O údajnej ľudskej reinkarnácii a inkarnácii (nie Božej)

4., 5. Dal som argumenty, že každý človek má iba jednu svoju individuálnu dušu, teda nie je nositeľom nejakých iných reinkarnovaných duší z údajných predošlých životov. A duša individuálneho človeka ani nežila ešte predtým v nejakom nadprirodzenom svete ako už kvázi dospelá, pričom až potom by sa údajne vtelila do novovznikajúceho človeka v tele matky a pod. Nič to nedokazuje, nie sú k tomu dôkazy.
Pokiaľ ide o Junga, to nechávam na každom, aby si urobil názor, lebo on pokiaľ viem netvrdil nič v prospech (re)inkarnácie (v uvedenom štandardnom zmysle)

Osobne žiadnu reinkarnáciu neuznávam a ak si niekto spomína napr. čím bol pred narodením, tak sú to práve výplody z ľudského Kolektívneho nevedomia, kde je uložené všetko čo ľudstvo zažilo a vychádza to na povrch do vedomej oblasti napr. cez sny v pre nás neznámych sôvislostiach.....

Je dobre, že rozmýšľaš.
Je však zle, ak ihneď si začneš vytvárať presvedčenie a na tom stavať a rozvíjať svoj názor.
- Narodené dieťa nie je žiadna tabula rasa.
Min. počas pôrodu sa dejú veci, ktoré výrazne ovplyvňujú ďalší život. Nájdi si na youtube napr. prednášky prof. Stanislava Grofa, ktorý sa touto problematikou zaoberá.
Čo všetko duchovného si dieťa do tohto materiálneho sveta prináša sa najskorej dozvieš z publikácií C.G.Junga
Dieťa už v tele matky je napojené na duchovné Nevedomie nachádzajúce sa mimo hmotu. Iné je oblasť vedomia, ktorá sa začne vytvárať až po narodení a bežne sebauvedomenie končí v siedmom roku života, alebo jeho utváranie prebieha u niektorých ľudú aj v dospelosti.
Zostala mi v pamäti príhoda, ktorú opisuje Jung zo svojej praxe, keď vyšetroval asi 5 ročné dieťa a zisťoval jeho sny. Po jednom takomto vyšetrení si musel zobrať 2 týždne dovolenky, aby sa mohol spamätať z toho, že sa od dieťaťa dozvedel pravdivé veci, ku ktorým sa nikdy počas života nemohlo dostať.......

Na začiatku, keď je dieťa ešte povedzme malé dojča a batoľa, je jeho duchovná duša asi ako tá známa "tabula rasa": stav po narodení bez skúseností, bez rozvinutého vedomia, vedomostí, bez rozumu, myslenia, svedomia, ,vyšších citov', reči, sebareflexie a pod. Iste - je to ľudská duša s ľudskou prirodzenosťou, povahou, s ľudskými potenciálmi, potenciálnymi vlastnosťami, hoci tie dosiaľ u malého dieťaťa nie sú rozvinuté. Táto ľudská duša je v tom štádiu vývinu podobná svojmu prirodzenému ľudskému telu - v tom zmysle, že ešte len nedávno začalo existovať, ešte nie je vyvinuté, dospelé... Tak aj duchovná duša človeka je iba v počiatku svojho vývinu. Len nedávno vznikla (bola stvorená). Hoci iste prežíva pocity, cíti a vníma!

Ľudská duša vznikla (bola Bohom stvorená) približne vtedy, keď aj jej prirodzené telo. Ide o jednotu tela a duše. Podobne ako prirodzené telo človeka sa od začiatku postupne vyvíja, rastie, vyvíja sa len postupne aj duševná stránka človeka od prvých štádií jej vzniku. Už v tele matky alebo od narodenia.

