O ľudskej hlúposti hovoril už pred 2 300 rokmi grécky filozof Aristoteles. Podľa neho bola najväčšia hlúposť diskutovať s hlúpymi. Hlúposť nemá jasnú definíciu. Nedá sa zaškatuľkovať ani merať a často sa ťažko odhaľuje, pretože sa dokáže dobre maskovať. Aj napriek tomu, že nie je na prvý pohľad viditeľná, medzi ľuďmi sa vyskytuje častejšie, ako by sme si možno mysleli.
Podceňujeme možný dosah hlúposti
Cippola si myslí, že bežná populácia neraz zabúda na to, aké nebezpečenstvo predstavujú hlúpi ľudia. Keďže ich správanie nie je racionálne, rozmýšľajúci, inteligentní jedinci týchto ľudí dokážu len ťažko pochopiť. Vzhľadom na chýbajúcu racionalitu nás správanie hlúpych ľudí neraz prekvapí do takej miery, že nedokážeme adekvátne reagovať.Hlúposť je nezávislá od akýchkoľvek iných osobnostných vlastností
Cippola došiel tiež k záveru, že hlúposť môže byť súčasťou človeka rovnako ako napríklad jeho niektoré vonkajšie znaky. Napríklad farba vlasov alebo očí. Nezávisí od iných vlastností, vyskytuje sa preto v približne rovnakej miere v každej spoločenskej vrstve. Hlúposť nie je závislá dokonca ani od vzdelania a získaného titulu. A nie je výsadou ľudí s nižším IQ. Aj inteligenti dokážu byť niekedy nepochopiteľne hlúpi. Hlúpy človek môže mať aj vysoké IQ, ale používa ho na zlé veci. Ľudská hlúposť nie je iba výsadou niektorej sociálnej skupiny, ale nájdeme ju všade. Okrem toho, chybou je myslieť si, že hlúpy človek môže ublížiť len sám sebe.
odkaz
