Potopa podľa Biblie

Geológovia pri hĺbkových vrtoch alebo v kaňonoch nachádzajú takzvané paleokorytá – skamenené korytá starovekých riek, ktoré sú pochované pod stovkami metrov mladších hornín. Tieto staré rieky mali často komplikované meandre (zákruty), ktoré vznikajú tisíce rokov pomalým tokom rieky v krajine. Globálna potopa by tieto jemné riečne systémy okamžite zrovnala so zemou a nestihla by ich počas pár dní „pochovať“ v neporušenom stave.
hlbokých vrstvách sedimentárnych hornín (ktoré kreacionisti pripisujú potope) geológovia bežne nachádzajú paleoduny – čo sú vlastne skamenené piesočné duny zo starovekých púští (napr. pieskovce Navajo v USA).Tieto duny majú špecifické šikmé vrstvenie, ktoré môže vzniknúť výhradne veternou eróziou na suchom vzduchu.Je fyzikálne nemožné, aby uprostred celosvetového oceánu počas zúriacej potopy vznikla suchá púšť, vytvorila duny a tie boli následne dokonale prekryté ďalším blatom bez toho, aby ich voda rozmyla.
Veľká časť svetového vápenca je tvorená pozostatkami mikroskopických morských organizmov a koralových útesov.Na to, aby vznikli kilometrové vrstvy vápenca (aké vidíme napríklad v Bielych Karpatoch alebo v alpských oblastiach), museli miliardy generácií koralov a mäkkýšov žiť, rásť, viazať vápnik z čistej teplej vody a následne zomrieť.Tento proces trvá milióny rokov. Divoká a mútna voda z potopy, plná bahna a sedimentov, by koraly okamžite udusila a zablokovala by slnečné svetlo, ktoré pre svoj rast nevyhnutne potrebujú.