Mocenský islam ako Boží trest/dopustenie?

"...nebojujeme proti telu a krvi, ale proti duchovným mocnostiam (Ef 6:12)"

Zjavenie apoštola Jána 19:

"Potom som videl otvorené nebo a hľa, biely kôň - a ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; spravodlivo súdi i bojuje. Oči mal ako plameň ohňa a na hlave mnoho diadémov. Napísané mal meno, ktoré nik nepozná, iba on sám. Oblečený bol v odeve skropenom krvou a jeho meno je: Božie Slovo. Za ním išli nebeské vojská na bielych koňoch, oblečené do čistého bieleho kmentu. Z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy; a on bude nad nimi panovať žezlom železným; sám bude šliapať lis vína rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov. Potom som videl jedného anjela stáť v slnku. Mohutným hlasom volal na všetky vtáky letiace stredom neba: "Poďte, zhromaždite sa na veľkú Božiu hostinu. Budete jesť telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, a telá všetkých, slobodných i otrokov, malých i veľkých."

A videl som šelmu a kráľov zeme aj ich vojská zhromaždené do boja s tým, čo sedel na koni, a s jeho vojskom. Ale šelmu zajali a s ňou aj falošného proroka, ktorý pred ňou robil znamenia a zviedol nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili za živa do ohnivého jazera, horiaceho sírou. Ostatní boli pobití mečom vychádzajúcim z úst toho, čo sedel na koni. A všetky vtáky sa nasýtili ich telami."

To znamená, že tu spravodliví podľa Biblie bojujú aj proti telu a krvi, nie iba čisto duchovnými prostriedkami, lež aj mečmi a inými zbraňami. Ježiš je podľa Biblie Kráľ aj kráľov, nie iba ľudí bez moci. A králi majú i svetskú moc, vojakov atď.
Iste, kresťanskí králi boli najmä v minulosti, cca od 4. stor. po 19. stor.
Hoci: A čo súčasní kresťanskí politici a vojaci, policajti...? Ešte stále ich zopár existuje... Ono sa to nevylučuje. Bojovať možno i duchovnými prostriedkami, ale to neznamená, že mocenské a silové prostriedky sú vylúčené. Kresťania môžu byť aj politici, vojaci, policajti, ktorí môžu konať aj silovo proti zlu, zločincom... Viď napr. i židovské kráľovstvá v Starom zákone (napr. Dávid, Šalamún...).
Iste, v dnešnej dobe kresťania konajú najmä duchovnými prostriedkami. Situácia sa zmenila. Nie sú už tie kráľovstvá ako kedysi dávno

Kresťanstvo v dnešnej európskej podobe nie je prekážkou pre islam práve preto, že sa z neho stala vlažná tradícia bez duchovnej moci. Biblia jasne hovorí, že „nebojujeme proti telu a krvi, ale proti duchovným mocnostiam“ (Ef 6:12), ale veľká časť kresťanstva dnes bojuje len proti tomu, čo vidí očami, a úplne ignoruje duchovnú realitu.

Skutočné kresťanstvo dnes predstavujú živé kresťanské zbory, ktoré sa usilujú o duchovný boj, o modlitbu, o pôsobenie Ducha Svätého, o uzdravenia a vyslobodenia, presne tak, ako to robila prvotná cirkev. „Tých, ktorí uveria, budú sprevádzať tieto znamenia“ (Mk 16:17), ale náboženské kresťanstvo tieto znamenia odmieta, bojí sa ich a označuje ich za sektárstvo. Paradox je v tom, že práve tí, ktorí sa nazývajú tradiční kresťania, bránia tomu, aby sa skutočné kresťanstvo vôbec prejavilo. Keď vidia modlitbu za uzdravenie, povedia, že je to extrém.

Keď vidia vyslobodenie, povedia, že je to fanatizmus. Keď vidia pôsobenie Ducha, povedia, že je to nebezpečné. Tým však sami blokujú to, čo jediným spôsobom dáva cirkvi duchovnú autoritu. Apoštol Pavol jasne povedal: „Moja reč a moje kázanie nespočívali v presviedčavých slovách ľudskej múdrosti, ale v prejave Ducha a moci“ (1Kor 2:4). Dnes však kresťanstvo v Európe spočíva práve v ľudskej múdrosti, v tradícii, v rituáli, v kultúrnom zvyku, ale nie v moci. A tam, kde nie je moc, tam nie je ani odpor. Zjavenie hovorí: „Pretože si vlažný, vyplujem ťa zo svojich úst“ (Zj 3:16). Vlažná cirkev nemá duchovnú autoritu, a preto nemá ani schopnosť byť prekážkou pre islam alebo akýkoľvek iný duchovný vplyv. Islam sa nešíri preto, že je silný, ale preto, že kresťanstvo sa stalo slabým tam, kde prestalo byť duchovné. Keby kresťanské zbory žili vieru tak, ako ju žili apoštoli – s mocou, s autoritou, s prejavmi Ducha – islam by nemal priestor, pretože ľudia prirodzene smerujú tam, kde vidia živého Boha. Problém teda nie je v tom, že islam je agresívny, ale v tom, že náboženské kresťanstvo bráni tomu, aby sa skutočné kresťanstvo prejavilo. Tam, kde sa Duchu bráni, tam sa moc stráca. A tam, kde sa moc stráca, tam sa priestor otvára pre všetko ostatné.

Katolícki kresťania kedysi v minulosti pomerne veľmi úspešne dokázali vzdorovať rozpínavému islamu: Seldžuckým Turkom, Maurom, Arabom, Osmanským Turkom... Jednak tzv. križiaci, jednak vojská kresťanských (katolíckych) cisárov, habsburgovcov a ďalších panovníkov. Veľký význam má napr. víťazstvo Karola Martela nad Maurami, ktoré vybojoval pri Poitiers (r 732). Zastavil tak expanziu Arabov zo Španielska do Francúzska a ďalšej Európy. Potom katolícki kresťania postupne mocenských moslimských Arabov úplne vytlačili zo Španielska do Afriky. Alebo bitka pri Lepante, čo bola obrovská námorná bitka, ktorá sa odohrala r 1571 v mori neďaleko Grécka; spojené loďstvo kresťanskej Svätej ligy v nej úplne porazilo hlavnú flotilu Osmanskej ríše. Zastavil sa tým strach z tureckej nadvlády v Stredozemnom mori. Alebo pozri aj bitku pri Viedni (1683), keď katolíci už definitívne porazili mocných osmanských Turkov. Opäť bola Európa zachránená. Bez týchto katolíckych hrdinov by ste teraz Bohu hovorili "Allah akbar" a volali by ste sa moslimovia... Teda pravdepodobne.

To znamená, že kedysi bol mocenský islam hrozbou pre kresťanstvo a celkovo. Ako diabol. Totiž tá agresívna, mocenská verzia islamu.

Ale čo ak sa situácia medzitým už zmenila? To je to. Teda opakujem: situácia v našom zemepisnom priestore sa mohla medzitým už zmeniť.

Čo ak islam môže byť teraz Božím dopustením za hriechy Európanov a tzv. Západu? Čo ak sa z toho zla - tj. agresívnej či mocenskej formy/verzie islamu môže stať Božie dopustenie pre zlo ľudí tzv. Západu? Lebo nie každý moslim je zlý, nie mierumilovná forma islamu je zlá. Iba tá agresívna, mocenská a pod. Ale môže byť tiež tým, o čom hovorí táto téma, totiž Božím dopustením za zlo ľudí v tomto zemepisnom priestore, o ktorom tu je reč... Možno islam je riešenie toho