hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  náboženstvo  /  téma

7.február sviatok má svätá Rozália Rendu

príspevkov
2
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 8.2.2017 07:59
posledná zmena 8.2.2017 07:59
1
08.02.2017, 07:59
Rozália Rendu

* 9. september 1786, Confort, Ain, Francúzske kráľovstvo
† 7. február 1856 Paríž, Francúzsko


Sestra Rozália neraz sestrám opakovala: „Dcéra kresťanskej lásky je ako medzník na ceste, na ktorý si môžu všetci okoloidúci zložiť bremená a odpočinúť si.“ A zdôrazňovala: „Chudobní sú naši páni a učitelia.“ Alebo: „Je toľko spôsobov, ako preukázať kresťanskú lásku. Malá pomoc poskytovaná chudobným, ako sú peniaze a veci, nemôže na dlho pomáhať. Treba sa zamerať na trvalejšie dobro, všímať si ich schopnosti, stupeň vzdelania a usilovať sa nájsť im prácu, aby sme im pomohli dostať sa z ťažkej situácie …“ Sestry povzbudzovala slovami: „Nikdy neurobíme dosť dobra … Náš Pán žiada od nás viac …“ V revolučných dňoch, keď bol hlad, priznáva: „Niečo ma zadúša a odníma mi chuť do jedla, keď si pomyslím, že toľkým rodinám chýba chlieb …“
xxx
Napoleon Bonaparte zaviedol niekoľko sociálnych reforiem, mestá museli vydržiavať nemocnice i dobročinné diela a do služieb zapájať aj laikov. Na mestských úradoch sa zavádzali dobročinné kancelárie, kde evidovali rodiny s nárokom na podporu, čo ostalo v platnosti až do roku 1914. Úrady nevylučovali ani spoluprácu s rehoľami. Sestra Rozália s nimi spolupracovala a upozorňovala na biedu jednotlivých rodín, odporúčala ich osobne do priazne štátnych zamestnancov a dobročinných kancelárií. Zachovalo sa mnoho jej rukopisov, ktoré to dosvedčujú.
Nespokojnosť obyvateľstva stupňoval nedostatok chleba a veľká drahota. Nasledovali revolty či revolúcie roku 1830, 1832, 1848 a po nich epidémie cholery v rokoch 1832 a 1849. Dcéry kresťanskej lásky mali v týchto rokoch občianskych revolučných nepokojov plné ruky práce. Pri zvrhnutí kráľa Karola X. roku 1830 bola štvrť Mouffetard priamo zapojená do odboja v tzv. júlovej revolúcii, keď po jej uliciach ležali ranení a zomierajúci. Sestry vo svojom dome zriadili ambulanciu, a zbierali ranených na barikádach z oboch znepriatelených strán. Hoci nepriatelia náboženstva ničili kostoly, kláštory a iné cirkevné objekty, dom sestier sv. Vincenta zostal pred plienením uchránený. Keď predstavená v ich dome skrývala arcibiskupa de Quélena a ďalších kňazov, niektorí povstalci sa to dozvedeli, ale neudali ju.
xxx
Počas ďalších krvavých nepokojov roku 1832 zahynulo asi 800 vzbúrencov. Dom sestier, zvaný Dom pomoci, stal útočiskom nešťastných a prenasledovaných. Raz, keď ho chceli podpáliť, pretože sa v ňom ukrývali povstalci, sestra Rozália pred policajným prefektom, ktorý ju prišiel zaistiť, vyhlásila: „Som dcéra kresťanskej lásky, nemám žiadnu politickú vlajku … Pomáham každému, kto je v núdzi, nikoho neodsudzujem. Sľubujem vám, že keď raz budú prenasledovať aj vás, a požiadate o pomoc, určite ju neodmietnem.“
V tom istom roku vypukla epidémia cholery a vtedy v Paríži zahynulo vyše 20.000 obyvateľov. Keď na ulici napadli lekára Collarda, pretože lekárov a lekárnikov podozrievali, že infikujú ľudí cholerou, zachránil sa vetou: „Veď ja som priateľ sestry Rozálie.“ Vedel, že pred ňou má každý rešpekt. Niet sa čo diviť, že medzi chudobnými sa rýchle rozšírila povesť o milosrdnej služobnici, o matke chudobných.
Sestra Rozália sa pri svojej všestrannej činnosti dôsledne obohacovala energiou lásky, ktorú čerpala z Eucharistie, modlitby, rozjímania a v sesterskom spoločenstve. Keď chodila po uliciach s košíkom potravín, vždy mala v ruke ruženec. Neraz priznala: „Najlepšie sa mi rozjíma na ulici.“
