ježiš bol anjel. Tvrdia, že bol stvorenou bytosťou. Vo svojej Biblii pozmenili text zo sv. Jána (1, 1) tak, že Ježiš nebol Bohom, ale nejakým bohom. Duch Svätý rovnako nie je Bohom, ani stelesnením. A keďže Duch Svätý je silou, Svedkovia by sa mohli - v štýle filmov o hviezdnych vojnách - lúčiť slovami: „Nech ťa sprevádza sila."
Všetky tieto dogmy i všetky ďalšie kréda Svedkov sa odvíjajú od jedného: že Watchtower Society je jedinou pravou organizáciou Božou; keby sa toto tvrdenie niekomu podarilo vyvrátiť, keby teda vedel dokázať, že je to nesprávne tvrdenie, potom by mohol vyvrátiť všetky ostatné dogmy. Keď nebudete riešiť doktrinársku predstavu, podľa ktorej je Watchtower zástupcom Boha, tak ich nepresvedčíte, aby upustili od akýchkoľvek iných názorov. Môžete citovať z Písma svätého, lenže týmto spôsobom v nich záujem nevzbudíte. Pre nich je vždy podstatné, aké stanovisko zastáva Watchtower.
Ak ste pri stretnutiach so Svedkami Jehovovými neboli úspešní, nebuďte z toho nešťastní. Oni neštudujú Bibliu tak ako vy - s túžbou pochopiť, čo pre vás zjavil Boh. Väčšinu času, ktorý strávia štúdiom Biblie, sú motivovaní prehováraním a obracaním ľudí na svoju vieru. Každý štvrtok večer sa koná dvojhodinové zhromaždenie, počas ktorého niektorí hrajú úlohu Svedkov pred dverami a iní úlohu tých, ktorí Svedkami nie sú. Možno, že ste diskusiu so Svedkami Jehovovými podstúpili ako začiatočníci, avšak oni to prekonali mnohokrát. Stretnutia si dôkladne nacvičovali. Podľa inštrukcií vedia, čo povedať, aby vás poplietli a uskutočňujú to i v praxi. Približne 5 hodín týždenne venujú schôdzam, kde väčšinu času nacvičujú, ako dokázať nesprávnosť iných náuk a ako sa odvolávať na Bibliu, aby podopreli svoje tvrdenia. V dôsledku toho môžu vzbudzovať dojem, že svoju Bibliu poznajú. Ale v skutočnosti to tak nebýva.
V zbore Svedkov Jehovových som pôsobil ako starší osem rokov. Časť tohto času som odslúžil ako tzv. predsedajúci dozorca zboru, analogicky teda ako cirkevný pastor. Mal by som sa priznať, že po opustení Svedkov Jehovových, keď som si po prvýkrát prečítal List Rimanom (kap. 8), mal som pocit, akoby som sa rútil na zem. Dovtedy som nevedel, že sa to v Biblii píše.
Svedkovia Jehovovi svojej Biblii nerozumejú. Boli zasvätení do základov Biblie so zameraním na kľúčové verše, ktoré im slúžia ako podklad na ich podivné teórie. Takéto verše bývajú jedinými biblickými pasážami, s ktorými sa oboznámili. Teda, nebuďte z toho nešťastní, keď sa pri diskusii so Svedkami dostanete do problémov.
Zasvätenie do základov Biblie
Pôvodne sme pojednávali o doktríne, ktorou prekypujú srdcia väčšiny Svedkov: podľa nej sa transfúzie krvi musia odmietať. Nesmierne by sa rozčúlili, keby ste si v tomto bode dovolili s nimi nesúhlasiť. Ako sme vypozorovali, odvolávajú sa na židovský zákon z 3. knihy Mojžišovej o potrave (17, 14; a 7, 26-27) s výstrahou, že sa nepripúšťa požívať krv. Avšak nalistujte si v 3. knihe Mojžišovej (3, 17) verš, na ktorý pri svojom zasvätení do základov Biblie zabúdajú. Citujem opäť z Prekladu nového sveta Svedkov Jehovových, poskytujúc takto vierohodný náhľad i pre Svedkov samých: „Právom večným po rodoch vašich, vo všetkých príbytkoch vašich žiaden tuk a žiadnu krv nebudete jesť." Keď na tento verš upozorníte Svedkov, zistíte, že s týmto doposiaľ vôbec neboli oboznámení. Hovorí sa v ňom, že sa nemá požívať krv, a ani tuk. Teda sa Svedka môžete opýtať, či dôsledne odmieta tuk práve tak, ako odmieta krv. Nebude vedieť, ako odpovedať, lebo Svedkovia si neuvedomujú, že vystríhať sa tuku je podľa Biblie rovnako nevyhnutné, ako vystríhať sa krvi. Oni vyčlenili časť zo židovského zákona o potrave, prekrútili ju tak, aby slúžila ich zámerom, a preskočili ďalšie verše.
Až sa spamätajú z vášho „nového" verša, Svedkovia vyhlásia, že ich viera nie je založená len na akomsi židovskom zákone o potrave, že nepožívať krv je v súlade s kresťanským učením, a poukážu na Skutky apoštolov (15, 29). Tam sa nám ukladá „vyvarovať sa toho, čo bolo obetované modlám, krvi, mäsa z udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete týchto vecí chrániť, konáte správne." Ak potom vyčleníte tento jediný verš, môže sa zdať, že krv odmietať musíte. Avšak z celkového kontextu vyplýva, že išlo o obdobie, keď do zborov židov, ktorí sa obrátili na vieru, boli prijímaní pohania.
