zvedavosť

Pekný deň prajem.
Boli sme vraj stvorený k Obrazu Pánovmu.
Ako „vidíš“ tento Obraz ?

Pre zaujímavosť, či informovanosť o jednej z ciest:
odkaz
Podarilo sa Vám to otvoriť?

Zdravím ťa,
ty si nejaký misionár? Inak celkom pekná animácia v tom Flashi

Mimochodom vôbec som tomu nepochopil...

\"ty si nejaký misionár?\"
Nie.

No nazdar. A čomu sa tam dalo vôbec neporozumieť?
Ivo

ani ja a ako sa volas?

No nepochopil som zámer a účel tej animácie.
A rovnako tak som nepochopil ani ten Obraz Pánov...

\"No nepochopil som zámer a účel tej animácie\"
Ja si to v robote neviem otvoriť, tak len podľa pamäti si skúsim vybaviť, čo tam je:
- nejaký vták sa večer díva z útesu na západ slnka nad vodnou hladinou
- volným pádom do hlbín útesu vzlietne a letí niekam ponad plachetnice oceánom vzduchu nad oceánom vody.
- oceán vzduchu sa v jednom bode zleje s oceánom vody do jedinej kvapky, ktorá na hladine vody urobí kruhy
- na obrazovke sa zobrazili nejaké nápisy, ako \"Poď lietať\", \"Aj ty máš krídla\", \"Srdce a rozum\"
- potom krátky odkaz na odkaz

Nijaké predstavy, spomienky, či čo, to nevzbudilo v Tvojej mysli?
Zámer, účel. Akýže zámer, účel môže mmať otvoreno, napríklad otvorené okná v byte.


\"A rovnako tak som nepochopil ani ten Obraz Pánov...\"
Obyčajné pozvanie k vymieňaniu si pohľadov, názorov na to ako vidíš Ty ten Obraz, ku ktorému sme vraj boli stvorený.
Príjmeš pozvanie?
Nemusíš. Smieš.

...mohol by si...nemusíš čakať nejaký konkrétny efekt, úžitok. Taktiež sa smieš nechať obdarovať \"darčekmi\",
o ktorých teraz napríklad nemáš ani len potuchu. Taktiež túto predstavu smieš úplne zavrhnúť.

Schválne nepodávam jednoznačné a vyčerpávajpúce odpovede , lebo si nemyslím, že som to schopný urobiť
skutočne kvalitne ( t.j. aby som tým nezabil v inom človeku jeho vlastnú tvorivosť) a tak ponechávam otvorené všetky možnosti pre výber tém, ktoré môžu obohatiť aj mňa samého.
Myslíš že ja netúžim po dobrých a pekných nápadoch? Nie náhodou si hrdo hovoríme Homo sapiens.,,si skromne myslím.
Ahoj.

Ivo

Tichá noc, svätá noc. Všetko spí, všetko sní...
Zdá sa, že aj v tejto téme. Žeby nebolo o čom hovoriť?
Dobre počujem (?) v tom tichu otázku:\"A čože sa už dá povedať o obraze, ku ktorému sme (vraj) boli stvorení?\"
Dá , nedá...
Ako som prišiel k názoru, že aj o o obraze, ku ktorému sme (vraj) boli stvorení možno uvažovať, poznávať ho a aj hovoriť o ňom.
Jednoducho. Tým že som nerobil nič, dokonca že som pri tom vlastne ani nerozmýšľal. Vrele doporučujem každému - kto si to môže dovoliť, aby si vyskúšal sladké leňošenie v sobotu ráno, keď sa dá nič neplánovať. Určite nič nepokazíte.

V jednu sobotu ráno som precitol zo spánku. Vonku sa ukazovalo pekné počasie, ale raňajší chlad ma hneď na prvý pokus presvedčil o tom, aby som sa vrátil pod teplučkú perinu a našiel si dobré miesto pri ležaní. Zo skúsemností z prebdených nocí som vedel, že ak budem na niečo myslieť, že nezaspím. A tak som sa snažil na nič nemyslieť. Vlastne som sa snažil predstavovať si len nejakú vyslovenú blbosť, tak ako sa to v spánku často stáva. Napríklad, že mi z mojich lícnych kostí prúdi smerom von nejaké prúdenie niečoho. Naschvál vravím niečoho, lebo som nechcel myslieť na nič konkrétne. Chvíľku som tak „ničnerobil“ a potom som o to prišiel. Ale aká krásna strata sa mi stala. Všade som videl akésy biele či svetlé „nič“ a to „nič“ do mňa prúdilo a ja som cítil ako ma to prúdenie ničoho nápĺňa sviežosťou. Tešil som sa z toho asi tak ako sa „určite teší“ pneumanika,ktorú napĺňajú vzduchom. Jednoducho som cítil ako ma napĺňa moja vlastná sviežosť. Čím ďalej to prúdenie do mňa prenikalo, tým som bol tomu prúdeniu radšej a keby to bolo záležalo len odo mňa, nebol by som súhlasil s tým, aby sa to prúdenie niekedy skončilo.
Ale skončilo sa. Neviem ako dlho to trvalo, ale potom to skončilo. Asi som zadrichmal.
Po prebudení som si spomenul na iskierky očakávania v očiach môjho syna, keď ma ( ešte v dobách, keď sme mohli žiť spolu ) nahováral:“Oco poďme robiť niečo zaujímavé, ale ty vymysli že čo!“
Presne to isté čo on, som cítil aj ja po prebudení. Tak som sa rozhodol, že na budúcu sobotu pôjdeme spolu na „kúpko“ a v nedeľu sa budeme učiť vlastivedu. Čo som robil v tú sobotu, to si už nepamätám. Skúšal som podobné nič nerobenie a v nasledujúcich sobotách, ale už som nebol poctený prítomnosťou onoho osviežujúceho „ničoho“.
Osviežujúce nič, nič ktoré nás napĺňa sviežosťou, silou a chuťou dávajúcou zmysel k tomu čo robíme. Ja myslím že je to dar. Dar,ktorý dostávame všetci a každý a neustále, pokým existujeme svojou osobou. Veď predsa obhjájiť nejaké svoje víťazstvo je omnoho ťažšie ako prvé víťazstvo dosiahnuť. Teda ak existujeme celkom isto sme v tom existovaní udržiavaní tým „ničím“, ktoré nám život dalo.
Chcel by si o tom ,niekto čokoľvek myslieť?
Mohol by obohatiť toto videnie svojim videním?
Mohol by.

Hmm... Zaujimave.

Tak to teda je zaujimave....ale ta animacia sa mne osobne velmi pačila!!!

Vo mne ten vtak čo lietal pripomenul taku volnosť....že môžem robiť čokolvek a byť volna a že je to prijemny pocit byť volna...