moja poviedka /možno už záver .../

1. J.Tull	22. 8. 2011, 16:09
Chvatne, keď mi barman povedal, že účet je vyrovnaný, že platiť nie je treba, som vyšiel z bistra. Pobehol som smerom k mestu, ale ani Margarétku, ani pána Korovieva nebolo vidieť. Rozhodol som sa vrátiť a zavolať na číslo, ktoré mi dal záhadný taxikár. Takto to nemôže skončiť. Musím využiť všetko čo mám. Možno mi aj barman bude vedieť niečo povedať o svojich záhadných hosťoch. Zrazu som ju zazrel. Kráčala von z mesta, smerom k sídlu Eddingtonových. Nabral som odvahu a pobral sa za ňou. Prišla k lúke, na ktorej som rozjímal nad nekonečnosťou neba. Nezastaviac sa, vyzula si svoje červené topánky a ďalej kráčala bosá. Bola jasná noc. Mesiac v splne, svojim magickým svetlom, ožiaril celú krajinu a hviezdy mu v tom výrazne pomáhali. Nebol to očný klam, ani mámenie zmyslov. Margarétka už nekráčala, ale skutočne sa vznášala čoraz vyššie k nebu. Už som sa nečudoval. Pravdu povediac očakával som niečo podobné. Keď bola zhruba na úrovni bučiny, hranici sídla Eddingtonových, otočila sa a začala sa blížiť ku mne. Tak sa mi to sprvoti javilo. Nebolo to však tak. Nepribližovala sa, ale sa zväčšovala. Narástla do obrovských rozmerov. Pomaly si rozopla vzadu na svojich červených šatách skrytý zips. Mesiac a hviezdy sa stali akýmisi čarovnými reflektormi osvetľujúcimi tento nebeský striptíz. Nebol to však striptíz podobný tým, ktoré predvádzajú profesionálne striptérky v baroch. Bolo v tom niečo slávnostné, posvätné. Bol to obrad. Šaty, akoby sami od seba, postupne, obradne, odhaľovali krásu, ktorú ani predtým nedokázali dostatočne zakrývať a po dlhšej chvíli odhalili všetko, čo predtým ukrývali . Nohavičky neboli zelené, ani červené, ani čierne z jemného nylonu. Nohavičky neboli. Margétka v žiari nebeských reflektorov tančila svoj rituálny tanec a venuše celého sveta museli blednúť závisťou. Nemožno sa čudovať, že som nedokázal odtrhnúť oči od tohto nebeského predstavenia, ktorého som bol užasnutým svedkom. Čas akoby zastal. Neviem odhadnúť ako dlho to trvalo. Možno minúty, možno hodinu, možno päť... neviem. Postupne, sprvoti temer nebadane, neprestávajúc vo svojom tanci, sa jej bronzové dokonalé telo stávalo nejasnejším. Margétka začala splývať zo svojím okolím. Rozplynula sa v mesiaci, vo hviezdach, v lúke, v bučine, v okolitej prírode. Stala sa lúkou, bučinou, prírodou, mesiacom hviezdami, nebom, vesmírom a lúka, bučina, príroda, mesiac, hviezdy, nebo, vesmír boli Margétkou. Všetko naokolo stíchlo a zavládol magický pokoj. Len obrovské šaty sa vznášali, tvoriac chvíľami veľkú červenú guľu, chvíľami vlajúcu zástavu, smerujúc kdesi na juhovýchod ... Súhlasí Scarlett X, Ónya

18. Petrana	⇑    25. 8. 2011, 09:03
...milé.

2. havran	22. 8. 2011, 16:26
Bola teplá žiarivá noc. Bdenie a spánok kráčali spolu a ešte dlho si šeptali , nevediac sa rozlúčiť , až dochvíle keď v rannýom svitaní ukonaní zaspali.  Súhlasí J.Tull

3. J.Tull	22. 8. 2011, 16:35
Škrabanie v hrdle. Neviem prečo sa musím zobúdzať práve bolesťou. Môžeš byť rád. Sú takí, ktorí sú na tom oveľa horšie ... Blbosť ... Zažil som aj krajšie prebudenia. V poslednom čase ma rána bolia. Našťastie logaritmicky bolesť ustupuje. Nerozsvietim. Podriemkávam. Akosi často mávam zvláštne sny. Nebyť tej bolesti - pomaly už prestáva - ktorá ma zobudila, sníval by som svoj divný sen ďalej. Veľa času venujem diskusiám na df-ku. Mal by som s tým a vôbec s internetom, prestať. Inak sny neprestanú a ja budem vstávať nevyspatý. Studená voda - tradične ukončievam sprchovanie studenou – je teraz v lete, na môj vkus, akosi málo studená. Otváram okno. Rád sa pozerám na starý košatý strom pred bistrom, kde si sem tam zájdem na správne vychladené čapované pivko. Je to orech, ale ktosi ho raz nazval, asi pre jeho robustnosť, starým anglickým dubom. Má veľkú, hustú, sviežo zelenú korunu. Len blízko stredu je v nej divný prázdny priestor, akoby ten starý orech čakal na niečo, na niečo, čo ho vyplní. Aj teraz som sa naň zahľadel. Už nemusí čakať. Ten priestor vyplnila červená guľa z obrovských ženských šiat ...