Predstavte si napríklad, čo by sa stalo, keby pri spoločnej večeri niektorí veriaci jedli len to, čo je kóšer, a iní veriaci by jedli čokoľvek. Prvotní kresťania museli počítať s prípadným konfliktom medzi židokresťanmi a pohanokresťanmi. V Skutkoch (kap. 15) je okrem iného zaznamenané opatrenie, ktoré v tom čase apoštolovia prijali, aby odradili pohanov obrátených na vieru od prečinov proti židovským členom zboru. Bolo to zrejme opatrenie len dočasné, lebo je v ňom tiež zmienka o vyvarovaní sa mäsitého jedla obetovaného modlám, a napriek tomu apoštol neskôr napísal, že sa nemajú starať, odkiaľ jedlo pochádza. Keby vám niekto povedal: „Toto mäso je poškvrnené modlárskym chrámom", tak ho nemusíte jesť, aby ste sa vyvarovali pohoršenia žida obráteného na vieru, ktorý vás sprevádza. Pravda, toto nebol všeobecný či trvalý zákaz.
Ako to vo väčšine interpretácií Watchtoweru býva, i pre túto je príznačné úsilie stanoviť kontext verša. Zvyčajne vytrhávajú verš zo súvislosti a následne mu prisudzujú nesprávny význam. Tá najlepšia odpoveď na otázku transfúzie krvi je Svedkovi daná Kristovým prístupom k problému zachovávania soboty, ako sa môžeme dočítať v Evanjeliu sv. Matúša (kap. 12). Podobnosť medzi odmietaním transfúzií Svedkami Jehovovými a reakciou farizejov na skutky konané v sobotu je dosť nápadná.
Milosrdenstvo a nie obetu
V Evanjeliu sv. Matúša (12, 1) je napísané, že Ježiš prechádzal v sobotu pomedzi zbožie. Jeho učeníci začali trhať klasy a jesť. Farizeji namietali, že učeníci robili, čo sa v sobotu robiť nesmie. Ježiš poukázal na to, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho sprievod. Ako vošiel do Božieho chrámu a jedol posvätné chleby, ktoré smeli jesť len kňazi. Ježiš ďalej zdôraznil, že kňazi nekonali podľa zákona pri príprave obiet, a predsa sú bez viny. Potom povedal: „Keby ste vedeli, čo znamená ‚Milosrdenstvo chcem a nie obetu‘, neodsudzovali by ste nevinných. Lebo Syn človeka je pánom soboty."
Spasiteľ vyhlásil, že Boh chce milosrdenstvo a nie obetu. Onedlho vstúpil do ich synagógy a uvidel tam človeka s ochrnutou rukou. Farizeji sa ho opýtali, či je dovolené v sobotu uzdravovať. Odpovedal im: „Keby niekto z vás mal jedinú ovcu a ona by mu v sobotu padla do jamy, či by ju hneď neuchopil a nevytiahol? A o čo väčšiu cenu má človek ako ovca! Preto je dovolené v sobotu konať dobré skutky."
Z toho by mal Svedok vyvodiť dôsledky. Keď vaše dieťa potrebuje transfúziu krvi, potom bez ohľadu na to, ako si vysvetľujete zákony o potrave, máte nasledovať Krista, ktorý nám prikázal, aby ste ani v sobotu nenechávali ovcu v jame jej osudu. Povedali by ste: „Nenechaj vykrvácať svoje dieťa kvôli zákonu o potrave."
Pravda, môžete sa zmieniť aj o otázke krvných zložiek. Svedkovia určité komponenty krvi prijať smú, nie však všetky. Keby ste Svedkov požiadali, aby otvorili svoju Bibliu a ukázali vám, kde je v nej napísané, že môžu užívať Faktor VIII a albumín, tak vám vyhovieť, samozrejme, nemôžu, lebo akýsi doplnkový zákon vymyslený vedením Watchtoweru v Brooklyne v nej zaznamenaný nie je. Preto je dobré na túto otázku poukázať.
Len čo pripustia, že žiadna posvätná kniha takéto uznesenie nepresadzuje, vyzvite ich, aby sa oboznámili s Evanjeliom sv. Matúša (15, 8-9). Tento verš je pre mňa veľmi dôležitý, lebo bol bezprostrednou príčinou, prečo som organizáciu Watchtower opustil. Pán hovoril so svojimi odporcami, zákonníkmi a farizejmi. Uvádzal citáciu z Izaiáša, hovoriac: „Tento ľud ma uctieva perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa. Nadarmo ma však uctievajú, keď učia náuky, ktoré sú ľudskými ustanoveniami."
Ako staršiemu Svedkov Jehovových mi tieto slová skutočne prenikli až do srdca a začal som si uvedomovať, že som učil viac prikázania ľudské ako Božie. Tento verš by sa mal Svedkovi pripomenúť, keď sa hovorí o ustanoveniach týkajúcich sa komponentov krvi, lebo tieto sú zjavne prikázaniami ľudskými. Ježiš predsa povedal, že tí, ktorí učia náuky stanovené človekom, ho uctievajú nadarmo.
odkaz