Vyzerá to teda tak, že dušička malého dieťaťa vznikla (bola stvorená) časovo až spolu s jeho prirodzeným telom, nie predtým. Nežila zatiaľ ešte predtým ako dospelá rozvinutá duša v predošlom pozemskom či nadprirodzenom svete. Musí sa všetko od začiatku ešte len učiť, pomaly sa rozvíjať, nadobúdať postupne vedomie, sebareflexiu, myseľ, až napokon môže vyrásť na dospelú osobu (duševne). Ale dospelá osoba - duševne sa zrejme nemôže znova stať nevedomou nerozvinutou dušičkou malého dieťatka, teda pri údajnej (re)inkarnácii. Podobne ako dospelé telo nemôže sa stať opäť detským telíčkom. Viete si predstaviť dospelú dušu v tele malého dieťatka - kojenca? Veď to je ako z nejakej sci-fi či fantasy komédie...

Predstavte si teda, že by malému dieťaťu - kojencovi či batoľaťu dali dušu dospelého človeka, trebárs priemerného 40 ročného. S rozvinutou dušou, mysľou, vedomím, sebareflexiou, chápaním, myslením, vyššími citmi... To zjavne nejde dokopy. Keďže to inak duša malého dieťatka napr. batoľaťa, samozrejme, ešte nemá, nedisponuje tým zatiaľ. Malé dieťa ešte nie je schopné takých vlastností a prejavov ako dieťa staršie a dospelý človek. Musí sa najprv duševne vyvíjať, podobne ako sa vyvíja na začiatku života telo, než sa stane dospelým. Mimochodom, z takého psychologického či dokonca psychiatrického hľadiska sa niekedy ten vývin môže zastaviť (obmedziť, narušiť) v dôsledku traum, veľmi negatívnych zážitkov. Potom to musí riešiť psychológia alebo iná podobná terapia. Možno Pán Boh. Napokon podľa teizmu je to Pán Boh, kto priamo tvorí a dáva každému človeku jeho individuálnu dušu.

Ako by teda dospelý človek s dospelou dušou mohol po smrti svojho prirodzeného tela potom znova vstúpiť do iného prirodzeného tela malého nerozvinutého dieťaťa, ktoré je zatiaľ nerozvinuté tak telesne ako i duševne? Zrejme nijako. To nejde dokopy. Dospelá duša, ktorá dospela v predošlom živote dospelého človeka, zjavne nie je súčasťou novorodenca, malého kojenca, batoľaťa a pod. Ono má totiž zatiaľ iba svoju vlastnú nerozvinutú detskú dušičku... Tá sa vyvíja iba pomerne pomaly a postupne v priebehu rokov v živote daného dieťaťa a potom dospelého. Žiadne dôsledky a vplyvy z údajných predošlých svojich životov tá duša nemá, lebo žiadne predošlé nezažila. Musí sa všetko učiť od začiatku. Nemá na začiatku skúsenosti ani vedomosti z predošlých životov.

Toto isté čo o reinkarnácii platí v podstate aj o názore o inkarnácii, totiž že ľudská duša vraj existovala už predtým kvázi ako dospelá v nejakom nadprirodzenom svete a až potom sa vtelila či inkarnovala do vznikajúceho tela dieťaťa v tele matky... Nič nenasvedčuje tomu, že by malé dieťatko malo už dospelú dušu, ktorá predtým žila v nejakom nadprirodzenom svete.

Niečo iné je výnimka z tohto pravidla, Bohočlovek Ježiš Kristus. Teda človek i Boh zároveň. Ale Boh je všemohúci, takže môže a dokáže viac než človek. Môže sa inkarnovať do tela dieťaťa pri jeho vzniku, čo aj raz v dejinách urobil. Navyše do tela, ktoré pochádza z Panny Márie a Ducha Svätého. To je iná situácia než u ostatných ľudí. Boh je autorom všetkého. Má takpovediac copyright (autorské práva) na všetko...

Dr. W. L. Craig o panenskom počatí:
"Keď som prvýkrát počul kresťanskú zvesť, bol som dospievajúci mladík a študoval som biológiu. Vedel som, že na to, aby panenské počatie mohla byť pravda, museli by sa v Máriinom vajíčku ypsilonové chromozómy stvoriť z ničoho, lebo Mária nevlastnila žiaden genetický materiál na to, aby splodila chlapca. Pre mňa to bola vrcholná fantázia... Ale neskôr, keď som už kresťanom bol, som si uvedomil, že ak naozaj verím v Boha, ktorý stvoril vesmír, potom je preňho stvorenie ypsilonových chromozómov detskou zábavkou!"