19. Petrana	⇑    25. 8. 2011, 09:05
...tak to by šlo. Daj to ešte na nejaký čas do chladu. ( Aj pivo chutí najlepšie vychadené, nie? )

20. Ónya	⇑    25. 8. 2011, 09:09
joj , ..toto by Tullík potreboval, inšpirovať sa " pod orechom ..aj tými červenými paradajkami ..aj chladeným pivom "))..

21. majomajo	⇑    25. 8. 2011, 09:12
No mňa tam napadajú také veci, že by ma Martin okamžite vylúčil z DF........    Súhlasí Ónya

22. Ónya	⇑    25. 8. 2011, 09:18
toto teplo pôsobí na hormóny..sú viac aktívnejšie a držia sa hlavne dole ..

23. majomajo	⇑    25. 8. 2011, 09:20
No to je vedecky dokázané a ešte sa človek aj menej narobí pri vyzliekaní......

4. J.Tull	22. 8. 2011, 16:36
uff; a je to ...

5. salbea	22. 8. 2011, 16:46
hm a teraz uz vieme,ze mas v zahrade orech a kto este okrem nas o tom vie ?

17. J.Tull	⇑    24. 8. 2011, 15:40
salbea; ... predsa Margarétka, tá vie aj to, že záhradu mám len v prenájme a orech, čo mi tam doniesol asi nejaký vták len teraz začal vyrastať ... Orech, o ktorom píšem je pri bistre /teraz je už len krčmou, ak mi to vyjde, dám obrázok do galérie ... /

6. Krištof	22. 8. 2011, 16:59
Zvláštne, snivé, nechýba tomu originalita. Pripomenulo mi to s tou vyzliekajúcou sa ženou otázku, že na onen svet si nevezmeme nič, ani oblečenie, duša bude nahá, ako na počiatku v záhrade Eden, keď sa nehanbili. A kto sa nebude hanbiť, pôjde do raja, a kto sa bude hanbiť, bude z raja vyhnaný. Súhlasí Scarlett X

7. Scarlett X	22. 8. 2011, 17:19
krasne :) aj ja scem teraz tancovat na luke :(

8. cumel30,1111	⇑    22. 8. 2011, 17:21
Na lúke, či na luke85?

9. salbea	22. 8. 2011, 17:45
chyba ti ?   www.inext.cz  je fuc,navzdy,to je moj zaver a mozes to kazdemu vykricat..mozes ?

10. Krištof	⇑    22. 8. 2011, 18:41
Salbea kto je fuč?

11. salbea	22. 8. 2011, 18:56
no kto asi..mudrost,vernost,rozum a spolu tvoria pistis sofiu..nemaju ju,ci skor ju nevlastnia ani teisti a ani ateisti..nie je tu,bo keby tu bola,svet by bol uplne iny a vraj vizionari ju vidia v cervenych satach comu nerozumiem,ale neva,bo vsetko je tu na hlavu a vsetci sa tvaria ,ze su zdravotne sposobili viest aj rozne vojny..no nist,koncim,bo je to tu iba o vojne ..akejkolvek a kdekolvek a vies kolko ma ta vojna podob ? nekonecne vela,ovela viac ako ta ehm pistis sofia

12. Samson	⇑    22. 8. 2011, 19:15
a o com sa bavit? sa bavi o tom, co ho obklopuje..

13. Krištof	⇑    22. 8. 2011, 19:48
Aha takto. Ja som viac-menej optimista a tak si myslím, že s tou múdrosťou to nie je pre náš svet až také beznádejné; máme aspoň jej šaty, ona samotná, nahá je ďaleko, ale nechala nám tu aspoň svoje šaty, či už červené alebo modré ako nebo, no práve v tom je nádej pre nás... Čo myslíš?

14. salbea	22. 8. 2011, 20:25
ja uz nemyslim,mne uz fakt nemysli a vobec,kedy mi myslelo,mudra nie som,tak nastastie nemam narok na tie "saty" si ani siahnut..co to tu trepem je vdaka kniham a co mam precitane,ale v zivote nie som mudra,najsmutnejsie na tom je,ze nie som samucicka sama a nic by sa nezmenilo,aj keby som mala desiatky titulov..takych naozaj mudrych tu je mozno na celej zemeguli 7 ,mozno 8 osob a z toho prepac Samson piati zidia a ostatok je v Japonsku   ja za to nemozem,ale moj mozog mi nasepkava,ze nositelmi mudrosti su zidia a japoncikovia

15. salbea	22. 8. 2011, 20:25
jejda ,zase spamujem temu Tullovi..

16. J.Tull	24. 8. 2011, 15:34
... ešte pomôcky, ktoré som zneužil: Internet, hlavne df.sk Film Einstein a Eddington Kurt Vonnegut: Bitúnok č. 5 „Detská križiacka výprava“ José Pijoan: Dejiny umenia /9 dadaizmus Teodor Munz: Listy filozofom Stephen Hawking: Ilustrovaná stručná história času Lee Smolin: Tri cesty ku kvantovej teórii kvantovej gravitácie a v neposlednom rade Michail Bulgakov: Majster a Margarétka