Do zákopov padajú prvé šrapnely. Vojak Kohn sa rozreve smerom k nepriateľovi:
-Hovädá, nestrieľajte, veď sú tu ľudia !
Ešte pred prvou svetovou vojnou pán Löwy z Frankfurtu prišiel do Paríža
a tam sa náhodou stretol so starým priateľom Cohenom, tiež f Frankfurtu. Nevideli sa aspoň dvadsať rokov, a tak si mali čo povedať. Löwy vidí,
že sa Cohenovi dobre darí, že zbohatol, a preto keď už boli po večeri, odrazu riekol:
-Otto, nezabudol si na tú maličkú sumičku, čo som to pred dvadsiatimi rokmi požičal, než si odišiel do Paríža ?
-Akú maličkú sumičku ? – čuduje sa Cohen.
-No tých osemsto frankov.
-Máš pravdu, už si spomínam.
-Nemyslíš, že teraz , keď sa ti dobre vodí, by si mi ich mohol vrátiť ?!
-Počuj, Lowy, – rozčúlil sa zrazu Cohen, – ty si mi priateľ, však ? Tak
si zapamätaj, čo ti poviem. Nikdy, rozumieš, nikdy ti nevrátim tie peniaze, kým vy nám nevrátite Alsasko-Lotrinsko !
Kedysi dávno sa vybral Kohn z Ľvova do Tarnopoľa. Najal si povozníka.
-Žiaľ, musíme na chvíľu zostúpiť a potlačiť, – vyhlásil povozník po niekoľkých kilometroch, – lebo kopec je strmý a Kotek sám nevládze vytiahnuť !
Vystúpili teda a tlačili, aby to dengľavý kôň Kotek mal ľahšie. Potom nasadli, ale onedlho sa povozník ozval opäť.
-Nehnevajte sa, ale musíme opäť vystúpiť a trochu pribrzdiť, lebo pred nami je prudký svah a Kotek sám by to neudržal !
Zostúpili teda a brzdili. Kým došli do Tarnopoľa, tridsaťšesť ráz zostúpili, tlačili, alebo brzdili, lebo cesta raz stúpala, inokedy zase
klesala. Konečne došli do cieľa. Povozník pozrel na hodinky a na taxameter a oznámil:
-Dostanem dvesto rubľov !
Kohn zaplatil, ale potom sa zamyslel:
-Že som ja šiel do Tarnopoľa, chápem, lebo tam mám prácu. Že ste išli
do Tarnopoľa vy, tiež chápem, lebo ste si chceli zarobiť. Ale načo šiel
s nami Kotek ?!
Legendárna figúra rusko – židovských anekdot, ľudový vtipkár a sluha pobožného rabína z osemnásteho storočia Herz Ostropolský, prenocoval raz v haličskej hotelovej izbe spolu s generálom. Nechal sa o šiestej ráno zobudiť. Keď vstal, bola ešte tma. Obliekol sa a v náhlivosti si namiesto svojho klobúka nasadil generálov čákov. Cestou na stanicu si siahol na hlavu a zvolal:
-Bože môj, ten somár zobudil namiesto mňa generála!
Prečo Židia pozerajú pornokazety odzadu?
-Lebo sa im páči tá časť, keď prostitútka po sexe vracia peniaze.
Keď Mojžiš predstúpil pred židovský národ, povedal:
-Mám pre vás dve správy: jednu dobrú a jednu zlú. Dobrá je tá, že Všemohúci navrhol pätnásť prikázaní a mne sa podarilo ich počet znížiť na desať. Zlá správa je, že “Nezosmilníš” je medzi tými desiatimi
Icíka prepadol v lese zbojník a žiada od neho peniaze. Icík mu vraví:
-Streľ mi, prosím ťa, do klobúka, aby naši doma verili, že som peniaze neprepil!
Zbojník vyhovel jeho žiadosti.
-Aj do rukáva!
Stalo sa.
-Aj do druhého!
Lesom sa ozvala ďalšia rana.
-I do nohavíc!
-Žid jeden smradľavý, však už nemám patróna!
-V tom prípade, úctivo sa porúčam!
Mladý Žid sa pýta rabína:
-Rabín, chcem sa oženiť so Sárou Weissovou.
-Tak sa ožeň!
-Ale jej rodičia sú proti.
-Tak sa neožeň!
-Ale ja ju milujem!
-Tak sa ožeň!
-A z čoho budeme žiť?
-Tak sa neožeň! A ešte jednu radu ti môžem dať: daj sa pokrstiť!
-A prečo sa mám dať pokrstiť?
-Aby si pílil uši farárovi a nie mne!
Antisemita v reštaurácii nahlas nadáva na Židov. Sára, ktorá sedí pri vedľajšom stole zívla.
-Vidím, madam, – hovorí antisemita, – že by ste ma za moje slová najradšej zjedli!
-Nie, hovorí Sára, – my Židia, bravčové nejedávame!
Žid na smrteľnej posteli diktuje závet:
-Izákovi zanechávam desať tisíc. Sáre dvadsať tisíc, Samuelovi sto tisíc…
Odmlčí sa, vzhliadne nahor:
-Panebože, kde naberiem toľko peňazí?
odkaz
lol
„Na zahori starosta hlasi do miestneho rozhlasu: haló, haló, vypočujte si hlásený mýstneho rozhlasu. Našóv sa opčánsky preukas. gdo ho stracev, nech sa prihlási na obecném úrade, dočkajte, kuknem méno. Pardón, je to mój, nemosí nigdo chodzit, tým sú správy mýstneho rozhlasu ukončené
„Jano sa sťažuje kamarátovi: Predstav si, že ma vyhodili z práce zo zdravotných dôvodov. A to už prečo? Čo Ti je? Mne nič, ale keď ma majster náhodou zbadaal pracovať, tak vždy omdlel.“
