Einsteinov životpis

Albert Einstein sa narodil v Nemecku v meste Ulm 1879, ale už hneď v nasledujúcom roku sa rodina presťahovala do Mníchova, kde si jeho otec Hermann so strýkom Jakobom založili malý a nie veľmi prosperujúci podnik s elektrotechnickým tovarom. Albert nebol žiadne zázračné dieťa, ale tvrdenia, že v škole mal mizerné výsledky sú prehnané. V roku 1894 podnik jeho otca skrachoval a rodina sa preto presťahovala do Milána. Rodičia rozhodli, že by nemal pred dokončením opustiť školu, ale Albertovi sa autoritatívny prístup školy nepáčil a po pár mesiacoch zo školy odišiel za rodinou do Talianska. Vzdelanie si doplnil neskôr, keď v roku 1900 získal absolventský diplom na vysoko uznávanej Konfederálnej vysokej školy technickej v Zurichu. Známej ako ETH. Jeho konfrontačná povaha a neúcta k autoritám mu, samozrejme, u profesorov na ETH nezvýšila popularitu a žiadny z nich mu neponúkol funkciu asistenta, čo bol bežný štart do vedeckej kariéry. Konečne o dva roky neskôr získal miesto referenta vo Švajčiarskom patentovom úrade v Berne. Práve tu v roku 1905 napísal tri práce, ktoré ho zaradili medzi popredných svetových vedcov a súčasne odštartovali dve veľké pojmové revolúcie – revolúcie, ktoré zmenili naše predstavy o čase, priestore i o samotnej realite.
Na sklonku 19. storočia vedci verili, že už nie sú ďaleko od úplného opisu vesmíru. V roku 1887 vykonali v Clevelande v Ohiu Albert Michelson a Edward Morley experiment, ktorý mal potvrdiť predstavu, že priestor je vyplnený látkou nazývanou „éter“. Zistili, že svetlo sa šíri stále tou istou rýchlosťou vzhľadom na pozorovateľa bez ohľadu na to, ako rýchlo a akým smerom sa pohybuje a to bolo v rozpore s vtedajšou teóriou éteru. Na základe tohto zistenia írsky fyzik Georg FitzGerald o holandský fyzik Hendrik Rolentz navrhli, že telesá prechádzajúce éterom by sa mali skracovať a hodiny spomaľovať /stále považovali éter za reálnu látku/. Einstein v článku, ktorý napísal v roku 1905, však poukázal na to, že ak sa nedá zistiť, či sa niečo priestorom pohybuje alebo nie, potom je teória éteru nadbytočná. Namiesto toho vychádzal s postulátu, podľa ktorého by sa fyzikálne zákony mali javiť rovnako pre všetkých voľne sa pohybujúcich pozorovateľov. Medziiným by všetci mali namerať tú istú rýchlosť svetla, bez ohľadu na to ako rýchlo by sa pohybovali. Rýchlosť svetla je nezávislá od ich pohybu a je vo všetkých smeroch rovnaká. To si vyžadovalo opustiť predstavu, podľa ktorej existuje univerzálna veličina nazývaná čas. Namiesto toho má každý svoj vlastný, osobný čas. Časy dvoch ľudí sa zhodujú, iba ak sú títo ľudia vzhľadom na seba v pokoji, ale nie vtedy ak sa voči sebe pohybujú. Einsteinov postulát, že prírodné zákony by mali byť rovnaké pre všetkých pozorovateľov, ktorí sa vzhľadom k sebe pohybujú rovnomerne a priamočiaro, bol základom teórie relativity, nazvanej tak preto, lebo tvrdila, že dôležitý je iba relatívny pohyb. Jej veľmi dôležitým dôsledkom je vzťah medzi hmotnosťou a energiou. Je to známa Einsteinova rovnica E = m.c2 . Nobelovu cenu udelili Einsteinovi v roku 1921 za aplikovanie Planckovej kvantovej hypotézy na objasnenie fotoelektrického javu, teda toho, že určité kovy po ožiarení svetlom emitujú elektróny, ktorú predložil v roku 1905. Nebola tu žiadna zmienka o relativite; považovali ju vtedy za príliš kontroverznú.