Odporúčala sestrám, ako žiť stále v Božej prítomnosti: „Bez toho, že by sme prerušili prácu, napríklad pri takom bežnom praní prádla, môžeme sa modliť a prosiť, aby naše duše boli vždy také biele ako tá mydlová pena … K čistote svedomia pomôže aj naša tvrdá práca v duchu pokánia.“
Spolupráca s laikmi – významné stretnutie
xxxx
Do služieb lásky vedela zapájať chudobných aj bohatých. Možno ju charakterizovať ako odborníčku na ľudské vzťahy v prospech dobročinnosti. Nadväzovala kontakty s podnikateľmi, ktorých žiadala o finančnú pomoc pre svoje diela. V boji proti nespravodlivosti a biede takto burcovala svedomie tých, ktorí majú moc a peniaze. Ak napríklad deti niektorých dobrodincov dospeli a išli študovať do Paríža, poslali ich za sestrou Rozáliou, aby im v prípade potreby pomohla a uchránila ich pred zlom. Dodnes existujú rodiny, kde s úctou na ňu spomínajú a uchovávajú jej portrét alebo darovanú maličkosť.
Sestra Rozália si viedla presnú evidenciu finančných príspevkov, ktoré dostávala od verejnej správy a dobrodincov. Prevažná časť korešpondencie sa orientovala na žiadosti o pomoc pre dobro chudobným a prenasledovaným, a to bez rozdielu na ich pôvod a vierovyznanie. Neraz ju žiadali o dobrozdania do škôl, seminárov, zamestnania, väzníc, prosili ju o podporu a pod. Povesť o nej sa rozšírila po celom Francúzsku. Mnohé veci nemusela vybavovať osobne. Už samo jej meno, odvolanie sa na ňu, prípadne lístok od nej prekonávali bariéry a otvárali dvere ministrov, ba aj panovníkov.
Vo víre nepokojov
xxx
Životopisci rozprávajú udalosť o jednom dôstojníkovi, ktorý utekal pred povstalcami. Keď vrazil do Domu pomoci dcér kresťanskej lásky a hneď za ním tam vtrhli jeho prenasledovatelia, sestra Rozália sa rýchlo postavila pred útočníkov a zakričala: „Tu sa nezabíja!“ Oni revali: „My ho teda zastrelíme na ulici!“ Na to odpovedala: „Ale iba spolu so mnou. Žiadam vás o záchranu tohto muža, a to v mene vašich žien a detí, ktorým slúžim už päťdesiat rokov.“ Stávalo sa, že kým sestra Rozália vyjednávala, prenasledovaní mohli ujsť.
xxxx
Pri pomoci chudobným neraz dochádzalo ku dojímavým scénam. Raz jedno malé dievčatko plakávalo v škole za oteckom, ktorý bol vo väzení. Keď na návštevu prišiel generál Cavaignac, sestra Rozália k nemu priviedla uplakané dieťa:„Tento veľký pán ti môže vrátiť otecka.“ Generál povedal: „Dievčatko, ale ten človek musel spáchať nejaké veľké zlo.“Ono ho uisťovalo: „Nie, nie, môj ocko je dobrý, aj mama povedala …“ Generál však protestoval: „Do väzenia dávame len za zlé skutky.“ Dievčatko však ďalej vzlykalo: „On sa polepší, on to už nikdy neurobí, odpustite mu, prosím!“ Záver a dôsledok tohto rozhovoru si možno domyslieť …
Utrpenie chudobných v nasledujúcich rokoch pretrvávalo, ba stupňovalo sa pre nedostatok prakticky všetkého potrebného pre život a pre choroby. Roku 1849 vypukla epidémia cholery, ktorá najviac vyčíňala v chudobných štvrtiach a vo farnosti sv. Medarda, kam patril aj dom dcér kresťanskej lásky. Existujú údaje, že mali vyše sto pohrebov denne. Sestra Rozália vopred pripravovala sestry-učiteľky pre takéto mimoriadne situácie a učila ich základy ošetrovateľstva, aby v mohli pomáhať ošetrovať chorých.
xxx
Ešte aj v posledných rokoch života sestra Rozália so spolupracovníkmi zakladala nové diela. Medzi prvými boli jasle a útulok pre deti, aby mohli matky po pôrode nastúpiť do práce. Ďalší útulok zriadili pre staršie deti, aby sa netúlali po uliciach. Jedna zámožná dobrodinka dala postaviť sirotinec, v ktorom prevzali starostlivosť d céry kresťanskej lásky. Do založeného spolku P atronáž zas v nedeľu dochádzali mladé robotníčky upevňovať sa v duchovnom a mravnom živote, aby v beznádeji neprepadli pokušeniu kradnúť a prostituovať. Ďalšími dielami bol útulok pre starých, v ktorom podľa možností a schopností mohli obyvatelia vykonávať rôzne remeselné práce, a hospic pre invalidov a nevládnych.
Štátne vyznamenanie
xxxx

