Niečo pre Svedka Jehohoveho solo

veď nech je kým chce???? Lebo Písmo nikdy nehovorí, že je jedno, kým Ježiš je. Naopak, Ježiš sa učeníkov pýtal: „Za koho ma pokladáte?“ –

pretože pochopenie jeho identity určuje všetko ostatné. Vidieť Ježiša len ako človeka, ktorý sa modlí k Bohu, je jednoduché, to dokáže každý, kto číta literu.

Ale Písmo hovorí aj niečo viac: Slovo bolo u Boha, Slovo bolo Boh a Slovo sa stalo telom.(to slovo, sa stalo telom....Ježiš prisiel skrze Mariu na svet) To znamená, že Ježiš nie je len „kto chce byť“,

ale je Boh v ľudskom tele, Božia sláva zjavená medzi nami.

nezmôžeš sa na nič iné, len na neustále odvádzanie pozornosti?

"... Ide o to, že je nesmierne dôležité vidieť kto Ježiš skutočne je." (4)

veď nech je kým chce ... ale aj tak to nič nemení na fakte:

Nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou.“ — Filipanom 4:6.

Keď sa rozprávame o modlitbe k Ježišovi, nejde o to, že by sme nevideli, že Ježiš sa modlil k Otcovi.

To všetci vidíme. Ide o to, že je nesmierne dôležité vidieť kto Ježiš skutočne je.

Preto sa učeníkov pýtal: „Za koho ma pokladáte?“ Vidieť Ježiša len ako syna v ľudskom zmysle je jednoduché – to dokáže každý človek, ktorý si prečíta evanjeliá. Ale vidieť Ježiša tak, ako ho zjavuje Otec, to je niečo úplne iné. Ježiš sám povedal, že Peter mohol vyznať „Ty si Kristus, Syn živého Boha“ len preto, že mu to zjavil Otec, nie preto, že by to vyčítal z litery. A práve tu je problém: ak človek vidí len literu, zostane mu iba obraz Ježiša ako obyčajného syna, ktorý sa modlí k Bohu. Ale keď príde zjavenie, začne vidieť aj to, čo Biblia hovorí ďalej – že Štefan sa modlí k Ježišovi, že Ježiš hovorí „proste mňa“, že kresťania vzývajú jeho meno, že Tomáš ho oslovuje „Pán môj a Boh môj“ a Ježiš to prijíma, že celé nebo sa mu klania rovnakým spôsobom ako Otcovi. Toto nie je litera, toto je zjavenie o tom, kto Ježiš je. A práve preto Biblia hovorí: „

Kto nemá Syna, nemá ani Otca.“ Nie v zmysle, že by o ňom nevedel, ale v tom, že ak človek neprijme Syna tak, ako ho zjavuje Písmo, nemá skutočný vzťah ani k Otcovi. Lebo Otec sa dáva poznať len skrze Syna.

A tu je dôležitá otázka: prečo sú práve tie verše, ktoré hovoria o modlitbe k Ježišovi, o vzývaní jeho mena, o jeho božskej autorite, v niektorých prekladoch pozmenené oproti gréckemu originálu? Bežný radový čitateľ to nevidí, lebo vidí len to, čo má pred sebou. Ale človek, ktorý sa pozrie do pôvodného textu, vidí, že tam slová ako „mňa“ v Jn 14:14 skutočne sú, a že boli odstránené. A to už nie je otázka teológie, ale poctivosti. Je zvláštne, že práve tie miesta, ktoré ukazujú Ježišovu božskú autoritu, sú preložené inak, než ako ich napísali apoštoli. To nie je náhoda. To ukazuje, že tí, ktorí prekladali, veľmi dobre vedeli, prečo to menia – lebo originál by ich učenie nepodržal.

Preto nejde o útok, ale o jednoduchú výzvu na zamyslenie: ak Boh dal svoje Slovo v gréčtine, prečo by sme nemali rešpektovať to, čo tam skutočne je? A ak Biblia ukazuje Ježiša ako toho, ku ktorému sa kresťania modlia, ktorého vzývajú, pred ktorým pokľakne každé koleno, potom je dôležité nechať sa viesť tým, čo hovorí Písmo, nie tým, čo niekto neskôr upravil. Lebo len tam, kde je Syn poznaný tak, ako ho zjavuje Otec, je aj skutočné poznanie Otca.

Nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou.“ — Filipanom 4:6.

„Ja som cesta a pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa,“ učil Ježiš svojich apoštolov. (Ján 14:6)

uvádzam jasné, zrozumiteľné verše.