Farizejstvo v modernom šate: katolíci, ktorí nerozumejú evanjeliu

Kto si spomenie na svoj prvý - telesný pôrod, narodenie? Mal vtedy necelý jeden deň. Nemal nič vo svojej moci. Nemal na to vplyv. Nič si neuvedomoval. Urobili to druhí za neho...

A tak je to čiastočne možno aj s druhým - totiž duchovným narodením. Tzv. znovuzrodením.

Krst je dielom Boha, dielom Ježiša Krista. Dielom čiastočne aj jeho Cirkvi. Ale nie dielom daného človeka. Človek výsledok tohto Božieho a cirkevného diela iba prijíma. Nemá na ňom zásluhu.

Takže znovuzrodenie z krstu nezávisí nutne od toho, či si človek uvedomuje hriechy - najmä dedičný hriech od Adama, ktorý nepochádza z osobných hriechov toho dieťaťa, lež od telesných prarodičov. Znovuzrodenie pochádza z krstu - z Ducha a vody, z cirkevného krstu. Nič o nejakom uvedomovaní si svojich hriechov tam Ježiš nehovoril. Deti sa už rodia s dedičným hriechom, hoci osobné hriechy ešte nemajú. Takže aj to duchovné znovuzrodenie z krstu je možné i u detí, aby boli vykúpené z dedičného hriechu. Veď vykúpenie je dielo Boha a Boh môže duchovne znovuzrodiť - z dedičného hriechu vyslobodiť (vykúpiť) i deti, nielen dospelých.

Podobne to bolo aj u Židov (resp. židov) v súvislosti s obriezkou: Dieťa malo iba 8 dní a rodičia ho už dali obrezať na znak starozákonnej zmluvy; tým malo vstúpiť do spoločenstva s Bohom, hoci o tom samo ešte nevedelo.

Starozákonná obriezka pre kresťanov už nie je potrebná, ale krst áno (Novozákonná zmluva).

U židov podľa Starého zákona malo dieťa vek iba 8 dní a už ho jeho rodičia dali obrezať na znak zmluvy s Bohom; tým malo vstúpiť do vzťahu s Ním. Hoci to malé dieťa o tom vtedy ešte nič netušilo, len jeho rodičia.

Podobne rodičia zastupujú dieťa aj v kresťanstve, keď ho dávajú krstiť. Dozvie sa to až neskôr, keď vyrastie a neskôr tiež môže začať žiť podľa danej viery. Podobne je to s krstom už i malých detí v Cirkvi. Krst v kresťanstve má podobný význam vo vzťahu k Bohu. Obriezku možno pokladať za predobraz krstu.

Tých predobrazov krstu môže byť viac (1Pt 3,20-21), vrátane obriezky. V Liste Kolosanom 2, 11-12 apoštol Pavol vysvetľuje, ako krst nahrádza obriezku:
„V Ňom (v Kristovi) ste boli aj obrezaní nie obriezkou rukami vykonanou, ale obriezkou Kristovou, že ste sa totiž vyzliekli z telesnosti, keď ste boli s Ním pochovaní v krste. V Ňom ste boli aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych.“

Rim 6, 3-4. Symbolika krstu, ktorý sa v raných časoch kresťanstva udeľoval ponorením, spája pokrsteného s Kristom umierajúcim, pochovaným (ponorenie) a zmŕtvychvstalým (vynorenie) a začleňuje ho do Kristovho tajomného tela. Ale neuvádza sa, že detí sa to netýka, takže s Kristom tak môže v krste umierať aj dieťa a tiež s ním vstať z mŕtvych a byť znovuzrodené.

Ani u židov ich malé dieťa nevedelo, že ho dali obrezať, vedeli to však jeho rodičia či veriaci zástupcovia. Podobne v kresťanstve pri krste malých detí sú tam rodičia, iní dospelí a samotná cirkev, ba i Pán Boh.

Dvakrát v Skutkoch apoštolov 16. kapitole čítame o pokrstení možno celej rodiny vrátane detí v meste Filipis. Najprv sa obchodníčka menom Lýdia stala veriacou a dala pokrstiť celú svoju domácnosť, "dala sa so svojím domom pokrstiť". Potom filipský žalárnik urobil to isté. "V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci."
V Prvom liste Korinťanom 1, 16 hovorí sv. Pavol, že pokrstil „Stefanasov dom“, čo naznačuje krst všetkých jeho obyvateľov, vrátane detí.
Predpokladom je, že deti a nemluvňatá boli s najväčšou pravdepodobnosťou pokrstené spolu s dospelými v tých domácnostiach.
Lk 18,16: Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: "Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!"
Ide o napísané náznaky, nie priame dôkazy. Nikde v Novej zmluve však nie je napísané ani to, že deti nemôžu byť pokrstené.

Sk 2,38-39: "Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom..."
Možno indícia, že podľa NZ krst je i pre deti.

KKC: "1250 Keďže sa deti rodia s padlou a dedičným hriechom poškvrnenou ľudskou prirodzenosťou, aj ony potrebujú znovuzrodenie v krste, aby boli vyslobodené z moci tmy a prenesené do kráľovstva slobody Božích detí, ku ktorej sú povolaní všetci ľudia. Krst detí zvlášť ukazuje, že milosť spásy je úplne nezaslúžený dar. Cirkev a rodičia by teda pripravili dieťa o neoceniteľnú milosť stať sa Božím dieťaťom, keby mu krátko po narodení neudelili krst.
1251 Kresťanskí rodičia majú uznať, že táto prax zodpovedá aj ich úlohe starať sa o život, ktorý im zveril Boh.
1252 Prax krstiť malé deti je od nepamäti tradíciou Cirkvi. Od druhého storočia sú o nej výslovné svedectvá. Je však celkom možné, že už od začiatku kazateľskej činnosti apoštolov, keď prijali krst celé „domy“, boli pokrstené aj malé deti.
1282 Už od najstarších čias sa krst udeľuje deťom, lebo je Božou milosťou a Božím darom, ktorý nepredpokladá ľudské zásluhy; deti sú krstené vo viere Cirkvi. Vstup do kresťanského života otvára prístup k pravej slobode."

Aby som zas nebol az tak kriticky ....
Krst detí je prax, ktorú mnohí ľudia robia s dobrým úmyslom, často zo strachu, čo ak sa dieťaťu niečo stane, a ako bývalý katolík viem, že v rodinách je to skôr tradícia a pocit bezpečia než teologické rozhodnutie.
Dieťaťu to neškodí, ale ani nepomáha, pretože krst v Novej zmluve nie je magický úkon, ale odpoveď viery človeka, ktorý rozumie evanjeliu, činí pokánie a vedome sa rozhodne nasledovať Krista. Keď sa pozrieme na krst Ježiša v Jordáne, vidíme jasný vzor... dospelý človek, ktorý chápe, čo robí, je ponorený, vyznáva, prijíma a vstupuje do služby. Tento vzor sa nedá preniesť na malé dieťa, ktoré nerozumie, nevyznáva, nečiní pokánie a nevie sa rozhodnúť. Preto krst detí nie je zlý úmysel, ale jednoducho nie je tým krstom, ktorý vidíme v Biblii. Je to tradícia, ktorá vznikla neskôr, a hoci má pre rodiny emocionálny význam, teologicky nemá spojenie s novozmluvným krstom, ktorý je vždy spojený s vierou, rozhodnutím a osobným prijatím Krista. Skutočný krst nie je o kvapke vody, ale o tom, že človek uverí, rozhodne sa a nechá sa ponoriť ako symbol smrti starého života a začiatku nového života v Kristovi.