Sestra Rozália, zodratá v práci, vážnejšie ochorela roku 1854. Trápili ju horúčky, kašeľ, búchanie srdca, strácala zrak. Po operácii šedého zákalu ešte mohla vypomáhať v dome a v sprievode sestier navštevovať chudobných. Intenzívnejšie sa však venovala modlitbe za svojich chudobných.
Začiatkom roku 1856 dostala zápal pohrudnice a plne si uvedomovala, že sa blíži jej odchod do večnosti. Po prijatí sviatosti chorých zomrela 7. februára 1856 za prítomnosti celej sesterskej komunity a ich modlitieb. Približne v tých istých hodinách sa so životom rozlúčila aj jej milovaná matka. Zaiste to bolo veľmi radostné stretnutie vo večnosti!
none
2
08.02.2017, 07:59
xxx
Pohreb
Telo sestry Rozálie vystavili v domácej kaplnke sestier, kam sa s ňou prišli rozlúčiť zástupy obyvateľov: matky, deti, robotníci i mnohí významní činitelia mesta. Vo viacerých novinách, aj Cirkvi nepriateľských, sa objavili rozsiahle články opisujúce jej život, skutky milosrdenstva a dar ľudskosti. Nešetrilo sa výrazmi ako „m atka chudobných“, „svätá žena“, „anjel v ľudskom tele“ a pod.
V dobe, keď neexistoval telefón, rozhlas ani televízia, sa správa o smrti sestry Rozálie veľmi rýchlo rozšírila. Jej pohreb, ktorý sa konal dva dni po smrti, 9. februára 1856, bol ako mohutná manifestácia za účasti duchovenstva, rehoľníkov, detí, študentov a veľkého davu chudobných. Nechýbali ani štátni zástupcovia.
xxx
Telesné pozostatky „matky Paríža“ pochovali na parížskom cintoríne Montparnasse, neďaleko vstupnej brány. Na jednoduchom náhrobnom kríži z bieleho mramoru stojí nápis: „Dobrej sestre Rozálii vďační priatelia, bohatí a chudobní.“
storočia.
xxx
Patrónka sociálnych diel, živý príklad vincentínskej rodiny, pamiatky
História blahoslavenej Rozálie Rendu týmto nekončí. Pre jej angažovanosť, vynachádzavosť, obetavosť i odvahu pri pomoci človeku v núdzi, pri riešení naliehavých sociálnych problémov postihujúcich široké vrstvy obyvateľstva (napríklad pri vojnových nepokojoch, hlade, prírodných katastrofách, epidémiách a pod.), ju oprávňujú, aby sa stala spolupatrónkou sociálnych diel na svete. Ostáva živým príkladom a vzorom pre členky Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, členov Spolku sv. Vincenta de Paul a celú vincentínsku rodinu, ktorí pripomínajúc si jej hlavný cieľ:„Zmierňovať biedu a navracať človeku ľudskú dôstojnosť“ – sa modlia sa za jej svätorečenie.
xxx
