Sloboda alebo dlh, tí čo nám pomôžu, máme sa cítiť byť im dlžní?

1. darkB2266	22. 8. 2011, 11:48
Dlhšiu dobu mám asi problém s tým, že keď je niekto na mňa či už dobrý, alebo mi dáko pomôže, mám pocit, že by som mu to mal dáko oplatiť. Nehovorím, že poďakovať, to áno, ale mám pocit dlhu. Môže byť človek slobodný, ak je niekomu niečo dlžný? Nehovorím, úcta je niečo iné, myslím prirodzenú úctu. Ak mi trebars niekto pomáha, alebo je na mňa dobrý a ja mám trebars zlú náladu, tak sa budem krotiť, zaleziem niekam, nech ma to prejde, aby som tomu danému človeku dáko neliezol na nervy. Niekedy sa ale nedá nikam zaliezť. Musím zostať tam, kde som. Ak na takého človeka vyprsknem, tak mám výčitku svedomia, čo je asi prirodzené. Ale iné to je, ak mi trebars niekto dáko pomôže a ja sa cítim byť mu dlžný. S niektorými ludmi mi to ide tak, že oni vedia, že niesme svätý, aj si pomôžeme, aj na seba zahlídame, že to je normálka. Ale neviem, či to platí u všetkých ludí, skôr by som povedal, že nie. Možno je to dáka obava z agresie, ktorá vyplynie z toho, že niekto mi trebars pomôže, ja sa nebudem tváriť, že som mu vďačný a on sa naštve a zaútočí. Niečo podobné, ako keď sa chceme trebars pomaznať so psíkom, voláme ho poď poď môj zlatý ku mne, on kašle na nás a nás to naštve. Ale celkovo ide o ten pocit, že jasné že si človek váži ľudí, ktorí ho majú radi a podobne, ale ide o to, aby to nestiesňovalo a neparalizovalo - tie vzťahy. Povinné úsmevy a podobne. Skrátka sloboda starať sa o seba, robiť si svoje, čo ma baví a NEMUSIEŤ sa príliš starať o ostatních. A pritom nebyť izolovaný. Asi treba nájsť správnu mieru ako mi už niekto radil.

2. darkB2266	22. 8. 2011, 12:02
Ešte ma napadlo, že ak mi niekto pomôže z utrpenia, tak ma môže potom čiastočne ovládať výčitkou. V tom zmysle, že veď som ti pomohol, tak mal by si to či ono, alebo mohol by si to, či ono. Alebo nemal by si to, či ono. Ak neposlúchneš, tak to zverejním aký si, prípadne proti tebe nahuckám ostatných, čo so mnou budú súhlasiť a budeš dákym spôsobom odúdený.

3. darkB2266	⇑    22. 8. 2011, 12:03
nie odúdený, ale odsúdený :)

4. Scarlett X	⇑    22. 8. 2011, 12:05
ved robil dobrovolne - ti pomahal, takze nech si vysere ocko, fakt hnusna manipulacia

5. kqietok28	⇑    22. 8. 2011, 12:07
Ak ti niekto bude chcieť naozaj pomôcť, tak to nebude robiť preto, aby ťa potom mohol ovládať výčitkami. Alebo ty by si to robila?   Súhlasí Scarlett X

6. Ónya	22. 8. 2011, 12:10
nezdá sa to, ale automaticky sa človek tým akosi zaväzuje.., bo do myslenia iného je ťažko vidieť, aj keď povie že tá pomoc" nestojí za reč, v tebe bude tlieť podvedomie, že by si si toho človeka mal istým spôsobom vážiť...a v prípade nutnosti byť zase oporou ty jemu - záleží od vzťahu, ako aj veľmi záleží od dotyčnej osoby , ako sa k celej pomoci postaví, niekto ju začne vyhadzovať na oči a vyhadzuje ju celý život a čaká "odozvu" ,..niekto mávne rukou a stratí sa ti z očí..tak najlepšie je, ak sa človeku podarí nebyť odkazaní na pomoc druhého a ak , tak prijať pomoc len od charakternej osoby.

7. Ónya	22. 8. 2011, 12:13
no a ešte dodám, že staré známe porekadlo hovorí, že " ak chceš stratiť priateľa, požičaj si od neho peniaze"...to jest, že od priateľa si požičať len toľko (najlepšie vôbec) koľko mu vládzeš splatiť, akonáhle ostane človek dĺžný kvôli nejakým problémom, vzťahy sa narušia.

8. clear1	22. 8. 2011, 12:15
Kedysi bolo normálne, že kamaráti pomáhali kamarátovi napríklad stavať dom. On im na oplátku tiež pomáhal stavať, prípadne prerábať dom. Kamarátska služba, resp. protislužba bola vecou chlapskej cti. Ale nikto nikoho neodsudzoval, keď sa nemohol revanšovať. Vždy sa dá nájsť spôsob ako splatiť "dlh". Môj otec je vášnivý (ak sa to tak dá nazvať) rybár a pamätám sa ako odškrtával na poradovníku mená tých kamarátov, ktorým už zaniesol vianočného kapra, ktorého vlastnoručne chytil. Nechcel za to nič, ale oni sa mu vždy za to revanšovali, každý po svojom. Niekto pracoval v mlyne, tak mu doniesol šrot pre ryby, iný pracoval na bitúnku, tak priniesol mäso...a všetci boli spokojný. Načo z toho robiť vedu.. Súhlasí Samson

9. Ónya	⇑    22. 8. 2011, 12:31
hmm..clear, toto je pravda čo píšeš, niekde je takáto pomoc "protislužby " úplne normálna. Nikto , kto podá pomocnú ruku sám od seba nepožaduje "revanš"..ak sa jedná o peniaze povie napr.: "vrátiš mi keď budeš mať"..je to už o charaktere.,..ale ak ten , čo potrebuje pomoc a požiada o tú pomoc, napr,. kolegu, vystavuje sa nemilosti , ak svoj sľub vrátenia dlhu nedodrží..alebo ak natrafí na osobu, ktorá ho síce "podporí" ale zároveň za chrbtom ohovorí, čím mu pokazí reputáciu. Osobne ja pomoc nikdy nemeriam, som v tomto smere obetavá a neočakávam nejaké zadosťučinenie, ..keď môžem - pomôžem ..)..je dobre ROZOZNAť MIERU ABY čLoVEKA nezneužívali. Súhlasí clear1

10. Samson	22. 8. 2011, 13:21
Medzi kamosmi to spon u mna funguje tak bezne. Ten, kto zbytocne vymyslal a citil sa byt ukrateny jednoducho vypadol z kola a uz mu nik s nicim zadarmo nepomohol, co potom samozrejme lutoval.. Ja robim kamosom pocitace, bicykle, pomozem kde viem a na oplatku oni mne robia auto, pomahaju kde vedia :) uplne normalne a tak by to malo byt. Súhlasí clear1

11. darkB2266	22. 8. 2011, 23:24
Dik za prispevky, je dobre si precitat, aby clovek ziskal rozne pohlady na temu.