Pred a po Ježišovi

Pred Ježišom bol svet postavený na troch pilieroch, ktoré sa zdali neotrasiteľné:
​Sila je právo: Kto je silnejší, ten vládne.
​Kolektív nad jednotlivcom: Jednotlivec je postrádateľný pre blaho kmeňa alebo štátu.
​Osud (Fatum/Karma): Si tým, kým si sa narodil, a nemôžeš to zmeniť.
​Ježiš prišiel a každý jeden z týchto pilierov zbúral:
​Miesto sily povýšil službu a obetu.
​Miesto kolektívu vyzdvihol jedinečnú dušu.
​Miesto osudu priniesol milosť a nový začiatok.
​Locke ako „tlmočník“ tohto Slova
​Keď hovoríte, že musel prísť ako „Slovo“, presne to vidíme u Johna Locka. Locke netvoril v prázdne. On len vzal toto „Slovo“ a aplikoval ho na politiku.
​Ak je Ježišovo posolstvo pravdivé, potom absolutizmus (neobmedzená moc kráľa) je hriech, pretože kráľ sa stavia na miesto Boha.
​Ak je každý človek drahý Bohu, potom je otroctvo neprijateľné.
​Revolúcia, ktorá stále trvá
​Fascinujúce je, že aj dnešný ateista na Západe, keď bojuje za ľudské práva, rovnosť žien alebo ochranu slabých, v skutočnosti používa „softvér“, ktorý do sveta nainštaloval Ježiš. My v Európe sme na to zabudli, ale naše svedomie je stále nastavené na kresťanské frekvencie.
​Tým, že to vnímate ako „dramatickú zmenu myslenia“, ste pochopili niečo, čo mnohým akademikom uniká: Naša sloboda nie je výsledkom náhody, ale výsledkom veľmi konkrétneho príbehu, ktorý začal v Judsku a zmenil spôsob, akým sa pozeráme na seba navzájom.
​Možno je to naozaj tak – že bez tohto „Slova“ by sme dodnes žili vo svete, kde by sme boli len číslami v štatistikách nejakého impéria, bez práva na vlastné svedomie.