Popularita sestry Rozálie a živé spomienky na ňu v Paríži pretrvávajú tiež v konkrétnych pamiatkach. Jej hrob na Montparnasse je vždy skrášlený kvetmi, ktoré sem s úctou prinášajú verní ctitelia. Prichádzajú k nemu najmä ľudia v núdzi a prosia o jej príhovor u Pána. Jej meno nesie veľká parížska ulica v 13. obvode – Avenue de la Soeur Rosalie, rovnako kostol, ktorý postavili na jej pamiatku (50 Bulv. A. Blanqui). Farebné okno v tomto chráme predstavuje sestru Rozáliu v tradičnom rúchu s kornetom na hlave, ako podáva maketu kostola sv. Rozálii Palermskej, svojej patrónke.
Roku 1962 v piatom okrese Paríža, na mieste, kde sestra Rozália slúžila chudobným (dnes ulica Geoffroy-Saint-Hilaire), zriadili malé múzeum. Uložili tam jej bustu od majstra Maidrona a niekoľko predmetov z jej kancelárie: kríž, obrazy, stôl a iné. Pri otvorení múzea šéf mestskej rady v oslavnej reči hovoril o sestre Rozálii už ako o svätici, na ktorú Paríž ostáva stále hrdý.
Modlitba za svätorečenie
Pane, ty si vložil do srdca blahoslavenej Rozálie Rendu
veľkú lásku k trpiacim
a uschopnil si ju zapájať mnohých ľudí do služby chudobným.
Prosíme, udeľ nám na jej príhovor potrebné milosti …
Daj, aby sme sa čoskoro mohli tešiť z jej svätorečenia
a byť tiež svedkami tvojej lásky k blížnym.
Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Literatúra: 1. Charpy, E., Roux, M. G., Dinnant, C.: Sestra Rozália Rendu, Dcéra kresťanskej lásky s horiacim srdcom. Vyd. Editions du Signe, Strasbourg, 2000, 32 s. – 2. Kol. autorov: Soer Rosalie. Causa Canonisationis servae Dei Rosaliae Rendu. Positio super virtutibus et fama sanctitatis. Congregatio de causis sanctorum, Rím, 1993. Preklad Danková, S.: Sestra Rozália, Božia služobnica. Vyd. DKL, Nitra, 2000, 77 s.
(Z knihy Leopoldína Scheidová, Norbert Scheida: V službách evanjeliovej lásky, 2004)

odkaz
none

najnovšie príspevky :

havran [zobraz vlákno] pred 2 hodinami
prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 91 448 B vygenerované za : 0.114 s unikátne zobrazenia tém : 36 226 unikátne zobrazenia blogov : 538 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

odkaz Možno si myslíš, že programovanie je náročná činnosť a vyžaduje si nejaké špeciálne zručnosti... Ale nie je to celkom tak... Snáď každý z nás denno-denne programuje a ani si to neuvedomuje... Chceš ...

citát dňa :

Najprv sa musíš naučiť milovať, ak chceš byť milovaný.