Nie je to vtip,,,ale stojí za zamyslenie...

1. Ónya	6. 7. 2011, 11:02
Gabriel García Márquez sa stiahol z verejného života zo zdravotných dôvodov. Má rakovinu lymfatického systému a jeho stav sa stále zhoršuje. Svojim priateľom zaslal list na rozlúčku. Prečítajte si ho. Možno Vás hĺbka jeho myšlienok dovedie k zamysleniu. Napísal ho jeden z najúžasnejších spisovateľov Latinskej Ameriky našej doby, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1982. Keby Boh na chvíľočku pozabudol, že som handrová bábka a daroval by mi kus života, snažil by som sa ten čas využiť čo najlepšie "Možno by som nepovedal všetko, čo si myslím, ale dozaista by som si rozmyslel, čo povedať. Veciam by som prikladal hodnotu nie podľa toho, koľko stoja, ale podľa toho, čo znamenajú. Spal by som málo a viac by som sníval. Mám zato, že keď zavrieme oči, každou minútou strácame šesťdesiat sekúnd svetla. Pokračoval by som v chôdzi, keď sa ostatní zastavia. Prebúdzal by som sa, keď ostatní budú spať. Keby mi Boh daroval kúsoček života, nosil by som prosté šatstvo. Vystavoval by som sa prudkému slnku a obnažoval nielen svoje telo, ale i dušu. Dokázal by som ľuďom, ako sa mýlia, keď sa domnievajú, že v starobe nemôžu milovať. Nevedia totiž, že zostarli, pretože milovať prestali. Dieťaťu by som dal krídla, avšak nechal by som ho, aby sa samo naučilo lietať. Starých ľudí by som naučil, že smrť neprichádza, keď zostarneme, ale keď zabudneme. Toľkým veciam som sa od vás, ľudkovia, naučil... Každý chce žiť na vrcholku hory a nechápe, že skutočné šťastie spočíva v tom, AKO ju zdoláva, keď stúpa. Naučil som sa, že keď novorodenec prvýkrát zovrie do pästičky prst svojho otca, lapí ho tak navždy. Naučil som sa, že človek smie na iného pozerať zhora iba vtedy, keď mu pomáha postaviť sa na nohy. Je toľko vecí, ktorým som sa od vás naučil, ale veľa mi už neslúži, lebo až ma uloží do tej bedne, budem bohužiaľ umierať. Hovor vždy, čo cítiš, a konaj tak, ako myslíš. Keby som vedel, že sa dnes naposledy pozerám, ako spíš, stisol by som ťa v objatí a v modlitbách bol prosil Boha, aby som smel chrániť tvoju dušu. Vedieť tak, že mi zostáva pár minút, povedal by som ti do očí "mám ťa rád" a naivne by som nepredpokladal, že to vieš. Vždy príde nové ráno a život nám dá ďalšiu šancu. Ak sa mýlim a ostáva len ten dnešný deň, rád by som ti povedal, ako veľmi ťa mám rád a že na teba nikdy nezabudnem. Zajtrajšok nemá istý nikto, či mladý alebo starý. Dnes si možno naposledy s tými, ktorých miluješ. Nečakaj na nič, pretože ak nebude žiadne zajtra, ľutoval/a by si, že si si neurobil/a čas na úsmev, objatie, bozk. A že si im nestihol/a splniť posledné želanie. Buď nablízku tým, ktorých miluješ. Opakuj im, ako veľmi ich potrebuješ. Maj ich rád/a ..a správaj sa k nim pekne. Urob si čas na to, aby si povedal/a "mrzí ma to",.. "odpusť",.. "prosím ťa",.. "ďakujem" a všetky slová lásky, ktoré poznáš. Nikto na teba nebude spomínať pre to, čo si si myslel/a skryte. Žiadaj Pána, nech ti dá silu a múdrosť, aby si svoje myšlienky povedal/a nahlas. Preukazuj priateľom a svojim najdrahším, ako veľmi ti na nich záleží. Tebe, úprimne a s láskou. Dúfam, že sa ti to bude páčiť. Veľmi by som si to prial. Gabriel García Márquez www.mimibazar.sk  Súhlasí dnes_flamujem, clear1, Petrana

12. Petrana	⇑    7. 7. 2011, 10:23
...Gabriel ešte nevie, že sa skoro vráti späť...

2. Ariela	6. 7. 2011, 11:30
Hm, pekne myslienky. vacsinou na ne ludia prichadzaju, ked je neskoro a nieco vo svojom zivote strasne lutuju... Súhlasí rastos

3. dnes_flamujem	6. 7. 2011, 11:49
škoda,že tieto hodnoty nájde človek až o päť minút dvanásť. Súhlasí Ónya

4. rastos	⇑    6. 7. 2011, 11:51
presnejsie, vie o nich aj skor, ale verit im je ochotny az o pat minut dvanast   Súhlasí dnes_flamujem

7. Ónya	⇑    6. 7. 2011, 12:26
niekedy aj " 5 minút po dvanástej " ..občas to človeku "dôjde " už keď je neskoro..a ostávajú len nezodpovedané otázky .

5. majomajo	6. 7. 2011, 12:05
To že ľudia prichádzajú na skutočné hodnoty v neskoršom veku sa inak volá skúsenosť.........Nie je na tom nič zvláštne . Čudoval by som sa človeku , mladému človeku, ktorý by sa začal hneď správať podľa akýchsi schém a nerozmýšľal by nad svojim životom a neoveril si či naozaj deklarované hodnoty niečo znamenajú aj preňho.....Je to proste proces spoznávania sám seba a spoznávania prostredia kde žijeme..... Súhlasí Boris, Ariela, Ónya, Petrana

6. majomajo	6. 7. 2011, 12:06
Dodatok, Váš Boh s tým nemá nič spoločného , týka sa to všetkých ľudí....... Súhlasí Boris

8. doramaar	6. 7. 2011, 16:01
Pekné......len sa mi zdá, že dosť ľudí si uvedomuje "skutočné hodnoty" ( dosť široký pojem ) ale reálny život žijú troch inekšie, sama na sebe si to uvedomujem...

10. majomajo	⇑    6. 7. 2011, 16:57
To je tým, že jedna vec je vedieť a druhá dosiahnuť.....

9. starec	6. 7. 2011, 16:10
Každý človek má iné priority a chcel by pred smrťou zmeniť to,čo myslí podľa seba,že toto je to najdôležitejšie,čomu by som sa mal venovať vo svojom živote.Počas života tiež jedná tak,že sa snaží hľadať to najsprávnejšie riešenie,ale ktoré riešenie je to pravé?

11. Petrana	⇑    7. 7. 2011, 10:21
...myslím, že už nechce riešiť nič. Iba milovať - dávať lásku a žiť.