Svojimi priekopníckymi prácami v roku 1905 si Einstein vybudoval povesť významného vedca. Až v roku 1909 mu ponúkli miesto na univerzite v Zurichu a mohol odísť z patentového úradu. O dva roky neskôr prešiel na nemeckú univerzitu v Prahe, no v roku 1912 sa opäť vrátil do Zurichu, tentoraz na ETH. Napriek rozšírenému antisemitizmu bol Einstein vysoko cenenou akademickou osobnosťou a dostával rad ponúk. V apríli 1914 sa presťahoval do Berlína a onedlho sa k nemu pripojila jeho žena s dvoma synmi. Manželstvo však už bolo určitý čas v kríze a jeho rodina sa čoskoro vrátila do Zurichu. Hoci ich príležitostne navštevoval, nakoniec sa rozviedol. Neskôr sa oženil so svojou sesternicou Elzou, ktorá žila v Berlíne. Skutočnosť, že vojnové roky strávil ako neženatý muž bez domácich záväzkov, bola azda jedna z príčin, prečo toto obdobie bolo pre neho také vedecky plodné.
Hoci teória relativity bola v súlade zo zákonmi, ktorými sa riadila elektrina a magnetizmus, nebola komtabilná so zákonom Newtonovej gravitácie, ktorý hovoril, že ak sa zmení rozdelenie hmotnosti v jednej oblasti priestoru, zmena gravitačného poľa sa okamžite prejaví kdekoľvek inde vo vesmíre. To by znamenalo nielen to, že by sa signály mohli šíriť rýchlejšie ako svetlo /čo „relativita“ nepripúšťa/; aby vôbec malo zmysel slovo „okamžitý“, museli by sme prijať aj existenciu absolútneho alebo univerzálneho času. Túto ťažkosť si Einstein uvedomovoval ešte keď pracoval v patentovom úrade /1905/, ale až v roku 1911 v Prahe sa týmto problémom začal vážne zaoberať. Uvedomil si, že existuje blízky vzťah medzi zrýchlením a gravitačným poľom /nedokážeme rozoznať či sme v kabíne výťahu v gravitačnom poli Zeme v pokoji, alebo v kabíne vo voľnom kozmickom priestore urýchľovanej raketou/. Einstein v roku 1912 zažil okamih inšpirácie: ekvivalencia by mohla platiť ak by priestoročas bol zakrivený a nie plochý ako sa dovtedy predpokladalo. Jeho predstava bola, že hmota a energia deformujú priestoročas spôsobom, ktorý mal byť ešte len určený. Pomocou svojho priateľa Marcela Grossmanna skúmal teóriu zakrivených priestorov a plôch, ktorú už predtým rozpracoval Georg Friedrich Riemann. Riemann však uvažoval iba o zakrivenom priestore. Aby sme sa dovtípili, že zakrivený je v skutočnosti priestoročas, na to bolo treba Einsteina. S Grossmannom napísali v roku 1913 spoločný článok, v ktorom prišli s myšlienkou, že to, čo chápeme ako gravitačné sily, je iba vyjadrenie skutočnosti, že priestoročas je zakrivený. Kvôli Einsteinovmu omylu neboli schopný odvodiť rovnice, ktoré by dávali do súvisu krivosť priestoročasu s hmotou a energiou. Einstein pokračoval v práci v Berlíne, nerušený rodinnými záležitosťami a z veľkej mieri neovplyvnený vojnou, až konečne v novembri 1915 našiel správne rovnice. Už v lete 1915 konzultoval svoje názory s matematikom Davidom Hilbertom, ktorý nezávisle našiel tie isté rovnice pár dní pred Einsteinom. Napriek tomu, ako priznal sám, zásluha za vznik novej teórie patrí Einsteinovi.

Nová teória zakriveného priestoročasu dostala názov všeobecná teória relativity, aby sa odlíšila od pôvodnej teórie bez gravitácie, ktorá bola vtedy známa ako špeciálna teória relativity. Všeobecná teória relativity premenila priestor a čas z pasívneho pozadia, na ktorom sa odohrávajú udalosti, na aktívnych účastníkov dynamiky vesmíru. Einstein zistil, že jeho rovnice nemajú riešenie, ktoré by charakterizovali stacionárny vesmír, nemeniaci sa v čase. Radšej ako by mal opustiť model večne trvajúceho vesmíru, upravil svoje rovnice pridaním veličiny nazvanej kozmologická konštanta, ktorá zakrivovala priestoročas v opačnom smere. Ak by sa pridŕžal svojich pôvodných rovníc, mohol predpovedať, že vesmír sa musí buď rozpínať, alebo zmršťovať. Neskôr nazval kozmologickú konštantu svojím najväčším omylom. Dnes sa však zdá, že azda to nakoniec predsa nebola chyba: nedávne pozorovania naznačujú, že určitá malá kozmologická konštanta možno existuje. Einsteinovi, ktorý sa zaoberal aj kvantovou teóriou spôsobila ťažkosti práca Wernera Heisenbergera, Paula Diraca a Erwina Schrodingera, ktorí prišli s novým pohľadom na svet, nazvaným kvantová mechanika; podľa nej nie je možné súčasne určiť presnú polohu a rýchlosť častice – čím je presnejšie určená poloha častice, tým menej presne sa dá určiť jej rýchlosť a naopak. Einstein bol zdesený prítomnosťou tohto nepredvídateľného, náhodného prvku v základných zákonoch prírody a kvantovú mechaniku nikdy úplne neuznal. Svoje pocity vyjadril výrokom: „Boh nehrá kocky“. V decembri 1935 si bol Einstein vedomý toho, že nacisti a Hitler sa chystajú uchopiť moc, preto opustil Nemecko a o štyri mesiace neskôr sa vzdal svojho štátneho občianstva. Posledných dvadsať rokov svojho života strávil v Inštitúte pokročilých štúdií v Princetone v New Jersey. Einstein a jeho teória relativity boli hlavnými terčmi nacistickej kampane proti „židovskej vede“. Keď sa hovorilo o publikovaní knihy s názvom „100 autorov proti Einsteinovi“ komentoval to slovami: „Prečo sto? Ak by som sa mýlil, stačil by jeden“. Zhodením atómovej bomby v roku 1945 bol zhrozený. Po druhej svetovej vojne naliehal na spojencov, aby vytvorili celosvetovú vládu, ktorá by mala pod kontrolou atómovú bombu. V roku 1948 mu ponúkli prezidentský post v novom štáte Izrael, ale odmietol ho. „Politika je na chvíľu, ale rovnice na večnosť“.

J.Tull len taka moja "teistická" poznámka.Krišna Arjunovi povedal,že v pravde vidí ten,kto vidí ,že každa bytosť sa rozprestiera do nekonečna.Z coho plynie iba poznanie o kvantovej mechanike ku ktoremu spejeme a Einstein bol epizodou vo vývoji vedomia smerujucemu k poznaniu o nekonecnosti kazdej veci,pretože jej skutocna podstata je nelokalizovatelna a je zaznamenatelna na kazdom mieste vesmíru ako informacia

ranexil; ... už viac krát som chcel reagovať na tie "tvoje dimenzie" mno a teraz si prišiel i s kvantovou mechanikou /o priestore i čase ako i kvantovej mechanike na df. som už viackrát písal/, len neviem či sa to oplatí?

J.Tull Oplati sa to aspoň pre pár ludí.Počuj a bol by si ochotný mi to priblížiť čo najednoduchšie?Myslím teraz kvantovú mechaniku.

A prečo ja som zrovna ani raz nic nečítal? Alebo holograficky model vesmíru -ten je jeden z najlepsích aj ked ma muchy.Dal by sa idealne sklbit aj s tým ,že nie sme nic len kvanta informacii ,ktore dokonca existuju len podmienene pokial nas nejaky zdroj osvetluje,ale prečo sme si teda vedomý prave tej prejavenej mince zvanej nase JA ,ked po inym uhlo už to ja nie som ale trebars len bordel?

ranexil; ... ani raz si nič nečítal? ...mno veď; diskutuješ a nečítaš /a čo téma „priestor a čas“; o kvantovej teórii som písal v niektorej z tém, čo boli vymazané, v diskusii s Degonom; ...chýba mi tu/ ... písal som Ti i svoj názor o vedcoch: „i vedci sú ľudia a nájdu sa medzi nimi i takí, ktorí nečestným spôsobom chcú získať slávu; stáva sa i to, že výsledky experimentov sú ovplyvnené /častejšie nevedomou/ snahou potvrdiť vlastné predstavy. Omyly vo vede sa však pomerne rýchlo a presvedčivo odstraňujú.“ ... neodpovedal si myslel som si, že súhlasíš. Potom som čítal toto: „Zjavne podcenujes ego vedeckych pracovníkov.Su to najspinavsi egoisti an svete .Nic nerobia pre svet ci ludí ,ale pre vlastnu slavu a uznanie.“ ... pritom jediný pokrok, poznanie, ak to tak možno povedať, nám doniesla exaktná veda, „tí najspinavsi egoisti an svete“, ale čo ostatné poznania? o slobode; pravde; ... a čo morálka? ...je tu nejaký pokrok? ... písal som i o „paluxy river“; tiež si neodpovedal ... mno oplatí sa o s Tebou diskutovať o otázkach vedy?

Zaujalo ma ako A. Einstein, genialny vedec, s neuveriteľnou intuiciou a predstavivosťou sa nevedel zmieriť s myšlienkami kvantovej mechaniky.
V roku 1913 povedal : Ak je to správne, znamená to koniec fyziky ako vedy.
Oveľa neskôr sa vyjadril : všetky moje pokusy prispôsobiť teoreticke zálady fyziky novým výsledkom utrpeli úplny krach. Bolo to, ako by spod nôh zmizla zem a nikde nebolo pevnej pôdy, na ktorej by bolo možne stavať. Vždy sa i zdalo zázrakom, že tie kolisajúce sa a rozporné základy stačili na to, aby mohol Bohr - človek s genialnou intuiciou a jemným citom -najsť zákony spektralnych čiar a elektronovych slupiek atómov, vratane ich významu pre chémiu.Zdá sa to zázrakom i teraz. Je to najvyššia muzikalnosť vo vedeckom myslení.
J. Tull mohol by si nahodiť zasa tému ,,Kvantovej mechaniky " pre nás, ktorý sme tu neboli a zaujíma nas to, nebudeme do toho kafrať ako Ranexil a možno spoločnými silami sa niekam posunieme ďalej v myslení.

tento židovsky chlap mal abnormalne vyvinutu mozgovu oblasť priestorovej predstavivosti,fašisti ho zbavili nemeckeho občianstva,utiekol do USA neviem presne kam,ale myslim že sa tam snažil vytvorit teoriu ci dokazať pravdivost niektorej teorie?neviem..budem rada novej teme